Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/2/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116218652 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116218652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava, proti žalovanému: Literárna nadácia STUDŇA, IČO: 31 816 827, so sídlom Karadžičova 25, 811 08 Bratislava, o zrušenie nadácie, nariadenie jej likvidácie a vymenovanie likvidátora, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.01.2018, č.k. 20C/99/2016-110, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil nadáciu s názvom Literárna nadácia STUDŇA, IČO: 31 816 827, so sídlom Karadžičova 25, 811 08 Bratislava zapísanú v registri nadácií vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pod č. 203/Na-2002/664 a nariadil jej likvidáciu (výrok I), ďalej vymenoval za B. O. P., J. T. XX, XXX XX J. (výrok II) a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ust. § 14, § 15 ods. 1 písm. b), § 35 ods. 1, 4, § 36 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 34/2002 o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o nadáciách“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o odôvodnenosti podanej žaloby. Mal za preukázané porušenie povinnosti žalovaného ustanovenej mu v § 35 ods. 4 Zákona o nadáciách uložiť do registra účtovných závierok výročnú správu za rok 2013 najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka, t.j. do mája roku 2014. Za nesplnenie povinnosti bola žalovanému rozhodnutím žalobcu zo dňa 23.03.2015, č.k. 203/Na-2002/664 uložená pokuta vo výške 331 eur, pričom predmetným rozhodnutím bola zároveň žalovanému uložená povinnosť uložiť výročnú správu za rok 2013 do verejnej časti registra účtovných závierok v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný ani v dodatočnej lehote nepredložil žalobcovi výročnú správu za rok 2013, pričom túto predložil až 06.12.2016 po tom, ako sa dozvedel, že je voči nemu podaná žaloba o zrušenie nadácie. Súd prvej inštancie z dôvodu kogentnej úpravy ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o nadáciách neakceptoval odôvodnenie žalovaného spočívajúce v tom, že zlyhala komunikácia medzi členmi nadácie, vysoký vek bývalého štatutára a podobne konštatujúc, že nemožno prihliadnuť na dodatočné splnenie povinnosti žalovaného ani na skutočnosti, ktoré odôvodňovali nesplnenie si zákonnej povinnosti. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie doplnil, že nemal za preukázané, že C.. R. C. je správcom nadácie žalovaného, vychádzajúc z výpisu registra nadácií vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky č. 203/Na-2002/664, podľa ktorého správcom nadácie je G.. O. P.. W. T. C.. R. C. do súdneho spisu predložil zápisnicu z výročnej schôdze orgánov zo dňa 26.05.2016, avšak táto nebola podpísaná zodpovednými osobami a neobsahovala údaj o tom, že by sa o zmene správcu riadne hlasovalo na schôdzi. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval daný dokument za riadny dôkaz o tom, že správcom nadácie žalovaného je p. C.. R. C.. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že z doručeniek založených v súdnom spise vyplýva, že zásielky v mene žalovaného podpisoval p. O. P., čo taktiež potvrdzuje záver o tom, že štatutárnym orgánom žalovaného je aj naďalej. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že C.. R. C. nie je správcom nadácie. 4. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie majúc za to, že boli splnené zákonné podmienky uvedené v § 15 ods. 1 písm. b) Zákona o nadáciách, zrušil nadáciu žalovaného, nariadil jej likvidáciu a za likvidátora vymenoval správcu nadácie. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vyhodnotil, že žalobca mal plný úspech v spore. Nakoľko si žalobca trovy konania neuplatnil a zo spisu mu nijaké trovy nevyplývali, súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. 6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I a vo výroku II podal v zákonnej lehote odvolanie C.. R. C., ako správca žalovaného, majúc za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie výrazne zasiahol do práv žalovaného, keď vo veci nekonal s p. R. C., G.. ako stranou sporu. Z obsahu predloženej zápisnice z výročnej schôdze správnej rady jednoznačne vyplýva, že štatutárnym orgánom žalovaného je p. C.. R. C., G.. Podľa jeho názoru zákon o nadáciách nespája rozhodovanie správnej rady nadácie s povinnosťou vyhotovenia zápisnice a ani nevymedzuje aké náležitosti zápisnica musí mať. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že v zápisnici absentujú náležitosti, bolo jeho povinnosťou vyzvať na jej doplnenie, pričom uvedené platí aj pre nezaloženie rozhodnutia správnej rady o vykonaní zmeny v nadačnej listine. Uviedol, že zvolenie nového správcu nadácie nemá vplyv na ustanovenia nadačnej listiny, a preto sa k návrhu na zmenu zapisovaných údajov nezasiela rozhodnutie správnej rady o vykonaní zmeny v nadačnej listine a postačí k návrhu na zmenu priložiť zápisnicu. Poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 361/2010-34 zaujal názor, že pokiaľ chcel mať súd k dispozícii dané listinné dokumenty, mal o ne výzvou požiadať. Súd prvej inštancie vychádzal len z údajov, ktoré plynuli z výpisu z registra nadácií napriek tomu, že účinky zápisu sa neprejavujú vo forme materiálnej publicity a zápis zmeny nie je konštitutívnym zápisom, pričom oprávnenie konať ako štatutárny orgán nadácie vzniká už odo dňa zvolenia a nie zápisom do registra nadácií. Preto súd prvej inštancie pochybil, keď sa pri posudzovaní oprávnenia konať v mene žalovaného obmedzil len na to, čo je uvedené v registri nadácií. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie mal skúmať oprávnenie fyzickej osoby konať v mene žalovaného už pri doručení Oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia, ku ktorému bola doručená plná moc, ktorú podpísal už súčasný štatutárny orgán. Súd prvej inštancie nevyhovel požiadavke štatutárneho orgánu na odročenie pojednávania, na účasti ktorej trval a týmto mu znemožnil vyjadriť sa, uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany a navrhovať dôkazy. S poukazom na závažný dopad súdneho konania na existenciu žalovaného, sa mal súd prvej inštancie riadne vysporiadať s tvrdením, že p. C.. R. C., G.. je štatutárnym orgánom žalovaného a nemal brať do úvahy len údaje vyplývajúce z výpisu z registra nadácií. Súd prvej inštancie vzal do úvahy len doslovné znenie ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o nadáciách bez toho, aby posúdil dôvody nesplnenia si povinnosti uložiť výročnú správu a najmä bez toho, aby posúdil skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už bola daná povinnosť splnená. Súd mal brať do úvahy okolnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu, t.j. že okolnosť, pre ktorú malo dôjsť k zrušeniu nadácie žalovaného, už bola odstránená. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky mal za to, že súd sa môže odchýliť od kogentnej normy a rozhodnúť inak ako táto norma stanovuje. Dôvodil, že aj v rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky (rozsudok OS BA II zo dňa 27.05.2013, sp. zn. 7C/109/2012 a rozsudok OS Žilina zo dňa 07.02.2012, sp. zn. 25C/98/2011-55), kde bola riešená obdobná situácie, súdy rozhodli tak, že návrh zamietli s poukazom na prílišnú tvrdosť zákona o nadáciách. V prípade žalovaného ide o prvé porušenie nepredloženia výročnej správy v zákonnej lehote, nakoľko keď žalovaný porušenie zistil, že výročné správy za roky 2014, 2015 neboli predložené, urobil nápravné opatrenia. Splnením si povinnosti uložiť výročnú správu podľa názoru žalovaného, má žalobca už možnosť vyhodnotiť jej obsah a transparentnosť jej činnosti. Žalovaný je nadáciou s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá od roku 1995 podporuje rozvoj slovenskej poézie predovšetkým vydávaním hmotných diel svetovej i slovenskej tvorby a jeho zrušením by kultúrna obec utrpela veľkú stratu. Zároveň by zrušenie nadácie žalovaného mal taký nenapraviteľný dopad, že v súčasnosti je vedená petícia za vzatie žaloby späť. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.04.2018. Poukazujúc na ustanovenia § 11 ods. 1 písm. e) a § 11 ods. 2 Zákona o nadáciách zaujal názor, že v prípade ak správna rada nadácie rozhodne o zmene správcu nadácie, je povinnosťou nadácie, aby k návrhu na zápis zmeny priložila príslušné rozhodnutie správnej rady, prípadne zápisnicu správnej rady o zmene štatutárneho orgánu. Žalovaný mal povinnosť v lehote najneskôr 31.mája 2014 uložiť výročnú správu za rok 2013 do verejnej časti registra účtovných závierok. Vzhľadom k porušeniu tejto povinnosti, žalobca rozhodnutím č. 203/Na-2002/664 zo dňa 23.03.2015 uložil žalovanému povinnosť uložiť výročnú správu za rok 2013 do registra v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t.j. do mája 2015. Keďže táto lehota nebola zo strany žalovaného dodržaná, žalobca podal návrh na zrušenie žalovaného a nariadenie jeho likvidácie a vymenovanie likvidátora. Dôvodil rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.03.2014, sp. zn. 8Cob/83/2013-85, v ktorom súd vyslovil, že ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o nadáciách je kogentným ustanovením v zmysle, že je povinnosťou súdu zrušiť nadáciu, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 400/2013, v zmysle ktorého nepredloženie výročnej správy nadácie sa kvalifikuje ako závažné porušenie povinnosti nadácie, ktoré majú za následok zrušenie nadácie. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, žalobca považoval odvolanie za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol. 8. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní a oboznámil súd s petíciou, ktorej predmetom je žiadosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, aby vzal žalobu späť, nakoľko likvidáciou nadácie žalovaného by slovenská kultúra utrpela veľkú stratu, keď žalovaný za svoju činnosť získal tie najvýznamnejšie literárne ceny. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané nedôvodne. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 05.09.2016 návrh na zrušenie nadácie žalovaného a nariadenie jej likvidácie podľa § 15 ods. 1 písm. b) Zákona o nadáciách. Uviedol, že žalovaný vznikol zápisom do registra nadácií vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dňa 19. júna 2002 pod č. 203/Na-2002/664. Návrh odôvodnil tým, že v súlade s ust. § 35 ods. 1 Zákona o nadáciách, je nadácia povinná po skončení kalendárneho roka vypracovať výročnú správu a podľa § 35 ods. 4 Zákona o nadáciách najneskôr do 15. mája nasledujúceho roka je nadácia povinná uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok. Vzhľadom k nesplneniu si danej zákonnej povinnosti, žalobca začal konanie o uložení pokuty v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.k. 203/Na-2002/664 z 23.03.2015. Predmetným rozhodnutím bola žalovanému v súlade s § 36 ods. 1 Zákona o nadáciách uložená pokuta vo výške 331 eur za nesplnenie povinnosti uložiť výročnú správu za rok 2013 do registra a uložená povinnosť uložiť výročnú správu za rok 2013 do registra, a to v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že zákonom stanovená povinnosť nebola zo strany žalovaného splnená ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom, žalobca podal návrh na zrušenie nadácie a nariadenie jej likvidácie a vymenovanie likvidátora a žiadal, aby súd návrhu vyhovel tak, že nadáciu zruší, nariadi jej likvidáciu a vymenoval likvidátora. 12. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o nadáciách, účinného od 01.11.2015 do 30.06.2016, do registra nadácií sa zapisuje aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Správca nadácie je povinný podať na ministerstvo návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do 15 dní odo dňa, keď k nim došlo, na ktorom musí byť pravosť podpisu správcu úradne osvedčená. K návrhu sa musí priložiť rozhodnutie správnej rady o vykonaní zmeny v nadačnej listine a dodatok k nadačnej listine v dvoch vyhotoveniach, na ktorom musí byť pravosť podpisu predsedu správnej rady úradne osvedčená. 13. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 14. Podľa § 386 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 15. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o nadáciách, účinného od 01.11.2015 do 30.06.2016, do registra nadácií sa zapisuje aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Správca nadácie je povinný podať na ministerstvo návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do 15 dní odo dňa, keď k nim došlo, na ktorom musí byť pravosť podpisu správcu úradne osvedčená. K návrhu sa musí priložiť rozhodnutie správnej rady o vykonaní zmeny v nadačnej listine a dodatok k nadačnej listine v dvoch vyhotoveniach, na ktorom musí byť pravosť podpisu predsedu správnej rady úradne osvedčená. 16. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o nadáciách, účinného od 01.11.2018 do 31.12.2018, do registra nadácií sa zapisuje aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Správca nadácie je povinný podať na ministerstvo návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do 15 dní odo dňa, keď k nim došlo, na ktorom musí byť pravosť podpisu správcu úradne osvedčená. K návrhu sa musí priložiť rozhodnutie správnej rady o vykonaní zmeny v nadačnej listine a dodatok k nadačnej listine v dvoch vyhotoveniach, na ktorom musí byť pravosť podpisu predsedu správnej rady úradne osvedčená. 17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o nadáciách, správca nadácie je štatutárny orgán nadácie, ktorý riadi činnosť nadácie a koná v jej mene. Rozhoduje o všetkých záležitostiach nadácie, ak nie sú týmto zákonom alebo nadačnou listinou vyhradené do pôsobnosti iných orgánov. 18. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o nadáciách, správcu nadácie volí a odvoláva správna rada. Prvého správcu nadácie určí zakladateľ v nadačnej listine pri založení nadácie. 19. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti podaného odvolania bolo zásadným posúdenie, či odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie (bod 29) ustálil, že nemal za preukázané oprávnenie C.. R. C. konať v mene žalovaného, ako správcu a štatutárneho orgánu nadácie. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že C.. R. C. na výzvu súdu nepredložil žiadne rozhodnutie správnej rady o vykonaní zmeny v nadačnej listine, ani dodatok k nadačnej listine, na ktorom by bola pravosť podpisu predsedu správnej rady úradne osvedčená. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou použitou C.. R. C. v podanom odvolaní, že zápis v registri nadácií má len deklaratórne nie konštitutívne účinky, preto oprávnenie konať v mene nadácie ako štatutárny orgán vzniká dňom rozhodnutia správnej rady. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 20 ods. 2 písm. b) Zákona o nadáciách, podľa ktorého správcu nadácie volí a odvoláva správna rada, pričom podľa ust. § 26 ods. 5 Zákona o nadáciách, na voľbu a odvolanie správcu nadácie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov správnej rady. V konaní pred súdom prvej inštancie predložil C.. R. C. zápisnicu zo dňa 26.05.2016 (čl. 48-49) v ktorej je uvedené, že na výročnej schôdzi orgánov nadácie dňa 26.04.2016 bola správna rada uznášaniaschopná, pričom štatutárny zástupca O. P. odstúpil z funkcie štatutára a za nového štatutárneho zástupcu bol zvolený R. C.. Na výzvu odvolacieho súdu predložil C.. R. C. prezenčnú listinu výročnej schôdze nadácie zo dňa 25.06.2016 ( čl. 247), z ktorej je zrejmé, že výročnej schôdze sa zúčastnili traja členovia správnej rady, a to pán C. T., pani O. J. S. G.. O. P. a listinu, z ktorej vyplýva, že za štatutárneho zástupcu nadácie bol zvolený p. R. C. ( čl. 247). Na základe uvedeného a s poukazom na písm. g) bod (2) b) Nadačnej listiny občianskeho združenia STUDŇA (ďalej len „ Nadačná listina“), má odvolací súd za preukázané, že C.. R. C., bol dňa 26.05.2016 zvolený za správcu nadácie, preto bol v jej mene oprávnený podať odvolanie. Po ustálení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou mohol odvolací súd pristúpiť k preskúmavaniu dôvodnosti podaného odvolania. 20. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., že súd prvej inštancie mu procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v zmätočnosti postupu súdu prvej inštancie, keď najskôr konal vo veci s právnym zástupcom žalovaného, ktorého na zastupovanie vo veci splnomocnil C.. R. C. a následne dospel k záveru, že v mene žalovaného nebol oprávnený konať C.. R. C.. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie doručoval uznesenie zo dňa 16.11.2016, č.k. 20C/99/2016-8 (postup podľa ust. § 167 C.s.p.) na adresu sídla žalovaného. Uvedené uznesenie žalovaný prevzal dňa 29.11.2016, podanie prevzal v mene žalovaného O. P., t.zn. osoba zapísaná v registri nadácií ako správca nadácie žalovaného. Všetky následné podania (podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 01.12.2015) boli podaniami, v ktorých ako správca nadácie vystupoval C.. R. C., ktorý dňa 09.12.2016 udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní Advokátskej kancelárii GARANT PARTNERS legal s.r.o., s ktorou súd prvej inštancie, majúc za to, že koná s právnym zástupcom žalovaného, v konaní pokračoval postupom podľa ust. § 167 C.s.p.. Doručoval podania vypracované Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNERS legal s.r.o. žalobcovi a zasielal mu podania žalobcu na vyjadrenie( podanie zo dňa 22.12.2016, podanie zo dňa 23.03.2017, podanie zo dňa 14.11.2017). Po vykonaní potrebných procesných úkonov, súd prvej inštancie nariadil vo veci samej pojednávanie na deň 10.11.2017, pričom predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 19.10.2017 a Advokátskej kancelárii GARANT PARTNERS legal s.r.o., ako právnemu zástupcovi žalovaného, dňa 20.10.2017. Nariadené pojednávanie súd prvej inštancie odročil na termín 08.12.2017, a to na základe žiadosti Advokátskej kancelárii GARANT PARTNERS legal s.r.o., ako právneho zástupcu žalovaného, zo zdravotných dôvodov na strane správcu nadácie žalovaného C.. R. C., s tým, že predvolanie na nový termín pojednávania (08.12.2017) opätovne doručoval Advokátskej kancelárii GARANT PARTNERS legal s.r.o., ako právnemu zástupcovi žalovaného, ktorá mu bola doručené dňa 16.11.2017. Následne Advokátska kancelária GARANT PARTNERS legal s.r.o. podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.12.2017 požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 08.12.2017, a to zo zdravotných dôvodov na strane správcu nadácie C.. R. C.. O odročenie pojednávania nariadeného na deň 08.12.2017 požiadal podaním zo dňa 07.12.2017 aj C.. R. C. a zároveň dňa 07.12.2017 súdu prvej inštancie oznámil, že odvolal plnomocenstvo udelené Advokátskej kancelárii GARANT PARTNERS legal s.r.o.. Súd prvej inštancie pojednávanie nariadené na deň 14.12.2017 odročil na termín 08.01.2018 a s ohľadom na odvolanie plnomocenstva Advokátskej kancelárii GARANT PARTNERS legal s.r.o., predvolanie doručoval priamo na adresu žalovaného. Uvedené predvolanie v mene žalovaného prevzal p. P.. Podaním zo dňa 03.01.2018 požiadal C.. R. C., ako správca nadácie žalovaného, o odročenie pojednávania nariadeného na deň 08.01.2018, zo zdravotných dôvodov na jeho strane a priložil potvrdenie o PN zo dňa 09.11.2017 a vyjadrenie lekára zo dňa 03.01.2018. Súd prvej inštancie dňa 08.01.2018 konal v neprítomnosti žalovaného majúc za to, že neboli doposiaľ predložené relevantné dokumenty preukazujúce, že správcom nadácie je p. C.. R. C.. XX. Pri posudzovaní správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie, t.zn. že súd prvej inštancie vec prejednal dňa 08.01.2018 v neprítomnosti žalovaného, napriek doručeniu žiadosti C.. R. C. o odročenie pojednávania, odvolací súd uvádza. Podľa ust. § 183 ods. 1 C.s.p. pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov a ak od strany nemožno požadovať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Nemožno opomenúť skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol v registri nadácií zapísaný údaj o tom, že správcom nadácie žalovaného je p. O. P., ako aj skutočnosť, že C.. R. C., napriek výzve súdu prvej inštancie, okrem Zápisnice o výročnej schôdzi orgánov zo dňa 25.05.2016, súdu prvej inštancie nepreložil ďalšie dokumenty preukazujúce, že sa členovia správnej rady schôdze zúčastnili a na schôdzi hlasovali a zvolili za správcu nadácie p. C.. R. C.. Vzhľadom k tejto situácií bol preto dôvodný postoj súdu prvej inštancie, keď nepovažoval za preukázané, že správcom žalovaného je p. C.. R. C. a neakceptoval z tohto dôvodu ani jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Aj v prípade, ak by bol C.. R. C. súdu prvej inštancie preukázal, že je správcom žalovaného, ani v takom prípade nemožno konštatovať, že mu súd prvej inštancie svojim procesným postupom odňal právo konať pred súdom. Súd prvej inštancie predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 08.01.2018 doručoval správne na adresu žalovaného, predvolanie bolo žalovanému riadne doručené a bola zachovaná lehota podľa ust. § 178 ods. 2 C.s.p.. V žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 08.01.2018 C.. R. C., ako správca nadácie žalovaného, nepreukázal dôležité dôvody na odročenie pojednávania, nakoľko z potvrdenia ošetrujúceho lekára zo dňa 03.01.2018 vyplýva len skutočnosť, že jeho stav si vyžaduje kľudový režim, čo nemožno považovať za dôvod neúčasti na pojednávaní i s ohľadom na to, ako často C.. R. C. absolvoval ošetrenia u ošetrujúceho lekára. Nemožno neprihliadnuť ani na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie C.. R. C. sa vo veci prostredníctvom právneho zástupcu vyjadroval, prednášal skutkové tvrdenia a predkladal dôkazy. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 13.11.2017, doručovanou právnemu zástupcovi žalovaného, vyzval žalovaného na predloženie listinných dôkazov, že C.. R. C. je oprávnený za nadáciu konať Preto nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vyzvať žalovaného k predloženiu dokumentov. Bolo povinnosťou žalovaného, aby túto skutočnosť riadne súdu na základe zodpovedajúceho dôkazu preukázal. Opätovné vyzývanie na doplnenie s konkretizáciou dokumentov považuje odvolací súd za nehospodárne a nad rozsah poučovacej povinnosti súdu. Na základe odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. nebol naplnený. 22. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 23. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav a zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery. Odvolací súd vyhodnotil za neopodstatnenú odvolateľom uplatnenú námietku, že nezohľadnil dôvody, ktoré mali za následok nesplnenie povinnosti uloženia výročnej správy a skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola povinnosť zo strany žalovaného už splnená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa ktorej: „Zo zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách, ako aj z dôvodovej správy k nemu je zrejmé, že nadácie majú pri svojej činnosti povinnosť predkladať ministerstvu vnútra, ako orgánu zabezpečujúcemu dohľad nad nadáciami, výročnú správu o svojej činnosti. V prípade, ak si nadácie túto svoju povinnosť nesplnia má ministerstvo vnútra, ako orgán dohľadu nad činnosťou nadácií, možnosť podať návrh na zrušenie nadácie súdom. Účelom zákona bolo zabezpečiť transparentnosť pri činnosti nadácií a táto požiadavka bola zo strany zákonodarcu považovaná za tak významnú, že nesplnenie si povinnosti predložiť výročnú správu zo strany nadácie sankcionoval, za splnenia zákonom vymedzeným predpokladov, postupom správneho orgánu a súdu vedúcim k jej zrušeniu a likvidácii. Z uvedeného je zrejmé, že pri konkrétnom znení zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách sám zákonodarca vymedzil prípady, v ktorých je súd oprávnený skúmať dôvody, resp. okolnosti nesplnenia povinnosti zo strany nadácie a rovnako aj prípady, kedy súd tieto okolnosti nie je oprávnený skúmať. Uvedené napokon logicky vyplýva zo znenia § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 34/2002 Z.z. o nadáciách. V danom prípade tak zákonodarca priamo v zákone vymedzil možnosti súdneho prieskumu. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní splnenia podmienok pre zrušenie nadácie a jej likvidáciu súd nie je absolútne viazaný len doslovným znením zákona. Súd sa môže od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pri svojom rozhodovaní sa však súd musí vyvarovať svojvôle a musí svoju právnu interpretáciu založiť na racionálnej argumentácii. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Ak však zákonodarca priamo vymedzil prípady, v ktorých je súd oprávnený skúmať dôvody, resp. okolnosti, ktoré majú za následok zrušenie a likvidáciu nadácie a rovnako vymedzil aj prípady, kedy súd tieto dôvody, resp. okolnosti nie je oprávnený skúmať, je takýmto zákonným vymedzením súd viazaný“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2015, sp. zn. 2 Cdo 400/2013). 24. Odvolávajúc sa na vyššie uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že boli splnené zákonné podmienky ustanovené v § 15 ods. 1 písm. b) Zákona o nadáciách na zrušenie nadácie žalovaného a nariadenie jeho likvidácie. Žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť uložiť výročnú správu za rok 2013 do registra účtovných závierok v zákonom stanovenej lehote, následkom čoho Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodlo o uložení pokuty a uložení povinnosti dodatočne uložiť výročnú správu za rok 2013 do registra v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť ani v dodatočne stanovenej lehote a ministerstvo podalo návrh na zrušenie nadácie, čím bola naplnená hypotéza právnej normy ustanovenia § 15 ods. písm. b) Zákona o nadáciách, kedy súd má zákonom stanovenú povinnosť, nie možnosť, zrušiť nadáciu a nariadiť jej likvidáciu. Na dodatočné splnenie povinnosti ani na dôvody, pre ktoré nebola daná povinnosť splnená, nemá súd zákonnú možnosť prihliadať a musí rozhodnúť výlučne tak, ako mu zákon ukladá. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď po preukázaní splnenia podmienok stanovených v § 15 ods. 1 písm. b) Zákona o nadáciách nadáciu žalovaného zrušil, nariadil jej likvidáciu a v súlade s § 18 ods. 3 Zákona o nadáciách vymenoval likvidátora žalovaného. 25. Ako správny posúdil odvolací súd aj výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým za likvidátora nadácie ustanovil O. P., a to z dôvodu, že zákon neukladá povinnosť súdu vymenovať za likvidátora správcu nadácie, takáto zmena nebola odvolateľom navrhnutá a p. O. P. podľa údajov z predložených dokumentov žalovaným má naďalej vzťah k žalovanému, nakoľko je členom jeho správnej rady. 26. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane vecne správneho a odvolaním nenapadnutého závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní mal v plnom rozsahu úspech žalobca, preto rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).