Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/339/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222511 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116222511.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. 1, XXX XX Q., a otec - N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. mieru 2, XXX XX R., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 17.01.2018, č.k. 3P/200/2016-99, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom 01.03.2017. Zročné výživné na maloletú C. B. za obdobie od 01.03.2017 do 31.07.2019 vo výške 40 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 8P/21/2013-88, zo dňa 04.12.2013, v časti výroku o bežnom výživnom na maloletú C. B.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 17.01.2018, č.k. 3P/200/2016-99 zvýšil výživné na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne, počnúc dňom 01.03.2017, ktoré je otec maloletej povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2017 do 31.01.2018 vo výške 1.320 eur zaviazal otca uhrádzať formou mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných k rukám matky spolu s bežným výživným až do zaplatenia zročného výživného v plnom rozsahu, počnúc mesiacom február 2018. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 8P/21/2013-88 zo dňa 04.12.2013, v časti výroku o bežnom výživnom na maloletú. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine , § 121 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v čase poslednej úpravy výživného bola maloletá vo veku 11 rokov, v čase podania návrhu na zvýšenie výživného dosahovala vek 14 rokov, od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene bydliska maloletej v auguste 2014, v dôsledku zmeny zamestnania matky, ktorá sa s dcérou presťahovala do Q., pričom otec proti presťahovaniu maloletej nemal námietky. Mal preukázané, že u maloletej nastala zmena pomerov jej nástupom do 1. ročníka strednej školy v septembri 2017. Súd pri ustálení zmeny pomerov prihliadol aj na vývoj životných nákladov, ktoré od roku 2013, vzrástli. Výživné na maloletú zvýšil na sumu 220 eur mesačne, ktorú považoval za zodpovedajúcu preukázaným výdavkom maloletej potrebným na krytie jej odôvodnených potrieb, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletú, vek maloletej, jej zdravotný stav, vzdelávanie a štúdium, ako aj skutočnosť, že otcovi maloletej, ktorý styk s maloletou realizuje skôr výnimočne, nevznikajú nad rámec výživného žiadne iné výdavky, súvisiace so starostlivosťou o ňu. Zohľadnil skutočnosť, že otec neprispieva ani na mimoriadne výdavky maloletej, náklady mu nevznikajú ani na cestovné spojené s realizovaním styku, keďže s maloletou sa pravidelne nestretáva. Prihliadal na to, že otec je v produktívnom veku a podľa názoru ustálenej súdnej praxe, je každý, kto má vyživovaciu povinnosť, povinný sústrediť svoje životné aktivity tak, aby bol schopný plniť si v potrebnej miere svoju vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že ak otec argumentuje slabou efektivitou jeho podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva na základe živnosti, je možné zvážiť súčasné možnosti a vyvinúť úsilie na zabezpečenie si stabilného príjmu formou, napr. pracovného pomeru alebo vedľajšieho pracovného pomeru. Pri zvýšení výživného prihliadol i na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletej. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2017 do 31.01.2018 ustálil vo výške 1.320 eur (11x 220 - 100 eur). Otcovi povolil zaplatiť zročné výživné v mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných k rukám matky spolu s bežným výživným až do zaplatenia zročného výživného v plnom rozsahu, počnúc mesiacom február 2018. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd zvýši výživné na maloletú C. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 01.03.2017 a zročné výživné zaviaže otca uhrádzať mesačnými splátkami po 50 eur mesačne. Namietal nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorý sa nezaoberal jeho argumentáciou, ako aj predloženými dôkazmi a nezohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a príjem. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach platiť súdom určené výživné, nakoľko suma 220 eur mesačne plus splátky zročného výživného, ako aj jeho vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu a úhrada nevyhnutných výdavkov sú pre neho v tomto čase likvidačné. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie rozhodol na základe svojvôle a nie podkladov a relevantných skutočností, ktoré preukázal. Namietal, že súd neúplne a nesprávne zistil skutkový stav veci, nedal mu priestor dostatočne vyjadriť sa, nezohľadnil jeho výpoveď, nezobral do úvahy jeho výdavky na bývanie, stravu, výkon jeho živnostenského oprávnenia a výdavky na syna U.. Zdôraznil, že jeho mesačný príjem činí 600 eur, je SZČO, zaoberá sa stavebnými a pomocnými prácami. Poukázal na to, že v okrese R., kde žije, je ťažké nájsť si zamestnanie, v ktorom by mohol dosahovať vyšší príjem. Zdôraznil, že vyvíja všetku snahu na zvýšenie jeho príjmu, avšak jeho uplatnenie na trhu práce je v súčasnosti problematické, vzhľadom na veľkú konkurenciou v okolí jeho bydliska, pričom jeho mesačný príjem závisí aj od ročného obdobia. Uviedol, že z príjmu musí hradiť životné, opodstatnené a odôvodnené mesačné náklady, nielen pre neho, ale aj pre celú rodinu, keďže jeho družka poberá len rodičovský príspevok vo výške 226 eur mesačne. Náklady na bývanie jeho rodiny predstavujú sumu 90 eur mesačne, do sumy nie sú zarátané náklady na zakúpenie dreva v sume 20 až 25 eur mesačne. Potvrdil, že je vlastníkom garáže, ktorú mu podarovali rodičia v roku 2000, a ktorú rodičia využívajú a hradia náklady s ňou súvisiace. Rovnako potvrdil, že je vlastníkom 3-izbového bytu v R., ktorý vlastnili s matkou maloletej v podielovom spoluvlastníctve a po rozchode sa majetkovo vyporiadali tak, že matke vyplatil sumu 14.000 eur, ktorú si požičal od rodičov, keďže sa nechcel zadĺžiť v bankovom inštitúte. Nakoľko nemá možnosť pôžičku rodičom splácať, tento byt užívajú rodičia a hradia si náklady na bývanie. Zdôraznil, že jeho výdavky na stravu, hygienu a ošatenie predstavujú 300 eur mesačne, platba za zdravotné poistenie v sume 63 eur mesačne a splátky spotrebného úveru 141 eur mesačne. Uviedol, že má zdravotné problémy spôsobené dlhodobo vykonávanou ťažkou manuálnou prácou, problémy s opotrebovaným kĺbom ramena pravej ruky, opotrebovanou chrbticou v driekovej oblasti, za voľne dostupné lieky proti bolesti platí 10 eur mesačne. Zatiaľ liečbu nepodstupuje, pretože by nemohol vykonávať živnosť. Poukázal na jeho výdavky na maloletého syna U., ktorý má zdravotné problémy (trpí alergickým ochorením) a platby za lieky mu hradí v sume 60 eur mesačne a po 10 až 20 eur mesačne na hygienické potreby, oblečenie a obuv. Zdôraznil, že výživné platí riadne a včas v súdom určenej výške. Uvedomuje si, že náklady na dcéru sa zvýšili, nastúpila na strednú školu, preto sa nebráni zvýšeniu výživného, avšak nie v stanovenej výške, ktorá ohrozuje samotné základné životné potreby jeho a jeho rodiny. Poukázal na to, že matka okrem príjmu vo výške 700 eur, poberá prídavok na dieťa a daňový bonus. Dal do pozornosti, že náklady na maloletú sa zvýšili aj v súvislosti s presťahovaním sa matky do Q., kde sú náklady na život podstatne vyššie ako v R., pričom samotná matka uviedla, že mala zamestnanie aj v R., kde mesačné výdavky na maloletú nie sú tak vysoké. Rovnako poukázal na to, že matka za prenájom bytu platí v Q. 480 eur, pričom v R. platila 270 eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady na športovú činnosť maloletej uviedol, že je rád, že dcéra sa venuje športom, avšak nemožno mimoriadne výdavky v sume 150 eur počítať ako mesačné náklady, nakoľko ide o výdavky nepravidelné a jednorazové (obuv, oblečenie, chrániče, turnaje športová taška a pod.), predstavujúce mesačne sumu 15 až 20 eur. Vyčíslený výdavok za stravu a ošatenie na maloletú vo výške 80 eur považoval za nadhodnotený. Nespochybnil náklady týkajúce sa zdravotného stavu maloletej, avšak zároveň namietal, že súd sa jeho výdavkami na náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom nezaoberal. Poukázal na vyšší príjem matky a jej lepšiu životnú úroveň, na ktorej by sa malo dieťa podieľať. Zdôraznil, že nie je jeho povinnosťou prispievať na vyšší životný štandard matky, ktorá sa rozhodla s dcérou žiť v Q.. 4. Matka vo vyjadreniu k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Tvrdenia otca považovala ich za konfabulácie a zavádzanie jej osoby a konkrétnych udalostí. Potvrdila, že otec jej v roku 2016 v rámci majetkové vyporiadania vyplatil sumu 14.000 eur, avšak po dvoch rokoch, kedy bola nútená vyhľadať právnu pomoc, pričom predajná hodnota bytu bola v tom čase 43.000 eur. Časť z tejto sumy vyplatila advokátovi a splatila pôžičky, ktoré čerpali s otcom dieťaťa spoločne, avšak vzhľadom na nulové daňové priznanie otca, zmluvy uzatvárala ona. Časť prostriedkov dala svojmu plnoletému synovi a rovnakú časť maloletej na vkladnú knižku. Nesúhlasila s tvrdením, že rodičia otca obývajú 3-izbový byt, nakoľko má vedomosť, že bývajú v 2izbovom byte. Uviedla, že svoju situáciu potrebovala riešiť, dcéra nechcela bývať s otcom, zamestnanie mala len do júna 2014 (pracovný pomer na dobu určitú), následne bola vedená v evidencii nezamestnaných, preto využila všetky dostupné prostriedky na dohodu s otcom. Zdôraznila, že dcéru nechcela vytrhnúť z jej prostredia, avšak v lete 2014 v čase jej nezamestnanosti, dostala pracovnú ponuku v Q. s možnosťou bývania v prenajatom byte, ktorú sa rozhodla prijať. V tom čase s ňou otec dieťaťa nekomunikoval. Potvrdila, že poberá príjem 701 eur mesačne a prídavok na dieťa a daňový bonus, má na rozdiel od otca maloletej, uvedený v prehľade príjmu. Uviedla, že pri rozhodnutí presťahovať sa si zhodnotila situáciu, keď v R. dosahovala príjem 450 eur mesačne a jej náklady na bývanie činili 270 eur mesačne a v Q. sa jej príjem zvýšil na 700 eur mesačne a jej náklady na bývanie predstavujú 450 eur mesačne. Pred presťahovaním sa, vyvinula snahu na výmenu bytov s otcom maloletej s tým, že chcela bývať v 2 izbovom byte, dohoda však nebola možná. Uviedla, že jej rozhodnutie bolo správne, maloletá sa zlepšila v škole, dostala sa na výbornú strednú školu, športuje a do budúcnosti je predpoklad, že bude študovať na vysokej škole. Poukázala na to, že otec od rozhodnutia súdu poslal zvýšené výživné len v prvom mesiaci po rozsudku a v apríli 2018, zročné výživné nezaplatil, dcéru v telefonáte odbil, nedal jej ani darček na Vianoce. Uviedla, že jej je ľúto zdravotného stavu maloletého U., avšak zisťovaním vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni jej boli oznámené aj iné možnosti využitia predpisu na danú alergiu a používanie iných produktov. Matka maloletého po dovŕšení jeho veku troch rokov bude môcť pracovať a určite jej pomôžu aj starí rodičia, ktorí boli aj v minulosti vždy ochotní a ústretoví a s vnúčatami pomohli. Tvrdenia otca o jeho zdravotných problémoch považovala za nepreukázané. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 7. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov na strane dieťaťa a rodičov. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd sa domnieva, že odvolacie námietky otca sú čiastočne dôvodné. 8. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletej jej nástupom na strednú školu v septembri 2017 a súvisiace zvýšenie nákladov na dieťa jej prirodzeným rastom, keďže o poslednej úprave výživného bolo súdom rozhodnuté v roku 2013. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú bežné potreby, náklady na stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity a aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého priebežne zvyšujú. 9. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, správne súd prvej inštancie vyhodnotil potrebu zvýšenia výšky výživného na maloletú C.. Avšak na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že primerané zvýšenie výživného na dieťa je na sumu 200 eur mesačne. Je nesporné, že v súvislosti s návštevou školy je maloletej potrebné hradiť poplatky za ZRPŠ a za výdavky súvisiace so školskými aktivitami. Rovnako odvolací súd považuje za nesporné náklady na zabezpečenie bežných potrieb, to je stravy, hygienických potrieb, ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Tu je potrebné poznamenať, že nebolo povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky o nákupoch vecí bežnej dennej spotreby pre maloleté dieťa, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické, zdravotný stav, a pod.. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa treba zahrnúť aj podiel nákladov na bývanie, avšak v danom treba dodať, že matka užíva s dcérou 3-izbový byt. Odvolací súd konštatuje, že ďalšími nákladmi na zabezpečenie potrieb dieťaťa sú, v prípade jej ochorenia, náklady na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a nákup liekov. Otec nespochybnil športové aktivity maloletej, avšak odvolací súd zohľadnil jeho námietku smerujúcu k nesprávnosti posúdenia mimoriadnych jednorazových nákladov na športovú činnosť dieťaťa, ktorá predstavuje mesačne sumu 15 až 20 eur. K nákladom na maloleté dieťa je rovnako potrebné prihliadať na skutočnosť, že celá osobná starostlivosť o maloletú spočívala na matke, ktorá zabezpečuje potreby maloletej aj počas voľných dní, prázdnin a sviatkov, pričom otec prispieva na jej výživu výhradne platbou mesačného výživného v súdom určenej výške a s maloletou sa kontaktuje sporadicky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne zameral aj na dokazovanie za účelom posúdenia zmeny pomerov na strane oboch rodičov. Pokiaľ ide o otázku zisťovania príjmov, možností, schopností a majetkových pomerov rodičov v konaní bol preukázaný príjem oboch rodičov za celé sporné obdobie. Rovnako odvolací súd konštatuje, že od poslednej úpravy výživné došlo na strane oboch rodičov ku zvýšeniu príjmu, u matky zo 422 eur mesačne (v roku 2012) na sumu 700 eur mesačne, a otec v roku 2012 vykazoval v daňovom priznaní stratu, aktuálne jeho príjem činí 600 eur mesačne brutto. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý poukazuje na možnosti a schopnosti otca zabezpečiť si príjem, z ktorého bude schopný uspokojovať nielen potreby svoje a svojej rodiny, ale aj potreby maloletej C.. Tu je potrebné zdôrazniť, že otec v konaní nepreukázal, že by mal v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu obmedzenia vo výkone práce. Odvolací súd súhlasí s argumentom otca v súvislosti s pracovnými ponukami v R. a okolí v porovnaní s Q. a rovnako súhlasí s argumentom o zvýšení nákladov matky v dôsledku jej voľby presťahovať sa do Q., kde je nesporne vyššia životná úroveň a vyššie náklady na bežný život. Je však potrebné poznamenať, že otec vykonáva naďalej živnosť tak ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, kedy vykazoval straty, napriek tomu, že príjem z tejto jeho činnosti je naďalej nízky a nezodpovedajúci zabezpečeniu všetkých jeho potrieb a povinností. Svoju situáciu musí riešiť, vzhľadom na jeho prvoradú zákonnú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Odvolací súd neprihliadal na námietku otca v súvislosti s jeho zdravotnými problémami, ktoré nepreukázal. Pre úplnosť je potrebné konštatovať, že porovnaním majetkových pomerov rodičov je zrejmé, že na rozdiel od matky, otec je vlastníkom nehnuteľnosti a garáže. Skutočnosti uvádzané otcom vo vzťahu k majetkovému vyporiadaniu s matkou dieťaťa a užívania nehnuteľností jeho rodičmi nemajú vplyv na zvýšenie výživného v stanovenej výške. Je potrebné konštatovať, že tak matka, ako aj otec majú náklady na zabezpečenie bývania. Odvolací súd po preskúmaní spisu a z neho vyplývajúceho vykonaného dokazovania a doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že primeraná výška výživného na maloletú predstavuje sumu 200 eur mesačne. Takáto suma výživného je primeraná veku maloletej a zabezpečeniu jej odôvodnených potrieb, zohľadňujúca príjem a majetkové pomery oboch rodičov a príjem, schopnosti a možnosti otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou. Otec si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti na maloletú a má si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby bol schopný realizovať príspevky na dieťa titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom jej veku a potrebám. Z uvedených dôvodov odvolací súd vo zvyšku návrh matky zamietol. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a neumožnením priestoru vyjadriť sa k predmetu konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a v konaní poskytol otcovi dostatočný priestor na vyjadrenie sa k veci, či už ústnym prednesom do zápisnice na pojednávaní alebo písomným vyjadrením. 10. Odvolací súd sa stotožnil i s určením dátumu zvýšenia výživného, ktorú skutočnosť otec nenamietal. Zvýšením výživného od 01.03.2017 vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.03.2017 do 31.07.2019 vo výške 40 eur, čo predstavuje rozdiel medzi určeným výživným po 100 eur mesačne a zvýšeným výživným na sumu 200 eur mesačne za obdobie 29 mesiacov (29 x 100 eur), po započítaní otcom realizovaných platieb titulom výživného do júna 2019 v celkovej výške 2.860 eur (platby realizované od februára 2018 do augusta 2018). Súd v súlade s ust. § 232 CSP uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 11. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletej s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopností a možností na strane otca, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného, podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Zároveň zmenil napadnuté rozhodnutie aj v časti zročného výživného podľa § 388 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).