Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/131/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010669 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1118010669.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci proti obžalovanému I. D., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9T/50/2018 zo dňa 18.04.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. decembra 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9T/50/2019 zo dňa 18.04.2019 bol obžalovaný I. D. uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že bez vážneho dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave, na Chorvátskej ulici číslo 5 v stanovenej lehote do 16.10.2017, pričom výzvu na nastúpenie do výkonu tohto trestu odňatia slobody si prevzal 02.10.2017, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod spisovou značkou 4T/21/2012 z 29.05.2017, právoplatným 30.05.2017. Pokiaľ o výrok o treste tak súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia ďalšieho trestu vo vzťahu k trestu uloženému obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/21/2012 zo dňa 29.05.2017, právoplatného dňom 30.05.2017. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to do výroku o treste. V písomných dôvodoch svojho odvolania uvádza, že upustenie od uloženia ďalšieho trestu je neadekvátny výrok o treste a to vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného ako aj jeho predchádzajúce odsúdenia. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava dôvodov písomne podaného odvolania, pričom navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný I. D. nechcel nič uviesť. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že odvolanie prokurátora bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Obžalovaný I. D. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9T/50/2018 zo dňa 18.04.2019 právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia ďalšieho trestu ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri upustení od ukladania ďalšieho trestu postupoval v súlade so zákonnými zásadami pre ukladanie trestov, pričom výrok o treste náležitým spôsobom odôvodnil a to vo všetkých relevantným smeroch. Výrok o treste zodpovedá okolnostiam prípadu ako aj osobe obžalovaného a možnostiam jeho nápravy, pričom v podrobnostiach krajský súd poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje bez nutnosti ho opakovať. V tomto smere odvolací súd pripomína, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/21/2012 zo dňa 29.05.2017, právoplatného dňom 30.05.2017 bol obžalovanému uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a to za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorej sa mal dopustiť v roku 2009. Práve nenastúpenie tohto trestu odňatia slobody na základe výzvy okresného súdu v stanovenej lehote, t. j. do 16.10.2017 bolo základom spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia zo strany obžalovaného. V posudzovanej trestnej veci tak ide o recidívu a preto u obžalovaného prichádzalo do úvahy ukladanie ďalšieho (samostatného) trestu v zmysle § 43 Tr. zák. Obžalovaný bol následne dodaný do výkonu sedemročného trestu odňatia slobody, ktorý v nasledujúcich rokoch aj riadne vykonával. Podľa názoru krajského súdu nie je nutné ukladať obžalovanému ďalší trest vo výmere 4 mesiace (tak ako to požaduje prokurátor v podanom odvolaní), nakoľko obžalovaný vykonal dlhodobý sedemročný nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom vo výkone trestu odňatia slobody a ani po jeho vykonaní sa obžalovaný (do rozhodovania odvolacieho súdu) nedopustil žiadnej ďalšej trestnej činnosti a možno tak dospieť k záveru, že uloženie a výkon dlhodobého nepodmienečného trestu odňatia slobody malo na obžalovaného priaznivý vplyv a viedlo ho k tomu, aby začal viesť riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že k spáchaniu posudzovanej trestnej činnosti došlo už pred viac ako dvomi rokmi a išlo o spáchanie menej závažného prečinu, pri ktorom stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na dva roky. Navyše, obžalovanému poľahčuje aj to, že sa k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti priznal ako aj to, že v zmysle znaleckého psychiatrického dokazovania jeho duševného stavu mu bola zistená duševná porucha, ktorá mohla mať vplyv na rozpoznávacie, respektíve ovládacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania stíhaného skutku. V neposlednom rade poukazuje odvolací súd, v zhode s názorom okresného súdu, na skutočnosť, že na naplnení znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu mal podiel aj okresný súd, ktorý síce právoplatne uložil obžalovanému trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky, avšak zároveň nenariadil dodanie obžalovaného do výkonu trestu v zmysle § 408 ods. 1 písm. b) Tr. por., ale mu zasielal výzvu na nástup trestu. Aj toto pochybenie okresného súdu zohralo určitú úlohu v danej trestnej veci a je nutné ho zohľadniť pri výroku o treste. S poukazom na všetky vymenované okolnosti dospel aj odvolací súd k záveru, že obžalovanému nie je nevyhnutné ukladať ďalší trest k odsúdeniu, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, nakoľko táto výmera trestu je dostačujúca aj ohľadne skutku týkajúceho sa prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.