Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/209/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113227208 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113227208.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: F.. H. I., Q., A. XXXX/XX, B. - Q. F., D.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, IČO: 30 853 788, o zaplatenie 134,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.6.2017, č.k. 27 Cb/193/2013-70, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 134,62 eur s príslušenstvom a s použitím § § 262 ods.1, § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 132 ods.1, § 191 ods.1, § 215 ods.1, § 218 ods.1 C.s.p., § 55 ods.2, § 60 ods.1,7 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, keď po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov strán sporu (oboznámením sa s obsahom Nájomnej zmluvy č. XX/ XXX/Ba zo dňa 1.6.2011, Výdavkového pokladničného dokladu č. O. zo dňa 2.6.2011, faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej dňa 30.6.2011, Oznámenia žalovaného č. 212/§60/2011 zo dňa 25.7.2011, Oznámenia žalovaného č. 334/§60/2011 zo dňa 8.11.2011, Žiadosti o poskytnutie finančného príspevku zo dňa 11.4.2011, 6.7.2011 a 18.10.2011, výpisov z účtu žalovaného zo dňa 6.5.2011, 11.8.2011, 8.12.2011, faktúry č. 10/2011, Priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zo dňa 11.7.2011, výpisu zo živnostenského registra žalobkyne, Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.1.2010, písomných podaní žalobkyne a žalovaného ) dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Z predložených dôkazov ako aj vyjadrení strán sporu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyni bolo priznané postavenie chránenej dielne s účinnosťou od 4.2.2010 s adresou prevádzky F. X, B. a následne jej bola priznaná zmena postavenia chránenej diele s účinnosťou od 1.7.2011 s adresou prevádzky na ul. H. Z. X, B. (tieto skutočnosti neboli medzi stranami konania sporné). Zo strany žalovaného boli žalobkyni poskytnuté nenávratné finančné príspevky za druhý a tretí štvrťrok 2011 s tým, že žalovaný neuznal žalobkyni výdavok - nájomné za 14 dní mesiaca október vo výške 119,62 eur. Poukazujúc na ust. 60 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z.z. konštatoval, že príspevok poskytuje úrad na základe dokladov preukazujúcich vynaložené náklady za príslušný štvrťrok, t.j. obdobie troch mesiacov v danom prípade tretí štvrťrok, t.j. mesiace júl až september 2011, teda náklady, ktoré vznikli oprávnenej osobe v tomto období. Nájomná zmluva č. XX/XXX/Ba síce bola uzatvorená na dobu určitú, a to na obdobie od 1.7.2011 do 14.10.2011, ale reálne príspevkom na tretí kvartál mohla byť pokrytá len časť nájomného vzťahujúca sa k obdobiu od 1.7.2011 do 30.9.2011, keďže príspevok sa poskytuje na náklady vynaložené v tomto období. Pokiaľ ide o platenie nájomného, reálne mohli žalobkyni vzniknúť náklady za nájomné spadajúce len do tohto tretieho kvartálu, t.j. zaplatená výška nájomného za mesiace júl, august, september 2011, ktoré boli aj žalovaným preukázateľne žalobkyni poskytnuté. Naproti tomu nájomné za 14 dní v rámci mesiaca október spadá až do štvrtého kvartálu daného roka, a teda nemohlo byť uhradené oprávnenej osobe (žalobkyni) v rámci príspevku za tretí štvrťrok. Podľa názoru súdu mohla žalobkyňa požiadať o príspevok na túto časť nájomného, t.j. 14 dní v mesiaci október žiadosťou za obdobie štvrtého kvartálu, avšak z predložených dôkazov nemal súd prvej inštancie za preukázane, či tak žalobkyňa urobila. V danom prípade sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalovaného v tom zmysle, že nepriznal nájomné v sume 119,62 eur v rámci tretieho štvrťroka 2011, nakoľko ide o náklady, ktoré časovo spadajú až do štvrtého kvartálu 2011. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že jej žalovaný niektoré kolky preplatil a niektoré nie, žalobkyňa toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. 3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nájomné uhrádzala vopred v zmysle nájomných zmlúv, ktoré jej žalovaný takto aj preplácal. Nájomné za júl, august a september 2011 jej bolo preplatené na základe žiadosti o úhradu platby za obdobie 2. štvrťroka 2011, to znamená vynaložené náklady v 2. štvrťroku na obdobie 3. štvrťroka. S poukazom na konštatáciu súdu prvej inštancie na 5.a 6. strane rozsudku namietla, že zákonný sudca si zrejme zámerne nechcel všimnúť, že ten preukázateľne poskytnutý príspevok bol príspevkom za 2. a nie 3. štvrťrok. Súdi sa z dôvodu, že sumu 118,12 eur nájomného za mesiac október 2011 jej nebol preplatený nikdy, hoci to žiadala vo všetkých ďalších štvrťrokoch až do roku 2013, čo uviedla na pojednávaní 22.6.2017 a predložila žiadosť o úhradu platby za obdobie 3. štvrťroka 2011 (č. účtovného dokladu O. XXX).Keby brala v úvahu nesprávne tvrdenie žalovaného, že príspevok sa poskytuje „presne za 3 mesiace“, mali jej uhradiť nepreplatené nájomné za 14 dní v mesiaci október 2011 v nasledujúcom, teda v 3. štvrťroku, čo neurobili. Žalobkyňa poukazujúc na vyjadrenie poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 22.6.2017 a s poukazom na úvahu súdu prvej inštancie o tom, že tvrdenie o tom, že jej žalovaný niektoré kolky preplatil a niektoré nie konštatovala, že v samotnej žiadosti o úhradu platby za obdobie 2. štvrťroka 2011 je vymenovaných viacero kolkov a správnych poplatkov a v Oznámení č. 212 za 2. štvrťrok 2011 je bližšie nešpecifikovaná a aj zle vypočítaná uznaná suma 6,45 eur za administratívu, z čoho vyplýva, že jej museli preplatiť aj nejaké kolky alebo správne poplatky. V prílohe odvolania žalobkyňa doložila Žiadosť zo dňa 7.6.2011, Oznámenie č. 93 za 4. štvrťrok 2011, Žiadosť o úhradu platby za obdobie 4. štvrťroka, Žiadosť o úhradu platby za obdobie 3. štvrťroka 2010 a Oznámenie č. 305 za 3. štvrťrok 2010. V odvolacom návrhu žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a jej žalobnému návrhu vyhovel. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne. S poukazom na § 60 ods.1 zákona č. 5/2004 Z.z. uviedol, že môže vykonať úhradu nákladov len za kalendárny štvrťrok, to znamená preplatiť vynaložené náklady vynaložené za toto obdobie (príslušný kalendárny štvrťrok). Uvedené žalobkyňa nespĺňala, nakoľko požadovala v 3. štvrťroku sumu spadajúcu do 4. štvrťroka. Pokiaľ ide o tvrdené pochybenia pri preplácaní kolkov a správnych poplatkov uviedol, že tieto sú preplácané len pri potrebných dokladoch, ktoré musí klient predkladať žalovanému, t.j. napríklad výpis zo živnostenského registra, potvrdenie z daňového úradu a podobne, ktoré boli žalobkyni aj preplácané. 5. Žalobkyňa v následnom písomnom podaní zopakovala tvrdenia uvedené v odvolaní. Poukazujúc na § 60 ods.1 zákona č. 5/2004 Z.z. uviedla, že zákon tým myslí príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska, ktoré v danom období vznikli. Za prevádzkové náklady chráneného pracoviska , na ktorých úhradu sa poskytuje príspevok, sa považujú o.i. nájomné a náklady za služby spojené s nájomným, náklady na dopravu materiálu a hotových výrobkov, náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska a pod. . Tvrdenie žalovaného o tom, že v každom štvrťroku sa môžu preplatiť náklady, ktoré boli reálne vynaložené v danom štvrťroku, ani nie spätne, ani nie dopredu je chorým a vzájomne odporujúcim. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobkyňou (§ 470, § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), na ktoré je povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uvedené. 8. V danej veci je predmetom konania žaloba žalobkyne o zaplatenie sumy 134,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 134,62 eur za obdobie od 1.8.2011 do zaplatenia. Uplatnená istina podľa skutkového odôvodnenia žaloby predstavuje sumu 118,12 eur za nájomné za obdobie od 1.10. do 14.10.2011 (nájomné 119,62 eur ponížené o 1,50 eur za poštovné) a sumu 16,50 eur za kolky súvisiace s podaním žiadosti regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. 9. Podľa ust. § 55 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2011 úrad prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa tohto zákona alebo na základe ich písomnej žiadosti. Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad doklad o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát. Duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vydá úrad pri jeho strate, odcudzení alebo znehodnotení. 10. Podľa ust. § 60 ods. 1 citovaného zákona, príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len "príspevok") sa poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada. 11. Podľa ust. § 60 ods. 7 citovaného zákona príspevok poskytuje príslušný úrad na základe dokladov preukazujúcich vynaložené náklady podľa odsekov 2 až 5 za príslušný štvrťrok najviac vo výške 25 % zo súm ustanovených v odseku 6, a to do konca druhého mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa príspevok žiada. 12. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný právny pomer strán sporu , ktorá určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. 13. V danej veci, ktorej predmetom je žaloba žalobkyne o zaplatenie sumy 134,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 134,62 eur za obdobie od 1.8.2011 do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy 118,12 eur za nájomné za obdobie od 1.10. do 14.10.2011 (nájomné 119,62 eur ponížené o 1,50 eur za poštovné) a zo sumy 16,50 eur za „kolky súvisiace s podaním žiadosti regionálnemu úradu verejného zdravotníctva“, bolo povinnosťou žalobkyne tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy, ktorými by preukázala opodstatnenosť uplatneného nároku. Pri nespornosti skutočnosti, že žalobkyni bolo priznané postavenie chránenej dielne s účinnosťou od 4.2.2010 s adresou prevádzky F. X, B. a s účinnosťou od 1.7.2011 s adresou prevádzky na ul. H. Z.F. X, B., bolo vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 118,12 eur (nájomné chránenej dielne za obdobie od 1.10. do 14.10.2011) a vo vzťahu k sume 16,50 eur za kolky, jej povinnosťou tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy, ktorými by preukázala, že vo vzťahu k týmto výdavkom postupovala podľa ust. § 60 ods.1 v spojení s § 60 ods.7 zákona č. 5/2004 Z.z., že tieto výdavky u žalovaného uplatnila po skončení obdobia, v ktorom jej tieto náklady mali reálne vzniknúť a že sa jednalo o oprávnené výdavky v zmysle § 60 zákona č. 5/2004 Z.z.. Vo vzťahu k sume 118,12 eur bolo v konaní preukázané len to, že tento výdavok (v rámci celkového výdavku za nájom vo výške 891,50 eur) si na zúčtovanie žalobkyňa uplatnila Žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného prípevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z.z. za 2. štvrťrok 2011, na základe ktorej jej žalovaný Oznámením č. 212/§60/2011 zo dňa 25.7.2011 oznámil, že zo sumy nájomného v celkovej výške 891,50 eur jej zúčtováva nájom znížený o sumu 119,62 eur z dôvodu, že sa prepláca iba nájomné príslušného štvtrťroka . Z Oznámenia žalovaného č. 334/§60/2011 zo dňa 8.11.2011 ( za 3. štvrťrok 2011) vyplýva, že žalobkyni neboli zúčtované náklady na nájomné z dôvodu, že tieto boli preplatené v predchádzajúcom štvrťroku. Podstatným pre preukázanie nároku žalobkyne na poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkovách nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z.z., a to výdavku na nájomné za obdobie od 1.10. do 14.10.2011 preto bolo , či si tento ako oprávnený náklad vyúčtovala za obdobie 4. štvrťroka 2011 (t.j. za obdobie, v ktorom tento náklad vznikol) . Pokiaľ žalobkyňa dôkazné bremeno v tomto smere do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vo veci skončené neuniesla, úvaha súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žalobného nároku v tejto časti je správna. Rovnakú úvahu je treba prijať i k žalobe v časti, ktorou žiadala žalobkyňa uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť jej sumu 16,50 eur „za kolky za podanie žiadosti regionálnemu úradu verejného zdravotníctva“ podľa doloženého Výdavkového pokladničného dokladu č. O. vyhotoveného dňa 2.6.2011, keď vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa malo jednať o oprávnený výdavok v zmysle § 60 zákona č. 5/2004 Z.z., na ktorý by mal žalobkyni vzniknúť nárok. 14. Na v prílohe podaného odvolania doložené nové listinné dôkazy Žiadosť zo dňa 7.6.2011, Oznámenie č. 93 za 4. štvrťrok 2011, Žiadosť o úhradu platby za obdobie 4. štvrťroka a Oznámenie č. 305 za 3. štvrťrok 2010, odvolací súd neprihliadal, keďže odvolateľka v podanom odvolaní netvrdila a ani nepreukázala, že tieto prostriedky procesného útoku (listinné dôkazy) nemohla bez svojej viny použiť v doterajšom konaní, v ktorom bola riadne poučená o procesných právach a povinnostiach strán sporu (§ 366 písm. d/ C.s.p.). Z obsahu súdneho spisu totiž nevyplýva, že by žalobkyňa návrh na vykonanie dôkazu týmito listinami , ktoré sú podľa ust. § 187 ods.1,2 C.s.p. jedným z dôkazných prostriedkov, navrhla v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a z obsahu odvolania nie je ani možné vyvodiť, že tieto sa týkajú procesných podmienok , resp. má byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (366 písm. a/,c/ C.s.p.). Vychádzajúc z uvedeného sa žalobkyňa diskvalifikovala z možnosti, aby na tieto nové prostriedky procesného útoku mohol odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní prihliadať. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane vecne a právne správneho výroku o nároku na náhradu trov konania) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).