Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/234/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113221541 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113221541.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: SZAP, s.r.o., so sídlom Jána Reka 1039/11, 010 01 Žilina, IČO: 44 943 385, zast.: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o. Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, o zaplatenie úrokov z omeškania a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/121/2013-161 zo dňa 14.12.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/121/2013-242 zo dňa 7.8.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/121/2013-161 zo dňa 14.12.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/121/2013-242 zo dňa 7.8.2017 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vec z r u š u j e a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/121/2013-161 zo dňa 14.12.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/121/2013-242 zo dňa 7.8.2017 súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca (právny predchodca žalobcu) žalobou doručenou súdu dňa 4.3.2013 žiadal, aby mu žalovaný uhradil sumu 256.000,00 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne od 21.2.2013 do zaplatenia. Podaním zo dňa 11.3.2013 žalobný návrh zmenil s tým, že úroky z omeškania žiadal už od dátumu 30.12.2012. Podaním doručeným súdu dňa 27.3.2013 žiadal žalobca zmeniť svoj návrh z dôvodu úhrady žalovanej istiny a úrokov z omeškania žalovaným a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania od 30.12.2012 do 19.2.2013, ktoré vyčíslil na sumu 2.804,06 EUR. 3. Žalobca svoj nárok na úroky z omeškania vo výške 2.804,06 EUR odôvodnil tým, že v pôvodnej žalobe podanej dňa 4.3.2013 žiadal zo žalovanej sumy 256.000,00 EUR ročný úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 256.000,00 EUR za obdobie počnúc dňom 30.12.2012 do 21.3.2013, čo predstavuje sumu 5.032,33 EUR. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 258.228,27 EUR, pričom táto suma bola pripísaná na účet žalobcu dňa 22.3.2013. Žalovaný tak uhradil úroky z omeškania vo výške 9,75% ročne od 21.2.2013 do 24.3.2013, nakoľko predpokladal, že uvedená suma bude na účet pripísaná dňa 24.3.2013. 4. Žalovaný považoval žalobcu od začiatku za nedôvodnú. Žalovaný si bol vedomý svojej zákonnej povinnosti vrátiť finančné prostriedky z dôvodu neplatnej opakovanej dražby odo dňa 19.2.2013, kedy mu bolo doručené Uznesenie KS sp.zn. 13Cob 46/2013 zo dňa 11.2.2013. Do 28.2.2013, kedy mu bola doručená žiadosť žalovaného o poskytnutie plnenie nedisponoval ani číslom jeho účtu a do dňa žaloby nedisponoval ani výťažkom z dražby v požadovanom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný si týchto faktov bol vedomý a napriek tejto skutočnosti podal žalobu výlučne voči žalovanému napriek tomu, že z prebiehajúcej komunikácie so žalovaným ako aj s 1. národnou aukčnou spoločnosťou, s.r.o. mal vedomosť o tom, že žalovaný nedisponuje výťažkom z dražby. V čase podania žaloby s časťou finančných prostriedkov disponoval dražobník, ktorý ich poukázal nie žalobcovi ako vydražiteľovi v zmysle 1. vety ust. § 32 ods. 3 Zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ale žalovanému, aj to až 5.3.2013. O neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo rozhodnuté Okresným súdom Ružomberok dňom vyhlásenia rozsudku sp.zn. 8Cb 4/2012 dňa 12.11.2012, no bezodkladne potom, ako bolo rozhodnuté o neplatnosti dobrovoľnej dražby, čiže dňom vyhlásenia rozsudku, žalovanému žiadna povinnosť plniť nevznikla, nakoľko v uvedený deň tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Navyše, voči predmetnému rozsudku, bolo dražobníkom v zákonnej lehote podané odvolanie. Na základe rokovaní medzi žalobcom a dražobníkom, ktorý zavinil neplatnosť dražby, ktoré prebehli po podaní odvolania a ku ktorým žalovaný vôbec nebol prizvaný, došlo k uzavretiu dohody a k späťvzatiu odvolania podaním dražobníka zo dňa 21.1.2013, na základe čoho KS v Žiline uznesením sp. zn. 13Cob 46/2013 zo dňa 11.2.2013 odvolacie konanie zastavil. Z tohto dôvodu, počas prebiehajúceho odvolacieho konania, vykonateľnosť rozsudku nemohla nastať dňom 29.12.2012. Poukázal na skutočnosť, že odvolacie konania prebiehajúce do dňa 11.2.2013 vylučuje možnosť existencie omeškania žalovaného ku dňu 30.12.2012 a preto neexistuje relevantný dôvod na to, aby žalovaný uhrádzal úroky z omeškania vo výške 8,78% ročne od 30.12.2012 do zaplatenia, ktoré boli žalobcom vyčíslené na sumu 2.804.06 EUR. Žalovaný v danom prípade postupoval dobromyseľne, po zápise zmeny vlastníka predmetnej nehnuteľnosti zo žalobcu na pôvodného vlastníka a predovšetkým opätovnými zápismi ťarchy v prospech žalovaného v katastri nehnuteľností, na základe výzvy zo dňa 25.2.2013 poukázal dňa 22.3.2013 žalobcovi sumu 256.000,00 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne od 21.2.2013 (vrátane) až do pripísania prostriedkov na účet vydražiteľa a náhradu paušálnych nákladov vo výške 40,00 EUR v súvislosti s uplatnením tejto pohľadávky, súčasťou ktorej boli aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 21.2.2013 do 24.3.2013. Vzhľadom k tomu, že žalobca prijal úhradu sumy dňa 22.4.2013 je naopak žalobca povinný vrátiť žalovanému sumu 136,76 EUR, ktorá predstavuje zákonné úroky od 23.3.2013 do 23.4.2013 a na ktorú nemá žalobca žiadny právny nárok. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie mal z dokazovania za preukázané, že žalobca podal žalobný návrh dňa 4.3.2013, pričom žiadal o úroky z omeškania odo dňa 21.2.2013, podaním zo dňa 11.3.2013 rozšíril svoj nárok na úrok z omeškania odo dňa 30.12.2012, pričom žalovaný žalovanú sumu s úrokmi z omeškania odo dňa 19.2.2013 do 24.3.2013 uhradil 22.3.2013. Z vyššie popísaného skutkového stavu mal súd za nepochybné, že žalovaný omeškanie vyplatenia finančných prostriedkov odo dňa 30.12.2012 nezavinil. Z celej genézy postupu žalobcu v rámci podania žalobného návrhu, súd konštatoval, že ide o nedôvodnú žalobu, ktorá spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom, že všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť, alebo niektorý z ústavnoprávnych predpisov. Priznať úroky z omeškania za požadované obdobie, ktoré si pôvodnou žalobou žalobca ani neuplatňoval, by viedlo k zjavnej nespravodlivosti. Navyše žalovaný nemal, nemohol mať vedomosť o dohodách medzi dražiteľom a vydražiteľom, nemohol ovplyvniť odvolacie konanie, ktorého nebol ani účastníkom. Samotnú výzvu na úhradu obdržal od žalobcu až listom zo dňa 25.2.2013, pričom odvolacie konanie bolo unesením zastavené až dňa 11.2.2013. Na základe týchto skutočností súd žalobu v celom rozsahu, ako nedôvodnú, v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom k tomu, že žalovanému žiadne trovy nevznikli , rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to voči obom výrokom rozhodnutia. Žalobca napadol rozsudok odvolaním z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku). V odvolaní žalobca uviedol, že dňa 19.1.2012 na dobrovoľnej dražbe realizovanej na návrh žalovaného, ako záložného veriteľa, vydražil za cenu 256.000,00 EUR nehnuteľnosti uvedené v žalobe, pričom žalobca celú cenu vydražených nehnuteľností zaplatil riadne a včas. Následne na návrh vlastníka nehnuteľností, a to obchodnej spoločnosti SEVERAN, s.r.o., Okresný súd v Ružomberku v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cb/4/2012 rozhodol rozsudkom, že dobrovoľná dražba je neplatná. Voči tomuto rozsudku sa odvolal dražobník, ktorý neskôr svoje odvolanie zobral späť. Krajský súd v Žiline uznesením pod sp.zn. 13Cob/46/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.2.2013, konanie zastavil. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej na rozsudku Okresného súdu v Ružomberku, sp.zn. 8Cb/4/2012, mal rozsudok Okresného súdu v Ružomberku o neplatnosti dražby nadobudnúť právoplatnosť dňa 29.12.2012 a vykonateľnosť dňa 19.2.2013. Žalobca svojim podaním zo dňa 11.3.2013 zmenil svoj žalobný návrh, a to tak, že upravil aj požadovanú výšku úrokov v súlade s výškou úrokovej sadzby stanovenej zákonom na 8,75% ročne a požadoval úroky z omeškania zaplatiť od 30.12.2012 (deň nasledujúci po dni, kedy sa podľa žalobcu rozsudok o neplatnosti dražby stal právoplatným a vykonateľným) do zaplatenia. Dňa 22.3.2013, a teda až po podaní žalobného návrhu o zaplatenie istiny vo výške 256.000,00 EUR s príslušenstvom na Okresnom súde Bratislava I, žalovaný uhradil žalobcovi istinu vo výške 256.000,00 EUR a 9,75% úroky z omeškania od 20.2.2013 do 22.3.2013 v celkovej výške 2.228,27 EUR. Žalobca následne zotrval na svojom žalobnom návrhu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania od 30.12.2012 do 21.3.2013 vo výške 2.804,06 EUR (rozdiel medzi celkovou sumou úrokov vo výške 5.032,33 EUR a úrokmi uhradenými žalovaným vo výške 2.228,27 EUR), ako aj trov právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi účelne a preukázateľne vznikli v súvislosti s uplatnením svojho práva na súde. Žalobca poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku napádaného týmto odvolaním nebolo dostatočne odôvodnené a presvedčivé. 7. Podľa názoru žalobcu vykonateľnosť rozsudku 8Cb/4/2012-173 tak, ako ju vyznačil Okresný súd Ružomberok, bola vyznačená nesprávne. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok je rozsudkom určujúcim a neukladá lehotu na plnenie. Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok v zmysle ust. § 161 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vykonateľný, len čo nadobudne právoplatnosť. Podľa názoru žalobcu rozsudok o neplatnosti dražby sa stal vykonateľným v ten istý deň, ako nadobudol právoplatnosť, a teda dňa 29.12.2012 a nie 19.2.2013, ako to vyznačil Okresný súd Ružomberok. Povinnosť žalovaného plniť v zmysle § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách vznikla podľa názoru žalobcu bezodkladného tom, ako bolo rozhodnuté o neplatnosti dobrovoľnej dražby a ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný sa teda dostal do omeškania už dňa 30.12.2012, a nie dňa 20.2.2013. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že žalovaný omeškanie vyplatenia finančných prostriedkov odo dňa 30.12.2012 nezavinil, žalobca uviedol, že v prípade zodpovednostného vzťahu, z ktorého vyplýva dlžníkovi povinnosť platiť úroky z omeškania, nejde o vzťah založený na zavinení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2011, sp.zn. 3Obdo 17/2010, podľa ktorého „povinnosť platiť úrok z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku, bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Výšku úroku z omeškania upravuje ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník povinnosť platiť úrok z omeškania priamo ukladá, teda vzniká ex lege.“ 8. Žalobca zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia. K úhrade istiny a časti úrokov z omeškania totiž došlo až 22.3.2013, to znamená po tom, ako si žalobca účelne uplatňoval a bránil svoje práva na súde. Žalobným návrhom zo dňa 4.3.2013 sa žalobca primárne domáhal zaplatenia istiny, uplatnené príslušenstvo bolo len sekundárnym nárokom odvodeným od hlavného nároku. Faktom, ktorý nespochybňoval ani žalovaný je, že žalovaný bol s plnením svojho hlavného záväzku, s platením istiny 256.000,00 EUR, v omeškaní. Žalovaný toto uznal, v dôsledku čoho dlžnú istinu 256.000,00 EUR zaplatil. Žalovaný zaplatil istinu po predchádzajúcej márnej výzve žalobcu, v ktorej bolo oznámené aj číslo účtu žalobcu. Žalovaný zaplatil aj úroky z omeškania, a to za obdobie od 20.2.2013 do 24.3.2013, čím sám potvrdil svoje omeškanie. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie neprihliadol na to, že nárok žalobcu uplatnený na súde bol žalovaným z 98,91% uspokojený, a to až po začatí súdneho konania, pričom je preukázané, že žalovaný vedome a úmyselne neplnil včas. Omeškanie žalovaného a aj miera úspechu žalobcu je teda nepochybná. Žalovaný odôvodnil svoje meškanie s plnením záväzku voči žalobcovi tak, že nedisponoval celým výťažkom dražby od dražobníka a zápisy na príslušnom LV nezohľadňovali právny stav, ktorý určil rozsudok Okresného súdu Ružomberok o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalovaný však počas súdneho konania vôbec nepreukázal svoje tvrdenie, podľa ktorého nedisponoval výťažkom dražby. Aj keby mal však žalovaný pravdu tak platí, že výkon záložného práva realizoval žalovaný, ako záložný veriteľ a preto je za jeho priebeh zodpovedný. Požiadavka žalovaného, aby bol právny stav deklarovaný rozsudkom Okresného súdu Ružomberok o neplatnosti dobrovoľnej dražby zapísaný v katastri nehnuteľností bola požiadavkou „stojacou nad zákonom“. 9. Žalobca je presvedčený, že aj keby mu súd nepriznal úroky z omeškania, ktorých sa týmto odvolaním domáha, oprávnenosť drvivej časti ním uplatneného nároku (98,91%) je nepochybná a preukázaná, a teda má právo na plnú náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že až uplatnenie nárokov žalobcu na súde primälo žalovaného na splnenie jeho záväzkov. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok súdu prvej inštancie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.804,06 EUR, ktorá prestavuje 8,75 % úrok z omeškania od 30.12.2012 do 19.2.2013 a trovy konania. 10. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý o.i. uviedol, že až do doručenia výzvy na poskytnutie plnenia dňa 28.2.2013 nemal vedomosť ani o podanom odvolaní zo strany dražobníka a ani o jeho späťvzatí na základe vzájomne uzavretej dohody medzi dražobníkom a vydražiteľom, nedisponoval ani číslom účtu žalobcu a do dňa podania žaloby nedisponoval ani výťažkom z dražby v požadovanom rozsahu, pretože časťou finančných prostriedkov disponoval dražobník, ktorý ich nepoukázal vydražiteľovi v zmysle prvej vety ustanovenia § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ale žalovanému, aj to až 5.3.2013. Žalovaný poukázal na personálne prepojenie vydražiteľa a advokátskej kancelárie ako aj na skutočnosť, že žalovaný komunikoval s A.. C. a Z.. F., ktorí sa osobne zúčastňovali pojednávaní na Okresnom súde v Ružomberku, a to aj po doručení výzvy na zaplatenie žalovanému. dňa 28.2.2013, takže tak advokátska kancelária ako aj vydražiteľ mali vedomosť o tom, že odmenou za vykonanie dobrovoľnej dražby disponuje dražobník, žalovaný uhradí sumu, na ktorú bol vyzvaný bezodkladne po obdržaní odmeny od dražobníka a zapísaní pôvodného vlastníka nehnuteľnosti a záložného práva v prospech žalovaného v katastri nehnuteľností. Aj napriek tomu vydražiteľ zastúpený advokátskou kanceláriou podal žalobu dňa 4.3.2013 - neoprávnene a účelovo výlučne voči žalovanému, čo žalovaný považuje za špekulatívne konanie, ktorého cieľom bolo vymoženie finančných prostriedkov od žalovaného za právne úkony súvisiace s podaním žaloby a nie za účelné uplatňovanie práv vydražiteľa. Takéto konanie je nielen špekulatívne, ale aj v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Ďalej žalovaný uviedol, že v danom prípade o neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo rozhodnuté Okresným súdom Ružomberok dňom vyhlásenia rozsudku sp.zn. 8Cb/4/2012-173, t.j. dňa 12. novembra 2012, no bezodkladne po tom ako bolo rozhodnuté o neplatnosti dobrovoľnej dražby, t.j. v deň vyhlásenia rozsudku, žalovanému žiadna povinnosť plniť nevznikla, nakoľko v uvedený deň rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Taktiež je nespochybniteľné, že voči predmetnému rozsudku bolo dražobníkom v zákonnej lehote podané odvolanie. Na základe rokovaní medzi žalobcom a dražobníkom, ktorý zavinil neplatnosť dražby, ktoré prebehli po podaní odvolania a ku ktorým žalovaný nebol vôbec prizvaný, došlo medzi žalobcom a dražobníkom k uzavretiu dohody a späťvzatiu odvolania podaním dražobníka zo dňa 21.1.2013. Krajský súd v Žiline uznesením 13Cob/46/2013 zo dňa 11.2.2013 odvolacie konanie zastavil. Z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania vykonateľnosť rozsudku nemohla nastať dňom 29.12.2012.V nadväznosti na fakty vyššie uvedené žalovaným a opätovne s poukázaním na skutočnosť, že žalovaný nedisponoval sumou 256.000,00 EUR v plnom rozsahu, je zrejmé, že odvolacie konanie prebiehajúce do dňa 11.2.2013 vylučuje možnosť existencie omeškania žalovaného ku dňu 30.12.2012, a preto neexistuje relevantný dôvod na to, aby žalovaný uhrádzal úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 256.000,00 EUR od 30.12.2012 až do zaplatenia, ktoré boli žalobcom vyčíslené na sumu 2.804,06 EUR. Žalovaný istinu vo výške 256.000,00 EUR aj s úrokom z omeškania na základe výzvy na plnenie doručenej dňa 28.2.2013 uhradil a má za to, že dňa 30.12.2012 v žiadnom omeškaní nebol a nie je povinný uhrádzať žiadne ďalšie úroky z omeškania vyčíslené žalobcom. Skutočnosť, že žalobným návrhom zo dňa 4.3.2013 sa žalobca primárne domáhal zaplatenia istiny vo výške 256.000,00 EUR a uplatnené príslušenstvo bolo len sekundárnym nárokom odvodeným od hlavného nároku, je za daných okolností, keď žalobca podľa názoru žalovaného konal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, irelevantná. 11. Vzhľadom na skutočnosť, že v súdnom konaní Okresný súd Bratislava I rozhodol o zamietnutí žalobného návrhu žalobcu v plnom rozsahu, úspešnosť žalobcu v súdnom konaní je podľa názoru žalovaného vo výške 0% a preto nemá žiadny nárok na náhradu trov konania. Účelové uplatnenie nárokov žalobcu na súde nebolo dôvodom splnenia záväzkov žalovaného, nakoľko žalovaný po doručení výzvy na plnenie, teda ešte pred získaním informácie o podaní žaloby, deklaroval vydražiteľovi, že si je vedomý svojej povinnosti vrátiť plnenie vydražiteľovi v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách a deklaroval aj svoju vôľu vrátiť plnenie v zmysle výzvy doručenej dňa 28.2.2013. Žalovaný plnil svoj záväzok dobrovoľne a samotné podanie žaloby nemalo na plnenie záväzku žiadny vplyv. 12. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný počas konania nepreukázal svoje tvrdenie, že nedisponoval výťažkom dražby žalovaný uviedol, že nikdy netvrdil, že nedisponoval výťažkom držby, ale tvrdil, že nedisponoval výťažkom dražby v celom rozsahu, v akom ju žiadal žalobca vrátiť na základe výzvy. Žalovaný ďalej zdôraznil, že za priebeh výkonu záložného práva realizovaného formou dobrovoľnej dražby v danom prípade nezodpovedá záložný veriteľ (žalovaný), ale v plnom rozsahu zodpovedá dražobník. 13. Žalovaný neakceptuje názor, že žalobca mal právo obrátiť sa na súd, keďže mu žalovaný dlhoval splatných 256.000,00 EUR, ktoré ani po výzve nezaplatil. Žalobca totiž v deň podania žaloby mal vedomosť o tom, že časťou dlžnej sumy disponuje dražobník, a teda v skutočnosti mal 2 dlžníkov, nie jedného: žalovaný v deň podania žaloby disponoval sumou 242.959,18 EUR, dražobník disponoval sumou 13.040,82 EUR, čo žalobca úmyselne odignoroval a žalobu podal výlučne voči žalovanému. Vzhľadom na skutkový stav prípadu, účelové a nepravdivé tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní a predovšetkým jeho špekulatívne konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/121/2013-161 zo dňa 14.12.2015 v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil. 14. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že o tvrdení žalovaného, že nedisponuje sumou dosiahnutou dražbou nehnuteľností sa žalobca dozvedel až v priebehu konania, ktoré bolo začaté na návrh žalobcu ako právneho nástupcu vydražiteľa. Predmetné tvrdenie však neovplyvňuje konanie vo veci samej, nakoľko skutočnosť existencie omeškania s vrátením výťažku z dražby nehnuteľností, nebola nikdy medzi stranami sporná. Samotný žalovaný zaplatil žalobcovi časť úrokov z omeškania čím svoje omeškanie potvrdil. Žalovaný svojvoľne podmieňoval vrátenie výťažku z dražby nehnuteľností obnovou pôvodného stavu v katastri nehnuteľností, t.j. opätovným zápisom záložného práva v prospech žalovaného a následnými internými schvaľovacími procesmi žalovaného. Žalobca svojím konaním nespôsobil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby ako aj následnú neplatnosť opakovanej dobrovoľnej dražby. Napriek uvedenému bol žalobca sankcionovaný v tom smere, že zo strany žalovaného mu nebol vrátený riadne a včas výťažok z dražby. Žalobca nemohol výťažkom dražby, ktorý zaplatil disponovať a použiť ho na ďalšie investície po dobu 1 roka. 15. Podľa názoru žalobcu rozsudok o neplatnosti dražby sa stal vykonateľným v ten istý deň, ako nadobudol právoplatnosť, teda dňa 29.12.2012. V prípade určovacích rozsudkov akým je nepochybne rozsudok o určení neplatnosti dražby, nie je možné hovoriť o vykonateľnosti v pravom slova zmysle a právoplatnosť a vykonateľnosť týchto rozsudkov splýva v jeden moment, t.j. nastáva v ten istý deň. Uvedené je možné vztiahnuť aj prebiehajúce konanie, nakoľko síce bolo podané odvolanie voči rozsudku, to však bolo vzaté späť a tým sa na neho hľadelo ako by nebolo podané vôbec. Povinnosť žalovaného plniť v zmysle § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vznikla bezodkladne po tom, ako bolo rozhodnuté o neplatnosti dobrovoľnej dražby a ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Podľa názoru žalobcu sa teda žalovaný dostal do omeškania už dňa 30.12.2012, v ostatnom zotrval žalobca na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. 16. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok s poukazom na ust. § 470 ods. 1, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.3.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v zamietajúcej časti nie je možné vyhovieť. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie (v napadnutej zamietajúcej časti) i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 21. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 22. Podľa § 32 ods. 3 prvá veta zákona č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, (v znení od 1.1.2009 do 30.9.2013) ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby podľa odseku 1, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. 23. Je potrebné zdôrazniť, že Okresný súd Ružomberok sp.zn. 8 Cb/4/2012-173 určil neplatnosť opakovanej dražby, proti ktorému bolo podané odvolanie žalovaným v II. rade ako dražobníkom, ktorým bola I. národná aukčná spoločnosť. Toto odvolanie bolo vzaté späť a Krajský súd v Žiline sp.zn. 13Cob/46/2013 odvolacie konanie vo veci uznesením zo dňa 11.2.2013 zastavil. Uznesenie Krajského súdu v Žiline nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.2.2013, kedy bolo aj doručené žalovanému. Nárok na plnenie (bezdôvodné obohatenie) vznikol žalobcovi dňom 20.2.2013, kedy bol žalovaný povinný plniť. Na rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/4/2012-73 bola vyznačená právoplatnosť dňa 29.12.2012 a vykonateľnosť dňa 19.2.2013, ktorá bola podľa názoru odvolacieho súdu vyznačená správne. Nakoľko z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania pred Krajským súdom v Žiline, vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Ružomberok nemohla nastať dňom 29.12.2012, ako správne uviedol žalovaný. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že žalovaný nemohol ovplyvniť odvolacie konanie, ktorého nebol ani účastníkom a ktoré bolo následne z dôvodu späťvzatia zastavené. 24. Odvolací súd poukazuje aj na výzvu žalobcu na plnenie zo dňa 25.2.2013, kde vyzval žalovaného na plnenie - zaplateného výťažku dražby vo výške 256.000,00 EUR v zmysle rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8Cb/4/2012-173, ktorý nadobudlo právoplatnosť 29.12.2012 a vykonateľnosť 19.2.2002. V predmetnej výzve vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie aj úrokov z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 256.000,00 EUR od 21.2.2013 (vrátane) až do pripísania prostriedkov na účet žalobcu a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,00 EUR. Zároveň oznámil žalovanému aj číslo účtu. Žalovaný uhradil dňa 22.3.2013 žalobcovi istinu spolu s úrokom z omeškania od 21.2.2013 do 24.3.2013 (tak ako žiadal žalobca), nakoľko predpokladal, že suma bude na účet žalobcu pripísaná až 24.3.2013. Týmto dňom si žalovaný splnil svoju povinnosť jednak úhrady istiny a úrokov z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania od 21.2.2013, ako správne uviedol aj žalobca vo výzve na plnenie zo dňa 25.2.2013. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol a žalobu vo zvyšnej časti vyčíslených úrokov z omeškania od 30.12.2012 do 19.2.2013 zamietol. 25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 26. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 27. Vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389, § 391 CSP) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd uvádza, že k úhrade istiny a časti úrokov z omeškania došlo zo strany žalovaného až po podaní žaloby dňa 22.3.2013 (žaloba podaná 4.3.2013), teda žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne. Je irelevantné tvrdenie žalovaného, že žalovaný do dátumu doručenia výzvy na plnenie zo strany žalobcu (28.2.2013) nedisponoval číslom účtu žalobcu a do dňa podania žaloby ani výťažkom z dražby v požadovanom rozsahu. V zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Ružomberok (19.2.2013) bol žalovaný povinný plniť dňom 20.2.2013. Nakoľko žalovaný neplnil (ani na výzvu žalobcu), žalobca podal žalobu na súd. Na túto skutočnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadol. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu v konaní vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti bola transformovaná do ustanovenia § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná uhradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude vysporiadať sa so späťvzatím žaloby v časti istiny a časti úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP, z pohľadu procesného zavinenia zastavenia konania, vo vzťahu k trovám konania a opätovne o trovách konania rozhodnúť. 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).