Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/128/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115230481 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115230481.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v sporovej veci žalobcu: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, R., zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom Kukom, LL.M., so sídlom Šustekova 23, Bratislava, proti žalovaným: 1. Spoločenstvo vlastníkov Grösslingova 31, so sídlom Grösslingova 31, Bratislava, IČO: 30 796 601, 2. PRO aukcie, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 771 778, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení advokátskou kanceláriou SMOTLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47 254 432, 3. B., žalovaná v 3. rade zastúpená advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, Bratislava, IČO: 36 715 638, o neplatnosť dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.06.2017, č. k. 14C/261/2015-224, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.06.2017, č. k. 14C/261/2015-224, p o t v r d z u j e . Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len súd prvej inštancie) dňa 03.12.2015 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 03.09.2015 notárkou Mgr. Tatianou Vršanskou na Notárskom úrade v Bratislave, priebeh ktorej bol osvedčený v Notárskej zápisnici číslo N 2143/2015, Nz 30208/2015, NCRIs 30922/2015, a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. mesto, obec R. - m.č. E. mesto, okres R. I, zapísané na LV č. XXXX ako byt č.X na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na I. ulici č. XX, spolu v podiele X/X vzhľadom k celku; k bytu č. X prislúchajúci spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX ako pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, spolu v podiele XXXX/XXXXX. 2. Žalobca v žalobe tvrdil, že dražba je neplatná z dôvodu, že nehnuteľnosti boli predané pod ich skutočnú hodnotu. Žalovaný v 2. rade ako dražobník si nechal vypracovať znalecký posudok u znalkyne Ing. Andrei Vargovej, PhD. z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorá svojim posudkom č. 12/2015 zo dňa 27.07.2015 ohodnotila predmetný byt na sumu 224.000,- eur. Hodnota bytu nezodpovedá výške stanovenej predmetným posudkom, čo potvrdila aj samotná dražba, keď nehnuteľnosti boli predané za sumu o 14.000,- eur vyššiu, a až 8 dražiteľov malo záujem sa dražby zúčastniť a prihadzovali viackrát po sebe. Na podklade podhodnoteného posudku došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Keďže nehnuteľnosti boli predané pod ich skutočnú cenu, bude žalobca a zvyšní dvaja spoluvlastníci ukrátení na svojom majetku tým, že im bude vyplatená podstatne nižšia suma, než by tomu bolo pri riadne stanovenej sume. Z uvedeného dôvodu žalobca aj odmietol odovzdať byt žalovanej v 3. rade. 3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol spolu so Q. podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - predmetu dražby, nadobudnutých titulom dedenia po ich matke, kadý v X/X. Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade. Dôvodom podania návrhu na vykonanie dražby bola realizácia zákonného záložného práva k predmetnému bytu za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného v 1. rade podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú mal voči žalobcovi ako jedinému dlžníkovi v dome, ktorý neuhrádza zálohové platby za služby, ani poplatky do fondu údržby a opráv, pričom pohľadávka predstavovala k 31.07.2014 sumu 4.246,70 eur. Dražobníkom bol žalovaný v 2. rade, ktorý v súlade so zákonom (§ 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.) zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, a to súdnym znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Oceňovanie nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov MS SR. Žalobca sa v čase obhliadky zdržiaval v byte, ale znalkyni Ing. Andrei Vargovej obhliadku bytu neumožnil, a preto pri ohodnotení bytu znalkyňa postupovala podľa ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a vykonala ohodnotenia z údajov dostupných dražobníkovi. Znalkyňa Ing. Andrea Vargová , PhD. vypracovala dňa 27.07.2015 vo veci posudok č. 12/2015, v ktorom stanovila metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu bytu č. 5 v bytovom dome žalobcu na sumu 224.000,- eur. Žalovaný v 2. rade doručoval znalecký posudok žalobcovi na adresu I. XX v R. s tým, že dňa 29.07.2015 bol znalecký posudok daný na poštu a adresát si zásielku neprevzal, a dňa 18.08.2015 sa zásielka vrátila ako nedoručená. Žalobca prevzal znalecký posudok znalkyne Ing. Andrey Vargovej č. 12/2015 dňa 19.08.2015, po tom, čo mu ho žalovaný v 2. rade opakovane doručoval. Žalobca voči posudku nevzniesol v zákonnej lehote námietky, a ani nepožiadal o vypracovanie znaleckého posudku iným znalcom, a tak sa malo za to, že žalobca so znaleckým posudkom a ohodnotením predmetu dražby súhlasí. Dňa 03.09.2015 sa uskutočnilo druhé kolo dražby. Miestom konania dražby bol Notársky úrad Mgr. Tatiana Vršanská, Družstevná 2, Bratislava v priestoroch zasadacej miestnosti. Predmetom dražby bol byt č. X v R. I. XX, X. poschodie a príslušné spoluvlastnícke podiely k bytu. Hodnota dražby bola podľa znaleckého posudku stanovená sumou 224.000,- eur a najnižšie podanie 291.600,- eur. Vydraženú nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná v 3. rade za cenu 238.000,- eur. Zo zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 23.09.2015, spísanej žalovaným v 2. rade a predchádzajúcimi vlastníkmi a vydražiteľom súd zistil, že zápisnicu podpísali žalovaný v 2. rade, predchádzajúci vlastníci Q. A. a K. H., a žalovaná v 3. rade ako vydražiteľka. Žalobca odmietol predmet dražby odovzdať a zápisnicu podpísať. 4. Posúdiac vec po právnej stránke podľa ustanovenia § 2 písm. a), § 11 ods. 4, § 12 ods. 1, 4, 5 a 6, § 21 ods. 2, 4, § 22 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoDD), dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná. Súd zdôraznil, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, ktorý záver vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013. Teda pokiaľ žalobca vyvodzoval neplatnosť dražby len z podhodnotenej ceny stanovenej znalcom v znaleckom posudku č. 12/2015, žaloba žalobcu neobstojí, pretože ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané zákonným spôsobom. 5. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.06.2017, č. k. 14C/261/2015-224, žalobu zamietol a žalovaným v 1., 2. a 3. rade ako úspešnej strane sporu (§ 255 ods. 1 CSP) priznal podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Má za to, že byt sa vydražil za sumu, ktorá výrazne prevyšuje sumu určenú znaleckým posudkom znalkyne Ing, Andrei Vargovej, PhD., ktorá vo vypracovanom posudku č. 12/2015 zo dňa 27.07.2015 ohodnotila predmetný byt na sumu 224.000,- eur, čím nepochybne došlo k závažnému zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Zo strany dražobníka došlo teda k výkonu dražby netransparentným spôsobom a na výlučný prospech záložného veriteľa, v záujme čo najrýchlejšieho vydraženia bytu. Snahu o urýchlený výkon záložného práva možno vidieť aj v konaní žalovaného v 1. rade, ktorý aj napriek nízkej výške dlžnej sumy (cca 4.700,- eur), ktorej výšku žalobca v priebehu konania spochybňoval, a vysokej hodnote bytu, presahujúcej 200.000,- eur, si žalovaný v 1. rade neuplatňoval svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu, ale na podklade zápisnice zo zhromaždenia spoločenstva vlastníkov došlo k výkonu záložného práva. Dražobník sa uspokojil s ohodnotením predmetnej nehnuteľnosti znaleckým posudkom napriek tomu, že jeho cena bola zjavne podhodnotená. Konal tak neprofesionálne, v záujme čo najrýchlejšieho vydraženia nehnuteľnosti. Žalobca zastáva názor, že uvedené konanie dražobníka nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca má za to, že uvedené konanie zainteresovaných osôb, s poukazom na zásah do práv žalobcu, tvorí dostatočný podklad na vydanie rozsudku, ktorým by súd určil, že dražba zo dňa 03.09.2015, osvedčená notárskou zápisnicou zo dňa 03.09.2015, notárom Mgr. Tatianou Vršanskou, je neplatná a zároveň by priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. 7. Žalobca vo svojom osobnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 15.08.2017, doplnil odvolanie a uviedol, že pozvánky na dražbu dostali na Q. ul. 2, kde mu povedali, že sa dražobná miestnosť presťahovala a poslali ho na inú adresu, kde im povedali to isté a poslali ho na F. alebo N. ulicu. Žalobca uviedol, že sudca bol voči nemu celú dobu zaujatý a napadnutý rozsudok bol vyhlásený na základe neúplných a nepravdivých údajov. Súd prvej inštancie nebral do úvahy ani jeho zdravotný stav, ani to, že na katastrálnom úrade bol vykonaný prepis na inú osobu bez žalobcovej prítomnosti a súhlasu. 8. Žalobca prostredníctvom svojho nového právneho zástupcu v podaní zo dňa 16.03.2018 ešte doplnil svoje odvolanie a namietol, že súd prvej inštancie sa v rozsudku vôbec nevyjadril k viacerým zásadným skutočnostiam namietaným zo strany žalobcu, napr. že dražobník v oznámení o dražbe, na základe ktorej došlo k vydraženiu žalobcových nehnuteľností, uviedol nesprávnu adresu, na ktorej sa dražba vôbec nekonala, čím došlo k jasnému porušeniu § 17 ZoDD. Žalobca nemal vôbec vedomosť o existencii pohľadávky, pre ktorú došlo k dražbe nehnuteľností, nakoľko sa nekonali žiadne domové schôdze a žalobca nebol ani iným spôsobom upovedomený o existencii a výške pohľadávky. Časť nedoplatkov, ktoré boli podkladom pre výkon záložného práva, boli evidované voči matke žalobcu, pani C. R., t.j. tieto mali byť prihlásené do dedičského konania po jeho matke a nemala byť na ich základe vykonaná dražba, lebo suma, ktorú bol dlžný žalobca, možno ani nebola dostačujúca na výkon záložného práva. Žalobca rozporoval doručenie znaleckého posudku, t.j. rozporoval aj podpis akejkoľvek doručenky predmetného posudku, ktorá žalobcovi v konaní ani nebola predložená. Rozsudok je nutné považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Keďže žalobcovi nebol znalecký posudok doručený, nemohol ani žalovaných požiadať o vypracovanie nového znaleckého posudku, ani si sám zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku. Nemal naň finančné prostriedky, čo žalobca súdu uviedol na pojednávaní dňa 24.05.2017. Toto tvrdenie žalobcu je zároveň potrebné považovať za návrh na vykonanie znaleckého dokazovania v súdnom konaní, ku ktorému mal súd pristúpiť. V súdnom konaní došlo k vadám podľa § 366 c), a preto súdu navrhuje vykonanie dokazovania vo veci skutočného doručenia znaleckého posudku žalobcovi. Navrhuje tiež, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na určenie skutočnej hodnoty vydražených nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkom bol aj žalobca. Práve z dôvodu, že sudca nebral do vahy vyjadrenia žalobcu uvádzané ním počas celého súdneho konania, žalobca vo svojom podaní zo dňa 07.08.2017 namietal aj zaujatosť sudcu, čo by mal odvolací súd taktiež zohľadniť. 9. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalovaný v 2. rade ako dražobník postupoval v súlade so zákonom o dražbách, in concreto ustanovením § 12 ods. 1 ZoDD a riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby. Žalobca neuviedol jeden reálny dôvod, pre ktorý považuje znalecký posudok za nezákonný a nesprávny. Skutočnosť, že záloh bol vydražený za sumu vyššiu ako určuje znalecký posudok je práve v prospech žalobcu, jednoznačne nejde o zásah do jeho vlastníckych práv. Prípadné porušenie povinností znalca pri vypracovávaní znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu dražby nie je porušením ustanovení zákona o dražbách, a teda nie je ani dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti dražby. Žalovaný v 2. rade ako dražobník nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľnosti alebo aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca. Žalobca nevyužil žiadne z oprávnení, ktoré mu zákon o dražbách priznáva, a v zákonnej lehote u dražobníka námietku proti výške ceny nehnuteľnosti stanovenej v znaleckom posudku č. 12/2015 nepodal, a taktiež ani nepožiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Taktiež tvrdenia žalobcu o čo možno najrýchlejšom vydražení bytu, sú v plnej miere účelové a zavádzajúce. Výška dlžnej sumy žalobcu za preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv ku dňu 31.07.2014 bola v sume 4.246,70 eur. Výška preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv bola určená samotnými vlastníkmi bytov vo výške 136,77 eur mesačne. Žalobca bol zo strany žalovaného v l. rade viackrát vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a taktiež na pravidelné uhrádzanie mesačných preddavkov. Výsledná dlžná suma je výsledkom dlhodobého ignorovania zákonnej povinnosti žalobcu uhrádzať predmetné preddavky. Vzhľadom na výšku preddavku a výšku dlžnej sumy žalobca neuhrádzal preddavky za obdobie viac ako dva kalendárne roky. Ako nepochybne vyplýva z vyjadrení žalobcu, ostatní vlastníci bytov boli neúmerne zaťažovaní, t. j. úmyselným konaním žalobcu boli nútení znášať náklady, ktoré bol zo zákona povinný hradiť žalobca, ktorý sám byt aj užíva. Vzhľadom na zaujatý postoj žalobcu, a to apriori odmietanie akýchkoľvek úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv, pristúpil žalovaný v 1. rade k uspokojeniu pohľadávky žalobcu prostredníctvom výkonu záložného práva. Žalovaný v 1. rade uprednostnil výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby pred súdnym vymáhaním pohľadávky taktiež z dôvodu, že vzhľadom na majetkové pomery žalobcu by súdom priznaná pohľadávka bola voči žalobcovi nevymožiteľná a neustále by sa navyšovala. Navyše, je výlučne na veriteľovi, akým spôsobom bude svoju pohľadávku vymáhať, a ktoré svoje zákonné oprávnenie na uspokojenie svojej pohľadávky využije. Žiadali preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 10. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 10.05.2018 uviedli, že v prípade konania o neplatnosť dražby je žalobca povinný uviesť v lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu všetky rozhodujúce skutočnosti a taktiež uplatniť všetky dôvody, pre ktoré žiada určiť dobrovoľnú dražbu za neplatnú, v opačnom prípade, uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty zanikne jeho právo uvádzať nové dôvody. Taktiež žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.03.2018 v rozpore s ust. § 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, rozširuje dôvody odvolaniam, pričom odvolacie dôvody a dôkazy na preukázanie skutočností bol žalobca oprávnený meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Súd ďalej nesmie prihliadať k novým skutočnostiam a novým dôkazom. Skutočnosti tvrdené žalobcom až v odvolacom konaní nepochybne mohol žalobca uviesť a predložiť už skôr, teda na súde prvej inštancie, ak by konal starostlivo (novoty). V zmysle predložených dôkazov bolo miesto konania dražby určené v Oznámení o dražbe č. XXXXXX/X totožné s miestom, na ktorom sa predmetná dražba reálne uskutočnila. Rovnako bol žalobca viackrát vyzývaný na úhradu nedoplatkov vzniknutých z dôvodu porušenia svojej povinnosti riadne uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Upomienky spolu s výzvou na bezodkladnú úhradu boli žalobcovi riadne doručené, o čom svedčia priložené doručenky podpísané žalobcom. Žalobca sa taktiež v priebehu súdneho konania sám vyjadril, že disponoval informáciami o konaní domových schôdzí, ako aj o výške dlhu. Žalovaní v 1. a 2. rade majú tiež za to, že neprihlásením pohľadávky veriteľa do dedičského konania po poručiteľovi pohľadávka nezanikla a prešla na právnych nástupcov v celom rozsahu. Dlžná suma, ktorá tak bola podkladom pre výkon záložného práva, bola v plnom rozsahu spôsobilá pre výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. K tvrdeniu žalobcu, že mu nebol doručený znalecký posudok tvoriaci podklad dražby, toto bolo jednoznačne preukázané na súdnom pojednávaní konanom dňa 08.02.2017, kedy prvoinštančnému súdu boli predložené listinné doklady preukazujúce prevzatie znaleckého posudku žalobcom. 11. Žalovaná v 3. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že žalobca od podania žaloby (03.12.2015), a ani po pojednávaniach vo veci samej (08.02.2017, 24.04.2017, 24.05.2017) nevyprodukoval žiaden argument, konkretizáciu, dôkaz alebo návrh na vykonanie dôkazu, ktorý by preukázal ním tvrdenú neplatnosť dražby z dôvodu podhodnotenia predmetu dražby. Žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval predložené dôkazy, ani nevyprodukoval žiadne tvrdenie súvisiace s tvrdeným dôvodom neplatnosti dražby. Tvrdenia, ktoré uviedol, nesúviseli s tvrdeným dôvodom neplatnosti dražby, nijak nepreukázali akýkoľvek nesprávny či nezákonný postup pri hodnotení predmet dražby, ani nijak nesúviseli s predmetom konania. Naopak žalovaní v 1., 2. a 3. rade v predmetnom konaní preukázali, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný v 2. rade riadne a včas zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 12/2015 vypracovaným Ing. Andreou Vargovou, PhD., ku dňu 27.07.2015. Nakoľko samotná dražba sa konala dňa 03.09.2015, predmetný posudok v čase konania dražby nebol starší ako 6 mesiacov. Skutočnosti týkajúce sa doručovania znaleckého posudku žalobca nenamietal, ani nespochybnil. Súd prvej inštancie poznamenal, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, ktorý záver vyslovil aj Najvyšší súd SR (3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013). Práve v prípade, keď žalobca vyvodzuje neplatnosť dražby z podhodnotenej ceny znalcom znaleckého posudku, žaloba neobstojí, pretože ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané zákonným spôsobom. Žalobca bližšie nekonkretizuje, v čom spočíva nesprávne skutkové alebo právne posúdenie veci a v rámci odvolania opakuje svoje tvrdenia. Vzhľadom na absenciu právne relevantných skutočností a dôkazov produkovaných zo strany žalobcu k predmetu konania (k podhodnoteniu nehnuteľností), sa prebiehajúce súdne konanie javí len ako účelové odďaľovanie možnosti žalovanej v 3. rade vykonávať svoje práva a užívať predmet dražby. Predmetné konanie sa týka existenčnej bytovej otázky žalovanej v 3. rade, ktorá na cenu vydražených nehnuteľností použil svoje celoživotné úspory, ale nehnuteľnosti jej neboli sprístupnené, ani odovzdané. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 12. Žalovaná v 3. rade vo svojich vyjadreniach zo dňa 02.03.2018 a 09.04.2018 uviedla, že vzhľadom na chýbajúcu súvislosť s konaním nepovažuje za možné a účelné sa k uvedeným doplňujúcim podaniam žalobcu vyjadriť a zároveň ich považuje za irelevantné. Žalobca namietal, že nemal informáciu o tom, kde sa predmetná dražba mala konať, pričom zároveň potvrdzuje prijatie oznámenia o dražbe, čím si odporuje. V oznámení o dražbe č. XXXXXX/X, pripojenom k notárskej zápisnici N 2143/2015, Nz 30208/2015, NCRIs 30922/2015 je zreteľne a jasne uvedené miesto konania dražby: Notársky úrad Mgr. Tatiana Vršanská, Družstevná 2, 831 04 Bratislava, v priestoroch zasadacej miestnosti. Je preto preukázané, že žalobca bol riadne a včas upovedomený o mieste aj čase konania dražby. Z uvedeného dôvodu je argument žalobcu irelevantný. Sám žalobca v priebehu konania potvrdil vedomosť o schôdzach, aj účasť na schôdzach, a aj vedomosť o výške pohľadávky žalovaného v 1. rade. Žalobca ani v podanej žalobe, ani v priebehu konania, nespochybňoval uvedené, a ani nepreukázal akúkoľvek súvislosť s tvrdeným podhodnotením znaleckého posudku nehnuteľnosti. Navyše, ako je zrejmé z priebehu konania, sa v plnom rozsahu oboznámil so zápisnicou zo zhromaždenia spoločenstva vlastníkov a vyjadril sa k výške pohľadávky. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti dražby s uvedením jediného dôvodu, a to podhodnotenia nehnuteľnosti. Uvedené tvrdenie mal možnosť žalobca precizovať aj po uplynutí trojmesačnej lehoty a mal možnosť tak spraviť od 03.12.2015. Po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty však nemôže žalobca účinne uvádzať žiadne skutočnosti, tvrdenia či dôkazy, ktoré nemožno zahrnúť pod dôvod „podhodnotenie nehnuteľností“. Trojmesačná prekluzívna lehota pre žalobcu uplynula dňom 03.12.2015. Vyjadrenia žalobcu považuje žalovaná v 3. rade za nepodložené, nedôvodné a nepravdivé, pričom sa domnieva, že ide o účelové konanie žalobcu, ktorý zrejme plánuje čo najdlhšie zotrvať v bezdôvodnom užívaní predmetných nehnuteľností. Dokazovanie k doručeniu znaleckého posudku prebehlo na pojednávaní dňa 08.02.2017. Žalobca predložené dôkazy, ani doručenie znaleckého posudku ďalej nerozporoval, ani nepredložil návrhy na dokazovanie. Vo vzťahu k tvrdenému znaleckému dokazovaniu o pravosti podpisu žalobcu na doručenke, takýto návrh na dokazovanie nebol v prvoinštančnom konaní žalobcom navrhnutý, hoci žalobca mal či už sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu možnosť takýto dôkaz navrhnúť. Žalobca v priebehu konania ani raz nežiadal o vykonanie znaleckého dokazovania v súdnom konaní, ani tak nevyplýva zo žiadneho z jeho vyjadrení v priebehu súdneho konania. Žiadnym výkladom nemožno odpoveď žalobcu na otázku súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 24.05.2017 vykladať tak, že by žalobca navrhoval v priebehu súdneho konania vypracovanie akéhokoľvek znaleckého posudku, a už vôbec nie znaleckého posudku k doručovaniu. 13. Vyjadrenia žalovaných v 1. až 3. rade boli riadne doručené žalobcovi na vedomie dňa 15.05.2018 a dňa 05.06.2018, ktorý už nevyužil svoje procesné právo na podanie odvolacej repliky. 14. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej veci o neplatnosť dobrovoľnej dražby vecne správne. Rozsudok verejne vyhlásil odvolací súd dňa 17.09.2019 podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ako aj ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom. 15. Prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali žalovaní na svoju obranu, pričom zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom relevantným pre právne posúdenie nedôvodnosti podanej žaloby. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich posúdil súhrnne, a dostatočne ich aj vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, a svoje dôvody, pre ktoré podanú žalobu zamietol, aj v súlade s § 220 ods. 2 CSP riadne a presvedčivo odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. 16. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 17. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach naň odkazuje. 18. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, pričom musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. Lehota 3 mesiacov uvedená v ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD má prekluzívny charakter. Jej uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to strana nenamieta. Preklúzia ako taká je upravená v ustanovení § 583 Občianskeho zákonníka, keď toto ustanovenie má všeobecnú platnosť pre celé súkromné právo, a preto sa použije aj v preskúmavanej veci. 19. Ako vyplýva zo žaloby žalobcu, podanej v posledný deň prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva domáhať sa určenia neplatnosti dražby (03.12.2015), porušenie zákona o dobrovoľných dražbách videl žalobca len v tom, že „predmetné nehnuteľnosti boli predané pod ich skutočnou hodnotou“. Teda za dôvod neplatnosti dražby označil žalobca v zákonnej lehote jediný dôvod - údajné podhodnotenie nehnuteľností. Žiaden dôkaz o tom však súdu nepredložil, ani nenavrhol vykonať. 20. Trojmesačná prekluzívna lehota pre žalobcu uplynula dňom 03.12.2015, avšak dôvody neplatnosti dražby rozšíril a doplnil najmä v podaní zo dňa 16.03.2018, prostredníctvom svojho nového právneho zástupcu. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je však v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie práva. Odvolací súd tak nemohol prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí prekluzívnej lehoty, nakoľko rozširovanie dôvodov, ktoré by prípadne mohli zakladať neplatnosť dražby, nie je po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie príslušnej žaloby možné. Preto i dané odvolacie námietky žalobcu sú nenáležité. 21. Ako zistil odvolací súd z obsahu spisu, sám žalobca na pojednávaní konanom dňa 08.02.2017 pred súdom prvej inštancie potvrdil, že znalkyni neumožnil vykonanie ohodnotenia bytu, ani jeho obhliadku. Vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní okrem iného tiež uviedol, že „po úmrtí matky prestal platiť poplatky za byt a spoločné priestory“, lebo nebol ochotný platiť za byt 135,- eur, keď jeho matka počas života platila len 28,- eur. 22. Na pojednávaní konanom dňa 08.02.2017 bola ešte spornou okolnosť, či znalecký posudok č. 12/2015, vypracovaný Ing. Andreou Vargovou, PhD., bol žalobcovi doručený. 23. Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2017 už žalobca dlh voči žalovanému v 1. rade vo výške cca 4.500,- eur nepopieral, ale bránil sa tým, že vo vyúčtovaní zo dňa 31.01.2014 za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 bol pre jeho matku, zomrelú dňa 29.08.2012, uvedený nedoplatok vo výške 2.830,54 eur. Žalobca súdu potvrdil, že v predmetnom byte naďalej žije, a tento užíval aj po smrti matky. 24. Na pojednávaní konanom dňa 24.05.2017 žalobca výslovne potvrdil pravdivosť tvrdenia žalovaného v 2. rade, že znalecký posudok č. 12/2015, vypracovaný znalkyňou Ing. Andreou Vargovou, PhD., mu bol doručený. Uviedol k tomu len to, že „...mňa znalecký posudok, ktorý mi bol doručený nezaujíma, pretože bol podhodnotený.“ Spornosť ohľadne okolnosti doručenia znaleckého posudku žalobcovi tak bola odstránená. 25. Na pojednávaní konanom dňa 24.05.2017 žalobca tiež potvrdil, že v byte na I. naďalej býva a neplatí žiadne poplatky. Dôvod, pre ktorý nepodal námietky voči doručenému znaleckému posudku, uviesť nevedel. 26. Na základe týchto skutočností musí odvolací súd konštatovať, že je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v 2. rade ako dražobník riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, a to posudkom znalkyne Ing. Andrei Vargovej zo dňa 27.07.2015, ktorý v čase dražby nebol starší ako 6 mesiacov. 27. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca vyvodzoval neplatnosť dražby z údajne podhodnotenej ceny stanovenej znalcom v znaleckom posudku č. 12/2015, žaloba žalobcu neobstojí, pretože ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané zákonným spôsobom a žalobca nepreukázal svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi. 28. Za právne bezvýznamnú považuje odvolací súd námietku žalobcu, že sám si nemohol nechať vypracovať znalecký posudok, lebo na to nemal finančné prostriedky. Pokiaľ žalobca s ohodnotením predmetu dražby nesúhlasil, bol oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom (§ 12 ods. 5 ZoDD). Žalobca však toto svoje zákonné právo bez relevantného dôvodu nevyužil. Aj uvedená lehota je lehotou prekluzívnou, a teda uplynutím tejto lehoty žalobca stratil právo namietať ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom vypracovaným na podnet dražobníka za účelom splnenia si svojej povinnosti podľa § 12 ods. 1 ZoDD. 29. Odvolací súd za považuje za potrebné poukázať aj na to, že určenie ceny nehnuteľností znaleckým posudkom ani nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie platnosti dražby. Pre posúdenie tejto otázky bola dôležitá výlučne skutočnosť, či žalovaný v 2. rade ako dražobník splnil svoju povinnosť a zabezpečil ocenenie dražených nehnuteľností znaleckým posudkom. V konaní bolo riadne preukázané, že ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané zákonným spôsobom, a žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by preukazovali opak. 30. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.10.2013, sp. zn. 3Cdo 233/2010, podľa ktorého „pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.“ 31. V tomto kontexte potom odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že námietka žalobcu ohľadom znaleckého posudku, ktorý mal údajne podhodnotiť cenu draženej nehnuteľnosti (bytu), nie je významná. Totižto ani znalecký posudok zabezpečený dražobníkom nie je priamym určením ceny predmetu dražby, pretože táto cena sa tvorí ako priesečník dopytu a ponuky priamo na dražbe. V prejednávanej veci, ako z obsahu spisu vyplýva, sa dražby zúčastnilo 8 dražiteľov, nielen žalovaná v 3. rade, predmetná nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 238.000,- eur, a nie za sumu 224.000,- eur, pričom žalovanej v 3. rade - dražiteľke s najvyšším podaním bol udelený príklep. Je teda zrejmé, že samotná cena sa tvorila priamo na dražbe a vyjadrovala aktuálnu ponuku a dopyt predmetnej nehnuteľnosti, pričom nikto z prítomných záujemcov nemal záujem získať nehnuteľnosť za vyššiu cenu. 32. Žalobca by si mal uvedomiť, že hodnota určená znalkyňou slúžila len ako podklad pre dražobníka. Len skutočne v teoretickej rovine by bolo možné uvažovať o tom, či by dražením predmetných nehnuteľností bol dosiahnutý vyšší výťažok vtedy, ak by všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená vyššou cenou. V danom prípade bol predmet dražby vydražený nad znalkyňou stanovenú cenu o 14.000,- eur, čo však v žiadnom prípade neznamená, že cena predmetu dražby bola v znaleckom posudku „podhodnotená“. Zrejmé je z uvedeného len to, že cenu vydraženia nie je možné dopredu predvídať alebo očakávať s určitou pravdepodobnosťou, nakoľko sa cena generuje priamo na dražbe a závisí ani nie tak od ceny zistenej znalcom, ktorá tvorí len podklad pre dražobníka, ako skôr závisí od počtu záujemcov na dražbe a od reálneho dopytu na trhu s nehnuteľnosťami. Navyše, ako správne zdôraznil súd prvej inštancie, ani prípadné porušenie povinností znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku nie je porušením zákona o dobrovoľných dražbách, a preto ani nemôže byť príčinou, pre ktorú by mohla byť dražba vyhlásená za neplatnú. 33. Súd prvej inštancie správne žalobu zamietol, keď dôvod neplatnosti dražby, na ktorý sa odvolával žalobca v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, nebol v konaní preukázaný, teda nebolo preukázané, že pri vykonávaní ohodnotenia nehnuteľností v zmysle ustanovení § 12 ZoDD došlo k takému porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý by bol dôvodom na určenie neplatnosti dražby. 34. Neobstojí tak odvolacia námietka žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), si súd prvej inštancie vytvoril na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s úvahou súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. 35. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 36. V prejednávanej veci, s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, považuje odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie za dostatočné a ich právne posúdenie za správne. Uvedené odvolacie dôvody v danom prípade tak nie sú naplnené. 37. K námietkam žalobcu vo vzťahu k údajnému nedostatočnému dokazovaniu považuje odvolací súd za potrebné ešte uviesť, že podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Navyše, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 24.05.2017, súd prvej inštancie strany sporu riadne poučil v zmysle ust. § 154 CSP, ale strany ďalšie návrhy na dokazovanie nemali. Súd prvej inštancie jednoznačne vyzval strany sporu v zmysle ust. § 182 CSP, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu. Žalobca sa ani sám osobne, ani prostredníctvom svojho advokáta, pod hrozbou zákonnej koncentrácie konania, už nevyjadril. 38. Z obsahu spisu odvolací súd tiež zistil, že podaním zo dňa 07.08.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.08.2017, žalobca namietol, že vec prejednávajúca sudkyňa súdu prvej inštancie bola voči nemu celú dobu zaujatá, a naklonená bola žalovanej strane. Žalobca tiež uviedol, že má dôvodné podozrenie, že došlo k silnej korupcii. Z námietky zároveň vyplýva, že táto súvisí s nespokojnosťou žalobcu s rozhodnutím súdu a sudkyni vyčíta procesný postup vo veci (spôsob hodnotenia dôkazov). 39. Odvolací súd v súvislosti s podanou námietkou zaujatosti vychádzal z ust. § 49 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Odvolací súd vychádzal aj z ust. § 49 ods. 3 CSP, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 40. Po oboznámení sa s obsahom námietky musí odvolací súd konštatovať, že táto nielenže nespĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v ust. § 52 ods. 2 CSP (žalobca v nej neuviedol konkrétny dôvod, pre ktorý má byť sudkyňa vylúčená, a neuviedol ani, kedy sa o dôvode vylúčenia sudkyne dozvedel), pričom na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil ani žiadne dôkazy, ale tvrdenú zaujatosť a neobjektívnosť sudkyne súdu prvej inštancie odôvodňoval len okolnosťami jej procesného postupu v spore a jej rozhodovacou činnosťou v danej veci. 41. Pretože za zaujatosť sudcu pre pomer k sporu alebo stranám sporu, či ich zástupcom, nemožno považovať žalobcom namietaný procesný postup sudkyne v spore, ani jej rozhodovaciu činnosť, odvolací súd nemal žiadny dôvod na takúto námietku prihliadať, a ani o nej rozhodovať. 42. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu vecne správne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalovaným v 1., 2. a 3. rade, nárok voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením. 47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).