Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/23/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107201309 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1107201309.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: J.. Z.. H. Y., U. S.: X, S., proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Župné nám. 13, Bratislava, o priznanie nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 22C/8/2017-393 zo dňa 09.04.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, 2, § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a vecne tým, že žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.01.2007, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške pôvodne 154 922 507,- Sk (5 142 485,13 Eur) s úrokom z omeškania 6 % ročne do zaplatenia, z toho sumu pôvodne 151 820 277,- Sk (5 039 509,96 Eur) s úrokom z omeškania 6 % ročne od 01.07.2005 do zaplatenia, sumu 3 102 230,- Sk (102 975,17 Eur) s úrokom z omeškania 6 % ročne od 01.01.2006 do zaplatenia, nemajetkovú ujmu 5 000 000 Sk (165 969,59 Eur), trovy konania 3000 Sk (99,58 Eur), trovy právneho zastúpenia 319 214,- Sk (10 595,96 Eur) titulom náhrady škody vzniknutej mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca. 3. Súd uznesením zo dňa 13.07.2010, č. k. 22C/8/2007 - 161 v zmysle návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 13.05.2009 zastavil konanie v časti o zaplatenie 5 039 509,96 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 039 509,96 Eur do zaplatenia a zároveň pripustil zmenu žaloby na základe ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 102 975,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % p.a. od 01.01.2006 do zaplatenia a primeraného zadosťučinenia v sume 165 969,59 Eur. 4. Následne súd uznesením zo dňa 09.11.2012, č. k. 22C/8/2007 - 272 pripustil na návrh žalobcu doručený súdu dňa 28.05.2012 zmenu žaloby, na základe ktorej žalobca rozšíril svoj návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 16,59 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 05.08.2010 do zaplatenia titulom márne zaplateného exekučného súdneho poplatku v konaní EX 32/2004 a o zaplatenie sumy 194 389,39 Eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 17.09.2010 do zaplatenia, predstavujúcu ušlý zisk znehodnotením pohľadávky v konaní 8K 1/04 vedenom Krajským súdom v Bratislave. Svoj rozšírený návrh odôvodnil v časti o zaplatenie 16,59 Eur s príslušenstvom tým, že ide o exekučný poplatok v konaní EX 32/2004 vedenom súdnym exekútorom JUDr. P. Štukovským predstavujúci škodu vzniknutú mu titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý videl v tom, že súd nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, a to na rozhodnutí, ktoré doposiaľ nie je právoplatné. V časti o zaplatenie 194 389,39 Eur s príslušenstvom žalobca odvíjal svoj nárok od nesprávneho úradného postupu exekútora, ktorý ako „disponent“ s pohľadávkou žalobcu dňom 14.02.2005 sa o osud pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania nestaral, najmä po jej popretí správcom konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní vedenom vo veci 8K 1/04 pred Krajským súdom v Bratislave, nepodal incidenčnú žalobu, hoc bol tak povinný, neuplatňoval práva konkurzného veriteľa v prebiehajúcom konkurznom konaní, následkom čoho došlo k znehodnoteniu pohľadávky a žalobcovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku vo výške uvedenej pohľadávky. 5. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 22C/8/2007 - 313 zo dňa 05.05.2014, ktorým žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalovanej náhradu trov konania. 6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu rozsudkom č. k. 5Co 522//2014 - 350 zo dňa 29.09.2015 potvrdil napadnutý rozsudok. 7. Dovolací súd rozhodujúc o dovolaní žalobcu uznesením sp. zn. 3Cdo 39/2016 zo dňa 22.06.2017 zrušil: a) rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 522/2014, 5Co/523/2014 zo dňa 29.09.2015 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.05.2014, č. k. 22C/8/2007 - 313, a tiež vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania, b) rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.05.2014, č. k. 22C/8/2007 - 313. Dovolací súd dovolanie proti výroku rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 522/2014, 5Co/523/2014 zo dňa 29.09.2015, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 26.06.2014, č. k. 22C/8/2007 - 325 odmieta. Dovolací súd v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobu žalobcu, oboznámením jeho písomných vyjadrení, písomnými vyjadreniami žalovanej, výsluchom strán sporu, resp. ich zástupcov, listinnými dôkazmi založenými stranami do súdneho spisu, a to najmä exekučným príkazom súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca zo dňa 19.01.2005, č. k. EX 365/2002, príkazom na začatie exekúcie zo dňa 18.01.2005, EX 365/2002, Stanoviskom slovenskej komory exekútorov zo dňa 29.05.2006, daňovým priznaním spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. za rok 2005, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2006 o zastavení konania o výmaz z obchodného registra, sp. zn. 32Exre/16/2005, fotokópiou potvrdenia Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 1.10.2009, exekučným príkazom súdneho exekútora JUDr. Pavla Štukovského, sp. zn. EX 32/2004 zo dňa 14.04.2004, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.06.2009, č.k.8K 1/2004-698, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.08.2009, č. k. 8K/1/2004-702, uznesením Úradu boja proti korupcii PPZ zo dňa 06.12.2007, č. ČVS:PPZ-102/BPK-S-2007, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a všetko, čo v konaní vyšlo najavo. 9. Súd v novom konaní doplnil dokazovanie opätovným výsluchom žalobcu, ktorý uviedol, že nakoľko bol s rozhodnutím dovolacieho súdu oboznámený až na pojednávaní dňa 09.04.2018, nemohol sa na pojednávanie riadne pripraviť. Námietku žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú s cieľom oddialiť rozhodnutie súdu, nakoľko, ako vyplýva z doručenky založenej na č.l. 383, žalobca bol na pojednávanie včas a riadne predvolaný (predvolanie prevzal 26.02.2018) a ako strana sporu mal právo nahliadnuť do súdneho spisu. Rozhodnutie dovolacieho súdu, na ktoré žalobca poukazoval mu bolo riadne doručené náhradným spôsobom dňa 13.09.2017 v súlade s Civilným sporovým poriadkom (ďalej len „CSP“), na žiadosť žalobcu súd navyše doručil žalobcovi rozhodnutie dovolacieho súdu na pojednávaní a žalobca mal aj touto cestou možnosť oboznámiť sa s uvedeným rozhodnutím, ktoré sa týkalo de facto len procesného postupu súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, pre ktorý boli rozhodnutia dotknutých súdov zrušené a posúdenia právnej alebo skutkovej stránky merita veci sa netýkalo. Žalobca v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 09.04.2018 zároveň súdu predniesol návrhy na doplnenie dokazovania (odsek 14). 10. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 09.04.2018 rozhodol o návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania prednesenom na pojednávaní tak, že vyhlásil, že upúšťa od vykonania dokazovania dôkazmi navrhnutými žalobcom, a to výsluchom svedkov H.. H.na T., Z.. Y. I., Z.. A. J., H.. G. O. a znalca P. H. z dôvodu, že z hľadiska procesnej ekonómie usúdil, že ďalšie dokazovanie vo veci nie je potrebné vykonať, nakoľko doposiaľ vykonané dokazovanie predstavuje dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu. 11. O ďalších návrhoch žalobcu na vykonanie dokazovania rozhodol súd ešte v pôvodnom konaní, a to uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 05.05.2014, ktorým zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru financie, 5 22C/8/2007 dane, ďalej návrhu na pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. Er 59/1996, spisu súdneho exekútora JUDr. Jakubca EX 365/202, spisu súdneho exekútora JUDr. Pavla Štukovského EX 32/2004, vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-1225/2-OSB-BI OR PZ Bratislava, spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32 Exre 16/2005, na vykonanie znaleckého dokazovania vo veci zhoršenia zdravotného stavu žalobcu od roku 2005 vyžiadaním správy ošetrujúcich lekárov, a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko navrhované ďalšie dokazovanie vo veci posúdil súd vzhľadom na dovtedajšie výsledky dokazovania ohľadom vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom exekútora a vznikom škody za nadbytočné. Pokiaľ ide o pripojenie navrhovaných súdnych spisov, súd vychádzal zo záveru, že nesprávny úradný postup súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní v konaní sporný nebol, z vykonaných listinných dôkazov bolo možné z ohľadu súdu tento postup z hľadiska § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. posúdiť, preto ďalšie dokazovanie vedené v tomto smere by bolo nehospodárne. 12. Súd v rámci rozhodovania sporu považoval za potrebné vysporiadať sa aj s otázkou aktívnej, resp. pasívnej, legitimácie ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné uplatnenie žaloby. Hoci táto medzi stranami sporná nebola je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade bol tento predpoklad splnený. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 9 ods. ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 13. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, tá rovnako vyplýva zo zákona č. 514/2003 Z.z., v tomto prípade konkrétne z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), podľa ktorého štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci vydaním nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným subjektom má byť v tomto prípade štát. 14. Ďalšou otázkou, ktorou sa súd pri rozhodovaní sporu zaoberal bolo, či orgán označený v návrhu žalobcu ako orgán konajúci v mene štátu je označený správne, teda, či ide o orgán totožný s tým, s ktorým zákon pre tento prípad počíta. Na tomto mieste vychádzal súd z ustanovenia § 4 ods. 1, podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti. 15. Žiadosťou poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v rozsahu uplatnenom v tomto konaní si žalobca s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uplatnil voči Ministerstvu spravodlivosti SR uvedený nárok. 16. Predmetom sporu bola náhrada škody titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekútora. 17. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou splnenia základných predpokladov objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, ktorými sú: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. 18. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je, ako už bolo uvedené, predovšetkým existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. 19. Žalobca za nesprávny úradný postup v konaní označil postup súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca v konaní, vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. EX 365/2002, pri vydávaní exekučného príkazu na obchodný podiel jediného spoločníka obchodnej spoločnosti zo dňa 25.01.2005. Žalovaná nesprávny úradný postup súdneho exekútora nerozporovala. V konaní bolo na základe oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 17.4.2007, zn. SKE 489/07, preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec bol disciplinárnym senátom disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov uznaný za disciplinárne zodpovedného za disciplinárne previnenie, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a to písomné pokarhanie. 20. Žalobca za nesprávny úradný postup majúci za následok vznik škody označil aj postup súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca v totožnom konaní EX 365/2002, spočívajúci podľa jeho názoru v neuplatnení práva konkurzného veriteľa, v nepodaní incidenčnej žaloby v konaní, vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8K/1/2004, čím podľa žalobcu došlo k znehodnoteniu pohľadávky žalobcu, a tým ku škode v podobe ušlého zisku vo výške 194 389,39 Eur. 21. Za nesprávny úradný postup označil tiež žalobca postup súdneho exekútora JUDr. Pavla Štukovského v konaní ním vedenom pod sp. zn. EX32/2004, následkom ktorého mala žalobcovi vzniknúť škody vo výške 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok v konaní EX 32/2004. 22. Súd konštatuje, že aj v prípade, ak by žalobcom označený postup súdneho exekútora v uvedenom exekučnom konaní posúdil ako nesprávny úradný postup, je na žalobcovi preukázať ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. 23. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je, či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2011, sp. zn. 5 Cdo 24/2011). 24. Záver o vzťahu príčiny a následku, vyplývajúci z uvedeného rozhodnutia, je potrebné aplikovať aj na prípad škody vzniknutej v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Zodpovedanie otázky príčinnej súvislosti si teda vyžaduje zodpovedanie otázky, či v prípade, že by k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, by žalobcovi škoda uplatnená v konaní nevznikla. 25. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca si ako škodu uplatnil jednak škodu vzniknutú znemožnením predaja 100 % obchodného podielu v spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., vyčíslenú na podklade zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 07.12.2004 vo výške 5 039 509,96 Eur, ďalej škodu spočívajúcu v nevyplatenom podiele na zisku spoločnosti podľa účtovných kníh spoločnosti, ktorú by spoločnosť dosiahla, nebyť nesprávneho úradného postupu JUDr. Jakubca vo výške 102 975,17 Eur, škodu vzniknutú zaplatením exekučného poplatku vo výške 16,59 Eur, ktorý zaplatil podľa neho márne, nakoľko na príslušnom exekučnom titule bola nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu, škodu vo výške 194 389,39 Eur ako ušlý zisk z pohľadávky znehodnotenej nesprávnym úradným postupom exekútora a tiež nemajetkovú ujmu vo výške 165 969,60 Eur vzniknutú v súvislosti s obmedzením možnosti nakladania s jeho majetkom, obmedzením slobody podnikania za obdobie 25.01.2005 ku dňu podania žaloby (15.01.2007). 26. Na základe vykonaného dokazovania súd v danom prípade ohľadom otázky príčinnej súvislosti uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, že následkom ním uvádzaných nesprávnych postupov, podrobne špecifikovaných vyššie, došlo k takému zásahu do právnej subjektivity spoločnosti, prostredníctvom ktorej podnikal (VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.), teda k jej zrušeniu alebo výmazu z obchodného registra, ktorá by mala za následok obmedzenie, resp. znemožnenie, možnosti podnikať a produkovať zisk. Žalobca tiež v spore nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu exekútora, bol by svoj obchodný podiel v spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. predal za sumu uvedenú v predloženej zmluve o predaji obchodného podielu, navyše z uznesenia Prezídia policajného zboru, odboru boja proti korupcii zo dňa 06.12.2007, č. ČVS: PPZ-102/BPK-S-2007 (č.l.64), vyplynulo, že predmetná zmluva o predaji obchodného podielu spoločnosti VAKOV spol. s r.o. zo dňa 07.12.2004 bola vyhotovená až dňa 22.06.2006. Žalobca rovnako nepreukázal, že nebyť ním označeného nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora spočívajúceho v nepodaní incidenčnej žaloby, bola by jeho pohľadávka vo výške 194 389,39 Eur uspokojená v uplatnenom rozsahu v konkurznom konaní voči úpadcovi LIVAK PLAST, s.r.o., naopak z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.08.2009, č. k. 8K/1/2004-702, súd zistil, že súd zrušil konkurz voči úpadcovi z dôvodu podľa § 44 ods. 1 písm. a), d) v tom čase platného zákona o konkurze a vyrovnaní, teda, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty a celkové príjmy zo speňaženia majetku úpadcu predstavovali sumu 524,73 Eur. Žalobca rovnako nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu nevznikla by žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za exekúciu vo výške 16,59 Eur. Sumarizujúc uvedené, dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, vrátane uplatnenej nemajetkovej ujmy. 27. Žalobca v konaní okrem príčinnej súvislosti nepreukázal ani vznik škody v spore uplatnenej. Škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom nie je možné podľa názoru súdu stotožňovať s účtovne vykázanou stratou, ušlým ziskom za nevymoženú pohľadávku, ani cenou za obchodný podiel, uvedenou v zmluve o prevode obchodného podielu, nakoľko ich opodstatnenosť a reálny základ neboli v konaní preukázané. Žalobca nepreukázal ani vznik škody vo výške 16,59 Eur, nakoľko zaplatenie súdneho poplatku neosvedčil. 28. V súvislosti s uvedeným súd ustálil, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody, ako aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, preto nezostalo súdu nič iné, než žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena zamietnuť. 29. Na základe právneho posúdenia rozhodujúcich skutočností, nadobudnutých výsledkami vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. 30. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd žalobu zamietol, žalovaná bola teda v konaní plne úspešná. Žalovanej však súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že jej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). 31. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/ a h/ C.s.p. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie NS SR 3Cdo/39/2016 zo dňa 22.06.2017 mu nebolo doručené ani do pojednávania dňa 09.04.2018, pričom v tejto súvislosti žalobca uvádza, že sa nachádzal v čase doručovania v zahraničí na dovolenke v dňoch 3.8.2017 až 29.8.2017. V tomto smere odvolateľ poukazuje na rozhodnutie NS SR 5Cdo/46/2009. Podľa názoru odvolateľa súd teda nemal vyznačiť právoplatnosť uznesenia 3Cdo/39/2016 z 22.06.2017. Následne žalobca namieta, že vec bola neprípustne odňatá sudkyni JUDr. Doricovej a pridelená v rozpore s čl. 48 ods. 1 sudkyni Mgr. Škultétyovej a namieta jej nestrannosť. Postupom súdu teda došlo k odňatiu možnosti žalobcovi riadne a včas konať pred súdom. 32. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 33. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 34. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 35. Vo vzťahu k námietke žalobcu uvedenú v jeho odvolaní, že mu nebolo súdom doručené zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu má za preukázané, že súd prvej inštancie žalobcovi predmetné uznesenie doručoval. Žalobca si súdnu zásielku obsahujúcu uvedené uznesenie neprebral a táto sa vrátila súdu prvej inštancie späť dňa 13.09.2017 ako neprevzatá, pričom týmto dňom sa v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. považuje zásielka za doručenú. V tejto súvislosti sa odvolací súd taktiež zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nedostatočne osvedčil svoje tvrdenie o tom, že v čase doručovania čerpal dovolenku. Ním doložená fotokópia pasu je slabo čitateľná a taktiež nakoľko sa jedná o úradne neoverenú fotokópiu, bez porovnania s pasom žalobcu, ktorý súdu žalobca nepredložil na porovnanie, nie je možné overiť autentickosť danej fotokópie. V prípade, pokiaľ by aj žalobca čerpal v dňoch 03.08.2017 až 29.08.2017 dovolenku, stále mal žalobca dostatok času na to, aby si súdnu zásielku uloženú na pošte prevzal nakoľko táto bola na pošte uložená až do 11.09.2017, teda ďalších 13 dní po žalobcom tvrdenom návrate z dovolenky. 36. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 C.s.p.). 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).