Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/43/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010710 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1118010710.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného P. X. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 9T/52/2016 zo dňa 07.03.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný P. X., O.. XX.XX.XXXX X. V., Z. V. P. XX, E., nezamestnaný, s a u z n á v a z a v i n n é h o, že 21.07.2018 v čase asi o 13:15 hod. v V. na M. O.. Č.. X pri lavičkách vedľa kaviarne G. I. fyzicky napadol poškodeného F.E. M. tak, že k nemu pristúpil a zovretou rukou ho udrel do oblasti trupu, v dôsledku čoho poškodený F. M. spadol na chrbát, a o betón si udrel temeno hlavy, a počas toho, ako poškodený ležal na zemi, k nemu obvinený pristúpil, a nohou mu stúpil na hlavu do oblasti tváre, čím spôsobil poškodenému F. M. krvácanie do mozgu v čelovo temennej oblasti vpravo a bazálne vpravo, zlomeninu lebky a otvorenú ranu vlasatej časti hlavy, ktoré si vyžiadali chirurgické ošetrenie a hospitalizáciu v trvaní 6 dní, z ktorej bol prepustený na reverz, s dobou liečenia v trvaní od 3 do 4 mesiacov, pričom uvedené zranenia závažne ovplyvnili obvyklý spôsob života poškodeného F. M. po dobu minimálne 2 mesiacov a uvedeným zranením došlo u poškodeného k poškodeniu životne dôležitého orgánu - mozgu, t e d a inému úmyselne ublížil na zdraví, a spôsobil mu tým ťažkú ujmu na zdraví, č í m s p á c h a l prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Za to sa mu u k l a d á podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému F. M., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. U. XX, Y., škodu vo výške 8.910 €. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava I pod sp.zn. 9T/52/2018 dňa 07.03.2019 uznal obžalovaného P. X. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 21.07.2018 v čase asi o 13:15 hod. v V. na M. nám. č. X pri lavičkách vedľa kaviarne La I. fyzicky napadol poškodeného F. M. tak, že k nemu pristúpil a zovretou rukou ho udrel do oblasti trupu, v dôsledku čoho poškodený F. M. spadol na chrbát, a o betón si udrel temeno hlavy, čím spôsobil poškodenému F.ovi M.ovi krvácanie do mozgu v čelovo temennej oblasti vpravo a bazálne vpravo, zlomeninu lebky a otvorenú ranu vlasatej časti hlavy, ktoré si vyžiadali chirurgické ošetrenie a hospitalizáciu v trvaní 6 dní, z ktorej bol prepustený na reverz, s bližšie neurčenou dobou liečenia, a uvedeným zranením došlo u poškodeného k poškodeniu životne dôležitého orgánu - mozgu. Za to mu súd prvého stupňa podľa § X56 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 Trestného zákona súd prvého stupňa uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 287 ods. X Trestného zákona súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenému F.ovi M.ovi vo výške 8.9X0 €. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 08.03.20X9 prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného smerujúce proti výroku o vine, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.04.20X9. Uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva jednoznačný záver o tom, že obžalovaný udrel poškodeného rukami zovretými v päsť do oblasti trupu, následkom čoho poškodený spadol na chrbát, a o betón si udrel temeno hlavy, čím mu spôsobil krvácanie do mozgu v čelovo temennej oblasti vpravo a bazálne vpravo, zlomeninu lebky a otvorenú ranu vlasatej časti hlavy, ktoré si vyžiadali chirurgické ošetrenie a hospitalizáciu v trvaní 6 dní, z ktorej bol prepustený na reverz, a následne obžalovaný pristúpil k ležiacemu poškodenému, a tomuto silno šliapol alebo skočil na hlavu, a v útoku na poškodeného prestal až na popud svedka E. B.. Uvedené skutočnosti vyplývajú nielen z jednoznačnej výpovede svedka E. B., ktorý svoju výpoveď žiadnym spôsobom nezmenil počas celého priebehu prípravného konania, pričom pravdivosť tejto výpovede je možné vyvodiť aj z tvrdenia svedka o tom, že poškodený sotil obžalovaného ako prvý, z čoho možno vyvodiť záver o tom, že svedok sa nesnažil zakryť alebo zľahčiť správanie poškodeného, ale opísal ho podľa toho, ako ho reálne vnímal. Uvedená skutočnosť je nepriamo preukázaná aj výpoveďou svedkyne Z. G., ktorá si všimla kopnutie obžalovaného do hornej časti tela poškodeného, ktorý v tom čase už ležal na zemi, a od prítomných osôb počula, že malo ísť o kopnutie do tváre. V neposlednom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že útok obžalovaného na hlavu poškodeného priznal vo svojej výpovedi aj samotný obžalovaný, u ktorého je dôvodné predpokladať zľahčovanie svojho konania v úmysle zmiernenia následkov tohto konania, na základe čoho tento priznal šliapnutie poškodenému na hlavu. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy má prokurátor za jednoznačne preukázané, že obžalovaný po tom, ako poškodeného rukami zovretými v päsť udrel do oblasti hrudníka, následkom čoho tento spadol na chodník, o ktorý si udrel temeno hlavy, čím u poškodeného došlo k poškodeniu jeho mozgu, pričom napriek tomu, že poškodený ležal bezvládne na zemi, obžalovaný neupustil od svojho útoku voči poškodenému, a tomuto nohou zaútočil na oblasť hlavy, ktorú mal v tom čase poškodený nechránenú, a ležal na tvrdom podklade chodníka, a každý útok na hlavu mu mohol spôsobiť minimálne ťažkú ujmu na zdraví, na základe čoho bol voči takémuto útoku obžalovaného bezbranný, pričom v útoku na poškodeného obžalovaný prestal až na podnet svedka E. B.. Na základe týchto skutočností je jednoznačne preukázaný úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, a to najmä s poukazom k tomu, že aj keď ťažká ujma na zdraví bola poškodenému spôsobená v dôsledku pádu na chodník po jeho sotení zo strany obžalovaného, čo by u obžalovaného mohlo zakladať minimálne nepriamy úmysel takúto ujmu spôsobiť, tento napriek tomu, že poškodený ležal bezvládne na chodníku naňho opätovne zaútočil silným šliapnutím, alebo skočením, na jeho hlavu, ktorá bola nechránená na chodníku, z čoho možno jednoznačne vyvodiť priamy úmysle obžalovaného poškodenému ťažkú ujmu na zdraví spôsobiť. V uvedenej veci prokurátor poukazuje na viaceré a doposiaľ súdnou praxou neprekonané rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých je možné za úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví považovať aj také konanie, pri ktorom ťažká ujma na zdraví vznikla iným konaním páchateľa, ako bolo to, ktoré pôvodne zamýšľal (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR zo 04.XX.X976 uverejnené v Sb. rozh. tr. č. 54/X977 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29.X0.X990 uverejnené v Sb. rozh. tr. č. 35/X99X). Skutočnosť, že obvyklá doba liečenia zranenia, ktoré bolo v uvedenej veci poškodenému spôsobené, bola znaleckým posudkom MUDr. P. G., CSc, stanovená na 3 až 4 mesiace, a spôsobené zranenia boli spôsobilé závažne ovplyvniť obvyklý spôsob života poškodeného po dobu minimálne 2 mesiacov s poukazom k tomu, že poškodený mal trpieť bolesťami, mal byť dezorientovaný, mohol mať problémy s dýchaním, ako aj neurologické poruchy, avšak liečbu odmietal s poukazom na vedenie osobitného spôsobu života z jeho strany, pričom tieto závery možno považovať za odbornú otázku, na ktorú je oprávnený odpovedať práve znalec, ktorý tieto skutočnosti v danej veci v znaleckom posudku objektivizoval, na základe čoho má prokurátor za to, že ťažká ujma na zdraví bola v danom prípade odôvodnená nielen s poukazom na ustanovenie § X23 ods. 3 písm. e) Trestného zákona, aj ustanovením § X23 ods. 3 písm. i), ods. 4 Trestného zákona. Prokurátor namieta nedôvodnosť priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona u obžalovaného zo strany súdu prvého stupňa s poukazom k tomu, že obžalovaný počas prípravného konania, ako ani konania pred súdom, nepriznal spáchanie skutku v plnom rozsahu, ako mu bolo kladené za vinu, pričom na hlavnom pojednávaní neurobil vyhlásenie o svojej vine, ale urobil vyhlásenie o svojej nevine, čo nemožno považovať za priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie, a to najmä s poukazom na znenie rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Tdo/20/20X8 z X0.07.20X8. Za nedôvodné považuje aj uloženie trestu obžalovanému na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s poukazom na jeho osobu, a to najmä na jeho predchádzajúce odsúdenia, ktoré neviedli k jeho náprave a prevýchove, na základe čoho má prokurátor zato, že u obžalovaného je dôvodné ukladanie trestu v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Na základe uvedených skutočností prokurátor považuje postup senátu Okresného súdu Bratislava I spočívajúci v zmene právnej kvalifikácie žalovaného skutku zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § X55 ods. X Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) Trestného zákona na prečin ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. X, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) Trestného zákona za rozporný so zabezpečenými dôkazmi, ako aj ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svojím úmyselným konaním spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, pričom ho fyzicky napadol na mieste verejnosti prístupnom, a svojím konaním opísaným v predmetnej obžalobe naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § X55 ods. X Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) Trestného zákona. Zároveň považuje postup súdu pri ukladaní trestu obžalovanému s poukazom k vyššie uvedenému za rozporný s ustanovením § 34 ods. X, § 36 písm. l), § 38 ods. 4 Trestného zákona. Na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu podaním dourčeným súdu prvého stupňa dňa 20.05.20X9. Obhajoba uvádza, že súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne. Nemožno sa stotožniť s argumentmi prokurátora, že postup senátu Okresného súdu Bratislava X spočívajúci v zmene právnej kvalifikácie žalovaného skutku ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § X55 ods. X Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) Trestného zákona na prečin ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. X, ods.3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) Trestného zákona je rozporný so zabezpečenými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svojim úmyselným konaním spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví nielenže nebol v konaní pred súdom preukázaný, ale takýto úmysel bol jednoznačne vyvrátený. Veď je neprípustné považovať sotenie osoby poškodeného do hrudníka zo strany obžalovaného tesne po tom, ako poškodený sotil obžalovaného rovnakým spôsobom, za nepriamy úmysel spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví zo strany obžalovaného tak, ako to tvrdí v odôvodnení odvolania prokurátor. Rovnako tak sa obhajoba nestotožňuje s tvrdením prokurátora, že v prípade, že poškodený ležal nehybne na chodníku, je akýkoľvek útok na hlavu poškodeného spôsobilý privodiť tomuto minimálne ťažkú ujmu na zdraví. Takéto tvrdenie nie je ničím podložené, prináleží výhradne do kompetencie znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, a je na základe zdravotných správ a záverov znalca vylúčené, nakoľko samotným stupením na hlavu neboli poškodenému spôsobené žiadne zranenia, a preto intenzita tohto šliapnutia musela byť veľmi malá a nebola spôsobilá spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Na margo toho obhajca konštatuje aj fakt, že uvedené šliapnutie na hlavu by muselo byť kvalifikované ako pokus trestného činu a toto v obžalobe uvedené nebolo. Nesúhlasí s tvrdením prokurátora, že senát Okresného súdu Bratislava I pochybil pri priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. I) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa počas prípravného konania ku skutku tak, ako mu bol kladený za vinu, nepriznal v plnom rozsahu a neurobil vyhlásenie o svojej vine, ale urobil vyhlásenie o svojej nevine, čo nemožno považovať za priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie. Aj v tejto otázke rozhodol senát Okresného súdu Bratislava X absolútne správne, nakoľko skutok bol v uznesení o vznesení obvinenia a aj v obžalobe kvalifikovaný nesprávne, a preto sa k nemu nemohol obžalovaný priznať a urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. I písm. b) Trestného poriadku, čo pri svojom vyhlásení podľa § 257 ods. X písm. a) na hlavnom pojednávaní aj vysvetlil. Ku skutku, ktorý sa naozaj stal, sa priznal a svoje konanie aj úprimne oľutoval, čo vyplýva z jeho výpovede ako aj z obsahu jeho záverečnej reči. Na základe vyššie uvedených skutočností obhajoba odvolanie považuje za nedôvodné v celom jeho rozsahu, a preto navrhla, aby ho Krajský súd v V. ako také zamietol. Poškodený nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 3X4 Trestného poriadku riadne doručované. Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúce napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto nariadil verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil obžalovaného a ostatné procesné strany. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupkyňa krajskej prokuratúry v plnom rozsahu sa pridržiavala písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Právne závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože z neho vyplýva, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § X55 ods. X Trestného zákona. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obhajca sa pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Napadnutý rozsudok považoval za správny, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol. Obžalovaný pred odvolacím súdom uviedol, že mu je ľúto, že ublížil poškodenému, nemal to v úmysle, nikdy nebol agresívny človek a v danej chvíli sa zachoval nesprávne. Mal sa zobrať a odísť preč. Podľa § 32X ods. X písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v V. ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 3X6 ods. X alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 3X7 ods. X Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 37X ods. X Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné. Podľa § 2 ods. X2 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, zákonným spôsobom, a vyvodil z neho správne, avšak nie celkom úplné skutkové závery, v dôsledku čoho napriek výsledkom dokazovania nedôvodne vypustil zo skutkovej vety niektoré skutkové okolnosti. Uvedené síce bolo dôvodom pre korekciu napadnutého rozsudku odvolacím súdom, avšak odvolací súd zároveň konštatuje, súd prvého stupňa pochybil pri úvahách o právnej kvalifikácii skutku, avšak v inom ohľade, než uvádza prokurátor v odvolaní. Jedná sa o pochybenie, ktoré by mohlo byť dovolacím dôvodom podľa § 37X ods. X písm. i) Trestného zákona, a preto bol odvolací súd oprávnený a povinný toto pochybenie napraviť. S úvahami súdu prvého stupňa o tom, že skutok nie je zločinom ublíženia na zdraví podľa § X55 ods. X Trestného zákona sa odvolací súd až na kozmetické vady výroku o vine stotožnil. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal dňa 02.X0.20X8 obžalobu na P. X. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § X55 ods. X Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 2X.07.20X8 v čase asi o X3:X5 hod. v V. na M. nám. č. X pri lavičkách vedľa kaviarne La I. fyzicky napadol poškodeného F. M. tak, že k nemu pristúpil a zovretou rukou ho udrel do oblasti trupu, v dôsledku čoho poškodený F. M. spadol na chrbát, a o betón si udrel temeno hlavy, a počas toho, ako poškodený ležal na zemi, k nemu obvinený pristúpil, a nohou mu skočil na hlavu do oblasti tvare, čím spôsobil poškodenému F.ovi M.ovi krvácanie do mozgu v čelovo temennej oblasti vpravo a bazálne vpravo, zlomeninu lebky a otvorenú ranu vlasatej časti hlavy, ktoré si vyžiadali chirurgické ošetrenie a hospitalizáciu v trvaní 6 dní, z ktorej bol prepustený na reverz, s dobou liečenia v trvaní od 3 do 4 mesiacov, pričom uvedené zranenia závažne ovplyvnili obvyklý spôsob života poškodeného F. M. po dobu minimálne 2 mesiacov a uvedeným zranením došlo u poškodeného k poškodeniu životne dôležitého orgánu - mozgu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. X písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného a svedkyňu Z. G., podľa § 263 ods. X Trestného poriadku prečítal svedecké výpovede F. M. a E. B., vypočul znalcov Prof. MUDr. P. G., CSc. a MUDr. G. K., PhD., a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že počas popíjania so skupinkou ľudí došlo ku konfliktu s niekým z inej skupinky popíjajúcich ľudí, navzájom na seba pokrikovali. Poškodený sa postavil a sotil obžalovaného, na čo obžalovaný reagoval tak, že ho sotil tiež. Poškodený spadol na zem a udrel si hlavu. Medzitým sa z tej druhej skupinky postavil ďalší muž, z čoho obžalovaný vyvodil svoje ohrozenie, a preto šliapol poškodenému na hlavu. Následne chcel odísť, avšak niekto z prítomných ho zastavil. Priebeh skutku tak, ako ho opísal obžalovaný, vyplýva z výpovedí svedkov Z. G. a E. B.. Nezainteresovaná svedkyňa Z. G. popísala udalosti tak, že videla, ako obžalovaný obťažuje skupinku ľudí, došlo k verbálnemu konfliktu, poškodený obžalovaného sotil, následne počula tupý náraz, po ktorom videla poškodeného ležať na zemi, a obžalovaný doňho kopol, do hornej časti jeho tela nad hrudníkom. Svedok E. B., ktorý predtým konzumoval alkohol v skupinke poškodeného, tiež potvrdil, že poškodený obžalovaného sotil do hrudníka, následne obžalovaný úderom do hrude sotil poškodeného, ktorý padol na zem na temeno, a potom obžalovaný silno skočil poškodenému na tvár. Poškodený F. M. potvrdil len vzájomný konflikt, na okolnosti skutku si pre otras mozgu nespomínal. Z uvedených dôkazov vyplýva, že priebeh skutku sporný nie je. Obžalovaný a svedkovia odlišne interpretovali len tú časť konania obžalovaného, ktorá nastala po páde poškodeného na zem. Obžalovaný nepopieral, že jeho noha bola v kontakte s hlavou poškodeného, kontakt opísal ako šliapnutie. Svedkyňa G. uvádzala kopnutie do tela nad hrudníkom a svedok E. B. silné skočenie na tvár. Súd prvého stupňa nemal žiaden racionálny dôvod na vypustenie tejto časti konania obžalovaného zo skutkovej vety, pričom svoj postup v odôvodnení napadnutého rozsudku v tomto smere nevysvetlil. Zrejme tak učinil súd prvého stupňa z dôvodu, že príčinou následku konania obžalovaného nebola táto časť skutku, ale sotenie do poškodeného, v dôsledku ktorého došlo k vážnej poruche jeho zdravia. Tento skutkový záver súdu prvého stupňa zodpovedá vykonanému dokazovaniu, pretože má svoj podklad v znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia. Na uvedenom ale nič nemení skutočnosť, že prokurátor v obžalobe vymedzil skutok aj následným konaním obžalovaného, ktoré je významnou skutkovou okolnosťou z hľadiska posudzovania osobnostnej výbavy obžalovaného a s tým spojených možností jeho nápravy. Odvolací súd preto doplnil do skutkovej vety aj súdom prvého stupňa vypustené formulácie z obžaloby, avšak s istými odchýlkami od obžaloby, pretože dospel k záveru, že nebolo preukázané, že obžalovaný skočil poškodenému na tvár, ale len že mu na ňu stúpil. Medzi skočením na tvár a stúpením na tvár odvolací súd vzhliadol významný rozdiel z hľadiska závažnosti konania i právnej kvalifikácie, keďže skočenie na tvár predpokladá využitie vysokej intenzity pôsobenia vlastnej hmotnosti páchateľa na telo poškodeného, a treba z neho vyvodzovať úmysel páchateľa spôsobiť minimálne ťažkú ujmu na zdraví. Skočenie obžalovaného na tvár poškodeného by však muselo zanechať na tele poškodeného významné stopy nielen na koži, ale aj na vnútorných orgánoch hlavy, čo v prejednávanom prípade zaznamenané nebolo. V zmysle záverov znaleckého dokazovania i lekárskych správ poškodený utrpel tržnú ranu v záhlaví a prasklinu lebky v záhlaví, ktoré spôsobili subdurálny hematóm vpravo a intracerebrálny hematóm vpravo. Tieto boli následkom pádu poškodeného na temeno. Žiadne stopy na tvári poškodeného ošetrujúci lekári bezprostredne po úraze nezaznamenali, a preto odvolací súd dospel k záveru, že intenzita kontaktu nohy obžalovaného s tvárou poškodeného bola nízka, čo zodpovedá verzii obžalovaného, že poškodenému stúpil na tvár. Odvolací súd tiež nevidel žiadny dôvod pre vypustenie formulácie o tom, že poškodený bol minimálne 2 mesiace významne obmedzený v obvyklom spôsobe života, keďže uvedené tvorí kvalifikačný znak trestného činu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd korigoval skutok v porovnaní so skutkovými závermi súdu prvého stupňa. Táto korekcia sa však nijako nedotkla posudzovania právnej kvalifikácie konania obžalovaného, pretože sa jednalo o úpravu sekundárne významných skutkových okolností. Podstatou skutku v zmysle záverov znaleckého dokazovania bolo sotenie poškodeného a vznik vážnej poruchy jeho zdravia. Odvolací súd si v tejto časti plne osvojil argumentáciu súdu prvého stupňa a dospel k rovnakému záveru, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. X, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Aj skutkový stav ustálený odvolacím súdom zodpovedá v časti trestného činu ublíženia na zdraví úvahám súdu prvého stupňa obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obžalovaný poškodeného sotil do hrudníka takou intenzitou, z ktorej vyplýva, že nesledoval len drobné posotenie, ale chcel vyvolať vážnejší následok na tele poškodeného - ublíženie na zdraví v zmysle § X23 ods. 2 Trestného zákona. Na strane druhej vzhľadom na lokalizáciu fyzického útoku - hrudník a spôsob útoku - sotenie rukami do hrudníka - nemožno nad akúkoľvek pochybnosť konštatovať, že týmto sotením obžalovaný chcel spôsobiť poškodenému vážnu poruchu zdravia. Úmysel páchateľa spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví musí byť preukázaný takými okolnosťami prípadu, ktoré poukazujú napr. na priamy útok na životne dôležitý orgán, použitie zbrane, príp. opakované fyzické násilie a pod., teda okolnosťami, z ktorých je zrejmé, že páchateľ urobil všetko preto, aby dosiahol vyššiu intenzitu násilia s cieľom vážne ublížiť inému. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou, že konanie obžalovaného po skutku determinuje jeho úmysel počas skutku. Ako vyplýva z výpovede obžalovaného, ktorú odvolací súd vyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako pravdivú, tento stúpením na hlavu poškodeného reagoval na hrozbu, ktorú po páde poškodeného vnímal zo strany osôb zo skupinky poškodeného. Konanie obžalovaného po páde poškodeného na zem teda nemuselo nevyhnutne vyjadrovať pokračovanie jeho pôvodného úmyslu, naopak, vyjadrovalo jeho reakciu na inú príčinu. Odvolací súd teda v tejto časti uzatvára, že obžalovaný mal a mohol byť uzrozumený s tým, že ak danou intenzitou sotí poškodeného, tento pri páde neutrpí len menej závažné zranenie, ale môže si udrieť hlavu o pevný povrch a tým poškodiť životne dôležitý orgán, čo zodpovedá nedbanlivostnému zavineniu následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď dospel k záveru, že obžalovaný nenaplnil znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § X55 ods. X Trestného zákona, ale prečinu ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. X, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Dôvodom, pre ktorý odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 32X ods. X písm. d) Trestného zákona bolo uznanie obžalovaného vinným aj zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) Trestného zákona, pretože táto právna kvalifikácia nemala oporu vo vykonanom dokazovaní. Obžalovaný, svedkyňa G. i svedok B. zhodne uviedli, že poškodený ako prvý fyzicky zaútočil na obžalovaného, ktorého sotil, čo poškodený svojou výpoveďou nevyvrátil, a teda je zrejmé, že narušiteľom verejného poriadku, ktorého ochrana je podstatou prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) Trestného zákona nebol obžalovaný P. X.. Obžalovaný na zásah poškodeného do jeho osobného priestoru len reagoval (a to spôsobom neprimeraným a protizákonným), a teda zavinenie za narušenie verejného poriadku obžalovanému pričítať nemožno. Keďže z tohto dôvodu neboli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, nebolo na mieste uznať obžalovaného vinným aj zo spáchania tohto trestného činu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol rozsudkom, a to na podklade riadne, zákonne a dostatočne vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa. Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval existenciu, závažnosť a pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom dospel k totožným záverom ako súdu prvého stupňa, a odvolacie námietky prokurátora v tejto časti vyhodnotil ako neopodstatnené. Obžalovaný opisoval svoje konanie od počiatku trestného konania tak, ako bol napokon skutok preukázaný, a tak pri výpovedi v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní vyjadril ľútosť nad poškodením zdravia poškodeného. Jeho procesná aktivita spočívajúca vo vyhlásení podľa § 257 ods. X písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, vyplývajúca z právnej kvalifikácie skutku podľa obžaloby, ktorú neskôr súd neuznal, nemôže byť determinujúcim faktorom pre posudzovanie, či sa obžalovaný v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona priznal a svoje konanie ľutuje. Podstatným je jeho skutočný postoj k jeho konaniu a k následku tohto konania, ktoré bolo preukázané. V tomto kontexte niet pochýb o tom, že obžalovaný skutok priznal a oľutoval tak, ako to predpokladá ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona. Pokiaľ sa prokurátor v odvolaní domáha iného postupu, a to na podklade právnych záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v rozsudku sp. zn. 4Tdo/20/20X8 zo dňa X0.07.20X8, odvolací súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie nerieši identickú procesnú situáciu, ale týka sa duplicity priznávania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona v prípade vyhlásenia viny. V prejednávanom prípade k takémuto vyhláseniu nedošlo. Odvolací súd ustálil rovnako ako súd prvého stupňa priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona spočívajúce v predchádzajúcich odsúdeniach. Obžalovaný má v registri trestov 2 záznamy, pri ktorých neplatí fikcia neodsúdenia, jedná sa o odsúdenia pre prečin podvodu podľa § 22X ods. X, ods. 2 Trestného zákona z roku 20X2 a pre prečin porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami podľa § 256 ods. X, ods. 2 Trestného zákona z roku 20X5. Podľa § 34 ods. X Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Aplikujúc kritériá a zásady pre ukladanie trestov vyjadrené v citovaných ustanoveniach § 34 ods. X, ods. 4 Trestného zákona odvolací súd dospel k záveru, že na splnenie preventívneho, výchovného i morálneho účelu trestu je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a to jednak so zreteľom na to, že jeho konaním došlo k ohrozeniu života a poškodeniu životne dôležitého orgánu poškodeného so znalcom predpokladanými trvalými následkami v zmysle neurologických porúch, ale aj s prihliadnutím na to, že obžalovaný už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý sa minul svojmu účinku, a to opakovane. Obžalovaný žije asociálnym spôsobom života, nemá pracovné a spoločenské návyky, čo viedlo k ľahostajnému postoju k zdraviu a životu iného človeka, a preto je potrebné zdôrazniť ochrannú a morálnu funkciu trestu. Na strane druhej, odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že postačí uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby uvedenej v § X56 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 2 až 5 rokov. Pri tomto závere prihliadal odvolací súd na poľahčujúcu okolnosť priznania k trestnému činu podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ako aj na to, že poškodený sám o svoj zdravotný stav nedbal, po vážnom úraze mozgu odišiel z nemocnice a už sa neliečil, navyše poškodený bol iniciátorom fyzického konfliktu s obžalovaným. Obžalovaný P. X. bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody uloženého pre úmyselný trestný čin, preto ho odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd prevzal z napadnutého rozsudku výrok o ochrannom opatrení a o náhrade škody, pretože tieto zodpovedali vykonanému dokazovaniu a boli v súlade so zákonom. Obžalovaný P. X. je v zmysle záverom znaleckého dokazovania závislý na alkohole, a jeho osobnosť sa prejavuje impulzívne a nezdržanlivo, sociálne zlyháva a porušuje morálne a etické pravidlá. Odvolací súd obžalovanému podľa § 73 ods. X písm. c) Trestného zákona uložil ochranné ambulantné protialkoholické liečenie, ktoré je uňho aj medicínsky indikované. V adhéznom konaní si poškodený F. M. uplatnil nárok na náhradu škody podľa bodového ohodnotenia úrazu, ktoré znalec určil na 450 bodov/á X9,08 €, a na uvedenom podklade odvolací súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 8.9X0 € poškodenému F.ovi M.ovi. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.