Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/243/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107226385 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1107226385.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu : S.. K. S., J.. XX.XX.XXXX, G. O. G. X, Y., zastúpeného: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie: 6.327,29 eur (190.616,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. marca 2018, č.k. 14C 153/2007-401, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.327,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.08.2007 do zaplatenia, do troch dní. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Štát má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom; v poradí druhým; zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 6.327,29 eur (190.616,- Sk) spolu s úrokom z omeškania, a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Postupoval v intenciách uznesenia odvolacieho súdu č.k. 8Co 329/2013-211 zo dňa 28.01.2014, ktorým mu bolo uložené doplniť dokazovanie o výsluch svedka navrhovaného žalobcom a výsledky konfrontovať výsluchom znalca alebo uložením povinnosti znalcovi vypracovať dodatok znaleckého posudku za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci. Výsledky vykonaného dokazovania po právnej stránke posúdil podľa § 788 ods. 1, ods.3, § 797 ods.2, § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s čl.II bod 2 Osobitných podmienok poistenia pre prípad krádeži veci, čl. VIII ods. 1,3 Všeobecných poistných podmienok, čl. I. a II. Osobitných poistných podmienok, čl. IX ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. V konaní bolo nesporné, že žalobca zo žalovaným uzatvoril dňa 05.05.2004 poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel. Za nesporné považoval, že predmetom poistenia bolo osobné motorové vozidlo značky I. Y. G. D.: Y. XXX G., ktorého vlastníkom bol žalobca. Spornou okolnosťou tak bolo, či došlo k priebehu dopravnej nehody, tak ako to uviedol žalobca v žalobe. Vzhľadom na spornosť okolností priebehu dopravnej nehody zo dňa 30.07.2004, na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava Ing. Tomášom Korbeľom. Poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku č.33/2012 zo dňa 31.08.2012 vypracovaného znalcom Ing. Tomášom Korbeľom, z jeho výsluchu a z Doplnenia č.1 k znaleckému posudku č. 33/2012. Neprihliadol na žalobcom preložený znalecký posudok znalca Ing. Mariana Zachardu, v ktorom znalec vychádzal z podkladov, ktoré neboli uvedené ako prílohy v rozpore s ust. § 17 ods. 3 písm. f) zákona č. 382/2004 Z.z. Na základe doplneného dokazovania uzavrel, že žalobca nepreukázal, že k dopravnej nehode došlo dňa 30.07.2004 tak ako to popísal v žalobe z dôvodu, že v zmysle záverov znaleckého posudku z technického hľadiska nie je možné konštatovať, či k dopravnej nehode došlo na deklarovanom mieste dopravnej nehody resp. či pri dopravnej nehode došlo k takému rozsahu poškodenia vozidla I., ktoré je deklarované žalobcom v spisovom materiály. Prihliadol najmä na záver znaleckého posudku Ing. Korbeľa, že na fotodokumentácii z miesta dopravnej nehody zhotovenej policajtom tesne po dopravnej nehode nie sú zachytené žiadne úlomky z poškodených častí vozidla I. a nie sú zachytené brzdné stopy po kolesách I.. Tieto skutočnosti, ktoré bránia posúdeniu popisu okolností deja dopravnej nehody žalobca nepreukázal dôkazmi. Za nepostačujúce považoval preukazovanie nehodového deja záznamom o dopravnej nehode, fotodokumentáciou, posudkom Ing. Mariána Zachardu, výsluchom žalobcu a svedka I. I., ktorý mal požičané auto od žalobcu a nevedel opísať okolnosti dopravnej nehody. Konštatoval, že na mieste nárazu motorového vozidla do stromu, ktoré bolo vidieť z dostupnej fotodokumentácie, bolo viditeľné, že neboli úlomky kôry na aute a na zemi a kôra na strome nebola čerstvo odretá. Uviedol, že z predložených dôkazov stranami sporu ako aj znaleckého posudku Ing. Korbeľa vyplýva, že mohlo dôjsť k dopravnej nehode vozidla I. deklarovaným vodičom, avšak z technického hľadiska nie je možné jednoznačne konštatovať či k predmetnej dopravnej nehode došlo na deklarovanom mieste dopravnej nehody a k takému rozsahu poškodeniu vozidla I., ktoré je deklarované v spisovom materiáli. Stotožnil sa tak s týmto záverom znalca Ing. Korbeľa a udalosť nepovažoval za poistnú udalosť, s ktorou by bol spojený vznik povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie. Pretože žalobca dôkazmi nepreukázal, že jeho žaloba je dôvodná, žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že svoje tvrdenie o tom, že sa stala dopravná nehoda, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla, preukázal v konaní všetkými mu dostupnými dôkazmi priloženými k žalobe - záznam OR Trnava o dopravnej nehode zo dňa 30. 07. 2004 a fotodokumentácia z miesta nehody vyhotovená OR PZ Trnava. Tieto dôkazy podľa neho samy osebe preukazujú, že došlo k udalosti, ktorá je predpokladom poskytnutia poistného plnenia. Bolo preto na žalovanom preukázať jeho tvrdenie, že dopravná nehoda sa nestala, pričom nestačí len samotné popretie tohto tvrdenia. Zistenie, či sa dopravná nehoda nestala je však vecou odborného posúdenia, pri ktorom možno vychádzať výlučne z posúdenia dokumentácie z dopravnej nehody. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru, že nie je možné prijať záver o preukázaní či nepreukázanie jeho tvrdenia. Skutočnosť, že dopravná nehoda sa stala priamo vyplýva zo záznamu OR PZ Trnava o dopravnej nehode, z fotodokumentácie z miesta nehody vyhotovenej OR PZ Trnava v počte 11 kusov, z výsluchu vodiča vozidla - svedka I. I. a z odborného posudku č. 45/2014. Tvrdenie žalovaného, že dopravná nehoda sa nestala však žiadny dôkaz nepreukazuje. Vytýkal súdu prvej inštancie hodnotenie znaleckého posudku č. 33/2012 bez súvislosti s písomným vyjadrením a výsluchom znalca a Dodatkom č. 1 k tomuto znaleckému posudku. K námietke žalovaného, týkajúcej sa absencie brzdných stôp po kolesách vozidla na mieste nehody, poukázal na to, že znalec Ing. Tomáš Korbeľ zmenil svoj názor o absencii brzdných stôp a jeho závery podporuje i odborný posudok Ing. Zachardu č. 45/2014. K námietke žalovaného, že na mieste nehody neboli žiadne úlomky z poškodených častí vozidla poukázal na to, že znalec nekonštatoval, že by na mieste nehody neboli žiadne úlomky poškodených častí, ale konštatoval, že z fotodokumentácie nemožno jednoznačne určiť či sa na mieste nehody nachádzali alebo nenachádzali úlomky poškodených častí vozidla. Z uvedeného vyplýva, že znalec tak nevedel zistiť, či sa úlomky vozidla na mieste nehody nachádzali alebo nenachádzali. Poukázal ďalej na to, že na mieste nehody bola urobená fotodokumentácia v bežnom (obvyklom) rozsahu pokiaľ ide o počet fotografií ako aj pokiaľ ide o jednotlivé zábery, a preto s ohľadom na výsluch svedka D. Š. je zrejmé, že fotodokumentácia je úplná (kompletná), keď jej počet zodpovedal bežným postupom pri zdokumentovaní dopravnej nehody, avšak zachytenie jednotlivých záberov neumožňuje zistiť, či sa na mieste nehody nachádzali alebo nenachádzali úlomky poškodených častí vozidla. Zdôraznil, že výhrady znalca smerovali k tomu, že niektoré zábery mali byť vyhotovené inak, teda lepšie. Táto skutočnosť však sama osebe nevyvracia jeho tvrdenia o tom, že dopravná nehoda sa stala. Opakovane zdôraznil, že znalec neuviedol, že z fotodokumentácie vyplýva, že na mieste nehody nie sú žiadne úlomky poškodených častí vozidla; ale uviedol, že z fotodokumentácie (z dôvodu kvality vyhotovenia) nevie posúdiť, či na mieste nehody sú alebo nie sú úlomky poškodených častí vozidla. Táto skutočnosť však nemôže zakladať pochybnosť o preukázaní jeho tvrdenia a na jej základe tak nemožno založiť záver o nepreukázaní jeho tvrdenia a o neunesení dôkazného bremena. Zotrval na tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že dopravná nehoda sa nestala a znalecký posudok nepreukazuje jeho tvrdenie, ale len pripúšťa ako teoreticky možné a pravdivé, pričom rovnako pripúšťa ako teoreticky možné a pravdivé jeho tvrdenie. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že znalec zmenil svoj názor o absencii brzdných stôp s poukazom na ním vypracované Doplnenie č. 1 k znaleckému posudku a výsluch znalca. Poukázal na to, že žalobca nebol bezprostredným účastníkom dopravnej nehody a všetky relevantné údaje ohľadne jej priebehu má sprostredkovane od vodiča vozidla. Zotrval na tom, že hoci došlo k poškodeniu motorového vozidla, nejedná sa o náhodnú udalosť, s ktorou je spojená jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Vykonané znalecké dokazovanie potvrdilo, že dopravná nehoda sa nestala tak, ako bolo prezentované jej účastníkmi. Zotrval na tom, že nedošlo k poškodeniu totožného vozidla, ako bolo poistené vzhľadom na to, že pri vstupe do poistenia bolo ohliadkou dňa 06. 05. 2004 zistené, že poistené vozidlo nemalo automatickú prevodovku, pričom motorové vozidlo, ktoré je na fotodokumentácii z miesta nehody nemá spojkový pedál, čiže by sa jednalo o vozidlo s automatickou prevodovkou. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.), a po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 C.s.p.) výsluchom žalobcu, výsluchom svedka I. I., listinnými dokladmi - výzva na zaplatenie poistného plnenia zo dňa 30.07.2007 s podacím lístkom, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku, Osobitné poistné podmienky pre poistenie motorových vozidiel, Zmluvné dojednania, oznámenie o vzniku škodovej udalosti zo dňa 18.08.2004, záznam o dopravnej nehode zo dňa 30.7.2004, výpočet hodnoty cestného vozidla zo dňa 11.01.2007, list žalovaného zo dňa 10.08.2004, fotodokumentácia polície z miesta nehody a žalovaného z obhliadky vozidla, znalecký posudok č. 62/2007 a odborný posudok č. 45/2014 vypracované Ing. Mariánom Zachardom, výsledkami znaleckého dokazovania - znalecký posudok č. 33/2012 a jeho Doplnenie č. 1, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 13.11.2012 vypracované znalcom Ing. Tomášom Korbeľom, dospel k záveru, že žalobca dôvodne namieta v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnu záveru, že v spore neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam, na ktorých postavil svoju žalobu, a že nesprávne posúdil a uplatnil zodpovednosť sporových strán za splnenie si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia. 5. Náhodná udalosť v zmysle § 788 ods. 1 Obč. zák. je budúca, možná neistá udalosť, o ktorej sa vôbec nevie či nastane počas doby poistenia; ide o udalosť určenú poistnými podmienkami, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže v budúcnosti nastať, ale nevedia v čase uzavretia poistnej zmluvy, kedy nastane, resp. či vôbec nastane počas doby trvania poistenia. Náhodnosť tak spočíva v časovej neurčiteľnosti udalosti; poistnou udalosťou preto nemôže byť škoda vzniknutá ako nevyhnutný následok nejakej udalosti. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase vzniku poistenia vie, že už nastala a ani úmyselne vyvolaná udalosť. 6. Poistná udalosť v zmysle § 797 ods. 2 Obč. zák. je právna skutočnosť, s ktorou je spojený vznik poistiteľa poskytnúť poistné plnenie; pričom táto skutočnosť predpokladá vznik náhodnej udalosti v zmluve bližšie uvedenej, ku ktorej došlo počas trvania poistenia, a vznik škody ako následku tejto náhodnej udalosti. V prípade poistenia majetku (§ 806 Obč. zák.) musia poistné podmienky stanoviť, ktoré náhodné udalosti , ak z nich vznikne škoda, sa stanú poistnými udalosťami , kedy vznikne poistenému právo na plnenie. Aby vznikla povinnosť poisťovne plniť, musí existovať v poistnej zmluve dojednaný škodlivý následok vyvolaný bližšie označenou udalosťou. 7. V preskúmavanej veci bola poistná udalosť vymedzená ako náhodná udalosť v poistnej zmluve bližšie označená, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia, a z nej vzniknutá škoda (článok VIII bod 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku). Z dojednaného havarijného poistenia vyplýva, že za poistnú udalosť sa považuje poškodenie motorového vozidla akoukoľvek (náhodnou) udalosťou (článok I bod 1 písm. a), článok II bod 1 Osobitných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel). Ako poistná udalosť bola vylúčená udalosť spôsobená úmyselným konaním poistníka, poisteného alebo z podnetu niektorého z nich (článok II bod 2 Osobitných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel). V danej veci sa tak dojednanie poistenia vzťahovalo na prípad poškodenia poisteného motorového vozidla následkom akejkoľvek poistnej udalosti (článok III bod 1B Zmluvných dojednaní). 8. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že došlo k poistnej udalosti dojednanej v poistnej zmluve, a preto žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť mu poistné plnenie. Dôkaznou povinnosťou žalobcu tak bolo preukázať, že k poškodeniu poisteného motorového vozidla došlo dňa 30.07.2004 pri dopravnej nehode náhodnou udalosťou, ktorá nastala nárazom poisteného vozidla do stromu. 9. Žalobca, ako strana sporu, vo svojej výpovedi na odvolacom pojednávaní uviedol, že vozidlo požičal na skúšobnú jazdu svedkovi I., ako svoju dlhoročnému kamarátovi, ktorý bol mechanikom a mal záujem o jeho kúpu. O nehode sa dozvedel od svedka. Uviedol, že hoci žalovaný pri šetrení poistnej udalosti tvrdil, že treba vykonať ohliadku na mieste nehody, lebo fotodokumentácia od polície nestačí, rekonštrukcia na mieste nehody nebola žalovaným vykonaná. Vozidlo na mieste nehody zostalo nepojazdné, a preto muselo byť odtiahnuté. Na otázku svojho právneho zástupcu uviedol, že vozidlo malo manuálnu prevodovku. 10. Svedok I. I., vodič poškodeného vozidla, pred odvolacím súdom zotrval na svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie. Potvrdil, že vozidlo mal od žalobcu, ktorého pozná od detstva, zapožičané na víkend na skúšobnú jazdu vzhľadom na to, že mal záujem ho kúpiť. Mal skúsenosti s autami, lebo bol mechanikom. Pri skúšobnej jazde večer cestou na Voderady mu z ľavej strany vbehla do cesty zver, asi 3 srnky, ako sa snažil vyhnúť stretu s nimi manévrom, narazil do stromu. V aute bol sám, privolal pomoc na čísle 112, strašne dlho trvalo, kým policajná hliadka prišla, ktorá nehodu zdokumentovala a spísala. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že vozidlo malo manuálnu prevodovku a bol to benzín. Na otázku žalovaného odpovedal, že fotodokumentáciu robila len polícia, on si nehodu na svoj mobil nefotil, odťahovku privolali asi príslušníci polície. 11. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu považoval za dostatočne preukázané, že k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo pri dopravnej nehode tak, že motorové vozidlo narazilo do stromu na okraji cesty, keď sa jeho vodič snažil vynúť stretu vozidla s lesnou zverou. Takýto priebeh nehody potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi; ako jej priamy účastník; vodič I. I.. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že o nehode sa dozvedel od svedka. Na základe informácií o priebehu nehody získaných od vodiča žalobca zhodne opísal priebeh nehody v oznámení o vzniku škodovej udalosti zo dňa 18.08.2004. Skutočnosť, že žalobca a svedok mali dlhoročný kamarátsky vzťah, neoslabuje dôveryhodnosť nimi popísaného nehodového deja, pretože tento nimi deklarovaný priebeh nehody bol objektivizovaný záznamom o dopravnej nehode vyhotoveným OR PZ Trnava, fotodokumentáciou vyhotovenou z miesta nehody políciou v počte 11 kusov. Vzhľadom na to, že na základe vykonaného dokazovania možno ustáliť, že zo strany vodiča pri riešení dopravnej nehody ako aj zo strany polície pri šetrení na mieste nehody, išlo o štandardný postup, nevznikli pochybnosti o pravdivosti verzie zhodne tvrdenej žalobcom a svedkom. 12. Súd prvej inštancie neprimerane zaťažil žalobcu dôkazným bremenom pokiaľ dospel k záveru, že žalobca predloženým policajným záznamom o dopravnej nehode, fotodokumentáciou, svojím výsluchom a výpoveďou svedka, neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ súčasne nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré znalcovi bránili v posúdení okolností priebehu dopravnej nehody. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval výpoveď svedka I. L.a nedôveryhodnú s poukazom na to, že nevedel opísať okolnosti dopravnej nehody, odvolací súd po zopakovaní dokazovania jeho výsluchom dospel k záveru, že svedok dostatočne opísal priebeh nehody, a pokiaľ si nevedel spomenúť na jej bližšie okolnosti, táto skutočnosť neznižuje hodnovernosť jeho svedeckej výpovede, pretože bola spôsobená jeho výsluchom so značným odstupom času od dopravnej nehody. 13. S týmito dôkazmi; preukazujúcimi, že došlo k poškodeniu vozidla nárazom do stromu v danom mieste a čase; korešponduje aj čiastkový záver v znaleckom posudku č. 33/2012 vyslovený súdom ustanoveným znalcom Ing. Korbeľom na základe ilustračnej analýzy priebehu nehodového deja, že v zásade mohlo dôjsť k deklarovanému priebehu nehodového deja ako aj k deklarovanému rozsahu poškodenia vozidla. 14. Za tejto dôkaznej situácie došlo k presunutiu dôkazného bremena na žalovaného, ktorý pokiaľ sa chcel v konaní úspešne ubrániť, musel preukázať svoje tvrdenie, že k dopravnej nehode nedošlo na danom mieste a v danom čase, a teda, že poškodené vozidlo bolo na dané miesto dovezené; a nešlo tak o náhodnú udalosť, ale o udalosť spôsobenú úmyselným konaním poisteného, z ktorej mu nevznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie. Túto svoju procesnú obranu, ktorú postavil na argumentácii, že v mieste nehody sa nenachádzali brzdné stopy, úlomky kôry stromu ani úlomky poškodených častí vozidla a že poškodenie stromu nie je čerstvé, preukazoval predovšetkým znaleckým dokazovaním z odboru cestnej dopravy. 15. Súdom ustanovený znalec Ing. Korbeľ v znaleckom posudku č. 33/2012 konštatoval, že na fotodokumentácii z miesta nehody nie sú zachytené brzdné stopy po kolesách vozidla, čo bráni jednoznačnému zodpovedaniu otázky, či z technického hľadiska došlo k dopravnej nehode na deklarovanom mieste a v deklarovanom rozsahu poškodenia. Pretože brzdné stopy neboli vôbec zachytené na fotodokumentácii, nebolo možné znalcom odborne posúdiť prijateľnosť dopravnej nehody na deklarovanom mieste. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že znalec sa vyjadril, že v mieste nehody absentujú brzdné stopy. Znaleckým posudkom tak nebolo preukázané, že na mieste nehody absentovali brzdné stopy, ktoré bolo možné vzhľadom na popísaný priebeh nehody predpokladať, a preto neobstojí obrana žalovaného, že absencia brzdných stôp na mieste nehody vylučuje jej žalobcom deklarovaný priebeh. 16. Napokon ani na základe skutočnosti, že v dezénových drážkach ľavého predného kolesa neboli stopy mäkkého povrchu, nemožno prijať spoľahlivý záver, že vozidlo nebrzdilo. V tomto smere totiž znalec pripustil, že vozidlo pred nárazom brzdilo pokiaľ v dezénových drážkach pravého predného kolesa boli stopy nespevneného terénu. Vzhľadom na tento rozpor sa však k otázke, či vozidlo brzdilo, znalec nevedel jednoznačne vyjadriť. Znalec tiež pripustil, že stopa pod ľavou prednou pneumatikou mohla vzniknúť pri intenzívnom brzdení pred nárazom do stromu a že z polohy zanechaných stôp po kolesách z miesta nehody možno dôvodne predpokladať, že vozidlo sa pred nárazom do stromu pohybovalo po stopách zdokumentovaných na mieste nehody. Z uvedeného vyplýva, že výsledky znaleckého dokazovania dostatočne nepotvrdili hodnovernosť obrany žalovaného, že v dôsledku absencie brzdných stôp bolo poškodené vozidlo na miesto nehody dovezené. 17. Znaleckým dokazovaním bolo nepochybne ustálené, že na fotografiách viditeľné poškodenie kôry stromu v mieste nehody nebolo čerstvé a že na mieste nehody bolo možné predpokladať čiastočky kôry stromu. Uvedené zistenie však samé o sebe nepostačuje pre vyvodenie úsudku, že k nehode v danom mieste nemohlo dôjsť, a to vzhľadom na to, že znalcom bolo konštatované, že fotodokumentácia z miesta nehody nebola zhotovená v potrebnom rozsahu a kvalite (nebol na nej bližšie zachytený strom, resp. okolie dopravnej nehody). Fotodokumentáciu z obhliadky vozidla vyhotovenú žalovaným s odstupom 5 dní po dopravnej nehode nepovažoval odvolací súd za relevantnú. Navyše na fotografii viditeľné poškodenie stromu nebolo s istotou stotožnené s miestom nárazu vozidla do stromu. 18. Rovnako nedôvodná je obrana žalovaného, že na mieste nehody sa nenachádzali žiadne úlomky poškodených častí vozidla. Zo záverov znaleckého dokazovania nepochybne vyplýva, že na fotodokumentácii, ktorá bola neúplná, neboli úlomky vôbec zachytené, a preto znalec nevedel objektívne posúdiť, či sa v mieste nehody nachádzali úlomky poškodených častí vozidla. Tvrdenie žalovaného, že v mieste nehody sa nenachádzali žiadne úlomky, a preto nemohlo na tomto mieste dôjsť k dopravnej nehode, tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 19. Námietku žalovaného, že poistené vozidlo nebolo totožné s tým, ktoré bolo na mieste nehody poškodené, posúdil odvolací súd ako nedôvodnú. Stotožnil sa so žalobcom, že pokiaľ z fotografie z obhliadky poškodeného vozidla je zreteľne vidno manuálnu páku, a toto vozidlo je zjavne rovnaké ako poškodené vozidlo na mieste nehody, nie je opodstatnené tvrdenie žalovaného, že poškodené vozidlo na mieste nehody malo automatickú prevodovku. Fotodokumentácia z miesta nehody nebola dostatočne zreteľná na to, aby bolo možné prijať presvedčivý záver, že vozidlu na mieste nehody chýbal spojkový pedál. Táto obrana žalovaného tak zostala v konaní len v rovine jeho ničím nepoloženej domnienky. 20. Vzhľadom na to, že v konaní vyplynulo najavo, že F.. L. nie je, a ani nikdy nebol znalcom, odvolací súd neprihliadol na jeho odborný posudok č. 45/2014 vo veci posúdenia nehodového deja. 21. V danej veci tak možno na základe vyššie uvedeného zhrnúť, že výsledky znaleckého dokazovania neboli spôsobilé vyvrátiť žalobcom preukázaný priebeh dopravnej nehody, keď jeho verziu nehody nevylúčili. Za dôkaznej situácie, keď vykonaným dokazovaním nebola potvrdená ani vylúčená pravdivosť verzie žalovaného, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať iný; ako žalobcom dôkazne podložený; priebeh nehodového deja, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich tvrdení, na ktorých založil svoju procesnú obranu v konaní. 22. Odvolací súd sa nestotožnil so súdom prvej inštancie, že dôkaznú situáciu, keď znalec nevedel (nemohol) zaujať jednoznačný záver k možnému priebehu nehodového deja pre nedostatky v podkladovom materiály, je potrebné vyhodnotiť v neprospech žalobcu tak, že k nehode na danom mieste a v danom čase nedošlo (nemohlo dôjsť). Znalec dôkazne podloženú verziu žalobcu síce s určitosťou nepotvrdil, ale ju ani nevylúčil, a považoval ju za prijateľnú. Nepriaznivé procesné následky spojené s nemožnosťou vykonania kompletnej analýzy nehodového deja znalcom tak musí znášať žalovaný, ktorého povinnosťou bolo hodnoverne preukázať dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný bol povinný vykonať všetko potrebné šetrenie pri likvidácii poistnej udalosti, a pokiaľ túto svoju povinnosť zanedbal, sám sa vystavil riziku dôkaznej núdze. Indície žalovaného, ktoré by mohli nasvedčovať motívu žalobcu a svedka predstierať vznik poistnej udalosti v snahe o neoprávnené získanie poistného plnenia z havarijného poistenia, neboli verifikované dôkazmi potrebnej sily. 23. Odvolací súd tak; na rozdiel od súdu prvej inštancie; dospel k záveru, že žalovanému, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, je potrebné pričítať stav dôkaznej núdze, v ktorej sa ocitol pre absenciu relevantných dôkazov svedčiacich v jeho prospech. 24. So zreteľom na uvedené žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia motorového vozidla vo výške nákladov na znovuzriadenie (opravu) poškodeného vozidla podľa článku VIII bod 1 Zmluvných dojednaní. Žalobca v konaní preukazoval výšku nákladov na opravu vozidla v sume 190.616,- Sk (6.327,29 eur) znaleckým posudkom č. 62/2007 vypracovaným Ing. Zachardom, ktorý vychádzal zo zápisu o obhliadke motorového vozidla Slovexpertou Trnava. Žalovaný výšku nákladov na opravu v sume 293.757,52 Sk, na ktorú sa odvolával v liste zo dňa 10.08.2004, dôkazne v konaní ničím nepodložil. Odvolací súd preto vzal za základ pre ustálenie výšky poistného plnenia žalobcom predložený výpočet nákladov na opravu v sume 190.616,- Sk, a pretože tieto nepresiahli 90% všeobecnej ceny vozidla, ktorá bola preukázaná žalovaným vo výške 304.301,- Sk (výpočet hodnoty na č.l. 265), resp. zistená znaleckým dokazovaním vo výške 294.270,77 Sk, neobstojí obrana žalovaného, že išlo o totálnu škodu v zmysle článku VII bodu 4 Zmluvných dojednaní. 25. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením, vznikol žalobcovi v zmysle § 517 ods.1 a 2 Obč. zák. nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, vyčíslenie ktorých žalobcom žalovaný osobitne v priebehu konania nenamietal. 26. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalobcu uvádzané v podanom odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné plnenie vo výške 6.327,29 eur spolu s uplatňovaným úrokom z omeškania z priznanej istiny vo výške 8,5% ročne od 15.08.2007 do zaplatenia. 27. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. Štátu vyplatením znalečného zo štátnych finančných prostriedkov vznikol nárok na náhradu trov proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).