KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava24. 6. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/15/2018 z 24. 6. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2019, sp. zn. 5Co/15/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1115225784.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115225784
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115225784.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: K.. N. Y., W..
X.XX.XXXX, F. U., Y. L. Č.. X, Č. C., proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13 o náhradu škody, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. júna 2017 č.k. 19C/227/15-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca pre nesprávny úradný
postup exekútora K.. V. Y. a Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. 1K/259/96, spočívajúci
v prieťahoch v konaní, uplatňoval náhradu škody vo výške 271. 912 € (v exekúciách nevymožené
pohľadávky) a nemajetkovú ujmu vo výške 21 000 €.
2. V odôvodnení uviedol, že s ohľadom na tvrdené prieťahy v konaniach, skončených po nadobudnutí
účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je
potrebné vo veci aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 tohto zákona. Žalobca nepreukázal existenciu
nesprávneho úradného postupu v exekučných veciach, keď sám pred súdom uviedol, že jeho
sťažnosť na komoru exekútorov, týkajúcu sa prieťahov v exekúciách K.. V. Y., bola vyhodnotená ako
neopodstatnená a k porušeniu zákona nedošlo. Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup ani v
konaní na konkurznom súde, keď nepreukázal ani, že sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podával.
Podľa záverov súdu absentoval tak základný predpoklad pre vyhovenie žaloby, v ktorom musia byť
kumulatatívne splnené tri podmienky: existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a preukázanou škodou.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Mal za to, že nevykonaním navrhnutých dôkazov
(výsluch svedkov) mu súd odňal možnosť dokázať svoje tvrdenia, čím došlo k popretiu jeho práva na
spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 ústavy. Vyčítal súdu, že nepredniesol svoje predbežné právne
posúdenie, na pojednávaní nevykonal žiadne dokazovanie, nevyzval strany na zhrnutie svojich návrhov
a na vyjadrenie sa k dokazovaniu, právnej stránke veci a k predneseniu záverečného návrhu. Zastával
názor, že exekútor i konkurzný súd s ohľadom na dĺžku trvania namietaných konaní porušili jeho právo
na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Poukázal na judikatúru ústavného súdu o relevantných
kritériách pre posudzovanie prieťahov v konaní.
4. Žalovaný sa k odvolanou nevyjadril.
5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.



6. Žalobca v konaní uplatňoval náhradu škody, zodpovedajúcu nemajetkovej ujme a výške v exekúciách
neúspešne vymáhaných pohľadávok žalobcu u exekútora R.. V. Y. (X. XXX- XXX/XX E. X. X/XX),
prebiehajúcich od roku 1999 do roku 2014, ktoré skončili vyhlásením exekúcie za neprípustné a
zastavením exekučného konania. Konkurzné konanie, v dôsledku ktorého boli uvedené exekúcie zo
zákona prerušené, vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 1K 259/96, prebiehalo od roku
1999 do roku 2014. Žalobca nebol popri ďalších veriteľoch v konkurze uspokojený.
7. S ohľadom na tvrdený nesprávny úradný postup, spočívajúci v prieťahoch v uvedených konaniach
(bod 6) bolo pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby rozhodujúce, či žalobca podal sťažnosť na
prieťahy konania a či táto žiadosť bola vyhodnotená ako opodstatnené.
8. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
9. Z ustanovenia § 9 ods. 2 teda vyplýva, že súd v konaní o náhradu škody z dôvodu prieťahov v
konaní, nie je oprávnený sám posudzovať, či v dotknutých konaniach k prieťahom došlo, vychádza
len z výsledkom vybavenia sťažnosti, resp. z ďalších rozhodnutí, ktoré uvedené ustanovenie výslovne
označuje.
10. Ak teda žalobca tvrdí, že mu škoda vznikla z dôvodu prieťahov v konaní, môže očakávať úspech
v konaní len ak disponuje vybavením sťažnosti na prieťahy v jeho prospech. Súd teda v tomto konaní
mohol dospieť k záveru, že žaloba je opodstatnená len v prípade, ak by žalobca preukázal, že
opodstatnene podal sťažnosť na prieťahy v konaniach, ktoré označil za konania, v dôsledku ktorých mu
pre prieťahy vznikla tvrdená škoda.
11. Žalobca v žalobe ani pred súdom netvrdil a ani listinnými dôkazmi nepreukazoval, že úspešne
namietal prieťahy či už v exekučných konaniach alebo v konkurznom konaní. Netvrdil a nepreukazoval
ani existenciu rozhodnutí, na ktoré poukazuje ustanovenie § 9 ods. 2 (žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
12. Za tohto stavu žalobca nepreukázal rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je existencia nesprávneho
úradného postupu. Túto základnú podmienku pre úspešnosť žaloby nemohol preukázať ani výpoveďami
ním navrhnutých svedkov, príp. ním navrhovaným pripojením spisov a oboznamovaním na pojednávaní
predložených listinných dôkazov, pretože ani jeden z nich sa netýkal jeho sťažnosti na prieťahy
alebo ďalších relevantných rozhodnutí (bod 11.). Neobstojí preto ani odvolacia námietka žalobcu, že
požadovaným doplnením dokazovania by mohol dosiahnuť vo veci úspech. Sám jednoznačne uviedol,
že jeho sťažnosť na prieťahy v komore exekútorov bola vyhodnotená ako nedôvodná a v konkurznom
konaní o podaní sťažnosti z dôvodu prieťahov vôbec nehovoril.
13. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal
existenciu úradného postupu ako jednu z troch kumulatívnych podmienok pre objektívnu zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa § 9 ods. 1. Odvolací súd opätovne akcentuje,
že súd v konaní o náhradu škody nie je (na rozdiel od Ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti)
oprávnený posudzovať či v namietaných konaniach došlo alebo nedošlo k prieťahom, záväzne musí
vychádzať z vybavenia sťažnosti na prieťahy alebo z ďalších rozhodnutí, na ktoré poukazuje ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona.
14. Súd prvej inštancie preto dospel k spranému záveru o vecnej neopodstatnenosti žaloby, hoci
nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy.
15. Odvolací súd akcentuje, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe, rovnako aj na pojednávaní, konanom
dňa 19.6.2017, zotrval na argumentácií ohľadom nesplnenia podmienok podľa § 9 ods. 2 zákona.



16. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd žalobu i predbežne prejednal, keď súd
konštatoval, že medzi stranami je sporné, či nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, ako aj
skutočnosť, že posúdi nárok podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca sa vyjadril k rozhodujúcej otázke,
k existencii nesprávneho úradného postupu, keď uviedol, že napriek stanovisku komory exekútorov
je presvedčený, že bola porušená litera zákona. V procesnom postupe súdu teda nedošlo k žiadnym
pochybeniam, ktoré by mohli viesť k záveru o porušení práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§387 ods. 1 CSP).
18. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov, keďže mu v tomto konaní
nevznikli žiadne (§ 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1115225784

  1. 19. 6. 2017Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 19C/227/2015 z 19. 6. 2017
  2. 24. 6. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/15/2018 z 24. 6. 2019 (toto rozhodnutie)