Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/281/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114219856 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114219856.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: E. S., bytom T. H. XXXX, P. proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.7.2018, č.k. 17C/208/2014-104, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 161 ods. 1, 2, § 227 ods. 1, § 228 ods. 1 a § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17C/189/2005 mal preukázané, že v danom prípade došlo k rozhodnutiu o tom istom nároku žalobkyne vymedzenom tým istým žalobným petitom, vyplývajúcim z rovnakých skutkových okolností založených na rovnakom právnom dôvode, medzi tými istými sporovými stranami ako v predmetnom konaní. Uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/189/2005 sa žalobkyňa domáhala od žalovanej Slovenskej republiky, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR náhrady škody vo výške 3 319,39 eur, pričom nárok žalobkyne bol právne kvalifikovaný ako nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v prieťahoch v konaní žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/168/2015-255 vyplýva, že nárokom žalobkyne sa nebolo treba zaoberať z pohľadu ochrany osobnostných práv. Ďalej uviedol, že žalobkyňa sa síce podaním označeným ako "návrh rozšírenie", pôvodne domáhala náhrady škody vo výške 8 000 eur voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR za prieťahy spôsobené v konaní sp. zn. 17C/189/2005 a ktoré bolo zo súdneho spisu sp. zn. 17C/189/2005 vylúčené ako nová žaloba, zapísané pod sp. zn. 17C/208/2014, avšak v priebehu konania došlo na základe výziev súdu na odstránenie vád žaloby k doplneniu a upresneniu žaloby, keď v znení posledného doplnenia žaloby doručeného súdu dňa 12.03.2018 zostala predmetom konania iba suma vo výške 3 319,39 eur, ktorú žalobkyňa žiadala uhradiť od žalovanej - Slovenskej republiky, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR titulom náhrady škody spôsobenej nečinnosťou prokurátora Krajskej prokuratúry, a ktorá už bola predmetom konania vedeného pod sp. zn. 17C/189/2005 (po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou v sume 2,26 eur). Vzhľadom na to, že konanie vedené pod sp. zn. 17C/189/2005 bolo právoplatne skončené dňa 09. 04. 2018, pričom žaloba žalobkyne bola zamietnutá, a teda sa začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, konanie podľa § 161 ods. 2 C.s.p.s poukazom na § 230 C.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. konštatujúc zavinenie zastavenia konania zo strany žalobkyne, avšak z dôvodu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a z priebehu konania nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli, nepriznal jej nárok na ich náhradu. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, namietajúc jeho nesprávnosť a nezákonnosť. Uviedla, že nesprávnym procesným postupom boli porušené jej procesné práva, nebola jej daná možnosť obhajoby, ustanovenie advokáta, nebola v konaní vypočutá. Poukázala na to, že v rozhodnutí je nesprávne označený subjekt, keďže zástupcom Slovenskej republiky je Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom čo sa týka prieťahov prokuratúry č. 17C/189/2005, tam je subjekt označený správne. Tvrdila, že predsedníčka súdu uznala porušenia zo strany súdu a Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 22.8.13 č. 4Cdo 362/2012 zrušil uznesenia krajského a okresného súdu z dôvodu, že boli nezákonné a bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, s čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.9.2018, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Poukázala na to, že žalobkyňa sa na Okresnom súde Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/189/2005 domáhala proti Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR na základe rovnakých skutkových okolností a z rovnakého titulu, t.j. titulom náhrady škody spôsobenej nečinnosťou prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zaplatenia sumy 3 319,39 eur. Uviedla, že uvedené konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2014, č.k. 17C/189/2005-230 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.3.2018, č.k. 7Co/168/2015-255 a uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2014, č.k. 17C/189/2005-229, pričom uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 9.4.2018. Vzhľadom na existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorá predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, bolo podľa jej názoru namieste konanie zastaviť. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Podľa § 227 ods. 1 C.s.p. doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. 11. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 12. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa v žalobe zo dňa 7.7.2014 (zaevidovanej na základe vylúčenia návrhu žalobkyne voči Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR o zaplatenie 3 321,65 eur z konania sp.zn. 17C/189/2005 na samostatné konanie) a v doplnení žaloby dňa 17.10.2014 o ďalšiu žalovanú - Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR domáhala voči žalovanej v 1/ rade náhrady škody vo výške 3 321,65 eur (100 068 Sk) z dôvodu nekonania Krajskej prokuratúry, teda nesprávneho úradného postupu (s odkazom na skutkové okolnosti opísané v konaní sp.zn. 17C/189/2005) a voči žalovanej v 2/ rade náhrady škody (morálneho odškodnenia) vo výške 7 000 eur z dôvodu prieťahov v konaní, t.j. nesprávneho úradného postupu, keď Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 22.8.2013, č.k. 4Cdo/362/2012 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/300/2008 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.6.2008, č.k. 17C/189/2005-43 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.1.2015, č.k. 17C/208/2014-15 konanie zastavil a vyslovil, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená 1/ Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a 2/ Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.1.2017, č.k. 7Co/466/2016-57 okrem iného vyslovil, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie ustáliť príslušný štátny orgán konajúci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. v mene štátu, ktorý môže v spore vystupovať iba ako jeden subjekt a hoci žalobkyňa označila ako žalovanú v 1/ rade Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR a ako žalovanú v 2/ rade Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, je zrejmé, že na strane žalovanej nemôže vystupovať štát duplicitne, a to aj s poukazom na § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že v prípadoch náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je zodpovedným subjektom štát, pričom je možné podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. nepochybne zistiť príslušný orgán, ktorý koná v mene štátu vo veciach náhrady škody. 14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.7.2017 označila žalovanú - Slovenskú republiku, zastúpenú Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky ako orgánom zastupujúcim štát v danom spore. Následne z obsahu podania doručeného prvoinštančnému súdu dňa 12.3.2018 vyplýva, že žalobkyňa trvá iba na zaplatení sumy 3 319,39 eur titulom nekonania Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, pričom za prieťahy v súdnom konaní si neuplatňuje žiadnu náhradu škody. Vzhľadom na to, že o nároku žalobkyne na náhradu škody vo výške 3 321,65 eur spôsobenej pri výkone verejnej moci spočívajúcej v nekonaní Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2014, č.k. 17C/189/2005-230 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.3.2018, č.k.7Co/168/2015, 7Co/180/2016, nemožno túto vec opätovne prejednávať a rozhodovať, čo predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. 15. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak konanie pre prekážku rozhodnutej veci zastavil, a to konajúc so Slovenskou republikou, zastúpenou Generálnou prokuratúrou SR na strane žalovanej, ktorý orgán bol zároveň určený v súlade s § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z.z.. 16. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 17. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že z obsahu súdneho spisu jej žiadne trovy konania nevznikli. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).