Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/54/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215772 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111215772.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu S.. O. D., R. Q. X, D., práv. zast. Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou, Palkovičova 16, Bratislava, proti žalovanému Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 689 930, o zaplatenie 96.976,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/191/2011-329 zo dňa 7.12.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/191/2011-329 zo dňa 7.12.2017 p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 100% trov konania. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny z dôvodu neoprávnených výberov hotovosti z bankomatu. Súd konštatoval, že ustanovenie bodu VI., 6.6 VOP žalovaného neukladá banke povinnosť platobnú kartu zablokovať, ale práve naopak zakladá mu „oprávnenie zablokovať platobnú kartu“. V prípade používania žalobcovej platobnej karty sa jednalo o riadne výbery hotovosti finančných prostriedkov platobnou kartou v bankomatoch s použitím správneho PIN - kódu k platobnej karte, ktorý bol v podstate vždy zadaný správne už na prvýkrát. Tým, že bol pri výbere z bankomatu na prvý raz použitý správny PIN kód, u žalovaného nemohlo dôjsť k dôvodnému podozreniu zo zneužitia platobnej karty žalobcu (toto platí aj pri občasnom nesprávnom zadaní PIN kódu, nakoľko k nemu môže dôjsť nedopatrením, neúmyselným udaním nesprávnej kombinácie čísel, dočasným zabudnutím PIN kódu zo strany oprávneného držiteľa karty, zadaním PIN kódu vzťahujúceho sa k inej platobnej karte a pod.) Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že mnohé neúspešné výbery mal žalovaný vyhodnotiť ako podozrivé transakcie, mal za to, že nedostatok finančných prostriedkov na účte, ktoré bolo príčinou zamietnutia väčšiny žiadostí o výber, nemožno vyhodnotiť ako podozrivú transakciu. Je bežné (v období rokov 2006 - 2007), že klient nepoznal výšku finančných prostriedkov na účte (služby ako napr. sprístupnenie stavu na účte cez aplikáciu v mobile, sms-správy o pohybe na účte a pod., neboli bežne prístupné klientom banky a k rozšíreniu týchto technológii dochádzalo neskôr), a preto mal súd za to, že bolo bežnou praxou zamietnutie výberu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na účte. Žalovaný nemohol každú takúto operáciu vyhodnotiť ako podozrivú a preverovať ju. Bolo nesporné, že ku všetkým 194 výberom prostredníctvom platobnej karty žalobcu v období od 11.7.2006 do 26.2.2007 (do zablokovania karty) došlo s použitím správneho PIN kódu. Vzhľadom na korektnú identifikáciu teda nemohlo dôjsť k dôvodnému podozreniu zo zneužitia platobnej karty žalobcu a s ohľadom na vtedy platné znenie ustanovenia § 25 a 26 zákona 502/2002 Z.z., teda žalobca nie je oprávnený požadovať od vydavateľa (žalovaného) vrátenie odčerpaných peňažných prostriedkov. Tomuto zodpovedá aj ustanovenie čl. IV bod 4.11 VOP žalovaného, podľa ktorého banka neskúma oprávnenosť transakcií vykonaných platobnou kartou, pri ktorých bola riadne vykonaná identifikácia karty. 3. Súd poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o porušení povinnosti žalovaného spočívajúcej v tom, že nesledoval kamerový záznam v čase, kedy nebolo podané hlásenie o strate, krádeži alebo zneužití platobnej karty, prípadne iného závažného podozrenia poukazujúceho na možné zneužitie karty je teda irelevantné. Žalovaný je síce povinný zabezpečiť priestory, v ktorých sa uskutočňuje styk s klientom a súčasne manipulácia s finančnou hotovosťou kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom, avšak tento systém neslúži na overovanie totožnosti klienta pri výbere hotovosti z bankomatu, ale pre účely odhaľovania trestných činov, na zisťovanie ich páchateľov a pod. (okrem toho mnohé transakcie boli vykonané v iných bankomatoch ako bankomatoch žalovaného, a teda žalovaný k týmto videozáznamom ani nemal prístup). Rovnako argumentácia žalobcu spočívajúca v tom, že žalovaný nevyhodnotil skutočnosť, že žalobca účet dotuje, bola irelevantná. Ide o rozhodnutie žalobcu, ktoré žalovaný nemôže ovplyvniť a pokiaľ sú platobné operácie vykonané korektne v súlade so zmluvou o bežnou účte, žalovaný nemal dôvod nevykonať platobné operácie, resp. vyhodnotiť ich ako podozrivé. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa o jeho bežný účet nestaral s odbornou starostlivosťou sa teda nepotvrdilo. Bolo nesporné, že hneď ako žalobca banke nahlásil neoprávnené výbery z bankomatovej karty, žalovaný platobnú kartu žalobcu zablokoval, aby zabránil jej ďalšiemu zneužívaniu. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že k podozrivým a neoprávneným výberom došlo v rokoch 2006 a 2007, pričom mu bol doručený koncoročný výpis, ktorým potvrdil zostatok na účte ku koncu roka 2006. Rovnako bol žalobca prostredníctvom pravidelných mesačných výpisov z účtu žalovaným riadne informovaný o pohyboch a stave na účte, pričom tieto platobné operácie nereklamoval. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalovaným a nepreukázal ani porušenie povinnosti žalovaného, ktoré by mu vyplývalo zo zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku v danom čase, rovnako nedošlo k splneniu ani jedného zo zákonných predpokladov vyplývajúcich z § 373 Obchodného zákonníka nevyhnutných na vznik zodpovednosti za škodu. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie. V odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne posudzoval vec podľa listiny Obchodné podmienky Tatra banky, a.s. k medzinárodnej debetnej platobnej karte VISA Elektron, ktorú však nemožno na daný právny vzťah aplikovať, keďže Zmluva neobsahovala odkaz na túto listinu, žalovaný ani takúto listinu pri uzavretí Zmluvy nepredložil, a táto listiny v čase uzavretia Zmluvy ani neexistovala, pričom súd postupoval v rozpore s ust. čl. 5 Smernice. Žalobca mal za to, že pri rešpektovaní zásad ochrany spotrebiteľa, súd mal ex offo konštatovať, že tieto zmluvné podmienky sú v rozpore s právami spotrebiteľov a vysloviť ich za neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré nemožno prihliadať. Právny názor súdu, že u žalovaného nedošlo k porušeniu hmotnoprávnej povinnosti je v rozpore s platným právom. Podľa všeobecne platných ustanovení § 415 OZ, žalovaný mal konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Z tohto hľadiska porušenie základnej prevenčnej povinnosti žalovaným, je nevyhnutné hodnotiť ako protiprávne konanie, ktoré má za následok vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil zistený skutkový z objektívneho a subjektívneho hľadiska, tak na strane žalovaného ako dodávateľa a na strane žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný si nesplnil svoju všeobecnú zákonnú povinnosť zabrániť vzniku škody, a to aj tým, že žalobcu neupozornil na neobvyklé pohyby na účte, nekontaktoval záznamy z kamier, nezablokoval výberu z účtu prostredníctvom platobnej karty, nenahlásil polícii vykonávanie opakovaných vysokých hotovostných bankových operácií, neuchoval záznam z kamier a polícii oznámil rozporné údaje o čase vykonávania výberov. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd neposúdil vznik a existenciu objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu, súd neprihliadal na nesporný vznik škody, nevyporiadal sa s existujúcou príčinnou súvislosťou medzi protiprávnymi úkonmi žalovaného a vznikom škody. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, v celom rozsahu odmieta uplatňovaný nárok žalobcu a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobca Zmluvu uzatváral v roku 2003 ako advokát, k vedeniu tohto účtu si najal účtovnícku firmu, ktorá mu dohliadala na tento účet. V konaní viackrát sám žalobca poukázal na to, že tento účet používal na prevádzkovanie advokátskej kancelárie, a teda v žiadnom prípade neuzavieral zmluvu so žalovaným v pozícii spotrebiteľa. Žalobca pri podaní žaloby v tejto veci v inom skoršom konaní, ktoré sa vedie pod sp.zn. 32Cb/232/2010 predložil príslušné obchodné podmienky, ktorých obsahu sa sám v tomto inom konaní dožadoval. Povinnosti, ktoré žalobca vymenoval v odvolaní žalovanému neukladala ani Zmluva, ani žiaden zákonný predpis. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.3.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o podnikateľskom účte ako advokát a preto nie je možné túto zmluvu považovať za spotrebiteľskú. Na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že žalovaný neporušil žiadne zákonné ani zmluvné podmienky pre ktoré by bolo možné posúdiť jeho zodpovednosť za vznik škody, ako to predpokladá ust. § 373 a nasl. Obchod. zák.. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie nedôvodnosti žaloby je fakt, že všetky výbery z bankomatov boli uskutočnené korektne, teda so zadaním správneho PIN kódu a preto zodpovednosť nesie sám žalobca, ktorý umožnil tretej osobe disponovať so svojou platobnou kartou a táto mala nepochybne i informáciu o jej PIN kóde. 8. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému však odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).