Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/243/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108230654 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1108230654.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: V. Y., W. XXX, N., zastúpeného JUDr. Jánom Chovančákom, Záskalická 13, Dolný Kubín, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody 7 519,55 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C/160/20188-327 zo dňa 22.3.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací sú napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“). Žalobca si v danej veci uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, okresného dopravného inšpektorátu v Námestove vedenom v priestupkových veciach pod č.p: P.-S.-XX/DI-D.-XXXX a pod č.p.: P.-A.-XXX/DI-D.-XXXX, súvisiacich s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo 30.5.2005 o 18,20 hod. v obci Bobrov pri požiarnej zbrojnici a ktorej účastníkom bol žalobca ako vodič motorového vozidla. Podľa žalobného návrhu škoda mu mala vzniknúť uhradením odmeny za právne zastupovanie v týchto priestupkových konaniach 29 727,- Sk, kúpou motorového vozidla za 15 000,- Sk, rozdielom časovej technickej hodnoty vozidla pred poškodením a priamou škodou na vozidle 11 500,- Sk, úhradou 3 200,- Sk za znalecký posudok a uhradením cestovných nákladov 1 154,- Sk (cesta autobusom z bydliska Bobrov do sídla advokátskej kancelárie v Dolnom Kubíne a cestovné náklady za prejednanie priestupku z bydliska N. na ODI Námestovo) a nemajetkovou ujmou, za ktorú žiadal 200 000,- Sk, pretože samotné konštatovanie porušenia práva nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vo zistil, že rozhodnutím vydaným Okresným riaditeľstvom PZ v Dolnom Kubíne, okresným dopravným inšpektorátom v Námestove č. P.-S.-XX/DI- D.-XXXX zo 6.6.2005 bolo rozhodnuté o zadržaní vodičského preukazu žalobcovi, Krajské riaditeľstvo PZ, krajský dopravný inšpektorát v Žiline rozhodnutím č.p.: G.-XX/KDI-SK-XXXX z 10.8.2005 odvolanie zamietlo a rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu potvrdilo. Okresné riaditeľstvo PZ Dolný Kubín, okresný dopravný inšpektorát v Námestove rozhodnutím č.p.: P.-A.-XXX/DI-D.-XXXX z 25.1.2006 rozhodol tak, že žalobca je vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 372/1990 Zb.“) a bola mu uložená pokuta 4 000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 14 mesiacov. O odvolaní žalobcu odvolací orgán KR PZ KDI v Žiline 10.4.2006 rozhodnutím č.p.: G.-XX/KDI-SK-XXXX tak, že rozhodnutie o priestupku zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Medzitým žalobca podal 14.2.2006 a 24.10.2006 žiadosť o upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti a správny orgán o žiadosti rozhodol 23.11.2006 tak, že dôvody zadržania vodičského preukazu pominuli a môže si vodičský preukaz vyzdvihnúť, čo žalobca urobil. Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne, okresný dopravný inšpektorát v Námestove vydal v poradí druhé rozhodnutie 10.6.2006 rozhodnutie č.p.: P.-A.-XXX/DI-D.-XXXX, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta 4 000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 14 mesiacov. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací orgán 18.8.2006 tak, že rozhodnutie o priestupku zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán vydal v poradí tretie rozhodnutie 18.10.2006, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta 4 000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 14 mesiacov. O odvolaní žalobcu rozhodlo Krajské riaditeľstvo PZ, krajský dopravný inšpektorát v Žiline 19.1.2007 tak, že rozhodnutie o priestupku zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán vydal v poradí štvrté rozhodnutie 2.4.2007, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta 4 000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 14 mesiacov. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol odvolací orgán 31.5.2007 tak, že konanie o priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. f) zák. č. 372/1990 Zb. vedenom proti žalobcovi zastavil. 3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 15C/160/2008-244 z 20.1.2011 tak, že žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi škodu 1 130,15 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu, ktorý konal a rozhodol o zadržaní vodičského preukazu v súlade s ustanovením § 66 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.z., preto žalobu v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú. Ku konaniu o priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. f) zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť žalobca poukázal na opakované prejednanie priestupku a štyri rozhodnutia prvostupňového orgánu, a to, že konanie zastavil odvolací orgán, čo vyhodnotil ako nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pričom príčinná súvislosť nekvalifikovaného konania prvostupňového správneho orgánu (vyjadrené v jednotlivých rozhodnutiach odvolacieho správneho orgánu) podmienila zánik zodpovednosti za priestupok. Návrh na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol s odôvodnením, že žalobca v tejto časti žalobu nedostatočne odôvodnil a neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy mohol hodnotiť (vplyv tejto skutočnosti na jeho osobný, rodinný život, dopad na jeho profesiu, ohrozenie dôstojnosti, cti, dobrej povesti, a pod.). O odvolaní žalobcu podanom tomuto rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 4Co/214/2011 z 10.10.2012, rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v nadväznosti na to konštatoval, že rozsudok z 20.1.2011 sa v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu 1 130,15 eura stal právoplatným 12.3.2011 a predmetom sporu zostal zvyšok uplatňovanej náhrady skutočnej škody 880,77 eura a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch 6 638,78 eura. 4. Súd prvej inštancie pri novom posudzovaní uplatneného nároku k zadržaniu vodičského preukazu žalobcovi dopravným inšpektorátom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zotrváva na záveroch uvedených k tomuto v odôvodnení rozsudku sp. zn. 15C/160/2008 z 20.1.2011. Ku konaniam o priestupkoch, ku ktorým žalobca uviedol, že dopravný inšpektorát porušil nimi ustanovenia § 3 ods. 1 a 4, § 46, § 47 ods. 3, § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších a § 22 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. Súd prvej inštancie vysvetlil, že sa pridržiaval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 30.3.2011 sp. zn. 3Cdo 220/2010 a dospel k názoru, že v týchto konaniach nedošlo k takému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by zakladal nárok žalobcu na náhradu škody. Podľa súdu prvej inštancie v obidvoch priestupkových konaniach išlo o pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia a mali za následok vydanie rozhodnutí, ktoré odvolacím správnym orgánom zrušené. Išlo o zaobstarávanie podkladov pre rozhodnutie, ich právne posúdenie a takéto nesprávnosti, resp. vady môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, čo nebol tento prípad. Odvolací správny orgán v zrušujúcich rozhodnutiach vytkol prvostupňovému orgánu, že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav, že neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov, nereagoval na námietky účastníka konania, nesprávne uviedol priestupky zaznamenané v žalobcovej evidenčnej karte vodiča. 5. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že v daných veciach nešlo o taký nesprávny úradný postup policajných orgánov, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody (čím nebola splnená prvá zákonná podmienka) žalobu zamietol. Ďalej konštatoval, že právny zástupca žalobcu až v rámci vyjadrenia, po rozhodnutí odvolacím súdom poukázal na prieťahy v správnom konaní, ktoré však nedefinoval a v konečnom dôsledku tieto ani neboli predmetom predbežného prejednania nároku podľa ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a ani predmetom žaloby, preto sa s touto argumentáciou z dôvodu hospodárnosti konania a aj premlčania nároku nezaoberal a existenciu ďalších podmienok pre vyvodenie zodpovednosti za škodu nezisťoval. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.; hoci žalovaný bol v konaní plne úspešný, trovy konania mu nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že sa mu priznáva náhrada škody v celej pôvodne uplatnenej výške a aj náhrada trov konania. Vychádzal z toho, že súd prvej inštancie novým rozhodnutím bez odôvodnenia zrušil svoje predchádzajúce právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorú prvým odvolaním nenapadol, čo je nezákonné, neprípustné, nelogické a zmätočné, keďže ide o revíziu už právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vytýkal, že akceptoval obranu žalovaného, že v zmysle platnej judikatúry nie je možné ako nesprávny úradný postup posudzovať úkony orgánu smerujúce k vydaniu rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.2011 sp. zn. 3Cdo/220/2010 a z 1.5.2011 sp. zn. 4Co/24/2004). Nesprávnym úradným postupom je podľa neho porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj nekonanie, resp. nečinnosť príslušného orgánu, porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité rozhodnutie v zákonom určenej lehote, či nevydanie takéhoto rozhodnutia. Súd prvej inštancie konštatoval, že jeho právny zástupca až po rozhodnutí odvolacieho súdu poukázal na prieťahy v správnom konaní, ktoré však nedefinoval a neboli ani predmetom žaloby, preto sa s touto argumentáciou nezaoberal. Uvedené označil za nezmysel, keďže i podľa právneho názoru odvolacieho súdu o nesprávnom úradnom postupe možno hovoriť aj v súvislosti s prieťahmi konania, teda už samotné prieťahy konania sú nesprávnym úradným postupom, a nie je potrebné ich výslovne namietať. Navyše, na každom pojednávaní, v súdnom i správnom konaní túto skutočnosť namietal. Poukázal tiež na to, že odvolací súd, ktorý predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil jasne uviedol, že je potrebné ustáliť v akých časových úsekoch správny orgán nekonal. V tomto smere súd prvej inštancie nič neurobil a spisový materiál si od príslušného správneho orgánu vyžiadal až pred pojednávaním v novembri 2015, hoci od podania žaloby uplynulo viac ako 7 rokov. Súd prvej inštancie podľa neho nezistil riadne skutkový stav veci, zotrval na tých istých skutkových záveroch, ku ktorým dospel v konaní, ktoré predchádzalo zrušeniu časti jeho prvého rozsudku, neodstránil nedostatky, ktoré mu vytkol odvolací súd, nereagoval na jeho vyjadrenia a vyjadrenia jeho právneho zástupcu a ani si riadne a úplne nepreštudoval spis správneho orgánu, jednotlivé listinné dôkazy nevyhodnotil (ani vyjadrenia účastníkov konania), a ani nevykonal riadne dokazovanie, a rozsudok riadne neodôvodnil. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal a neskúmal, že Krajské riaditeľstvo PZ, krajský dopravný inšpektorát v Žiline ho listom z 4.1.2007 upovedomil, že vo veci nemôže rozhodnúť do 30 dní z dôvodu, že ide o zvlášť zložitý prípad, a že o jeho odvolaní bude rozhodnuté v lehote do 60 dní, t.j. do 28.1.2007, pričom nešpecifikoval v čom je jeho zložitosť, a rozhodol až o ďalších viac ako 120 dní. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal, či nie je nezmyslom vyjadrenie Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, okresného dopravného inšpektorátu v Námestove z 23.11.2006, že jeho žiadosti o upustenie zvyšku zákazu činnosti nemohol vyhovieť, pretože rozhodnutie o priestupku nenadobudlo právoplatnosť, keď v ten istý deň mu vodičský preukaz vrátili, rovnako ako rozhodnutie toho istého orgánu z 7.5.2007, v ktorom ho upovedomil, že jeho žiadosti o upustenie zvyšku zákazu činnosti nemôžu vyhovieť, nakoľko rozhodnutie o priestupku nenadobudlo právoplatnosť, keď vodičský preukaz mu vrátili takmer pol roka predtým. Zároveň ho ten istý orgán upovedomil, že jeho odvolaniu proti rozhodnutiu o priestupku nemôžu vyhovieť. 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa podľa neho vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu a rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.2.2019 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP). 9. Na návrh žalobcu v odvolaní, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že mu prizná náhradu škody súvisiacu s nesprávnym úradným postupom vo výške pôvodného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu prvej inštancie s odôvodnením, že súd prvej inštancie zrušil svoje predchádzajúce právoplatné a vykonateľné rozhodnutie z 20.1.2011 č.k. 15C/160/2008 - 244 v časti, ktorou zaviazal žalovaného uhradiť mu 1 130,15 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, sa odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia týmto zaoberal ako prvým. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, dvoch posledných viet odseku 6 na str. 7 zistil, že súd prvej inštancie po vrátení vecí odvolacím súdom, správne vychádzal z toho, že predmetný rozsudok z 20.1.2011 č.k. 15C/160/2008 - 244 v časti, ktorou navrhovateľovi priznal náhradu škody 1 130,15 eur sa stal právoplatným 12.3.2011 a že predmetom sporu, po nadobudnutí právoplatnosti časti jeho rozsudku z 20.1.2011, je zvyšok náhrady skutočnej škody uplatnenej žalobným návrhom 880,77 eur (uplatnených 60 581,- Sk - priznaných 34 047,- Sk = 26 534,- Sk / 880, 77 eur) a náhrada nemajetkovej ujmy 6 638,78 eur (200 000,- Sk), čo zodpovedá žalobnému návrhu/jeho zvyšku, o ktorom bolo treba rozhodnúť. Napadnutý rozsudok sa nijako nedotkol rozhodnutia súdu, ktorým bolo už právoplatne rozhodnuté o časti žalobcom uplatňovanej náhrady škody; súd prvej inštancie právoplatnosť rozsudku z 20.1.2011 v časti, ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi 1 130,15 eur vyznačil na prvopise rozsudku založenom v spise. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie zrušil predchádzajúce právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré pôvodným odvolaním nenapadol, nie je teda dôvodná. Zmeniť rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada škody súvisiaca s nesprávnym úradným postupom vo výške už priznanej právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie z 20.11.2011 neprichádzala do úvahy s ohľadom na zásadu, že o raz rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať, čo je v CSP vyjadrené v ustanovení § 230, podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať a rozhodovať znova. 10. Podstatná námietka uplatnená v odvolaní podľa odvolacieho súdu smeruje proti právnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie. Žalobca namietal proti osobitnému posudzovaniu dopravnej nehody, zadržania vodičského preukazu a „údajného marenia úkonu príslušníka policajného zboru“, k čomu poukázal na konanie správnych orgánov, ktoré nepovažoval za správne. Súdu prvej inštancie vytkol, že pri tomto rozhodovaní vychádzal z opačného záveru ako pri predchádzajúcom rozhodovaní a to, že v predmetných konaniach nezistil taký nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal jeho nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. 11. Na námietku žalobcu odvolací súd preskúmal najskôr rozhodnutie o zvyšnej časti náhrady škody, ktorou podľa konkretizácie uvedenej v žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanej žalovanému (č.l. 11) boli odhadnuté náklady na opravu poškodeného vozidla a rozdiel medzi hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou a tým, čo mu nahradí vinník dopravnej nehody, z ktorých si uplatnil len 15 000,- Sk (497,90 eur), za koľko si kúpil staršie vozidlo a 11 500,- Sk (381,73 eur), čo je rozdiel medzi časovou technickou hodnotou vozidla pred poškodením pri dopravnej nehode 44 157,- Sk a priamej škody na vozidle 32 657,- Sk. 12. Na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie o tejto časti návrhu odvolací súd doplňuje, že náhrada tejto škody nemohla byť žalobcovi priznaná preto, že medzi takto konkretizovanou škodou a konaním a rozhodovaním štátnych orgánov v označených konaniach o priestupkoch nie je žiadna príčinná súvislosť. Zisťovanie príčinnej súvislosti medzi konaním a rozhodovaním štátnych orgánov pri rozhodovaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je otázkou skutkovou, ktorá nie je riešená všeobecne, ale vždy v konkrétnych súvislostiach a je vždy hľadaním javu, ktorý škodu vyvolal. Zníženie hodnoty vozidla v dôsledku jeho poškodenia pri dopravnej nehode bez pochybnosti nemohlo byť zapríčinené následným konaním štátnych orgánov o priestupkoch, a tieto konania a rozhodovanie o tom, kto sa dopustil priestupku a aj opatrenia vykonané štátnymi orgánmi v konaniach sú pri zisťovaní osoby zodpovednej za škodu vzniknutú na vozidle pri dopravnej nehode bez významu. Zhodný názor zastáva aj žalobca, ktorý v odvolaní na strane 7 uviedol: „Nespochybňujem, že skutočnú škodu spôsobil niekto iný, a túto si uplatňujem u tohto subjektu. Ak som v bodoch 2 a 3 svojho návrhu uviedol v peniazoch ako skutočnú škodu, túto si neuplatňujem v rámci náhrady škody. Som ju uviedol len pre porovnanie ako „pomôcku“ pre súd pre úvahu súdu o náhrade nemajetkovej ujmy. Chcel som tým len poukázať na to, že moje auto bolo totálne zničené, a preto som si musel kúpiť ďalšie staršie vozidlo.“ 13. Pri posudzovaní splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. odvolací súd dospel k zhodného názoru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade nešlo o taký nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. 14. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy podľa ustanovení § 9 a § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, Dopravného inšpektorátu v Námestove v konaní č. ORP - VP - 63/DI- NO - 2005 a v konaní ORP - P - 274/DI-NO-2005. Žalobca k popisu postupu dopravného inšpektorátu v týchto konaniach, poukazu na odôvodnenia rozhodnutí odvolacieho orgánu a citovania zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na vec pripojil, že dopravný inšpektorát nepostupoval podľa prislúchajúcich právnych noriem. 15. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetného konania dopravného inšpektorátu po vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom dospel k inému záveru ako pri svojom prvom rozhodovaní s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Cdo 220/2010 z 30.3.2011, ktorý v jeho odôvodnení uviedol, že „nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za tej situácie, že tieto nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.). Na tieto prípady, ako správne konštatuje odvolací súd, slúži systém opravných prostriedkov v správnom konaní (§ 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorých účelom je dosiahnutie nápravy právnych alebo skutkových pochybení, ktorých sa dopustili prvostupňové správne orgány a právomoc odvolacieho orgánu preskúmavať rozhodnutie prvostupňového orgánu (§ 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).“ 16. Z uvádzaného odôvodnenia odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na záver najvyššieho súdu, že prípadné nesprávnosti či vady postupu nachádzajú odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z.). I keď rozhodnutia najvyššieho súdu nie sú precedenčného charakteru a ich priama záväznosť sa vzťahuje len na konkrétny prípad, je treba jeho rozhodnutie pri posudzovaní obdobného prípadu veľmi starostlivo zvažovať a brať ho vážne, lebo možno dôvodne očakávať, že tento súdu bude v rozhodovaní konzistentný a v súlade s legitímnym očakávaním účastníkov konania rozhodne v obdobnom prípade rovnako i v budúcnosti. 17. Keďže žalobca v žalobnom návrhu (žiadosti o predbežné prerokovanie nároku pripojenom k žalobnému návrhu) a aj v ďalších vyjadreniach v konaní zotrval na tom, že škoda a nemajetková ujma mu vznikla nesprávnym úradným postupom a proti rozhodnutiam, ktorými sa predmetné konania dopravného inšpektorátu skončili nenamietal (boli v jeho prospech), aj odvolací súd sa priklonil k názoru, že namietaný postup dopravného inšpektorátu v daných konaniach nezakladá zodpovednosť štátu stanovenú v § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. 18. Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi (§ 2 zák.). Okrem prvotnej zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 zák.) zákon stanovuje aj druhú formu objektívnej zodpovednosti štátu, ktorá je spájaná s nesprávnym úradným postupom (§ 9 zák.). Pri zisťovaní zodpovednosti štátu za postup dopravného inšpektorátu, čo je otázkou skutkovou, nie právnou, súd prvej inštancie vychádzal správne z toho, že odvolacím orgánom vytýkané nedostatky pri zaobstarávaní podkladov pre rozhodnutie a ich právne posúdenie boli odstraňované v rámci správneho konania stanoveným postupom a nemôžu byť dôvodom pre vyvodzovanie zodpovednosti za nesprávny úradný postup. Súd prvej inštancie sa k tvrdeniam žalobcu, že v konaniach dopravného inšpektorátu došlo k prieťahom osobitne nevyjadril a tak odvolací súd doplňuje jeho odôvodnenie v podstate k jedinému konkrétnemu, a to dobe zadržania vodičského preukazu. Odvolací súd zo spisu zistil, že vodičský preukaz bol žalobcovi zadržaný 30.5.2005 (rozhodnutie dopravného inšpektorátu o zadržaní vodičského preukazu z 6.6.2005 č. P. - S.-XX/DI-D.-XXXX), rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bolo preskúmané a potvrdené Krajským riaditeľstvom PZ, krajským dopravným inšpektorátom v Žiline rozhodnutím z 10.8.2005 č.k. G.-XX/KDI- SK-XXXX, priestupkové konanie voči žalobcovi pre podozrenie, že 30.5.2004 o 18,20 hod. zavinil dopravnú nehodu v obci Bobrov pri požiarnej zbrojnici sa skončilo rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, dopravného inšpektorátu v Námestove z 22.5.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.6.2006, rozhodnutím toho istého orgánu z 10.6.2006 č. P.-A.-XXX/DI-D.-2005 bol žalobcovi uložený zákaz viesť motorové vozidlo po dobu 14 mesiacov s tým, že do doby zákazu činnosti sa započíta čas od zadržania vodičského preukazu, to je od 30.5.2005, toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ, krajského dopravného inšpektorátu v Žiline z 18.8.2006 č. G.-XX/KDI-SK-XXXX a vec vrátená Okresnému dopravnému inšpektorátu v Námestove Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne na nové konanie a rozhodnutie vo veci, ktoré bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené 28.8.2006 a vodičský preukaz bol žalobcovi vrátený 23.11.2006. Uvedené podľa odvolacieho súdu podporuje záver súdu prvej inštancie, že zodpovednosť štátu, pokiaľ ide o zadržanie vodičského preukazu, pre prieťahy pri uplatňovaní tohto opatrenia, nie je daná. Zadržanie vodičského preukazu ako opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dopravy trvalo podľa konajúceho orgánu po potrebnú dobu a len počas konaní o priestupkoch, čo nemožno pri rozhodovaní o priznaní nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnych úradným postupom štátnym orgánom hodnotiť ako bezdôvodné prieťahy v konaní. 19. Pokiaľ u žalobcu nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre priznanie náhrady škody, a to nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., je nadbytočné zaoberať sa ďalšími dôvodmi uvedenými v žalobe, t.j. vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou (uznesenie Ústavného súdu SR z 13.9.2018, sp. zn. IV. ÚS 506/2018). 20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v konaní žiadne nevznikli. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).