Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/306/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231313 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1110231313.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcov: X. N.- Q..A.. Z. L., IČO: 45 327 084, Bratislava, posledné sídlo Einsteinova 24, Bratislava (predtým Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, Prievozská 37, Bratislava), X. L. W. A..P..U.., IČO: 46 524 185, Prievozská 37, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská P., v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, U. G. Š. Q. G. F., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.10.2017, č.k. 25C/169/2011-417, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom žalobcu v 1. rade - spoločnosťou EU- CapitalManagement a.s. v likvidácii, IČO: 45 327 084, so sídlom v Bratislave. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 02.10.2017, č.k. 25C/169/2011-417, zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcov, ktorou sa pôvodne žalobca v 1. rade (L. O., Q..A..) domáhal voči žalovanej vydania medzitýmneho rozsudku a žiadal určiť, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov, pretože tento neprijal jeho návrhy na začatie občianskeho súdneho konania, podané elektronickou formou dňa 24.07.2006 a zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu spolu 11.789.253,12 eura titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Žalovanej nepriznal voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca v 1. rade žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.07.2005 uzavrel so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, o platnosti ktorej rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 20.10.2008, v konaní sp. zn. 7C/144/2006. Predmetom rámcovej zmluvy bolo postúpenie pohľadávok nezaplatených koncesionárskych poplatkov z postupcu - Slovenský rozhlas, na pôvodného žalobcu v 1. rade ako postupníka. Dňa 20.09.2015 zmluvné strany uzavreli Realizačnú zmluvu č. 1, podľa ktorej Slovenský rozhlas postúpil 265.362 pohľadávok z koncesionárskych poplatkov na pôvodného žalobcu v 1. rade za odplatu v sume 3.041.224,52 eura (91.619.930,-Sk), pričom konkretizácia pohľadávok bola zachytená na CD nosiči. Dňa 27.01.2006 zmluvné strany uzavreli Realizačnú zmluvu č. 2, podľa ktorej Slovenský rozhlas postúpil 90.555 pohľadávok z koncesionárskych poplatkov na pôvodného žalobcu v 1. rade za odplatu v sume 469.254,46 eura (14.136.760,-Sk), s konkretizáciou pohľadávok na CD nosiči. Pôvodný žalobca v 1. rade sa tak stal oprávneným vlastníkom 355.917 pohľadávok z koncesionárskych poplatkov, pričom každá pohľadávka pozostávala z istiny, predstavujúcej nezaplatený koncesionársky poplatok za používanie rozhlasového prijímača, a príslušenstva, ktoré zodpovedalo majetkovej sankcii za nesplnenie povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionársky poplatok (poplatok z omeškania). V čase postúpenia pohľadávok na pôvodného žalobcu v 1. rade platila právna úprava, podľa ktorej, ak platiteľ poplatku nesplnil povinnosť zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej zákonom do 15. dňa v mesiaci, bol v omeškaní so zaplatením poplatku. Ak bol platiteľ poplatku v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a bol vyzvaný na jeho úhradu, mal veriteľ právo požiadať platiteľa o zaplatenie poplatku z omeškania. Poplatok z omeškania bol u fyzických osôb stanovený sumou 165,97 eura (5.000,-Sk) a u právnických osôb sumou 497,91 eura (15.000,-Sk) za každý, aj len začatý mesiac omeškania, a to za každý prijímač, za ktorý bol platiteľ s platbou v omeškaní. Pôvodný žalobca v 1. rade uzavrel s množstvom dlžníkov dohodu o novácií ich záväzkov, vyplývajúcich z neuhradených koncesionárskych poplatkov, pričom voči tým dlžníkom, ktorí z rôznych dôvodov odmietli dohody o novácií uzavrieť, podal na viaceré okresné súdy žaloby na plnenie podľa procesných pravidiel upravených zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Vzhľadom na veľký počet dlžníkov, a tým i žalôb, pôvodný žalobca v 1. rade svoje podania spracoval elektronicky a umiestnil ich na optické nosiče Digital Versatile Disc (DVD), ktoré spolu s vysvetľujúcim sprievodným listom zaslal na miestne a vecne príslušné okresné súdy. Tieto ich odmietli prijať a vrátili ich pôvodnému žalobcovi v 1. rade. V danom prípade sa pôvodný žalobca v 1. rade domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nezákonným úradným postupom Okresného súdu Bardejov. 3. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Bardejov pritom spočíval v tom, že odmietol prijať podania pôvodného žalobcu v 1. rade zo dňa 24.07.2006, urobené elektronickými prostriedkami, pričom išlo o žaloby na vydanie platobných rozkazov, vrátane príloh, urobených v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. Spolu so žalobami doručil pôvodný žalobca v 1. rade Okresnému súdu Bardejov sprievodný list, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a o obsahu optického nosiča DVD. Na predmetné podanie reagoval Okresný súd Bardejov listom, ktorým mu oznámil, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise, a elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch mu vrátil. Pôvodný žalobca v 1. rade však trval na prijatí svojho podania uskutočneného v súlade so zákonom, pričom Okresný súd Bardejov upozornil, aby postupoval v súlade s relevantnými primárnymi a sekundárnymi normatívnymi aktmi a prijal jeho podanie urobené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom a súčasne takto prijaté podanie odovzdal podateľni na ďalší postup; Okresný súd Bardejov však zotrval na svojej argumentácii. Pôvodný žalobca v 1. rade považoval postup Okresného súdu Bardejov za nezákonný, nakoľko v jeho dôsledku mu bolo zabránené dovolať sa ochrany svojich legitímnych majetkových práv v občianskom súdnom konaní, čoho dôkazom bol i nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 39/08. V dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bardejov vznikla pôvodnému žalobcovi v 1. rade materiálna škoda spočívajúca v 1/ zániku majetkových práv, keď došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva, 2/ ušlom zisku, nakoľko pôvodný žalobca v 1. rade nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky nadobudnuté prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok, 3/ úročení finančného kapitálu, pretože jeho finančný kapitál, ktorý investoval do nákupu súdne uplatnených pohľadávok, nepriniesol žiaden výnos, 4/ nákladoch vynaložených na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Nemajetková ujma spočívala v satisfakcii, nakoľko z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním pôvodný žalobca v 1. rade utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv, najmä práva na prístup k súdu a práva vlastniť majetok. Celková škoda v sume 10.977.434,11 eura, spočívala v tom, že došlo k premlčaniu práv na zaplatenie pohľadávok pôvodného žalobcu v 1. rade, čo spôsobilo nevymáhateľnosť týchto pohľadávok a zánik jeho majetkových práv vo vzťahu k istine. Uvedená škoda pozostávala z majetkovej škody na istine pohľadávok vo výške 3.358,56 eura a na príslušenstve pohľadávok, t.j. poplatku z omeškania vo výške 10.974.075,55 eura. Škoda na istine pohľadávok vo výške 3.358,56 eura predstavovala sumu jednotlivých pohľadávok uplatnených návrhmi na začatie občianskych súdnych konaní na DVD nosiči, ktorý pôvodný žalobca v 1. rade doručil Okresnému súdu Bardejov dňa 24.07.2006. Okresný súd neprijatím návrhov vylúčil účinok podľa § 112 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam pôvodného žalobcu v 1. rade. Pokiaľ išlo o škodu na príslušenstve - poplatku z omeškania v sume 10.974.075,55 eura, tú pôvodný žalobca v 1. rade zdôvodnil tým, že na vymáhanie poplatkov z omeškania musel najprv uplatniť postup upravený v § 9 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch (ďalej len „zákon č. 212/1995 Z.z.“), za súčasného dodržania postupu podľa § 8 citovaného zákona. Tým, že okresný súd návrhy, ktorými uplatňoval právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku neprijal, spôsobil premlčanie práva tohto práva a zároveň zamedzil uplatnenie súvisiaceho práva na poplatok z omeškania. Okresný súd teda spôsobil pôvodnému žalobcovi v 1. rade i materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania. 4. Pokiaľ išlo o škodu vo výške 548.703,54 eura táto predstavovala ušlý zisk, nakoľko pôvodný žalobca v 1. rade nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky nadobudnuté prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Tým, že okresné súdy začali spracúvať agendu až po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a o jeho návrhoch počas obdobia viac ako dvoch rokov nekonali, blokovali jeho finančné prostriedky vyjadrené v majetkových právach. Ak by súdy konali, prejednali a meritórne rozhodli o veciach v primeranej lehote, žalobca mohol speňažené pohľadávky s príslušenstvom investovať formou vkladu na termínovaný účet v banke a dosiahnuť zisku v podobe úroku. Z tohto dôvodu si pôvodný žalobca v 1. rade uplatnil sumu 167,95 eura ako ďalšiu škodu zodpovedajúcu úročeniu finančného kapitálu, ktorý bol umŕtvený v neprejednaných a súdne uplatnených pohľadávkach. Pokiaľ išlo o uplatnenú škodu vo výške 34.027,32 eura, tá bola podľa mienky pôvodného žalobcu v 1. rade spôsobená vynaložením finančných prostriedkov na ochranu jeho legitímnych práv, t.j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje. Časť z tejto škody predstavovala trovy právneho zastúpenia zaplatených právnemu zástupcovi B.. M. O. za právne služby poskytnuté pôvodnému žalobcovi v 1. rade v rámci zastupovania pred okresným súdom v celkovej sume 23.599,81 eura (išlo o 362 žalôb x 1.964,-Sk za 3 úkony právnej služby á 500 Sk a režijný paušál 2x á 150,-Sk a á 164,-Sk = 710.968,-Sk) a časť zodpovedajúca sume 427,51 eura predstavovala trovy právneho zastúpenia zaplatené B.. M. O. a B.. B. Y. za právne služby poskytnuté v rámci zastupovania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. 5. A napokon si pôvodný žalobca v 1. rade uplatňoval i náhradu nemajetkovej ujmy v sume 238.920 eur zodpovedajúcej sume všetkých čiastkových nárokov viažucich sa na porušenie práva na prístup k súdu v 362 prípadoch, pričom pôvodný žalobca v 1. rade žiadal o priznanie 660 eur za každé jednotlivé porušenie základného práva. Nemajetkovú ujmu pritom považoval za spravodlivú satisfakciu za mnohonásobné a výrazné porušovanie práva na prístup k súdu, ktoré spôsobilo stav nespravodlivosti a právnej neistoty. 6. V priebehu konania pôvodný žalobca v 1. rade navrhol zmenu žaloby, keď žiadal, aby konajúci súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3.358,56 eura ako istinu koncesionárskych poplatkov, sumu 10.974.075,55 eura ako príslušenstvo (poplatky z omeškania), sumu 23.599,81 eura ako celkové náklady spojené s uplatnením istiny a nemajetkovú ujmu vo výške 238.820 eur; na zvyšku pôvodne uplatneného návrhu netrval. Konajúci súd uznesením zo dňa 04.04.2012, č.k. 25C/169/2011-162, konanie podľa § 96 ods. 1 veta tretia O.s.p. v časti žaloby o zaplatenie sumy 549.399,20 eura zastavil a podľa § 95 O.s.p. pripustil požadovanú zmenu žalobu, v zmysle ktorej sa pôvodný žalobca v 1. rade domáhal zaplatenia náhrady škody spolu v sume 11.239.853,92 eura, pozostávajúcej zo sumy 3.358,56 eura ako istiny koncesionárskych poplatkov, sumy 10.974.075,55 eura ako príslušenstva tvorenom sumou poplatkov z omeškania a sumy 23.599,81 eura ako nákladov spojených s uplatnením istiny, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 238.820 eur. 7. V dôsledku oznámenia pôvodného žalobcu v 1. rade, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2014 postúpil na spoločnosť L. W. A..P..U.. pohľadávky predstavujúce majetkovú škodu, a jeho návrhu na jej vstup do konania, konajúci súd uznesením zo dňa 08.03.2013, č.k. 25C/169/2011-243, pripustil vstup uvedenej spoločnosti do konania ako žalobcu v 2. rade. 8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaním dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali splnenie všetkých podmienok zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Pokiaľ išlo o námietku premlčania nároku žalobcov vznesenú zo strany žalovanej, túto považoval konajúci súd za nedôvodne uplatnenú, nakoľko deň, kedy Okresný súd Bardejov odmietol prijať návrhy pôvodného žalobcu v 1. rade nebol totožný s momentom, kedy sa žalobcovia dozvedeli o vzniku škody v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. 9. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bardejov spočívajúcom v neprijatí podaní pôvodného žalobcu v 1. rade (návrhov na vydanie platobných rozkazov, vrátane príloh a sprievodného listu) uskutočnených formou elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom na optickom nosiči DVD dňa 24.07.2006 a v následnom oznámení súdu zo dňa 26.07.2006, že mu DVD nosiť vracia, nakoľko nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a tým vytvorené podmienky podľa osobitného zákona na prijímanie takých podaní, súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 39/08-39. V ňom Ústavný súd konštatoval, že Okresný súd Bardejov neprijatím podania pôvodného žalobcu v 1. rade zo dňa 24.07.2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom súčasne Okresnému súdu Bardejov prikázal konať vo veci podania pôvodného žalobcu v 1. rade, t.j. zaoberať sa predmetným podaním ako návrhom na začatie konania podľa príslušných ustanovení O.s.p. Ústavný súd v odôvodnení nálezu zdôraznil, že právne účinky tohto podania pôvodného žalobcu v 1. rade zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, na záver ktorý nemala vplyv ani prípadná okolnosť, že okresný súd nebude môcť z technických príčin podanie pôvodného žalobcu v 1. rade zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia; aj v takom prípade mal podľa mienky Ústavného súdu okresný súd vychádzať z toho, že predmetné podanie pôvodného žalobcu v 1. rade si zachovalo účinky ku dňu pôvodného doručenia. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a pri nespornosti skutočností, ktorými žalobcovia odôvodňovali nesprávny úradný postup Okresného súdu Bardejov, konajúci súd vyhodnotil, že žalobcovia preukázali splnenie prvotnej podmienky na vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď preukázali existenciu nesprávneho úradného postupu. 10. Pokiaľ išlo o v poradí druhý predpoklad potrebný pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorým bola existencia škody, resp. nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tak pôvodný žalobca v 1. rade, ako ani žalobca v 2. rade neuniesli dôkazné bremeno preukázania jej vzniku. Pritom pôvodným žalobcom v 1. rade uplatnená náhrada majetkovej škody, postúpená na žalobcu v 2. rade, predstavovala sumu 11.001.033,36 eura, ktorá mala vzniknúť v dôsledku zániku jeho majetkových práv, nakoľko protiprávnym konaním okresného súdu došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok v sume 3.358,56 eura a ich príslušenstva v sume 10.974.075,55 eura. Konajúci súd sa nestotožnil s názorom žalobcu v 2. rade, že neprijatím návrhov Okresný súd Bardejov spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k jeho majetkovým právam (na zaplatenie sumy 3.358,56 eura), a tak vylúčil účinok v zmysle § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka. Žalobca v 2. rade totiž ani v jednom prípade nepreukázal, že okresný súd zamietol čo i len jeden z ním podaných návrhov na začatie konania z dôvodu vznesenej námietky premlčania v tom ktorom konaní, čím nepreukázal, že jeho majetkové práva zanikli z dôvodu premlčania. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že návrhmi podanými pôvodným žalobcom v 1. rade elektronickou formou dňa 24.07.2006 na Okresný súd Bardejov sa začali konania, a to bez ohľadu na to, či ich okresný súd prijal alebo nie; rozhodujúcim bol totiž okamih podania návrhov na súd. Vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2008, vo veci sp. zn. IV. ÚS 39/08, Okresný súd Bardejov bol povinný opätovne sa podaniami pôvodného žalobcu v 1. rade zaoberať a postupovať vo vzťahu k nim podľa príslušných ustanovení O.s.p., pričom právne účinky týchto podaní ostali zachované s účinnosťou ku dňu ich podania. Doručením podaní pôvodného žalobcu v 1. rade na okresný súd dňa 24.07.2006 preto došlo k spočívaniu premlčacej doby a nároky v nich uplatnené by mohli byť zamietnuté len v dôsledku vznesenej námietky premlčania, a to iba v prípade, ak tieto nároky boli premlčané už pred podaním návrhov na súd dňa 24.07.2006. Podľa mienky konajúceho súdu si tak žalobca v 2. rade uplatňoval nárok na zaplatenie len predpokladanej škody, ktorá by mu mohla vzniknúť v prípade, ak by okresný súd všetky návrhy na začatie konania o zaplatenie koncesionárskych poplatkov zamietol z dôvodu ich premlčania; uvedené skutočnosti žalobca v 2. rade však netvrdil a ani nepreukázal. 11. Vo vzťahu ku škode v sume 10.974.075,55 eura vzniknutej na príslušenstve pohľadávok, t.j. na poplatku z omeškania, ktorú žalobca v 2. rade odôvodňoval tým, že neprijatím návrhov, ktorými si na Okresnom súde Bardejov uplatňoval zaplatenie pohľadávok z koncesionárskych poplatkov, okresný súd spôsobil premlčanie týchto práv, a tak zamedzil i uplatňovanie súvisiaceho práva na poplatok z omeškania, nakoľko pri jeho vymáhaní musel žalobca v 2. rade dodržať postup upravený v § 9 zákona č. 212/1995 Z.z., a teda najskôr sa domáhať práva na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a až následne pristúpiť k uplatneniu práva na poplatok z omeškania, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v 2. rade ani v tomto prípade nepreukázal dôvodnosť ním uplatňovanej škody. Žalobca v 2. rade totiž nepreukázal, že by si návrhmi na zaplatenie koncesionárskych poplatkov uplatňoval i právo na zaplatenie príslušenstva - poplatku z omeškania, ktoré by okresný súd zamietol z dôvodu premlčania. Žalobca v 2. rade si tak uplatňoval nárok na náhradu hypotetickej škody, ktorá mu nevznikla. 12. Súd prvej inštancie považoval za nepreukázaný nárok na náhradu škody v sume 23.599,81 eura uplatnenej titulom náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré pôvodný žalobca v 1. rade zaplatil advokátovi B.. M. O. za spracovanie a podanie 362 žalôb. Žalobcovi v 2. rade (ako postupcovi) by vzniklo právo na náhradu takto uplatnenej škody proti neúspešnému žalovanému v tom ktorom súdnom konaní, za predpokladu jeho úspechu v konaní; nebol preto dôvod, aby náhradu týchto trov konania znášal štát titulom náhrady škody. 13. A napokon pokiaľ išlo o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 238.820 eur ako satisfakcie za masívny a opakujúci sa zásah do základných práv pôvodného žalobcu v 1. rade, najmä práva na prístup k súdu a práva vlastniť majetok, konajúci súd uviedol, že tento nárok pôvodný žalobca v 1. rade nijako neodôvodnil a nepreukázal, keď neosvedčil, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného súdu došlo k takým negatívnym následkom vyústiacim do vzniku nemajetkovej ujmy. 14. Súd prvej inštancie nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodu a nemajetkovou ujmou, ktorá musí byť priama. Pôvodný žalobca v 1. a ani žalobca v 2. rade neuniesli dôkazné bremeno preukázania vzniku majetkovej a nemajetkovej ujmy, a preto nesprávny úradný postup Okresného súdu Bardejov nebol v príčinnej súvislosti so žalobcami uplatnenou škodou, resp. nemajetkovou ujmou. 15. A napokon konajúci súd zdôraznil, že žalobu žalobcov vyhodnotil za neopodstatnenú aj z dôvodu jej predčasnosti. Pokiaľ si totiž pôvodný žalobca v 1. rade v občianskych súdnych konaniach uplatnil pohľadávky na zaplatenie koncesionárskych poplatkov voči jednotlivým dlžníkom a tieto konania neboli právoplatne skončené a o jeho nárokoch nebolo meritórne rozhodnuté, nemožno jeho nárok kvalifikovať ako škodu, keďže táto môže byť v rámci toho ktorého konania uspokojená. Uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok konania ohľadne uplatnenej pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu tak škoda pôvodnému žalobcovi v 1.rade, resp. žalobcovi v 2. rade ešte nevznikla a môže vzniknúť až po skončení toho ktorého súdneho konania, nakoľko až vtedy bude žalobca v 2. rade vedieť, v akej výške a odkedy mu vlastne začne plynúť premlčacia lehota (§ 19 zákona č. 514/2003 Z.z.). Žalobca v 2. rade si teda musí najskôr vysporiadať svoje nároky so subjektami zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy, ak jeho právo na plnenie nebolo a už nemôže byť uspokojené. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal opätovne na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 39/08, v ktorom tento prikázal Okresnému súd Bardejov konať a opätovne sa zaoberať podaním pôvodného žalobcu v 1. rade zo dňa 24.07.2006 ako návrhom na začatie konania, s tým, že právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Naplnenie tohto príkazu vyžadovalo, aby pôvodný žalobca v 1. rade opätovne predložil okresnému súdu prvotné podanie(a), nakoľko ním predložený DVD nosič okresný súd žalobcovi vrátil. Bolo teda na pôvodnom žalobcovi v 1. rade, aby okresnému súdu doručil pôvodne uplatnené podanie s návrhmi na začatie konania, ktorú povinnosť si však žalobca, napriek opakovaným výzvam Okresného súdu Bardejov, nesplnil. 16. Záverom súd prvej inštancie zosumarizoval, že žalobcovia v konaní nepreukázali splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázali vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 1 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 18 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1, 3, § 27b zákona č. 514/2003 Z.z., § 8 ods. 1 až 3, § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 212/1995 Z.z. žalobu žalobcov zamietol. 17. Súd prvej inštancie naostatok konštatoval, že upustil od vykonania dokazovania, a to ustanovením znalca na vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k účtovnej hodnote istiny koncesionárskych poplatkov a k účtovnej hodnote príslušenstva koncesionárskych poplatkov, t.j. na preukázanie sumy, ktorú by žalobca v 2. rade mohol vymôcť na základe návrhov podaných na DVD nosiči na Okresný súd Bardejov dňa 24.07.2006, nakoľko týmto dokazovaním by žalobca v 2. rade nepreukázal vznik škody; nebolo totiž zrejmé, či by bol žalobca v 2. rade v tom ktorom konaní úspešný a v akej sume. 18. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila. 19. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobcovia sa nestotožnili so záverom konajúceho súdu, že majetkovú škodu vyčíslili len všeobecne a ani v jednom prípade nepreukázali premlčanie ich práva. Poukázali na to, že pôvodný žalobca v 1. rade už v žalobe podrobne rozčlenil škodu podľa jednotlivých zložiek na istinu koncesionárskych poplatkov, na poplatky z omeškania z nezaplatených koncesionárskych poplatkov a na trovy právneho zastúpenia, pričom podrobne zdôvodnil existenciu toho ktorého nároku, aj jeho výšku. Zároveň predložil konajúcemu súdu dátový nosič obsahujúci komplexnú identifikáciu pohľadávok, ktoré si pôvodný žalobca v 1. rade uplatnil návrhmi na začatie občianskeho súdneho konania v elektronickej forme a o ktorých okresný súd nerozhodol, v dôsledku čoho došlo k ich premlčaniu. Dátový nosič bol dôkazom potvrdzujúcim výšku uplatňovanej materiálnej škody a legitimizoval žalobcami vznesené nároky. Súd prvej inštancie sa s obsahom dátového nosiča neoboznámil, navrhované dokazovanie v tomto smere nevykonal, čo malo za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci, ktorá okolnosť predstavovala odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. 20. V ďalšom žalobcovia namietali, že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj možnosť predložiť návrhy na doplnenie dokazovania, keďže konajúci súd pojednával napriek existencii dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Vzhľadom na porušenie poučovacej povinnosti súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. navrhli doplniť dokazovanie ustanovením do konania znalca, ktorý by určil tzv. všeobecnú hodnotu pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a ich príslušenstva. Túto otázku pritom považovali za otázku odbornú, od vyriešenia ktorej záviselo i rozhodnutie súdu vo veci samej. 21. Žalobcovia mali za to, že v konaní predložili dôkazy o tom, že vplyvom technologických a právnych limitov neboli súdy schopné vrátiť čas späť a vykonať procedúru prijatia pôvodného podania tak, aby nedošlo k vytvoreniu prekážky premlčania, čomu nasvedčovalo množstvo registrácií vykonaných napríklad na Okresnom súde Čadca. Súd prvej inštancie podľa nich nesprávne vyhodnotil nimi predložený znalecký posudok, považujúc ho za irelevantný. O skutočnostiach obsiahnutých v znaleckom posudku nebol pritom oprávnený si vytvoriť vlastný úsudok. Vzhľadom na zásadu legality (článok 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) súdy teda nemohli vrátiť čas späť a tváriť sa, že procedúra prijatia prvotných podaní bola ukončená v deň, kedy pôvodný žalobca v 1. rade doručil po prvý raz pôvodné návrhy na začatie konania na súd. V dôsledku toho došlo k premlčaniu tých práv, ktoré žalobcovia nadobudli postúpením a ktorých úhrady sa domáhali v konaniach pred všeobecnými súdmi. Tým, že deň doručenia návrhu nebol totožný s okamihom jeho podania, ku ktorému došlo až po zavŕšení právom upraveného procesu, t.j. procedúry podľa § 139 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, mali žalobcovia za to, že Okresný súd Bardejov odmietnutím prijatia doručených návrhov neuskutočnil procedúru prijatia návrhu podľa platnej procesnej úpravy, nespracoval potvrdenia o prijatí podania a podaniam nepridelil spisovú značku, v dôsledku čoho nemohli nastať právne účinky začatia súdneho konania. Naviac, k premlčaniu ich nárokov došlo v dôsledku nezvratnej aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na ktoré boli súdy povinné ex offo prihliadať. 22. V dôsledku neprijatia návrhov, ktorými si pôvodný žalobca v 1. rade uplatnil na Okresnom súde Bardejov právo na úhradu koncesionárskych poplatkov, došlo k pretrhnutiu postupu nevyhnutného pre vznik jeho oprávnenia na vymáhanie poplatkov z omeškania, t.j. príslušenstva koncesionárskych poplatkov; preto nesprávnym úradným postupom okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s ním vznikla pôvodnému žalobcovi v 1. rade škoda nielen v podobe zániku práva na vymáhanie koncesionárskych poplatkov, ale aj ich príslušenstva. V tomto smere žalobcovia poznamenali, že k definitívnemu zániku práva na príslušenstvo došlo jednak v dôsledku plynutia času, ale i v dôsledku tzv. generálnych pardonov, ktoré boli do právneho poriadku zavedené zákonom č. 96/2006 Z.z. a zákonom č. 309/2007 Z.z. 23. Žalobcovia sa vyjadrili i k námietke res iudicatae vznesenej v priebehu konania zo strany žalovanej vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy, majúc za to, že táto je nedôvodná; v danej veci nenastali také okolnosti brániace konajúcemu súdu priznať uvedený nárok. Primerané finančné zadosťučinenie, o ktorom fakultatívne rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky na návrh sťažovateľa podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, totiž nemožno stotožňovať s odškodnením podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. alebo s náhradou, či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk. Vznik právne významného dôvodu na odškodnenie, resp. úhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nevylučuje, že za to isté správanie sa poškodenému prizná i primerané finančné zadosťučinenie. Primerané zadosťučinenie je totiž sankciou, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky ako orgán ochrany ústavnosti môže na základe vlastnej úvahy uložiť orgánu verejnej moci, ktorý pri svojej činnosti nedbá o dodržiavanie ústavného práva. Ústavný súd však nemôže priznať odškodné z dôvodu zodpovednosti za porušenie ustanovení procesných právnych predpisov, ktoré je predmetom konania podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a v ktorom si pôvodný žalobca v 1. rade uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Žalobcovia podotkli, že v žiadnom konaní pred súdom doposiaľ súdy nerozhodli o odškodnení žalobcov za porušenie procesných právnych predpisov priznaním náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. 24. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázala na to, že i keď si v konaní každý zo žalobcov uplatňoval iný nárok (pôvodný žalobca v 1. rade nárok na nemajetkovú ujmu a žalobca v 2. rade majetkovú škodu) z ich odvolania, najmä použitého slovného spojenia „žalobcovia“ nie je zrejmé, ktoré vady ten ktorý žalobca súdu prvej inštancie vytýka. K samotným námietkam žalobcov žalovaná uviedla, že títo zjavne nerozlišujú medzi pohľadávkou voči koncesionárom a škodou, za ktorú by mala ona niesť zodpovednosť podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. Samotná okolnosť, že žalobcovia rozčlenili nárok na náhradu škody na sumu tvorenú istinou koncesionárskych poplatkov, poplatkami z omeškania a trovami konania ešte neznamená, že preukázali vznik škody a jej výšku. Povinnosťou žalobcov bolo nielen tvrdiť, že ich pohľadávky sa stali premlčanými v dôsledku neprijatia podaní okresným súdom, ale túto okolnosť i preukázať. Žalobcovia nepreukázali existenciu ani jednej právoplatne nepriznanej pohľadávky od koncesionára z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Na uvedené nemal pritom vplyv poukaz žalobcov na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd Bardejov, súc viazaný nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, bol pritom povinný prijať návrhy na začatie konania so spätnými účinkami. Podľa mienky žalovanej, tým, že žalobcovia nepreukázali vznik škody spočívajúcej v premlčaní pohľadávok z koncesionárskych poplatkov, bolo zbytočné posudzovať vznik škody na poplatkoch z omeškania a na trovách konania, ktoré od predmetnej škody priamo záviseli. 25. Pokiaľ žalobcovia namietali, že im súd prvej inštancie odňal možnosť konať tým, že vec prejednal, hoci boli splnené podmienky na odročenie pojednávania, žalovaná zdôraznila, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 02.10.2007 vyplýva, že konajúci súd pojednával v prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov, a preto mali žalobcovia možnosť podať návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobcovia zotrvali na nariadení znaleckého dokazovania, ktorý návrh súd prvej inštancie ako nedôvodný zamietol, čo však nemalo za následok odňatie možnosti žalobcov konať pred súdom. Žalobcovia uplatnili totožný návrh na doplnenie dokazovania i v odvolacom konaní, hoci ho konajúci súd vyhodnotil ako irelevantný, nakoľko žalobcovia nepreukázali vznik škody. Žalobcami navrhovaný dôkaz pritom nebol spôsobilý existenciu škody preukázať. 26. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že žalobcovia, resp. pôvodný žalobca v 1. rade na jednej strane rozlišuje medzi primeraným zadosťučinením priznávaným Ústavným súdom Slovenskej republiky a nemajetkovou ujmou podľa zákona č. 514/2003 Z.z., avšak na druhej strane pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádza a poukazuje práve na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu o stanovení rozsahu primeraného zadosťučinenia. Odhliadnuc od tejto skutočnosti si pôvodný žalobca v 1. rade nesplnil ani len povinnosť tvrdenia, keď nárok na nemajetkovú ujmu relevantným spôsobom nezdôvodnil, s prihliadnutím na kritériá v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a nepredložil jediný dôkaz o jej vzniku. 27. Žalovaná považovala ďalšie námietky žalobcov uvedené v odvolaní týkajúce sa vyhodnotenia znaleckého posudku č. 01/2009, ako i procesnej argumentácie žalovanej vo vzťahu k rei iudicatae, za nedôvodné, nakoľko tieto súd prvej inštancie nepovažoval za rozhodujúce v spore, resp. ich ani nepoňal do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaná s poukazom na článok 2 ods. 2 C.s.p. uzavrela, že vo viacerých konaniach na všeobecných súdoch Slovenskej republiky boli žaloby žalobcov na náhradu materiálnej škody a nemajetkovej ujmy za rovnaký nesprávny úradný postup zamietnuté. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 28. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.11.2019 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 29. Súd z úradnej činnosti, z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3632/B, zistil, že pôvodný žalobca v 1. rade bol vymazaný z obchodného registra dňa 06.02.2018, z dôvodu zlúčenia, pričom jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť N.-R., Q..A.., toho času v likvidácii (od 29.12.2018), IČO: 45 327 084, so sídlom naposledy Einsteinova 24, Bratislava. 30. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď pôvodný žalobca v 1. rade zanikol a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť N.-R., Q..A.., v likvidácii, odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 64 C.s.p. o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu v 1. rade, a to so spoločnosťou N.- R., Q..A.., v likvidácii. 32. Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť 33. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 34. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 35. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá im mala vzniknúť tým, že Okresný súd Bardejov neprijal návrhy pôvodného žalobcu v 1. rade na začatie konania o zaplatenie peňažných súm, doručené mu dňa 24.07.2006 na priloženom DVD nosiči, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzala žalovaná na svoju obranu. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že konajúci súd sa oboznámil i s dátovým nosičom obsahujúcim identifikáciu pohľadávok, ktoré si pôvodný žalobca v 1. rade uplatnil návrhmi na začatie konania v elektronickej forme na Okresnom súde Bardejov, a teda vykonal žalobcami navrhované dokazovanie. Pokiaľ išlo o ďalšie návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné vykonať znalecké dokazovanie, nakoľko ustálenie výšky uplatnenej náhrady majetkovej škody nemohlo mať žiaden význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej. Pokiaľ preto žalobcovia i v odvolacom konaní navrhli opätovne doplniť dokazovanie ustanovením do konania znalca (znalecký ústav) na ustálenie všeobecnej hodnoty pohľadávok žalobcu v 2. rade na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a ich príslušenstva, t.j. na zodpovedanie otázky, akú sumu by bolo možné v konaniach pred Okresným súdom Bardejov vymôcť na základe žalôb podaných na DVD nosiči, na jeho vykonanie nebol žiaden dôvod. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom relevantným pre právne posúdenie dôvodnosti podanej žaloby. Na takto ustálený skutkový stav konajúci súd aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a svoje dôvody, pre ktoré podanú žalobu zamietol a nestotožnil sa tak s argumentáciou žalobcov o spôsobení škody a nemajetkovej ujmy nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov aj dostatočne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. 36. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď zisťoval základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov tým, že neprijal návrhy na začatie konania pôvodného žalobcu v 1. rade o zaplatenie peňažných súm, doručené mu dňa 24.07.2006 na priloženom DVD nosiči, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup súdu, 2/ existencia škody a nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. 37. Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že vzhľadom na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 27.11.2008 sp. zn. IV. ÚS 39/08, konštatoval porušenie základného práva pôvodného žalobcu v 1. rade na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie neprijatím návrhov na začatie konania na DVD nosiči a prikázal okresnému súdu opätovne sa zaoberať jeho podaním, ktorého účinky doručenia ostali zachované ku dňu pôvodného doručenia podania, t.j. ku dňu 24.07.2006, nemohlo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov, ktorého existencia nebola v konaní sporná, dôjsť k premlčaniu pohľadávok pôvodného žalobcu v 1. rade, postúpených na žalobcu v 2. rade, a teda ani k ich nevymožiteľnosti, ktorá okolnosť mala byť príčinou vzniku majetkovej škody. Napriek počiatočnému nesprávnemu úradnému postupu daného súdu bol totiž v dôsledku záväzného pokynu Ústavného súdu Slovenskej republiky priznaný návrhom pôvodného žalobcu v 1. rade umiestneným na DVD nosiči plný účinok odo dňa 24.07.2006, a to vrátane následku spočívajúceho v spočívaní plynutia premlčacej doby uplatnených práv (už) od uvedeného dátumu (§ 112 Občianskeho zákonníka). Na uvedené pritom nemala žiaden vplyv ani prípadná nespôsobilosť technického vybavenia na všeobecných súdoch a ani závery uvedené v znaleckom posudku č. 01/2009, predloženého žalobcami, o nemožnosti vyhotoviť identickú kópiu pôvodného DVD nosiča. V tomto smere treba za relevantný považovať právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky o zachovaní právnych účinkov podania pôvodného žalobcu v 1. rade zo dňa 24.07.2006, ktorým bol Okresný súd Bardejov viazaný. Namietaný nesprávny úradný postup, ktorý mal byť príčinou vzniku uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy preto nepochybne nemohol spôsobiť premlčanie práv pôvodného žalobcu v 1. rade a v nadväznosti na to ani ich nevymožiteľnosť v konaní na súde. K premlčaniu týchto práv mohlo dôjsť len za predpokladu, že by jednotlivo uplatnené peňažné nároky pôvodného žalobcu v 1. rade boli premlčané už v čase doručenia podania na DVD nosiči na okresný súd a v dôsledku vznesenej námietky premlčania okresný súd také nároky zamietol. Ako však správne uviedol súd prvej inštancie, pôvodný žalobca v 1. rade a následne ani žalobca v 2. rade v žiadnom smere nepreukázali, že by čo i len jeden z návrhov na začatie konania podaných na okresný súd, bol z dôvodu premlčania (či už na základe vznesenej námietky premlčania alebo na základe aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) v tom ktorom súdnom konaní zamietnutý. 38. Vzhľadom na vyššie uvedený záver nemohol mať nesprávny úradný postup Okresného súdu Bardejov vplyv ani na nároky žalobcu v 2. rade na zaplatenie uplatneného príslušenstva, t.j. poplatkov z omeškania; ako konštatoval súd prvej inštancie žalobca v 2. rade nepreukázal, že návrhmi na zaplatenie koncesionárskych poplatkov si uplatňoval i právo na zaplatenie príslušenstva a tieto boli súdom zamietnuté. Pokiaľ potom žalobca v 2. rade nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného (základného) nároku, nemohol mu vzniknúť ani nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia týkajúcich sa jednotlivých konaní, na ktorú náhradu by mal nárok v prípade jeho úspechu v tom ktorom súdnom konaní voči neúspešnému žalovanému. Na základe uvedeného sa potom odvolací súd stotožnil i so záverom prvoinštančného súdu, že zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za majetkovú škodu, uplatnenú podanou žalobou, neboli v preskúmavanej veci splnené. 39. Naviac, z vykonaného dokazovania vyplynulo, a žalobcovia to nerozporovali, že po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky nálezom zo dňa 27.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 39/08, Okresný súd Bardejov postupoval v súlade s pokynom Ústavného súdu a vyzval pôvodného žalobcu v 1. rade na predloženie DVD nosiča, obsahujúceho návrhy na začatie konania, ktorý však pôvodný žalobca v 1. rade v konečnom dôsledku nepredložil. Pôvodný žalobca v 1. rade, resp. žalobca v 2. rade, tak nepreukázal nevymožiteľnosť pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov voči jednotlivým dlžníkom v súdnych konaniach, o ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté; jeho žalobu možno potom považovať i za podanú predčasne. Žalobca v 2. rade si totiž mal vysporiadať svoje nároky prednostne so subjektami zmluvných vzťahov a vo vzťahu k žalovanej sa domáhať nárokov titulom mimozáväzkovej zodpovednosti za škodu až potom, čo taká ujma vznikla a jeho právo na plnenie nebolo a ani už nemôže byť uspokojené. 40. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby pôvodného žalobcu v 1. rade v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko jej vznik nijako nepreukázal. Vychádzajúc z obsahu odvolania pôvodný žalobca v 1. rade tieto závery súdu prvej inštancie ani nenamietal, keď poukazoval len na odlišnosť inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, o ktorom fakultatívne rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky v konaniach podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky od nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a možnosti súdu priznať nemajetkovú ujmu i v situácii, keď Ústavný súd prizná poškodenému finančné zadosťučinenie za porušenie jeho ústavných práv. Treba prisvedčiť pôvodnému žalobcovi v 1. rade, že primerané zadosťučinenie, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva v prípade preukázaného porušenia práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, nemožno stotožňovať s náhradou nemajetkovej ujmy priznanou podľa zákona č. 514/2003 Z.z., avšak túto skutočnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní o dôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ani nezohľadňoval. Preto akákoľvek polemika pôvodného žalobcu v 1. rade ohľadne týchto dvoch zmienených inštitútov nemohla mať vplyv na nespochybnený záver súdu prvej inštancie založený na tom, že pôvodný žalobca v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku tvrdenej nemajetkovej ujmy. 41. A napokon odvolací súd udáva, že sa nestotožnil s námietkou žalobcov, že súd prvej inštancie porušil ich právo na spravodlivý proces tým, že spor prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 02.10.2017, hoci tu bol dôležitý dôvod na jeho odročenie. Z obsahu spisu a zápisnice zo súdneho pojednávania nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie vytýčil na prejednanie sporu pojednávanie na termín 02.10.2017, na ktorý riadne predvolal i právneho zástupcu žalobcov. I napriek tomu, že právny zástupca žalobcov prevzal predmetné predvolanie na súdne pojednávanie dňa 10.07.2017, na súdne pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neprítomnosť nijako a ničím neospravedlnil. Za tejto procesnej situácie nemožno súdu prvej inštancie vytknúť akékoľvek pochybenie, pokiaľ vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu. 42. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že žalobcovia v odvolaní neuviedli také skutočnosti, ktorými by spochybnili správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 43. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1C.s.p., keď žalovanej, ktorá mala plný úspech v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).