Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/15/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111206104 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111206104.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, správca úpadcu: RELCO s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818, zast.: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: SIBAMAC, a.s., Bojnická 20, 831 04 Bratislava, IČO: 31 321 275, práv. zast.: Advokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s.r.o., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava (predtým: Grösslingova 2503/62, 811 09 Bratislava), IČO: 47 252 961, o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.05.2018 pod č. k. 3Cbi/13/2011-160, vrátane opravného uznesenia zo dňa 05.12.2018 vydaného pod č. k. 3Cbi/13/2011-215, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.05.2018 pod č. k. 3Cbi/13/2011-160, vrátane opravného uznesenia zo dňa 05.12.2018 vydaného pod č. k. 3Cbi/13/2011-215, z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa zo dňa 31.05.2018, vydané v konaní pod č. k. 3Cbi/13/2011-160, súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovanému tak, ako vyplýva z výrokovej časti I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie. Dňa 05.12.2018 súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok rozsudku zo dňa 31.05.2018 v časti II., kde uviedol výšku úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z uvedených súm tak, ako vyplýva z výroku opravného uznesenia. V ostatných častiach zostal rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2018 nezmenený. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia pravosti (právneho dôvodu), vymáhateľnosti, výšky a poradia jeho prihlásenej pohľadávky ako veriteľa úpadcu v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6R/2/2010 v časti istiny vo výške 2.896,92 Eur, titulom zádržného podľa Zmluvy o dielo č. 12/2009/SUB/4309 zo dňa 28.07.2009. Žalobca sa ďalej domáhal určenia, že je veriteľom príslušenstva pohľadávky prihlásenej pod por. č. 149 v konečnom zozname pohľadávok, titulom úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.313,24 Eur od 13.09.2009 do 30.11.2009, zo sumy 1.852,10 Eur od 01.12.2009 do 04.11.2010, zo sumy 62.737,37 Eur od 15.10.2009 do 19.07.2010 a zo sumy 40.789,47 Eur od 20.07.2010 do 04.11.2010, spolu v sume 11.367,92 Eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že prihlásená pohľadávka žalobcu vo výške 60.828,11 Eur vznikla z dôvodu, že uzavrel zmluvu so žalovaným podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania si žalobca prihlásil pohľadávku, ktorú správca Pospíšil & Partners, k.s., poprel čo do istiny v sume 23.800,- Eur z dôvodu uzavretia Dohody o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným, pričom toto popretie žalobca nespochybňuje. Správca ďalej poprel prihlásenú pohľadávku čo do zádržného z dôvodu, že sa stane splatným až v roku 2012, a tiež čo do úrokov z omeškania z dôvodu, že úroky sa uplatňujú iba do začatia reštrukturalizačného konania, t. j. do 03.11.2010 vrátane. Žalobca v konaní namieta popretie čo do istiny vo výške zádržného 2.896,92 Eur. Úroky žalobca vyčísľuje v súlade s ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Žalovaný namietal nárok žalobcu, tvrdil, že žalobca si nemohol prihlásiť v prihláške žiadne úroky z omeškania z pôvodnej ceny za dielo, t. j. zo sumy 64.589,47 Eur pred uzavretím Dohody o urovnaní, nakoľko záväzok žalovaného zanikol urovnaním a bol nahradený novým záväzkom žalovaného zaplatiť novú cenu za dielo v prospech žalobcu, a to vo výške 40.789,47 Eur. Žalobca sa teda môže domáhať úrokov z omeškania len zo sumy 40.789,47 Eur od 21.07.2010 (deň splatnosti) do začatia reštrukturalizačného konania žalovaného. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ďalej namietal, že s ohľadom na obsah Dohody o urovnaní a poskytnutí zľavy z pôvodnej ceny za dielo vo výške 23.800,- Eur, si preto žalobca nemohol uplatniť úroky z pôvodnej ceny až do dňa 04.11.2010, keďže záväzok žalovaného zaplatiť pôvodnú cenu za dielo, zanikol urovnaním dňa 20.06.2010. Vo vzťahu k uplatneniu úrokov žalovaný namietol, že úroky by mali byť uplatnené žalobcom len do 03.11.2010. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v prihláške možno uplatniť len príslušenstvo, na ktoré vznikol nárok do začatia reštrukturalizačného konania a z dôvodu, že platobný rozkaz, ktorým súd priznal žalobcovi náhradu trov súdneho konania v celkovej výške 5.873,81 Eur, nenadobudol právoplatnosť, žalobcovi nevznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie týchto nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 25.04.2018 vyplýva, že Dohodou o urovnaní si žalobca a žalovaný odsúhlasili novú cenu za dielo vo výške 40.789,47 Eur, a že žalobca vyhlásil, že v prípade, ak do 30 dní odo dňa podpisu Dohody o urovnaní, žalovaný uhradí všetky záväzky vo výške novej ceny za dielo, nebude si uplatňovať žiadne ďalšie finančné nároky s výnimkou zádržného vo výške 145,32 Eur z faktúry 1 so splatnosťou do 26.05.2012 a zádržného vo výške 2.751,64 Eur z faktúry 2 so splatnosťou do 25.06.2012. Žalobca a žalovaný si zároveň v Dohode o urovnaní dohodli v bode 4.2 písm. c) rozväzovaciu podmienku, že ak v lehote 30 dní odo dňa podpisu Dohody o urovnaní, neuhradí žalovaný novú cenu za dielo, účinky tohto bodu prestanú platiť. Žalovaný však svoj záväzok zaplatiť novú cenu za dielo žalobcovi nesplnil, preto si žalobca prihláškou do reštrukturalizačného konania uplatnil celý svoj nárok vo výške 85.913,35 Eur, pozostávajúci z pôvodnej ceny za dielo vo výške 64.589,47 Eur zo zádržného z faktúry 1 (vo výške 145,32 Eur), zádržného z faktúry 2 (vo výške 2.751,64 Eur), ako aj pohľadávku z úrokov z omeškania z pôvodnej ceny za dielo (vo výške 12.553,11 Eur) a nákladov z uplatnenia v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 33Rob/997/2010 (v sume 5.873,81 Eur). Dohodou o urovnaní došlo podľa vyjadrenia žalobcu k prolongácii odovzdania diela, zádržného, k dohode o zľave z ceny diela, splatnosti tejto novej ceny diela, pričom táto má charakter rozväzovacej podmienky. Uzavretie Dohody o urovnaní nemá vplyv na nárok žalobcu na vrátenie zádržného. Uplatnenie úrokov z omeškania vo vyčíslení do 04.11.2010, vrátane, považuje žalobca za správne, v súlade s ust. § 199 ods. 9 ZKR v spojení s ust. § 100 ods. 1 ZKR. Vo vzťahu k uplatneniu nákladov z uplatnenia pohľadávky vo výške 5.873,81 Eur, žalobca uvádza, že tieto ani neboli správcom popreté a nemôžu byť popreté dodatočne. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, v súlade s obsahom spisu, ako aj podľa ust. § 1, ust. § 113 ods. 3, ust. § 116 ods. 1, ust. § 119 ods. 1, ust. § 121 ods. 1, ust. § 124 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ako aj podľa ust. § 199 ods. 9 ZKR, mal za to, že žalobca uzavretím Dohody o urovnaní nestratil nárok na uplatnenie úrokov z omeškania zo Zmluvy o dielo zo dňa 28.07.2009, v znení jej Dodatku zo dňa 23.09.2009, z dôvodu rozväzovacej podmienky. Nakoľko došlo k porušeniu Dohody o urovnaní, žalovaný neuhradil novú cenu za dielo, žalobca má dôvodný nárok na úroky z omeškania, ktoré mu vyplývajú z predmetnej Zmluvy o dielo a jej dodatku. Vo vzťahu k výške uplatnenia úrokov, súd prvej inštancie považoval uplatnenie za vecne správne, v súlade s ust. § 199 ods. 9 ZKR, do dňa kedy bolo začaté reštrukturalizačné konanie. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a nakoľko žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 3. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.05.2018, vydané v konaní pod č. k. 3Cbi/13/2011-160, bolo podané odvolanie žalovaného, a to dňa 27.07.2018, a to doručením cez elektronickú schránku tak, ako vyplýva z č. l. 173-213 spisu. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený dňa 16.07.2018, prostredníctvom právneho zástupcu, ako vyplýva z doručenky na č. l. 172. Odvolanie je teda podané včas. V odvolaní žalovaný uvádza, že odvolanie podáva z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 psím. b), f) a písm. h) CSP. V odvolaní poukazuje na chybu v rozsudku, kde súd uviedol úroky vo výške 0,5 % denne, pričom správne má byť uvedené 0,05 % denne tak, ako vyplýva z vyhlásenia rozsudku. V tejto časti žiada súd o opravu. Rozsudok namieta z dôvodov nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť dôvodov v ňom uvedených, čo má za následok neústavnosť. Poukazuje na ust. § 220 ods. 2 CSP vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozsudku. Rozsudok, podľa názoru odvolateľa, nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnený. Nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok a nezrozumiteľnosť jeho dôvodov zakladá ústavnú neudržateľnosť vydaného rozsudku. Poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, najmä vo vzťahu k právu na spravodlivý proces. Odvolateľ ako žalovaný v odôvodnení uvádza bod 34. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pričom namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného a dôkazmi, ktoré predložil, pričom žalobca namietal popretie čo do istiny vo výške zádržného v sume 2.896,92 Eur z dôvodu, že nakoľko, ak by žalobca zádržné neprihlásil, nemohol by neskôr tento nárok úspešne vymáhať. Podľa názoru odvolateľa sa súd prvej inštancie nevysporiadal s týmto tvrdením v súlade s ust. § 28 ods. 5 ZKR. V odvolaní poukázal žalovaný na Dohodu o urovnaní, ktorou sa, okrem iného, dohodli strany sporu na poskytnutí zľavy na cenu diela podľa Zmluvy o dielo vo výške 23.800,- Eur s DPH. Žalovanému týmto dňom zanikol záväzok zaplatiť žalobcovi cenu za dielo vo výške 64.589,47 Eur z titulu Zmluvy o dielo a vznikol mu nový záväzok na novú cenu za dielo vo výške 40.789,47 Eur titulom uzavretej Dohody o urovnaní. Žalobca si prihláškou nemohol uplatniť úroky z omeškania z pôvodnej ceny za dielo, ale len z nároku vyplývajúceho z nového záväzku, teda zaplatenia úrokov z omeškania z novej ceny za dielo od 21.07.2010 do začatia reštrukturalizačného konania. Zároveň žalovaný namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že žalobca sa v konaní nemôže dovolávať iného právneho dôvodu, než toho, ktorého sa v prihláške domáha. Poukázal na koncentračnú zásadu konania. Žalovaný má za to, že ak si žalobca uplatnil úroky z omeškania do dátumu 04.11.2010, vrátane, postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko prihláškou možno uplatniť len pohľadávku (istinu a príslušenstvo), ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania. Dňa 04.11.2010 však už reštrukturalizačné konanie voči žalovanému začalo a prebiehalo. V odvolaní poukázal na bod 35. odôvodnenia rozsudku, pričom uviedol rozpor s požiadavkou preskúmateľnosti vydaného rozhodnutia. V odvolaní žalovaný uviedol, že dňa 27.10.2010 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 6R/2/2010 o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému. Za zverejnené sa uznesenie považuje dňa 04.11.2010, teda nasledujúci deň po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku (zverejnenie v Obchodnom vestníku bolo dňa 03.11.2010). Týmto dňom, t. j. 04.11.2010, bolo teda začaté reštrukturalizačné konanie žalovaného a z tohto dôvodu už pohľadávky, ktoré v tento deň vznikli (istina a príslušenstvo), nebolo možné uplatniť prihláškou. Zároveň namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, že hoci správca pohľadávku žalobcu v časti nákladov uplatnenia nepoprel, žalobca nemohol náklady spojené s uplatnením pohľadávky uplatniť prihláškou, nakoľko v prihláške bolo možné podľa zákona uplatniť len príslušenstvo, na ktoré vznikol nárok do začatia reštrukturalizačného konania. Ďalej žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovaného, ktorú uplatnil s poukazom na ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ako aj podľa ust. § 138 ods. 2 ZKR v kontexte judikatúry, na ktorú poukazuje. Žiada, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu pripojil listiny tak, ako sú založené na č. l. 185- 213 spisu. 4. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 05.12.2018 doručil odvolanie žalovaného zo dňa 27.07.2018, podľa ust. § 373 ods. 3 CSP, na vyjadrenie žalobcovi. 5. Súd prvej inštancie dňa 05.12.2018 vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok rozsudku zo dňa 31.05.2018 v časti II., kde opravil výšku úroku z omeškania, kde namiesto 0,5 % denne, má byť výška 0,05 % denne. 6. Dňa 24.12.2018 bolo do podateľne súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie správcu úpadcu RELCO, s.r.o., k odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2018. Žalobca vo vyjadrení rozporuje dôvodnosť podaného odvolania, poukazuje na vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.10.2010 o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému a vydanie uznesenia zo dňa 15.11.2010 o povolenie reštrukturalizácie. Zároveň poukazuje na vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.05.2016 o vyhlásení konkurzu na majetok (úpadcu). Rovnako poukazuje na uznesenie o ustanovení do funkcie správcu. Poukazuje na ust. § 124 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011. Vo vzťahu k Dohode o urovnaní uvádza, že táto urovnala iba sporné záväzky medzi účastníkmi Zmluvy o dielo, pričom popreté zádržné nebolo sporným záväzkom. Žalovaný popreté zádržné nijako nespochybnil. Žalobca v Dohode o urovnaní zo dňa 20.06.2010 súhlasil s prolongáciou popretého zádržného, ktoré v tom čase už bolo splatné. Nakoľko žalovaný je subjektom, ktorý porušil záväzky dohodnuté v Dohode o urovnaní, žalobca si uplatnil prihláškou nároky zo splatných faktúr, vrátane zádržného. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca si v prihláške nemohol uplatniť trovy konania vo výške 5.873,81 Eur, z dôvodu ust. § 138 ods. 2 ZKR, je irelevantné, nakoľko tento nárok nebol správcom popretý v lehote na popieranie pohľadávok v zmysle ust. § 124 ods. 2 ZKR v znení platnom do 31.12.2011, teda trovy sú uznané. Poukazuje v tomto kontexte na ust. § 124 ods. 4 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011. Na základe uvedených skutočností, preto trvá na podanej žalobe a žiada, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2018 v znení opravného uznesenia zo dňa 05.12.2018 podľa ust. § 387 CSP. 7. Súd prvej inštancie dňa 09.01.2019 doručil žalovanému vyjadrenie k odvolaniu. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu, nevyjadril. 8. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je dôvodné. 9. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3Cbi/13/2011 zistil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal náležite, úplne a vecne správne s uplatneným nárokom žalobcu na priznanie ním uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Odhliadnuc od nápravy chýb v písaní rozsudku, vydaním opravného uznesenia súdu prvej inštancie dňa 05.12.2018 tak, ako je založený na č. l. 215 spisu, odvolací súd konštatuje, že na právne posúdenie nároku žalobcu je potrebné vecne správne aplikovať ust. § 118 ods. 1 ZKR v kontexte s ust. § 120, ako aj ust. § 121 ZKR. V kontexte výroku súdu prvej inštancie vydaného pod II., odvolací súd uvádza, že príslušenstvo pohľadávky je možné súdom priznať ku dňu začatia reštrukturalizačného konania na majetok dlžníka. Ak súd prvej inštancie úroky, tak ako je uvedené vo výroku II. rozsudku, priznal do 04.11.2010, postupoval tak vecne nesprávne, nakoľko reštrukturalizácia bola začatá jej povolením, pričom za povolenú sa považuje zverejnením uznesenia o jej povolení v Obchodnom vestníku tak, ako upravuje ust. § 118 ods. 1 ZKR. Odvolací súd zo spisu zistil, že uznesenie súdu o začatí reštrukturalizácie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 03.11.2010. Deň nasledujúci po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku, uznesenie súdu o začatí reštrukturalizačného konania nadobudlo právne účinky. Dňom 04.11.2010 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalovanému, a preto nebolo možné prihlásiť pohľadávku žalobcu (istinu a príslušenstvo), ktoré vznikli v tento deň, prihláškou. Úroky z omeškania je možné uplatniť v súlade s ust. zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR iba do začatia reštrukturalizačného konania. V tejto časti, preto odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ako odvolateľa, pričom za vecne správne považuje priznanie nároku do 03.11.2010, nie do 04.11.2010 ako je uvedené vo výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním. Odvolací súd v kontexte zistenia pochybenia súdu prvej inštancie, preto zrušuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom súd prvej inštancie bude povinný náležite, úplne a vecne správne sa vysporiadať opätovne s uplatneným nárokom žalobcu čo do istiny, ako aj príslušenstva pohľadávky tak, aby výrok zodpovedal zistenému skutkovému stavu posudzovanej právnej veci, mal oporu v ust. zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré sa aplikujú na reštrukturalizačné konanie. V kontexte zistenia pochybností je preto nutné opätovne preskúmať žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu a po vrátení veci odvolacím súdom vydať nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude teda, okrem zistenia skutkového stavu veci, potrebné náležite svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby odôvodnenie dávalo odpovede na závery, ktoré vyplývajú z vydaného výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (ust. § 220 os. 2 CSP). Z dôvodu, že odvolací súd nemôže v odvolacom konaní nahrádzať dokazovanie, ktoré sa vedie na súde prvej inštancie, zrušuje odvolaním napadnutý rozsudok, vrátane vydaného opravného uznesenia ako celku a vec vracia súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. 10. S poukazom na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane vydaného opravného uznesenia ako celku a vec vracia tomuto súdu na nové konanie a nové rozhodnutie. 11. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 12. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, súd rozhodnutie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane opravného uznesenia, podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil v súlade s § 391 ods. 1 cit. ustanovenia. 14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).