Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/19/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111230944 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111230944.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. A. XXX, práv. zast.: FUTEJ & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava (predtým: JUDr. Marek Letkovský), správca úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie pravosti pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/214/2011-90 zo dňa 13.05.2016, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave opravuje nesprávne označenie žalobcu v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/214/2011-90 zo dňa 13.05.2016 tak, že označenie žalobcu správne znie: „G. R.“. II. Krajský súd v Bratislave čiastočné späťvzatie žaloby žalobcu v sume 6.749,59 Eur pripúšťa. III. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/214/2011-90 zo dňa 13.05.2016 v časti týkajúcej sa sumy 6.749,59 Eur zrušuje a konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 1Cbi/214/2011 v tejto časti zastavuje. IV. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/214/2011-90 zo dňa 13.05.2016 vo zvyšnej časti týkajúcej sa sumy 627,19 Eur potvrdzuje. V. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva plný nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bol rozsudok zrušený a plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky A) vyhovel žalobe žalobcu (konkurzného veriteľa úpadcu) a B) žalovaného zaviazal náhradou trov konania žalobcu. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote (dňa 22.09.2011) domáhal voči žalovanému správcovi určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávok prihlásených do konkurzu vedenému na majetok úpadcu na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010. Súd prvej inštancie mal zisteným skutkovým stavom preukázané, že žalobca si riadnym spôsobom do konkurzu prihlásil pohľadávky v celkovej sume 7.376,78 Eur (v rozsudku súdu prvej inštancie nesprávne uvedené 40.574,18 Eur), z toho sumu 6.749,59 Eur titulom vyrovnacieho podielu pri zániku členstva k 20.01.2011 a sumu 627,19 Eur titulom podielu na zisku úpadcu za rok 2009. Správca obe pohľadávky v celom rozsahu poprel z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné evidenciu a skutočnú existenciu pohľadávky preveriť, čím sa pohľadávka stala spornou. Žalobca v skutkovej a právnej argumentácii namietal nedôvodnosť popretia prihlásených pohľadávok. Na podporu svojprávneho názoru poukázal na rozhodnutie NS SR č. 1Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, v ktorom dovolací súd konštatoval, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol.“ 1.2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a poukazom na ust. § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 6, § 31 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, 2, 3 až 6 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii, v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej aj „ZKR“), § 233 ods. 1 až 5, § 236 ods. 1, 2, § 323 ods. 1 zák. FZ ČSFR č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“) dospel k právnemu záveru o dôvodnosti žaloby v celom uplatnenom rozsahu. Konajúci súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu o nedôvodnosti popretia pohľadávky správcom. Poukázal na to, že ZKR v § 32 uvádza povinnosť správcu pri popretí jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. 1.3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že správca ako dôvod popretia uviedol nemožnosť preskúmania existencie pohľadávky vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu. Takýto popierací prejav správcu podľa právneho záveru prvoinštančného súdu nespĺňa povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože nekompletnosť účtovníctva nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa nemôže ísť na jeho ťarchu. Podľa právneho názoru prvoinštančného súdu je popretie nejasné vo formulácii, čo vlastne správca poprel, či právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku alebo poradie. Správca je osobou odborne spôsobilou a bolo preto jeho povinnosťou prihlášku a oprávnenosť pohľadávky skúmať i s poukazom na predložené listinné dôkazy. Stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, aj keby pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje jej spornosť. 1.4. Konštatoval, že je úlohou správcu a nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 4 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť len o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, t.j. či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Konajúci súd na uvedenom základe dospel k záveru, že nakoľko dôvody popretia pohľadávky uvedené správcom nespĺňajú podmienky predpokladané § 32 ods. 4 ZKR, je na žalovanú pohľadávku potrebné vzhliadať ako na uznanú. 1.5. Nad rámec uvedeného prvoinštančný súd uviedol, že vo vzťahu k pohľadávke 6.749,59 Eur, uplatnenej titulom vyrovnacieho podielu pri zániku členstva k 20.01.2011, stanovy úpadcu neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, preto je potrebné vychádzať z ust. § 233 ObchZ., v zmysle ktorého je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo - t.j. účtovná závierka za celý rok. V predmetnej veci žalovaný ako základ pre výpočet vyrovnávacieho podielu použil mimoriadnu účtovnú závierku za štyri mesiace roku 2011, zostavenú pre účely konkurzu, čo je porušením citovaného ust. ObchZ. Preto by súd v prípade konkrétneho popretia nesprávneho výpočtu vyrovnacieho podielu vychádzal z riadnej individuálnej účtovnej závierky, ktorá bola riadne schválená. Vyhlásením konkurzu sa pohľadávka titulom vyrovnacieho podielu stala splatná a vymáhateľná. Vo vzťahu k druhej pohľadávke prihlásenej titulom nároku na podiel na zisku úpadcu za rok 2009 v sume 627,19 Eur, súd poukázal na písomné uznanie záväzku zo strany úpadcu zo dňa 10.01.2011, ktoré uznanie ani výpočet tohto nároku správca v popieracom prejave nenamietal. Dodatočné daňové priznanie úpadcu vypracované dňa 30.06.2010 (doručené daňovému úradu 30.06.2010) za rok 2009 bolo možné z daňového úradu získať a preskúmať v rámci lehoty na popieranie pohľadávok. 2. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný. V odvolaní podanom v právnom režime OSP súdu prvej inštancie vytýkal neprávne právne posúdenie veci, existenciu vád konania uvedených v § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP, vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj nesprávne skutkové závery vyvodené z vykonaných dôkazov (§ 205 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ OSP). V odvolacej argumentácii uviedol, že ZKR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správcovi ukladalo povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky tak, ako to vo svojom rozhodnutí konštatuje súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolateľa zákon predpokladá, že pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca má nielen možnosť, ale naopak povinnosť takú pohľadávku poprieť. Je ďalej na veriteľovi popretej pohľadávky domáhať sa súdnou cestou určenia jej pravosti, výšky alebo poradia, pričom dôkazné bremeno leží na popretom veriteľovi. Podstatné je, či veriteľ preukáže, že sporná pohľadávka existuje z dôvodov a najviac v rozsahu, ako to uviedol v prihláške pohľadávky. Je nepodstatné, či dôvody, pre ktoré bola pohľadávka popretá, boli správne alebo nie. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že rozsah a dôvod popretia - „vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožno preveriť skutočnú existenciu pohľadávky“ bol jasný a nebol naviazaný výlučne na účtovníctvo úpadcu, ale na nepreskúmateľnosť pohľadávky a pochybnosť o jej existencii tak, ako je uplatnená. K prihláškam boli v čase ich podania pripájané doklady iba v obmedzenej miere v podobe zmenky alebo potvrdenia predstavenstva o výške vyrovnacieho podielu. Z uvedených dokladov správca nemohol preskúmať existenciu pohľadávok, keďže už v tom čase z poznatkov z jeho činnosti vyplynuli pochybnosti o existencii prihlasovaných pohľadávok, ktoré tieto doklady nemohli odstrániť. Dokumenty úpadcu boli odovzdané poverenému vyšetrovateľovi a spracované do znaleckého posudku v rámci preverovania činnosti úpadcu, ako aj spriaznených spoločností v trestnom konaní pod CVS: PPZ-284/NKA-PKJ-BA-2012, ktoré vedie Národná kriminálna agentúra, národná protikorupčná jednotka, expozitúra Bratislava. Dôvodom je podozrivé fungovanie celej skupiny okolo spoločnosti CJ Holding, a.s., do ktorej patril aj úpadca a z toho vyplývajúce podozrenia z obohatenia neznámych subjektov. S poukazom na výsledky dokazovania vo inej incidenčnej veci identického úpadcu sp. zn. 2Cbi/525/2011 (výsluch svedkyne B.. C. C. k účtovnej záverierke za rok 2010) uviedol, že vzhľadom na pochybnosti o správnosti účtovnej závierky za rok 2010 žalovaný správca ani pri najlepšej vôli nemohol v zákonnej lehote na popretie pohľadávok dôvod popretia formulovať konkrétnejšie, nakoľko tieto skutočností v tom čase neboli známe, avšak v popretí jednoznačne vyjadril pochybnosť o skutočnej výške pohľadávky, ktorá vyplýva z (v tom čase nesprávnych) účtovných záznamov úpadcu, čím zároveň splnil svoju povinnosť podľa § 32 ods. 3 ZKR. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 409/2013-49 a rozhodnutie NS SR vo veci 1Obo 127/2007 uviedol, že správca paušálne poprel pohľadávky majoritnej väčšiny veriteľov, a to bez akéhokoľvek individuálneho skúmania ich existencie a skutočnej výšky. Uviedol, že právnym základom nároku žalobcu bola formálne perfektná zmenka, ktorá ako abstraktný cenný papier nevyžaduje preukázanie kauzy vedúcej k jej vystaveniu, čo vyplýva aj so žalobcom citovaných rozhodnutí ÚS SR a NS SR. Zároveň uviedol, že zmena účtovnej závierky za rok 2010 je účelová a v rozpore so zákonom o účtovníctve. K tejto zmene došlo až po 6-tich rokoch, potom, ako právny zástupca žalobcu (a iných konkurzných veriteľov) začal v incidenčných konaniach vedených pred Okresným súdom Bratislava I poukazovať na nesprávne použitie účtovnej závierky žalovaným, z ktorej bol vypočítavaný nárok na vyrovnací podiel. 4. V priebehu odvolacieho konania právny zástupca žalobcu (podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 30.03.2017) vzal žalobu čiastočne späť, a to v sume 6.749,59 Eur (uplatnenej titulom nároku na vyrovnací podiel po zániku členstva žalobcu v družstve úpadcu). Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola tá skutočnosť, že žalovaný správca v priebehu konania (dňa 30.12.2016) pohľadávku žalobcu v tomto rozsahu uznal podľa § 32 ZKR, čím sa v rozsahu uznania pohľadávka považuje za zistenú a nespornú. Vo zvyšku predstavujúcom sumu 627,19 Eur (pohľadávka uplatnená titulom nároku na podiel na zisku za rok 2009) žalobca na žalobe trval. 5. Žalovaný správca sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadril. Na výzvu odvolacieho súdu, doručenú mu dňa 24.04.2017, v zmysle § 370 ods. 1 až 3 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) nereagoval, ani voči späťvzatiu žiadnym spôsobom nenamietal. 6. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 7. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 8. Krajský súd vzhľadom na účinné čiastočné späťvzatie žaloby, v súlade s § 370 ods. 1 a 2 CSP, čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti 6.749,59 Eur (v ktorej bola žaloba vzatá späť) zrušil a v tejto časti konanie zastavil. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uznanie pohľadávky žalovaným (dňa 30.12.2016) je zaznamenané v Konečnom zozname pohľadávok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. 9. Predmetom vecného prieskumu odvolaním napadnutého rozsudku sa tak stala právna relevancia popieracieho prejavu správcu v zostávajúcej časti predmetu sporu, ktorou bola suma 627,19 Eur. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (v jeho zostávajúcej časti) vychádza z riadne a úplne zisteného skutkového stavu veci, plne rešpektuje požiadavky zákona a odvolací súd sa zo správnosťou dôvodov rozhodnutia v plnom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie správnosti na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 14. Odvolací súd má z obsahu spisu súdu prvej inštancie preukázané, že popierací dôvod žalovaného zaznamenaný v Konečnom zozname pohľadávok úpadcu spočíval tom, že „vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožno preveriť skutočnú existenciu pohľadávky.“ 15. Odvolací súd konštatuje, že účelom incidenčného konania nie je úplné zisťovanie právneho dôvodu, výšky alebo poradia popretej pohľadávky z hľadiska hmotného práva, ale prieskum (zisťovanie) vykonávaný súdom sa limituje len na rozsah a dôvody popretia pohľadávky uvedené správcom. Dokazovanie (zisťovanie skutkového stavu) sa v tomto type sporového konania preto obmedzuje len na skúmanie tých právnych dôvodov a rozsahu, z akých (resp. v akom) pohľadávku poprel správca. Súd rámec popieracieho prejavu správcu neprekračuje. To čo správca veriteľovi nevytkol a nebolo dôvodom popretia súd v incidenčnom spore o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky už neskúma. 16. Ako správne uviedol už súd prvej inštancie, v konaní o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky súd nie je oprávnený „novokonštruovať“ dôvody popretia (t.j. vyhľadávať nové dôvody odôvodňujúce popretie pohľadávky) ale skúma len to, či dôvody popretia definované správcom sú opodstatnené a právne relevantné. Súd pri skúmaní dôvodnosti popretia vychádza výlučne len zo znenia popretia správcu. Týmto rozsahom je určený a ohraničený rámec incidenčného konania. Znenie popretia (popieracieho prejavu správcu) predstavuje okruh, ktorý je uzavretý z hľadiska súdneho posúdenia správnosti popretia pohľadávky. 17. Odvolací súd sa s poukazom na ustálenú judikatúru (NS SR 3Obdo 70/2016, 1Obo 127/2007, ÚS SR II. ÚS 409/2013) nestotožňuje s odvolacou argumentáciou žalovaného správcu, že jeho poprierací prejav bol jasný, konkrétny a určitý a dôvod popretia nebol naviazaný výlučne na účtovníctvo úpadcu, ale na nepreskúmateľnosť pohľadávky a pochybnosť o existencii tak, ako je uplatnená. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu z popieracieho prejavu žalovaného vyvodiť nemožno. Naopak je zrejmé, že žalovaný poprel pohľadávku len na základe všeobecného konštatovania o vadách (nedostatkoch vo vedení) účtovníctva úpadcu, v dôsledku ktorých považoval pohľadávku za spornú pre nemožnosť jej preskúmania, bez toho aby sa vysporiadal s listinami tvoriacimi prílohu k prihláške žalobcu (konkurzného veriteľa úpadcu), od ktorých žalobca odvodzuje právny základ, výšku a poradie prihlásených pohľadávok a ktoré tak tvoria hmotnoprávny podklad ich vzniku a existencie. Žalovaný hmotnoprávny základ pohľadávok (zrejmý z listín tvoriacich prílohu prihlášky) žiadnym spôsobom nespochybnil. 18. Je potrebné stotožniť sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, že spornosť pohľadávky nevyplýva, nie je, ani nemôže byť, daná nedostatkom alebo nesprávnosťou jej vedenia v účtovníctve úpadcu. Spornosť pohľadávky musí vyplývať z hmotného práva a jej prejavom je buď nedostatok dôkazov o existencii či výške pohľadávky, alebo pochybnosť o ich pravosti, či iný právne relevantný dôvod, ktorý spochybňuje oprávnenosť nároku veriteľa požadovať uspokojenie prihlásenej pohľadávky z konkurznej podstaty. 19. Dôkazné bremeno preukázania pravosti, výšky alebo poradia popretej pohľadávky zaťažuje veriteľa len v prípade, ak správca kvalifikovaným spôsob spochybnil hmotnoprávnu existenciu pohľadávky, jej výšku alebo poradie, tým, že jasne na konkrétne spochybnil jej právny základ (napr. neplatnosť zmluvy), zánik pohľadávky alebo jej častí (napr. titulom splnenia, zápočtu), poradie (napr. nedostatok jej zabezpečenia pre prednostné - oddelené uspokojenie) alebo označil iný právne relevantný dôvod vyvolávajúci pochybnosti o tom, či prihlásený konkurzný veriteľ je nositeľom uplatneného hmotnoprávneho nároku. Táto pochybnosť a spornosť pohľadávky (definovaná popieracím prejavom správcu) nemôže byť založená na nemožnosti jej preskúmania pre nedostatky v účtovníctve úpadcu, za ktoré konkurzný veriteľ nezodpovedá a nemá vplyv na jeho vedenie. 20. Ako odvolací súd už uviedol, žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil právny základ, výšku ani poradie pohľadávky v sume 627,19 Eur prihlásenej titulom nevyplateného podielu na zisku úpadcu za rok 2009. Dôvodnosť tejto pohľadávky žalobca podľa obsahu prihlášky zo dňa 01.06.2011, doručenej žalovanému dňa 03.06.2011 a vedenej pod por. č. 2, odvodzoval od písomného Potvrdenia o nároku na vyplatený podiel za rok 2009, vystaveného predstavenstvom úpadcu dňa 10.01.2001 a Stavov úpadcu, tvoriacich prílohu prihlášky (t.j. nie od zmenky ako nesprávne uviedol žalobca vo vyjadrení k žalobe). Žalovanému správcovi aj pri nedostatku evidencie v účtovníctve nič nebránilo s odbornou starostlivosťou preskúmať predložené listiny, ktorými žalobca preukazoval pravosť, výšku a poradie pohľadávky a v prípade pochybností o ich hmotnoprávnej relevancii učiniť popierací prejav jasne vymedzujúci v čom spočívajú vecné pochybnosti správcu o nespornosti pohľadávky, pre ktoré prihlásenú pohľadávku poprel. 21. S poukazom na uvedený skutkový stav odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti popieracieho prejavu správcu pre jeho všeobecnosť a absenciu právne relevantného dôvodu popretia pohľadávky žalobcu. 22. Odvolací súd neprihliadol na zvyšnú odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorou poukazuje na nesprávnosť účtovnej závierky úpadcu (čo odvodzuje od výsluchu svedkyne C. v konaní 2Cbi/525/2011), odovzdanie listinnej dokumentácie NAKA pre podozrivé fungovanie skupiny okolo CJ Holding, a.s., do ktorej patril aj úpadca a z toho vyplývajúce pochybnosti o existencii pohľadávok prihlásených konkurzných veriteľov (vrátane žalobu), nakoľko tieto skutočnosti neboli predmetom popieracieho prejavu správcu a v prebiehajúcom konaní sa nimi už nemožno zaoberať. Odvolací súd odkazuje na dôvody uvedené v ods. 15 až 20, v ktorých poukázal a zaujal právny názor k účelu, charakteru a ohraničení konania a dokazovania v konkurzom vyvolaných sporoch podľa § 32 ZKR o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, akým je aj spor v prejednávanej veci. 23. Súd prvej inštancie na základe úplného a dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti žaloby, ktorej v celom rozsahu vyhovel a titulom úspechu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd preto s poukazom na uvedené a cit. ust. zákona napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v časti, v ktorej zostal predmetom vecného prieskumu v odvolacom konaní, ako vecne správny potvrdil a v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, späťvzatie pripustil, rozsudok zrušil a konanie zastavil. 24. Odvolací súd zároveň prvým výrokom rozhodnutia v zmysle § 224 CSP, sám napravil zrejmú nesprávnosť záhlavia rozsudku súdu prvej inštancie spočívajúcu v chybe v písaní priezviska žalobcu. Opravu označenej zrejmej nesprávnosti písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie môže vzhľadom na jej procesnú povahou vykonať ktoromkoľvek štádiu konania tak súd prvej ako aj súd druhej inštancie. Odvolací súd, z dôvodu procesnej ekonómie konania, nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo pred rozhodnutím o odvolaní potrebné vrátiť vec na opravu (vydanie opravného uznesenia) súdu prvej inštancie. Opravu rozhodnutia preto vykonal v rámci odvolacieho konania sám. 25. O trovách konania úspešného žalobcu vzniknutých mu pred súdom prvej a druhej inštancie odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 CSP tak, že mu priznal ich plnú náhradu. Odvolací súd v súvislosti s náhradou trov konania žalobcu v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť poukazuje na to, že k úkonu čiastočného späťvzatia (učinenému po rozhodnutí súdu prvej inštancie a pred rozhodnutím odvolacieho súdu) došlo pre správanie sa žalovaného, ktorý v priebehu konania pohľadávku žalobcu čiastočne uznal (§ 32 ZKR). Späťvzatie žaloby a zastavenie konania v tejto časti bolo procesným dôsledkom správania sa žalovaného. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 420 a § 423 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).