Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/231/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115211311 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115211311.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: PROFI BETÓN, s.r.o., IČO: 35 858 842, Bratislava, Talichova č. 2, zastúpený JUDr. Adelou Valockou, advokátkou v Bratislave, Radvanská č. 1, P.O.Box 255, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Bratislava, Pribinova č. 2, o vydanie zaistenej veci, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 13. júna 2016, č.k. 11 C 93/2015-80, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 13. júna 2016, č.k. 11 C 93/2015-80, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 13.6.2016, č.k. 11 C 93/2015-80, žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Nevyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vydania zaistenej veci - motorového vozidla E. T. G EČV: BA XXXXT, čierna metalíza, VIN: V tvrdiac, že vlastnícke právo k uvedenému motorovému vozidlu nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2009 uzatvorenej so spoločnosťou Lekarauskas Dainius, so sídlom v Estónsku, Liivalaine 32. Jeho vlastnícke právo nebolo podľa jeho názoru doposiaľ spochybnené. Ako vyplýva z potvrdenia o zaistení veci č. Z.-P-/V-Z DÚ: XXX/XXXX, zo dňa 4.6.2014, poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Petržalka - sever (ďalej len OR PZ BA V) zaistil motorové vozidlo podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 171/1993 Z.z.), ktoré v tom čase držal E. R. na základe splnomocnenia na prepis motorového vozidla na tretiu osobu. Zaistené bolo pre podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jeho zaistenie bolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie o priestupku. Vozidlo malo byť spreneverené spoločnosti Swedbank Lusing AS v Estónsku v období od 1.1.2009 do 6.8.2009. Z výsledkov metalografie vyplýva, že do vozidla nebol vykonaný žiaden zásah a je zaistené a umiestnené v Automobilových opravovniach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s. OR PZ BA V ho listom zo dňa 24.9.2014 vyzvalo, aby si podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. v lehote 60 dní uplatnil vlastnícke právo alebo iné právo k zaistenému motorovému vozidlu na príslušnom súde. Podľa osvedčenia o evidencii vozidla č. SG XXXXXX je jediným vlastníkom zaisteného motorového vozidla on (žalobca) a jeho vlastnícke právo nebolo žiadnym relevantným spôsobom spochybnené. V správnom konaní o prihlásenie dovezeného motorového vozidla na územie Slovenskej republiky bol dňa 21.12.2009 vykonaný odborný posudok o kontrole originality vozidla č. J. XXX XXX, toho istého dňa (21.12.2009) Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/PKA uznal typové schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu a dňa 23.12.2009 bolo vydané osvedčenie o evidencii motorového vozidla č. SG XXXXXX. Od tohto okamihu žalobca ako výlučný vlastník používal nerušene a nepretržite predmetné motorové vozidlo až do 4.6.2014, teda viac ako štyri roky. Je nepochybné, že je dobromyseľným vlastníkom zaisteného motorového vozidla. 2. Nadväzne na ustanovenie § 21 ods. l, ods. 3, ods. 9, ods. 12 zákona č. 171/1993 Z.z. a po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba dôvodná nie je. 2.1. Námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú. Motorové vozidlo E. T. G EČV: BA XXXXT, čiernej metalízy, VIN: V zaistilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Petržalka - sever, ktoré nemá právnu subjektivitu, a teda nemá procesnú spôsobilosť podľa § 20 O.s.p. (k tomu napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 218/2011-13 zo dňa 12.5.2011). Do 31.12.2012 bolo OR PZ BA V v konaniach pred súdmi zastúpené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. J.-PS-XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 523/2004 Z.z.) zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z.) ako pasívne vecne legitimovaný subjekt v tomto konaní. 2.2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V zaistilo dňa 4.6.2014 osvedčenie o evidencii k motorovému vozidlu a následne aj motorové vozidlo dňa 25.6.2014 E. R., pretože na základe hlásenia SIRENE Estónsko je motorové vozidlo v pátraní a bolo spreneverené spoločnosti Swedbank Lusing AS už v období od 1.1.2009 do 6.8.2009 a jeho súčasný majiteľ nie je známy. Osvedčenie o evidencii k motorovému vozidlu bolo vrátené E. R., samotné motorové vozidlo je však naďalej zaistené a jeho vydanie je predmetom tohto konania. Žalobcu vyzvalo, rovnako aj spoločnosť Swedbank Lusing AS, aby v lehote 60 dní uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo k motorovému vozidlu na súde a túto skutočnosť preukázali polícii. Žalobca vlastnícke právo k motorovému vozidlu neuplatnil na súde, pretože, podľa jeho názoru, je jednoznačné, že je jeho vlastníkom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2009 uzatvorenej so spoločnosťou Lekarauskas Dainius, so sídlom v Estónsku, Liivalaine 32. Okrem toho mal motorové vozidlo v držbe od 14.12.2009 do 25.6.2014, teda viac ako štyri roky. V čase spreneverenia motorového vozidla (1.1.2009 - 6.8.2009) bola jeho vlastníkom spoločnosť Swedbank Lusing AS, ktorá si tiež neuplatnila vlastnícke právo ani iné právo k motorovému vozidlu na súde. Vlastnícke právo k zaistenému motorovému vozidlu je tak naďalej sporné. 2.3. Súd prvej inštancie dôvodil, že v konaní o vydaní zaistenej veci nie je oprávnený rozhodnúť, kto je vlastníkom zaisteného motorového vozidla; túto otázku nemôže posúdiť ani ako prejudiciálnu vzhľadom na zákonnú konštrukciu ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. Konaniu o vydaní zaistenej veci musí predchádzať rozhodnutie súdu vydané v osobitnom konaní o určenie vlastníckeho práva alebo iného práva k zaistenej veci. Až po tomto rozhodnutí, ak útvar Policajného zboru nevydá zaistenú vec oprávnenému subjektu, nastupuje súdne konanie o vydanie zaistenej veci. Navyše, v predmetnej právnej veci sa žalobca domáha len vydania zaistenej veci, nie určenia vlastníckeho práva k nej, preto súd nie je oprávnený ísť ultra petitum a sám bez návrhu rozhodnúť o vlastníckom práve viažucom sa k zaistenému motorovému vozidlu. Povinnosť domáhať sa v tejto situácii určenia vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu sa vzťahuje nielen na spoločnosť Swedbank Lusing AS, ale aj na žalobcu. V tomto štádiu neobstojí tvrdenie žalobcu, že mal motorové vozidlo v nepretržitej držbe od 14.12.2009 do 25.6.2014, kedy by teoreticky mohlo prísť k vydržaniu vlastníckeho práva podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože jeho vlastnícke právo je spochybnené hlásením SIRENE Estónsko. Žalobca mal teda v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu podať osobitný návrh na jeho určenie na súd, čo neurobil a následky svojho nekonania musí znášať sám. V tejto súvislosti súd poukázal na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, podľa ktorej právo je písané pre bdelých, každý sa má starať o svoje práva priznané mu hmotnoprávnym predpisom. Je na účastníkovi, aby chránil svoje práva, ktoré mu priznáva právny poriadok Slovenskej republiky, o to viac, ak ho na aktívnu ochranu jeho práv vyzval priamo orgán štátu s následkami vyplývajúcimi z § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. Ak útvar Policajného zboru vyzval konkrétne subjekty na uplatnenie vlastníckeho práva alebo iného práva k zaistenej veci, možno postupovať už len podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. Jediným zákonným následkom neuplatnenia práva na určenie vlastníckeho práva alebo iného práva k zaistenej veci v stanovenej 60-dňovej lehote je ipso iure prepadnutie zaistenej veci v prospech štátu podľa § 21 ods. 9 posledná veta zákona č. 171/1993 Z.z. Inými slovami, právne účinky prepadnutia zaistenej veci v prospech štátu nastupujú zo zákona samotného, o čo ide aj v predmetnej právnej veci. 2.4. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že jediným výlučným vlastníkom motorového vozidla E. T. G farba čierna metalíza, EČV: BA XXXXT, VIN: V je on a jeho vlastnícke právo nebolo žiadnym relevantným spôsobom spochybnené. Sám súd konštatoval, že pôvodný vlastník motorového vozidla si svoje práva k zaistenému motorovému vozidlu neuplatňuje. Vlastnícke právo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2009 za dohodnutú kúpnu cenu 25.000,-- €, ktorú predávajúcemu Lekarauskaz Dainius, Liivalaine 32, Estónsko, v deň podpisu zmluvy zaplatil a následne doviezol na územie Slovenskej republiky. Z listu OR PZ Bratislava V sp.zn. ORPZ-XXX/BAV-OPPX-XXXX vyplýva, že zaistené vozidlo nevykazuje znaky pozmeňovania, čím bola originalita vozidla potvrdená. V rámci správneho konania o prihlásenie dovezeného motorového vozidla na územie Slovenskej republiky bol dňa 21.12.2009 vykonaný odborný posudok o kontrole originality vozidla, č. SKA XXX XXX; dňa 21.12.2009 bolo vydané rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave sp.zn. 2009/13694/PKA, ktorým bolo uznané typové schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu; dňa 23.12.2009 bolo vydané osvedčenie o evidencii motorového vozidla č. SG XXXXXX. Na tom základe bolo vozidlo riadne prihlásené, evidované a spôsobilé prevádzky podľa príslušných zákonných ustanovení Slovenskej republiky. Odvtedy ako výlučný vlastník používal vozidlo nerušene a nepretržite do jeho zaistenia (4.4.2014). Zdôraznil, že dôvodom zaistenia vozidla bolo zistenie o pozitívnej lustrácii v policajných evidenciách Slovenskej republiky a následne zistenie, že vozidlo bolo spreneverené spoločnosti Swedbank Lusing AS v rozmedzí dní 1.1.2009-6.8.2009 a že majiteľ nie je známy. Vlastnícke právo osôb je chránené zákonom, Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20); zdôraznil tiež ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na ustanovenie § 21 ods. l, ods. 9, § 29 ods. l zákona č. 171/1993 Z.z. v čase rozhodovania súdu bol daný predpoklad rozhodnutia vo veci v jeho prospech. V čase rozhodovania súdu si žiaden subjekt neuplatnil vlastnícke ani iné právo k zaistenej veci. Vlastnícke právo k zaistenej veci bolo deklarované v jeho prospech, a preto je názoru, že domáhanie sa svojho práva na súde formou určovacej žaloby by smerovalo len k ďalšiemu rozmnožovaniu sporov bez vytvorenia právneho základu; zopakoval ustanovenie § 21 ods. 1, ods. 9, § 29 ods. l zákona č. 171/1993 Z.z. Vyvodil, že útvar Policajného zboru odporučí osobe, ktorej bola vec zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnila vlastnícke právo na zaistenú vec na súde. Z citácie ustanovenia § 29 ods. l citovaného zákona vyplýva odporúčací charakter, nevyplýva z neho priamo povinnosť uplatniť si svoje právo výlučne formou žaloby o určenie vlastníckeho práva. S poukazom na ustálenú právnu prax a judikatúru platí zásada, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, žeby mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. Súd sa mal prejudiciálne vysporiadať s otázkou vlastníckeho práva, uplatnení si vlastníckych a iných práv tretích osôb k zaistenej veci, a tak rozhodnúť o vydaní zaistenej veci. Súd by dospel k záveru, že je (žalobca) výlučným vlastníkom zaistenej veci a žalovaný je povinný mu vozidlo vydať. Javí sa mu neefektívne a nehospodárne uplatňovať si svoje práva formou určovacej žaloby najmä na skutočnosť, že osoba, ktorá po zaistenom motorovom vozidle dala pátrať, ako vlastník zaisteného vozidla, si vlastnícke ani iné právo k zaistenej veci žiadnym spôsobom neuplatnila a neuplatňuje. 4. Žalovaný odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie vo výroku i s odôvodnením. Súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými preukázanými skutočnosťami či už žalobcom alebo ním. Je zrejmé, že žiaden z potenciálnych vlastníkov si neuplatnil vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na súde a z tohto dôvodu nemohol motorové vozidlo vydať ani jednej z týchto osôb. Vo vzťahu k odporúčaciemu charakteru dôvodil, že nemôže pri zaistení veci uložiť žiadnej fyzickej ani právnickej osobe povinnosť uplatniť si vlastnícke právo k zaistenej veci súdnou cestou. Z obsahu ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je zrejmé, že vydanie veci závisí od rozhodnutia súdu o podanej žalobe; zákonodarca dostatočne upravuje nakladanie so zaistenou vecou. Vyslovil dôvodné podozrenie, že odvolanie môže byť podané oneskorene, keď napadnutý rozsudok mu bol prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručený dňa 28.7.2016 a odvolanie na súde bolo podané dňa 12.8.2016. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie už nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. mája 2019; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právna zástupkyňa žalobcu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ale odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie posudzoval z pohľadu Občianskeho súdneho poriadku, keďže bol vyhlásený za jeho účinnosti. Osobitne odvolací súd nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (§ 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.), keďže žalovaný odvolanie nepodal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 a nasl. O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Pred súdom prvej inštancie neboli zistené také vady, také ani sám odvolateľ netvrdil, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). 8.1. V predmetnom súdnom konaní zostalo nepochybné, že sa žalobca domáha vydania motorového vozidla E. T. G farba čierna metalíza, EČV: BA XXXXT, VIN: V žalovaným, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 14.12.2009 uzatvorenou so spoločnosťou Lekarauskas Dainius, Estónsko, Liivalaine 32, ktoré mu poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Petržalka - sever, zaistil podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (potvrdenie o zaistení veci č. ORP-P-/V-Z DÚ: XXX/XXXX zo dňa 4.6.2014), z dôvodu, že vzniklo podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jeho zaistenie bolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie o priestupku; malo byť spreneverené spoločnosti Swedbank Lusing AS v Estónsku v čase od 1.1.2009 do 6.8.2009. Žalovaný motorové vozidlo odmieta vydať, pretože príslušník Policajného zboru postupoval v súlade so zákonom č. 171/1993 Z.z. a žalobca v lehote 60 dní od doručenia vyrozumenia zo dňa 24.9.2014 postupom podľa ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. si mal uplatniť vlastnícke právo alebo iné právo k motorovému vozidlu na príslušnom súde, čo neurobil. 8.2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v súlade s ustanovením § 21 ods. 9 zákona č. 171/19923 Z.z. v lehote 60 dní od doručenia vyrozumenia neuplatnil vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na súde v samostatnom súdnom konaní, ale ani v predmetnej právnej veci; v čase spreneverenia motorového vozidla (1.1.2009-6.8.2009) bola jeho vlastníkom spoločnosť Swedbank Lusing AS, ktorá si tiež neuplatnila vlastnícke právo ani iné právo k motorovému vozidlu na súde. Dospel súd k záveru, že vlastnícke právo k zaistenému motorovému vozidlu je tak naďalej sporné. Otázku vlastníckeho práva k zaistenému motorového vozidlu si prejudiciálne nemôže vyriešiť v konaní o jeho vydanie. 8.3. Aj v odvolacom konaní zostala spornou otázka, či súd v konaní o vydaní zaistenej veci je alebo nie je oprávnený rozhodnúť, kto je vlastníkom zaisteného motorového vozidla a túto si vyriešiť prejudiciálne vzhľadom na zákonnú konštrukciu ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. 8.4. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že v konaní o vydanie veci zaistenej príslušníkmi polície, ku ktorej vznikli pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, nemožno prejudiciálne riešiť otázku vlastníckeho práva k danej veci alebo iné právo na zaistenú vec (v prípade, žeby toto právo bolo uplatnené po uplynutí zákonnej lehoty 60 dní). Zákonodarca v ustanovení § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. upravil osobitným spôsobom postup takýchto osôb, a síce že tak môže urobiť (len) v lehote 60 dní od doručenia písomného oznámenia o možnosti uplatniť si vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Zákonodarca tak podmieňoval vydanie vozidla práve určovacou žalobou v sporovom súdnom konaní a úspechom v ňom osobou, ktorá právo na vydanie veci uplatňuje. Ak zákonodarca ukladá osobe (či už právnickej alebo fyzickej) pre úspech jeho žiadosti o vydanie zaistenej veci uspieť v konaní o vlastnícke právo k zaistenej veci, týmto zmocnením je viazaný aj súd a túto otázku nemôže vyriešiť prejudiciálne v konaní o vydanie zaistenej veci. Ako správne dôvodil súd prvej inštancie, bolo možné ju vyriešiť (len) v samostatnom sporovom súdnom konaní a ako otázku vyriešenú a uvedenú vo výroku rozhodnutia, čo sa nestalo. Sám žalobca uvádzal, že vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu si na súde neuplatnil, hoci mu výzva zo dňa 24.9.2014 na uplatnenie si práva podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. bola doručená dňa 25.9.2014 a vedel, že v prípade, ak si nárok neuplatní, zaistená vec sa stáva majetkom štátu; právo si neuplatnila ani spoločnosť Swedbank Lusing AS. Znamená to, že od roku 2014 motorové vozidlo E. T. G farba čierna metalíza, EČV: BA XXXXT, VIN: V je majetkom štátu. 8.5. Odvolateľ namietal, že ustanovenie § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. má len odporúčací charakter, že z neho priamo nevyplýva povinnosť uplatniť si svoje právo výlučne formou žaloby o určenie vlastníckeho práva. Citované zákonné ustanovenie je jasné, presné, nezvádza k rôznym výkladom. Dáva poučenie (aj prostredníctvom útvaru Policajného zboru) osobe, ktorej bola vec zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, v lehote 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o spôsobe, lehote, bránenia sa spolu s poučením o následkoch neuplatnenia práva (iba) daným spôsobom. Ak právo zákonom dovoleným spôsobom neuplatní, výlučne sám znáša následky. Argumentácia „hospodárnosťou konania“ a z tohto dôvodu nepodania žaloby o určenie vlastníckeho práva k zaistenej veci je bez právneho významu. 8.6. Odvolateľ tiež namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. O nesprávne právne posúdenie (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 9. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. XXXXX/XX, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 10. Žalovaný mal úspech aj v odvolacom konaní, a tak mu odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. l, § 255 ods. l, § 396 ods. l, § 470 ods. l, ods. 2 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v osobe súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 12. V neposlednom rade a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Na súde prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodla zákonná sudkyňa JUDr. Jeannette Hajdinová, ktorá je dcérou predsedníčky senátu odvolacieho súdu JUDr. Márie Hajdínovej, ktorá postupom podľa ustanovenia § 49, § 50 ods. l, ods. 2 C.s.p. túto skutočnosť oznámila. Uznesením zo dňa 23.10.2017, č.k. 15 Co 231/2017-103, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2017, JUDr. Mária Hajdínová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu v predmetnej právnej veci. Uznesenie bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 14.11.2017, žalovanému dňa 9.11.2017. Strany sporu námietku zaujatosti v zákonom stanovenej lehote a postupom podľa ustanovenia § 52 a nasl. C.s.p. nevzniesli. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).