Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/78/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111234210 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111234210.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v spore žalobcu: T.. M. R., O.., G.. XX.XX.XXXX, E. O.: Na O. XXX/X, C., U. Ž., štátny občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Lenou Mišalovou, Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Ing. Anett Pirohár, Jaskový rad 189, 831 01 Bratislava, správca úpadcu: GOLDEN PARK, s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 36 740 357, zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Hladkým, Zadunajská cesta 3, 851 01 Bratislava, o určenie právneho dôvodu, výšky, poradia a zabezpečeného práva popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 5Cbi/126/2011-167 zo dňa 28.02.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 5Cbi/126/2011-167 zo dňa 28.02.2018 v časti výroku II. m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania, a to s odkazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.10.2011 žalobca žiadal, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu voči úpadcovi uplatnené prihláškou č. 4, 5, 6, 7, 8 a 9 zo dňa 02.08.2011 sú uznané v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu, vrátane zabezpečovacieho práva a sú zaradené do zoznamu konečných pohľadávok v poradí E ako iné pohľadávky v celej výške zabezpečené zabezpečovacím právom - záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. územie C.. Prípisom doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.02.2018 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný speňažil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C., ktoré tvorili záloh a zabezpečovali pohľadávky a nakoľko veriteľský výbor odsúhlasil predaj nehnuteľností za cenu 700.000,- eur a pohľadávka prednostného veriteľa predstavuje sumu prevyšujúcu 800.000,- eur, je zrejmé, že výťažok z predaja nebude postačovať ani na uspokojenie pohľadávky prednostného zabezpečeného veriteľa, pričom s ohľadom na uvedené vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil prípisom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.02.2018, a preto súd prvej inštancie v súlade s § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v súlade s § 256 ods. 1 CSP skúmal otázku procesného zavinenia zastavenia konania a dospel k záveru, že zavinenie nemožno pričítať výlučne žiadnej zo strán sporu. Žalovaný po podaní žaloby speňažil nehnuteľnosti, ktoré zabezpečovali popreté pohľadávky za sumu odsúhlasenú veriteľským výborom, čím došlo k riziku neuspokojenia pohľadávok žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní. Žalobca preto v súlade so zásadou hospodárnosti a v záujme predísť ďalším trovám konania, vzal žalobu o určenie popretých pohľadávok späť. Podľa názoru súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na vyššie uvedené, v danom prípade procesné zavinenie zastavenia konania nemožno pričítať výlučne ani žalobcovi ani žalovanému, a to najmä vzhľadom na účelnosť ďalšieho súdneho konania, a preto súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu. 3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výroku II. a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. o náhrade trov konania zmenil tak, že prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie uvedenú otázku nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), nakoľko žalovaný má za to, že dôvod, ktorý viedol žalobcu k späťvzatiu žaloby (t. j. jeho motivácia), je z pohľadu zavinenia zastavenia konania irelevantný; žalobca oprel späťvzatie žaloby o svoju vlastnú úvahu, že jeho pohľadávka nebude z oddelenej konkurznej podstaty uspokojená. Pohľadávka žalobcu bola v konkurznom konaní popretá a žalobca sa domáhal jej určenia v tomto konaní. Ak by bol žalobca býval v konaní pokračoval a ak by mal (hypotetický) úspech v konaní, nebolo vylúčené ani - čo aj len čiastočné - uspokojenie jeho (domnelej) pohľadávky zo všeobecnej podstaty. Ak žalobca zmenil názor na efektivitu, či hospodárnosť ďalšieho vedenia konania, má na to právo, ale nesie zodpovednosť za to, že konanie bolo vedené a vznikli v ňom žalovanému trovy konania, nakoľko musel byť v zmysle zákona povinne zastúpený advokátom. Žalobca sa rozhodol zobrať žalobu späť a nie je spravodlivé, aby si žalovaný sám znášal trovy konania, ktoré mu vznikli žalobou zo strany žalobcu a povinným zastúpením zo zákona. Zavinenie zastavenia konania, podľa názoru žalovaného, treba posudzovať procesne, t. j. že žalobca urobil - bez toho, aby žalovaný plnil, či uznal, čo žalobca žiadal - úkon procesne smerujúci k zastaveniu konania. Žalovaný v odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, ak nepričítal zavinenie za zastavenie konania na stranu žalobcu. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, pričom rovnopis odvolania bol právnemu zástupcovi žalobcu súdom prvej inštancie doručený dňa 19.09.2018. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 6. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že písomným podaním zo dňa 16.02.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.02.2018 elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu v celom rozsahu späť a svoj postup odôvodnil tým, že po podaní návrhu žalovaný správca speňažil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. C., ktoré tvorili záloh a zabezpečovali pohľadávky, čo vyplýva z predmetného listu vlastníctva, kde je ako vlastník zapísaný nový subjekt a titulom nadobudnutia je Osvedčenie o priebehu dražby zo dňa 17.10.2016 a zároveň z výpisu z Obchodného vestníka č. 191/2016 zo dňa 05.10.2016 vyplýva, že veriteľský výbor odsúhlasil predaj predmetných nehnuteľností za cenu 700.000,- eur, pričom pohľadávka prednostného záložného veriteľa (teda veriteľa zapísaného v poradí pred zápisom záložného práva žalobcu) predstavovala sumu 877.193,04 eur, z čoho je zrejmé, že výťažok zo speňaženia oddelenej podstaty nebude postačovať ani na uspokojenie pohľadávky prednostného zabezpečeného veriteľa. S ohľadom na uvedené žalobca vzal žalobu späť a nakoľko k okolnostiam, ktoré sú dôvodom späťvzatia žaloby došlo po podaní žaloby a žalobca ich nijako nemohol ovplyvniť, naopak, tieto okolnosti vznikli konaním žalovaného, žalobca navrhol, aby súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, je zavinenie zastavenia konania potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká zásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania. Podľa súdnej judikatúry za osobu, ktorá zavinila zastavenie konanie je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil, resp. odstránil závadný stav po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby. 11. V danom prípade je nesporné, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi je uznaná v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu, vrátane zabezpečovacieho práva a je zaradená do konečného zoznamu pohľadávok v poradí E ako iná pohľadávka v celej výške zabezpečená zabezpečovacím právom, pričom zo spisu je zrejmé, že po začatí sporu nedošlo zo strany žalovaného k uznaniu popretej pohľadávky, prípadne k inému spôsobu odstránenia žalobcom tvrdeného závadného stavu, ktoré by na strane žalobcu viedlo k nevyhnutnosti späťvzatia žaloby. Zo samotného podania žalobcu predstavujúceho späťvzatie žaloby v celom rozsahu je zrejmé, že jeho dôvodom bolo presvedčenie žalobcu o nereálnosti uspokojenia správcom popretej a doposiaľ neuznanej pohľadávky žalobcu voči úpadcovi v ďalšom priebehu konkurzného konania, v nadväznosti na postup žalovaného ako správcu úpadcu smerujúci k speňaženiu časti konkurznej podstaty odsúhlasený veriteľským výborom, čo však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné kvalifikovať ako procesné zavinenie žalovaného za zastavenie konania a ani ako dôvod opodstatnenosti prípadnej aplikácie ustanovenia § 257 CSP, ktoré predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie v zmysle § 256 ods. 1 CSP aplikovateľnú len vo výnimočných prípadoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a existencia výnimočných okolností, čo však nezodpovedá danému prípadu. 12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom späťvzatia žaloby žalobcom a s obsahom odvolania žalovaného, dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd k jednoznačnému záveru o procesnom zavinení žalobcu za zastavenie konania, v danom prípade v dôsledku vykonania procesného úkonu späťvzatia žaloby bez toho, aby tento procesný úkon žalobcu bol vyvolaný správaním žalovaného, ktoré by znamenalo odpadnutie predmetu sporu. 13. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t. j. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 15. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho súd žalovanému, zastúpenému advokátom, priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 18. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).