Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/11/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010770 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1117010770.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného O. A. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného O. A. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/47/2017 z 03.10.2018, na verejnom zasadnutí konanom 21. marca 2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. A., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava I z 03.10.2018, sp. zn. 3T/47/2017 bol obžalovaný O. A. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. , na tom skutkom základe, že dňa 26.07.2016 v čase asi o 10.22 hodine v Z. na N. námestí X/A v obchodnom dome G. - My, v oddelení textilu si vložil pod oblečenie 1 ks pánskych jeansov, na ktorých poškodil čiarový kód a následne s týmto tovarom prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia von z predajne, kde bol zadržaný príslušníkmi SBS, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti G. M. SR a.s., so sídlom N. námestie X/A, Z., R.: XX XXX XXX, škodu vo výške 54,99 €, pričom bolo zistené, že obvinený tak konal aj napriek tomu, že: - sa dňa 11.04.2016 krádežou tovaru dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za ktorý mu v blokovom konaní č. bloku: XXXXXXXX bola OR PZ v Dunajskej Strede, OO PZ Dunajská Streda uložená bloková pokuta vo výške 30,- € a taktiež - bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/28/2011 zo dňa 16.09.2015, právoplatným dňa 18.09.2015 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Za uvedený prečin bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 43 Tr. zák. na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti G. M. SR s.r.o., so sídlom N. námestie X/A, Z., R.: XX XXX XXX škodu vo výške 54,99 €. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie riadne a včas obžalovaný, a to do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 292) a to čo do výroku o vine a treste, ktoré odvolanie následne odôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu písomným podaním dourčeným Okresnému súdu Bratislava I 05.10.2018 (č.l. 293-294). Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresná súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav v rámci úvahy o vine obžalovaného, pretože obžalovaný je toho názoru, že jeho vina nebola v rámci vykonaného dokazovania jednoznačne preukázaná. Skutkové okolnosti popísal svedok Q., ktorý sa mal tohto skutku dopustiť. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný O. A. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu napriek riadne a včas vykázanému doručeniu, keďže upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené 04.03.2019, nedostavil, a preto odvolací súd za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 5 Tr. por. vykonal toto v jeho neprítomnosti. Rovnako vykonal v neprítomnosti verejné zasadnutie aj poškodenej strany a to za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por., keďže poškodená strana mala doručenie upovedomenia o verejnom zasadnutí vykázané dňom 27.02.2019. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného O. A. ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného O.Z. nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa výroku o vine a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si v celom rozsahu krajský súd osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje. Pokiaľ obžalovaný v odvolacích námietkach uvádza, že skutok nespáchal, pričom ako páchateľa označil Y. Q., je potrebné poukázať na jeho výpoveď z prípravného konania, kedy sa ku skutku priznal, pričom nie je možné akceptovať ním namietanú okolnosť, že nerozumel jazyku, v ktorom sa konanie viedlo, keďže vypovedal za prítomnosti svojho obhajcu, ktorý v prípade tvrdení uvádzaných obžalovaným by určite takúto okolnosť pri jeho výsluchu v prípravnom konaní namietal. Okrem toho v tejto súvislosti treba poukázať na výpoveď svedka L. W. ako aj svedkyne G. K., z ktorých výpovedí jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol spozorovaný na kamerovom zázname s tým, že z pánskej časti si zobral do kabínky nohavice, avšak vyšiel bez nich, pričom po vykonanom zákroku príslušníkmi SBS, vytiahol spod pásu nohavice, na ktorých bol odtrhnutý bezpečnostný kód. Obžalovaný sa skutku dopustil spolu s ďalšou osobou, pričom aj u tejto boli zistené odcudzené nohavice, ktoré obaja následne dobrovoľne vydali. Z výpovede svedkyne K. je zrejmá aj skutočnosť, že ak by sa u zadržanej osoby nenašli žiadne odcudzené veci, bola by ihneď prepustená. Rovnaký postup by bol aj vtedy, ak by z kamerového záznamu nevyplývalo, že by sa taká osoba dopustila krádeže. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Y. Q., ktorý vypovedal o tom, že krádeže sa dopustil iba on, túto aj krajský súd hodnotí ako výpoveď nevierohodnú, keďže sám svedok vypovedal, že bol s obžalovaným vo výkone trestu odňatia slobody a to priamo na cele a tam si mal čítať svoju výpoveď. Ďalej uviedol, že obžalovaný sa s ním o tejto veci nerozprával, avšak pripustil aj opak. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že je málo pravdepodobné, že by sa uvedený svedok o tejto veci s obžalovaným nerozprával, a to práve z dôvodu, že boli vo výkone trestu v spoločnej cele. Krajský súd preto uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priebeh skutkového deja ustálil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj priťažujúce okolnosti, aj odvolací súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu súd dbal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), pričom prihliadal na zákonom určené podmienky (§ 34 ods. 4 Tr. zák). Súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal na pomer a mieru závažnosti prípadných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti, pričom zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný už bol za iný trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), keďže má v odpise registra trestov 21 záznamov, pričom od roku 2011 ide o 11 záznamov. V prevažnej miere sa obžalovaný mal dopúšťať majetkovej trestnej činnosti, pričom mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Vzhľadom na túto skutočnosť okresný súd upravil základnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorej sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol tak ukladať trest obžalovanému v rozpätí od 1 roka a 4 mesiacov do 3 rokov. Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 rokov, ktorý trest možno považovať za zákonný a správny, keďže u obžalovaného ide o kriminálne závadovú osobu, ktorá sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a nepodmienečné tresty odňatia slobody sa zjavne míňajú u neho svojich výchovným účinkom. Správne postupoval okresný súd, keď uložil obžalovanému ďalší trest odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 43 Tr. zák., ktorého uloženie aj správne odôvodnil. Zaradenie obžalovaného zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. , keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.