Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/40/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111233732 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111233732.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcov: 1. H.. J. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. Š. X, XXX XX U., 2. H.. J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. Š. X, XXX XX U., obaja právne zastúpení: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom kancelárie Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Cbi/103/2011-72 zo dňa 10.11.2017, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/103/2011-72 zo dňa 10.11.2017 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky, A) zamietol žalobu žalobcov (konkurzných veriteľov úpadcu), B) žalobcov zaviazal náhradou trov konania žalovanému, C) uviedol, že o výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. V odôvodnení rozsudku uviedol, že včas podanou žalobou (doručenou súdu dňa 22.09.2011), sa právna predchodkyňa žalobcov J. Y. (ktorá v priebehu konania zomrela a na jej miesto do konania vstúpili zákonní dedičia), domáhala určenia pravosti, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania 3K/95/2010, ktorú žalovaný správca v celom rozsahu poprel. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dokazovaním vykonaným obsahom konečného zoznamu pohľadávok zo dňa 01.02.2017 mal preukázané, že žalovaný v priebehu konania celú popretú pohľadávku žalobcov dodatočne uznal (k popretiu došlo pri preskúmavaní popretých pohľadávok, ako vyplýva zo záznamu popretých pohľadávok z 22.08.211, k dodatočnému uznaniu došlo dňa 31.12.2016, ako vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok zo dňa 01.02.2017). Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú, čím žaloba prestala byť dôvodná. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému titulom úspechu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Rozsudok prostredníctvom právneho zástupcu napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia v 1. a 2. rade z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacej argumentácii uviedli, že žaloba bola podaná dôvodne a jej zamietnutím sa pohľadávka považuje za nezistenú. Uznanie pohľadávky žalovaným bolo doručené len súdu. Žalobca o uznaní nemal vedomosť, čím podľa odvolateľov uznanie pohľadávky žalovaným nemohlo mať účinky predpokladané zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“). Žalobcovia nemohli mať istotu, či k uznaniu a splneniu žalovaného nároku skutočne došlo, mali len istotu, že žalovaný nechce v konaní pokračovať, preto žalobcovia navrhli rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalobcovia majú za to, že späťvzatím žaloby sa v zmysle § 32 ods. 8 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011, sa na pohľadávku v konkurze neprihliada, čím by došlo k zmareniu celého uznania pohľadávky žalovaným správcom, a táto by sa považovala za nezistenú, čo je v hrubom rozpore s vôľou žalobcov. Odvolatelia poukázali na rozpor v rozhodovaní sudcov súdu prvej inštancie v skutkovo identických veciach (odlišných žalobcov), keď v niektorých prejednávaných veciach akceptovali návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v konaniach, kde žalovaný dodatočne pohľadávku uznal, žalobám vyhoveli a rozhodli rozsudkom pre uznanie. Odvolatelia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcom prizná nárok na plnú náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov, ktoré mu bolo riadne doručené, nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“, v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. Odvolací súd neprihliadol na späťvzatie žaloby založené v spise súdu prvej inštancie na č.l. 75-76 a nevzhliadol ho ako právnu prekážku pre vecné prejednanie odvolania. Z obsahu späťvzatia žaloby vyplýva, že toto bolo učinené dňa 02.02.2018 advokátskou kanceláriou FUTEJ & PARTNERS s.r.o. v mene klienta (pôvodnej žalobkyne) J. Y. a doručené konajúcemu súdu dňa 05.02.2018. V čase vykonania úkonu späťvzatia ale už pôvodná žalobkyňa v konaní nevystupovala. Pôvodná žalobkyňa zomrela dňa 26.11.2011, čím stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania a súčasne došlo k zániku procesnej plnej moci udelenej AK FUTEJ & PARTNERS s.r.o.. Právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne si zvolili nového právneho zástupcu - AK OLEXOVA VASILISIN s.r.o., s ktorým súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, vo veci ďalej konal. Späťvzatie žaloby založené na č.l. 75-76 je právne neúčinné a vykonané osobou, ktorá na tento úkon nebola oprávnená. Odvolací súd preto na späťvztie žaloby pre jej neúčinnosť neprihliadol. 6. Pre procesnú úplnosť odvolací súd dopĺňa, že vo vzťahu k žalovanému, súd konal už s novou správkyňu JUDr. RNDr. Silviou Prachovou, ustanovenou do funkcie konkurzným súdom dňa 09.08.2018. Uznesenie o odvolaní pôvodného správcu JUDr. Mareka Letkovského a ustanovení novej správkyne JUDr. RNDr. Silvie Prachovej bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2018 zo dňa 22.08.2018. Odvolací súd koná s JUDr. Prachovou bez vydania uznesenia o zmene žalovaného podľa § 80 ods. 1 CSP, nakoľko postavenie žalovaného svedčí funkcii správcu a nie osobe, ktorá túto funkciu len vykonáva. Zmenou správcu (t. j. osoby vykonávajúcej funkciu správcu) tak nedochádza k zmene účastníka konania (nejde o prevod ani prechod práva) a nie je daný zákonný dôvod na postup podľa § 80 ods. 1 CSP. 7. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní právne významnou otázkou bolo, či dodatočné uznanie pohľadávky popretého veriteľa (žalobcu) správcom (žalovaným), učinené po podaní incidenčnej žaloby, zakladá dôvod na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, t. j. či pohľadávka žalobcu aj napriek uznaniu správcom naďalej trvá a zostáva spôsobilým predmetom sporu, o ktorom je dôvodné rozhodnúť podľa § 282 CSP. 8. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. 9. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011, ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. 10. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, v cit. znení, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. 11. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, v cit. znení, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. 12. Podľa § 32 ods. 8 ZKR, v cit. znení, časť vety pred bodkočiarkou, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na popretú pohľadávku sa v konkurze v popretom rozsahu neprihliada. 13. Podľa § 32 ods. 10 ZKR, v cit. znení, kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky, alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení popretej pohľadávky, správca môže popretú pohľadávku písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, popretú pohľadávku môže uznať len so súhlasom tohto veriteľa. 14. Podľa § 32 ods. 11 ZKR, v cit. znení, zistenie prihlásenej pohľadávky sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú alebo čo prihlásenú pohľadávku uznal. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 18. Žaloba o určenie popretej pohľadávky, vyplývajúca z úpravy § 32 ods. 6 ZKR, účinného v cit. znení, je žalobou procesného charakteru, ktorej podstata a účel spočíva v práve popretého veriteľa domáhať sa súdneho prieskumu dôvodnosti popretia pohľadávky správcom. Žalobca, ako popretý konkurzný veriteľ, žalobou sleduje dosiahnutie úspechu pri uspokojení prihláseného nároku z konkurznej podstaty. Predmetom sporu je popretá pohľadávka. 19. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom odvolateľov, že v zmysle § 32 ods. 8 ZKR veriteľ popretej pohľadávky po podaní žaloby túto už nemôže vziať späť ani v prípade neskoršieho uznania pohľadávky správcom (postupom podľa § 32 ods. 10 ZKR), nakoľko späťvzatím žaloby by sa vystavil následku nemožnosti uspokojenia žalovanej pohľadávky v konkurze z dôvodu, že na jeho pohľadávku by sa neprihliadalo. 20. Takýto právny záver žalobcov nemá oporu v gramatickom, teleologickom, ani systematickom znení zákona o konkurze a reštrukturalizácii a prieči sa aj zásadám sporového konania založeného na princípe, že súdy rozhodujú o sporných nárokoch strán sporu. V prípade, ak neexistuje spor (t. j. spôsobilý predmet konania), nie je daný hmotnoprávny podklad nevyhnutý pre úspech žalobcu v konaní. 21. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú citáciu, pre rozhodnutie podstatných ust. § 32 ZKR, uvádza, že každé ustanovenie zákona je potrebné vnímať a vykladať vo vzájomnej súvislosti, t. j. v zmysle jeho gramatického (slovného) znenia, v zmysle postupnosti jeho ustanovení (systematika zákona), ako aj v zmysle zákonodarcom sledovaného účelu a cieľa zákona. 22. Cieľom a zmyslom § 32 ZKR je právo správcu na popretie nejasných a nedostatočne preukázaných (tzv. “sporných“) pohľadávok, vykonané z vlastnej iniciatívy správcu alebo na podnet konkurzného veriteľa a súčasne právo popretého veriteľa domáhať sa určenia „nespornosti“ prihlásenej a správcom popretej pohľadávky, t. j. cieľom je vyriešiť „spornosť pohľadávky“, ktorý cieľ sa veriteľ snaží dosiahnuť vo svoj prospech. Zákonodarca riešenie sporu v ustanoveniach § 32 upravuje buď autoritatívnym rozhodnutím súdu o žalobe popretého veriteľa (podanej podľa § 32 ods. 6 ZKR), alebo následným uznaním pohľadávky správcom (podľa § 32 ods. 10 ZKR). 23. Účelom žaloby je tak určenie právnej dôvodnosti, správnosti výšky alebo poradia prihlásenej pohľadávky, ktorá má význam pre dotknutého konkurzného veriteľa. V prípade podania incidenčnej žaloby je pre úspech popretého veriteľa nutná existencia sporu medzi správcom (vystupujúcim v procesnom postavení žalovaného) a popretým veriteľom podstaty (vystupujúcim v procesnom postavení žalobcu). Tento spor musí trvať po celú dobu incidenčného konania. 24. Ust. § 32 ods. 8 ZKR, na ktoré poukazuje žalobca, spája následok späťvzatia žaloby s neprihliadaním na pohľadávku (t. j. následok nemožnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie z konkurznej podstaty) len v tom prípade, ak veriteľ vzal späť žalobu o spornom nároku - t.j. nároku, ktorý v priebehu konania žalovaný správca dodatočne neuznal (v zmysle § 32 ods. 10 ZKR). Sankcia neprihliadania na prihlásenú a popretú pohľadávku sa preto spája len s takým konaním veriteľa, ktorý prejaví vôľu nepokračovať v spore napriek tomu, že pohľadávka zostala sporná. 25. Pokiaľ však správca po dodaní žaloby popretú pohľadávku dodatočne uzná, postupom vyplývajúcim mu z § 32 ods. 10 ZKR (ako tomu bolo aj v prejednávanej veci), nastane s týmto uznaním spojený zákonný následok, že pohľadávka sa pokladá za zistenú a správca už nemá možnosť sporovať jej existenciu, výšku, ani poradie. Je povinný ju uspokojiť v rozsahu, v akom konkurzná podstata na jej uspokojenie postačuje. 26. V prípade, ak správca po podaní žaloby pohľadávku dodatočne uzná, odpadne predmet sporu a pohľadávka sa zo zákona považuje za zistenú. V takomto prípade nie je dôvod na vyhovenie žalobe (ktorú žalobca napriek uznaniu správcom nevzal späť) vydaním rozsudku pre uznanie, nakoľko účinky uznania nastali ex lege (obdobne JUDr. Milan Ďurica, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, 2. vydanie, str. 330, vydavateľstvo C.H.BECK). 27. Odvolací súd pri prejednávaní konkurzom vyvolaných žalôb o určení pravosti, výšky alebo poradia popretých pohľadávok, preto považuje za potrebné dôsledne rozlišovať medzi uznaním a účinkami uznania podľa § 32 ods. 10 ZKR v cit. znení a medzi rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP. 28. Rozsudok pre uznanie je vyjadrením právnej istoty strán sporu tým, že k vzniku judikovaného nároku dochádza až rozhodnutím súdu, pričom zákonodarca tu sleduje účel umožniť stranám ukončiť spor formou skráteného rozhodnutia. Naproti tomu uznanie pohľadávky správcom možno priamo prirovnať k existencii „judikovaného nároku“. 29. Rozsudok pre uznanie, majúci pôvod v procesnom práve, je teda autoritatívnym súdnym rozhodnutím, ktoré dáva žalobcovi ohľadne hmotnoprávneho uznávacieho prejavu žalovaného právnu istotu a exekučný titul. V prípade rozsudku pre uznanie podľa § 282 CSP zostáva predmet sporu zachovaný a žalobca nestráca vecnú aktívnu legitimáciu, nakoľko len uznaním nároku pred súdom zo strany žalovaného, ešte nedochádza k vzniku exekučného titulu. Žalobca pre právnu istotu a možnosť budúcej vymožiteľnosti uznaného nároku nutne potrebuje rozhodnutie súdu. Dôsledkom uznania nároku je, že žalovaná pohľadávka sa považuje za preukázanú a dôvodnú a túto dôvodnosť súd na návrh žalobcu konštatuje v rozsudku pre uznanie, ktorý sa pre preukázanie vecnej dôvodnosti nároku vyznačuje jednoduchosťou odôvodnenia v rozsahu vyplývajúcom v § 285 CSP. Pokiaľ by žalovaný nárok uznal a žalobca by rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nenavrhol, súd by vo veci rozhodol rozsudkom podľa § 212 a nasl. CSP. 30. Uznanie pohľadávky správcom podľa § 32 ods. 10 ZKR (t. j. uznanie vyplývajúce z osobitného zákona), ako odvolací súd už uviedol, však má účinky zákonného uznania pohľadávky, ktoré možno prirovnať k judikovanému nároku. Uznaním pohľadávky podľa § 32 ods. 10 ZKR zaniká spornosť popretej pohľadávky a zanikajú účinky popretia, v dôsledku čoho dochádza k zániku sporu medzi popretým veriteľom (žalobcom) a správcom (žalovaným), existencia ktorého je základnou podmienkou pre vyhovenie žalobe. Žalobca v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného správcu stráca vecnú aktívnu legitimáciu v konaní a pokiaľ nedôjde k späťvzatiu žaloby, jedinou a výlučnou možnosťou rozhodnutia súdu je zamietnutie žaloby. 31. Odvolací súd má z obsahu spisu súdu prvej inštancie bez pochybností preukázané, že k popretiu pohľadávky došlo dňa 22.08.2011, vlastnou činnosťou správcu, bez podnetu iného konkurzného veriteľa. Popretie bolo zaznamenané v zozname pohľadávok. 32. V priebehu incidenčného sporu, dňa 30.12.2016, žalovaný správca pohľadávku žalobcov v celom rozsahu uznal. Uznanie pohľadávky bolo zapísané do konečného zoznamu pohľadávok zo dňa 01.02.2017. Uznaním pohľadávky došlo k zániku jej spornosti a zákonnému následku, ktorou je povinnosť správcu zaradiť uznanú pohľadávku do zoznamu pohľadávok určených na uspokojenie z výťažku dosiahnutého speňažením konkurznej podstaty. Cieľ, ktorý sa žalobca snažil dosiahnuť podaním žaloby - t. j. možnosť dosiahnuť uspokojenie z konkurznej podstaty, bol tak naplnený už samotným uznávacím prejavom správcu a účinky uznania už nie je potrebné (ani možné) potvrdiť autoritatívnym rozhodnutím súdu. 33. Odvolaciu námietku žalobcov, že títo o uznaní pohľadávky správcom nemali vedomosť (nakoľko im uznanie nebolo doručené) a nemohli tak reagovať prípadným procesným návrhom, súd nevzhliadol dôvodnou. Žalovaný v zmysle ustanovení ZKR nebol povinný žalobcom, ani ich právnemu zástupcovi, doručovať uznanie pohľadávky. Takúto povinnosť nemal ani konajúci súd prvej inštancie. Právny zástupca žalobcov mal možnosť nahliadnuť do súdneho spisu a tam založených podaní, ktoré mohli mať vplyv na jeho prípadné procesné úkony. Napokon právny zástupca žalobcov sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, nariadené na 11.10.2017, na ktorom súd rozhodol, a na ktorom mal možnosť sa túto skutočnosť dozvedieť. Právny zástupca žalobcov bol na pojednávanie riadne predvolaný (predvolanie mu bolo doručené 09.10.217). 34. Odvolací súd sa nestotožnil a nevzhliadol dôvodnou ani odvolaciu námietku žalobcov, že pre im nedoručený uznávací prejav správcu, nenastali účinky predpokladané ZKR. Uznanie správcu spĺňa všetky potrebné podmienky vyžadované § 32 ods. 10 ZKR. V prejednávanej veci došlo k popretiu vlastnou činnosťou správcu (nie na podnet konkurzného veriteľa), s uznaním pohľadávky preto nie sú spojené žiadne ďalšie zákonné podmienky a k účinkom uznania došlo momentom prejavu uznania správcom. 35. Vo vzťahu k námietkam žalobcov vytýkajúcich súdu prvej inštancie nesprávnosť právneho posúdenia veci v dôsledku nevydania rozsudku pre uznanie, odvolací súd, okrem vyššie uvedenej argumentácie, dopĺňa, že žalobcovia v prejednávanej veci vydanie tohto rozsudku ani nežiadali. Napriek tomu, že súd takýmto návrhom viazaný nie je (nemusí mu vyhovieť) v prípade jeho absencie nemôže vec meritórne rozhodnúť touto formou rozhodnutia, nakoľko vydanie rozsudku pre uznanie je viazané na návrh žalobcu. 36. Súd prvej inštancie preto na základe úplného a dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru o nutnosti zamietnutia žaloby a titulom úspechu priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Na uvedenom základe a s poukazom na cit. ust. zákona, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania úspešného žalovaného odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že mu ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne odvolacie trovy nevznikli a ich priznanie ani nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).