Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/59/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118219372 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1118219372.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. N., J. O. XX.XX.XXXX M. S.Q. N., J. O. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany - pracovisko Hlohovec, so sídlom: Jarmočná 3, 920 01 Hlohovec, deti rodičov - matka: X. N., V. V., J. O. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. J.E. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená JUDr. Michalom Antalom, advokátom, so sídlom: Hlavná 13, 917 01 Trnava, a otec: S. N., narodený dňa XX.XX.XXXX, Y. G.: P. H. XX, XXX XX G., zastúpený JUDr. Jakubom Malým, advokátom, so sídlom: Cukrová 14, 813 39 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 21. marca 2019, č. k. 3P/9/2019-123, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. marca 2019, č. k. 3P/9/2019-123 vo výroku, ktorým súd prvej inštancie umožnil otcovi stretávať sa s maloletými deťmi každú nedeľu v čase od 09.00 hod do 18.00 hod mení tak, že otec je oprávnený dočasne sa stretávať sa s maloletou D. N., J. O. XX.XX.XXXX M. S. S. N., J. O. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v roku v pondelok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. Otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v určenom čase, v mieste bydliska matky. Matka maloletých detí je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. II. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením a platí až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/129/2018. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 21.03.2019, č.k. 3P/9/2019-123 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne až do právoplatnosti skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3P/129/2018, upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. Otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska matky. Matka maloletých detí je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec domáhal, aby súd prvej inštancie na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca platiť výživné na maloletú D. vo výške 150,- € mesačne a na maloletého S. 100,- € mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci. Styk s maloletými deťmi žiadal upraviť tak, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým S. každý týždeň v nedeľu od 09.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. a s maloletou D. každý týždeň od v nedeľu od 9.00 hod. do 20.00 hod. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil otec tým, že matka sa v júni 2018 spolu s maloletými deťmi odsťahovala ku svojim rodičom do Hlohovca a zhoršenie vzťahov medzi rodičmi vyústilo do situácie, kedy matka maloletých detí zámerne a neodôvodnene bránila otcovi v styku s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením sp.zn. 3P/129/2018, právoplatným dňa 03.12.2018, vylúčil na samostatné konanie vedené na pod sp. zn. 3P/9/2019. Vychádzajúc z návrhu otca maloletých detí, ako aj obsahu súvisiaceho spisu sp.zn. 3P/129/2018 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu otca je možné vyhovieť len čiastočne, a to pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi. V rámci skutočného stavu uviedol, že maloletá D. N., J. XX.XX.XXXX, bola otcom, ako manželom matky právoplatne osvojená na základe rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 3P/83/2017 zo dňa 16.10.2017. S. N., J. XX.XX.XXXX, pochádza z manželstva. Rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do júna 2018, kedy sa matka spolu s maloletými odsťahovala ku svojim rodičom do Hlohovca. Maloleté deti sa od toho času nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Otec uviedol a výpismi z bankového účtu osvedčil, že matke od času odsťahovania zo spoločnej domácnosti dobrovoľne prispieva na výživu maloletých detí sumou 500,- € mesačne. 3. Súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi neodkladným opatrením do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (sp. zn. 3P/129/2018) v záujme ochrany maloletých detí pred dôsledkami rodičovského konfliktu a z neho vyplývajúcej nedostatočnej schopnosti rodičov vzájomne komunikovať o otázkach týkajúcich sa maloletých detí. Poukázal na nízky vek maloletého S. a jemu zodpovedajúcu potrebu budovania vzťahu s druhým rodičom formou pravidelného kontaktu, ako aj právo maloletých detí na kontakt s oboma ich rodičmi, z dôvodu ktorého upravil styk otca s maloletými deťmi v nevyhnutnom rozsahu tak, aby na jednej strane zodpovedal ich veku a odôvodneným potrebám a dennému režimu a na druhej strane, aby bolo maloletým deťom umožnené rozvíjať vzťah so svojím otcom. Styk otca s maloletými deťmi určil súd prvej inštancie na každú nedeľu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., režim ktorý matka musí strpieť aj z toho dôvodu, že svojím rozhodnutím odsťahovať sa s maloletými deťmi do Hlohovca mimo Bratislavy, kde rodina dovtedy žila, značne sťažila otcovi možnosť styku s maloletými deťmi, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že otec je zamestnaný s miestom výkonu práce v Bratislave a je nepredstaviteľné, aby styk prebiehal počas pracovných dní. 4. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh otca zamietol, nakoľko dospel k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu neboli splnené zákonné predpoklady. Konštatoval, že pre zverenie maloletých detí neodkladným opatrením matke nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí formou neodkladného opatrenia a nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. V konaní bolo nesporne zistené, že maloleté deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, čo rešpektuje aj otec maloletých detí. Rovnako v časti návrhu o výživné nebola daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko súd prvej inštancie mal návrhom otca za osvedčené, že výživa maloletých detí je riadne zabezpečovaná, keď otec uviedol, že mesačne matke prispieva na maloleté deti sumou 500,- €, pričom matka maloletých rovnako v konaní vo veci samej vedenom pod sp. zn. 3P/129/2018 v návrhu uviedla, že manžel prispieva na maloleté deti sumou 500,- € mesačne. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletými každú nedeľu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod podal otec včas odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec v odvolaní primárne nesúhlasí so súdom určeným rozsahom styku s maloletým Markom, nakoľko v návrhu žiadal o úpravu styku vo vzťahu k maloletému S. tak, že bude oprávnený stretávať sa s ním každý týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do pondelka 18:00 hod. Otec rovnako, ako súd prvej inštancie má za to, že pri nariadení neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým S. a maloletou D. je nevyhnutné brať osobitný zreteľ na ich vek (maloletá D. vo veku 6 rokov a maloletý S. vo veku 2 roky), odôvodnené potreby, ako aj ich denný režim zodpovedajúci ich veku a na citové aspekty maloletých prihliadať osobitne vzhľadom na ich vekový rozdiel. Otec v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že maloletý S., na rozdiel od maloletej D., ešte nie je v školskom veku, resp. ešte nie je vo veku, kedy je povinný si plniť svoju povinnú školskú dochádzku a vzhľadom na to je podľa názoru otca pre maloletého S. prijateľný a vyhovujúci styk s otcom každý týždeň od nedele 9:00 hod až do pondelka 18:00 hod bez toho, aby to malo pre jeho potreby akýkoľvek negatívny vplyv. Otec uvádza, že nemá akýkoľvek problém preberať maloletých v mieste bydliska matky a odovzdať v mieste bydliska matky v nedeľu v súdom určený čas maloletú D. a následne v pondelok maloletého S.. Navrhuje preto rozšíriť styk s maloletým S. do pondelka do 18:00 hod. Nakoľko S. nie je povinný byť prítomný v akejkoľvek inštitúcii a/alebo školskom resp. predškolskom zariadení v pondelok, a zároveň pre otca nie je pondelok pracovným dňom, má záujem tráviť s maloletým S. v tento deň spoločný čas. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.03.2019, č.k. 3P/9/2019-123 v časti druhého výroku zrušil a vrátil vec v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že rozšíri styk otca s maloletým S. na každý týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do pondelka 18:00 hod. 6. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala rovnako ako otec odvolanie s odôvodnením, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a v neprospech maloletých detí. Má za to, že nie je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko otec sa od opustenia spoločnej domácnosti stretáva s maloletými deťmi pravidelne a v styku mu matka nikdy nebránila. V odvolaní uvádza matka chronologický prehľad realizovaného styku otca s maloletými, na základe ktorého je zjavné, že otcove tvrdenia o tom, že mu matka neumožňuje styk maloletými deťmi, sa nezakladajú na pravde, a nie je preto naplnený zákonný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Okrem toho má za to, že nariadená dočasná úprava styku nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Zastáva názor, že za súčasného stavu nie je aspoň spočiatku vhodné a v prospech maloletých detí, aby sa tieto stretávali s otcom bez prítomnosti matky. Doposiaľ realizovaný styk je podľa názoru matky vyhovujúci a to najmä s ohľadom na maloletého S., ktorý má svoj pravidelný režim a stále ešte potrebuje poobedný spánok. Maloletý S. zároveň ešte doposiaľ nikdy nespal mimo domu bez prítomnosti matky. Odovzdanie maloletého na tak dlhý čas, by preto podľa názoru matky predstavovalo výrazne negatívny zásah do jeho pravidelného režimu. Matka má taktiež vážnu a odôvodnenú obavu, že v prípade, že by sa mal z ničoho nič styk maloletého S. uskutočňovať tak dlhý čas bez jej prítomnosti, malo by to negatívny vplyv na jeho psychický stav. Poukazuje pritom na doposiaľ negatívne skúsenosti pri pokuse o styk otca s maloletým bez jej prítomnosti. Pokiaľ ide o nariadenú frekvenciu styku, zastáva matka názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, je nesprávne i z toho dôvodu, že súd prvej inštancie pochybil, keď neprihliadol na § 28 ods. 2 Zákona o rodine, v dôsledku čoho potom súdom určený styk na každú nedeľu ju znevýhodňuje ako matku pri výkone jej rodičovských práv, keď v podstate nebude môcť stráviť prakticky žiadny víkend s deťmi bez narušenia, čo je i v rozpore so záujmami maloletých detí. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2009, sp.zn. 9CoP/54/2009. Matka v odvolaní uviedla, že i keď zastáva názor, že zákonný predpoklad spočívajúci v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov nebol v čase rozhodovania prvoinštančného súdu daný, uvedomuje si, že za aktuálnej situácie bude zrejme dočasné rozhodnutie vo veci potrebné. Odvolací súd nežiada, aby neupravil styk otca s maloletými deťmi, ale aby nariadenú úpravu zmenil tak, aby bola v najlepšom záujme maloletých detí a rešpektovala ich potreby. Konkrétny spôsob úpravy ponecháva na odvolací súd s výhradou, aby bol styk otca s maloletými deťmi aspoň nejakú dobu (niekoľko mesiacov) upravený za prítomnosti matky a v kratšom čase a tento aby sa následne rozširoval. Zároveň žiada matka o to, aby mala zachovaný aspoň jeden celý víkend v mesiaci, ktorý by nebol narušený výkonom styku otca s deťmi. 7. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. Rovnako kolízny opatrovník nepodal vyjadrenie k odvolaniam matky ani otca. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), dospel k záveru, že odvolanie otca a matky je čiastočne dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 C.s.p.). 9. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. tak neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. V zmysle § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. V zmysle § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Neodkladné opatrenie ako osobitný procesný inštitút je cielene určené na zabezpečenie rýchlej úpravy pomerov účastníkov konania. Podmienkou jeho uplatnenia je existencia stavu vyžadujúceho si okamžitý zásah zo strany súdu. Pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie a pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu konania aj z obsahu súdneho spisu, teda z dôkazov vykonaných v meritórnom konaní, dôvodnosť jeho nariadenia musí byť zjavná zo samotného návrhu, príp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených. 13. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, pričom neodkladné opatrenie má len dočasný, resp. provizórny charakter. V prípade maloletých detí je prostriedkom ochrany ich zjavne ohrozených práv do doby nadobudnutia právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. Stráca svoje opodstatnenie, akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 14. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy, ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. 16. Neodkladným opatrením sa otec domáhal dočasnej úpravy pomerov k maloletým deťom - zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, určenie výživného otcovi na deti a úpravy styku otca s maloletými deťmi na čas do právoplatného rozhodnutia o rozvod manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým na čas po rozvode. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, momentálne prebieha rozvodové konanie spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3P/129/2018, pričom starostlivosť o maloleté deti fakticky zabezpečuje matka s tým, že otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletých mesačne sumou 500,- €. V danom prípade odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ako aj v časti návrhu na výživné neboli splnené zákonné predpoklady, nakoľko nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým, ktorých osobnú starostlivosť matka fakticky vykonáva a rovnako bolo osvedčené, že otec pravidelne a dobrovoľne prispieva matke na výživu maloletých, ktorá je riadne zabezpečovaná. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie ani nebolo napadnuté odvolaním zo strany matky ani zo strany otca, preto zamietajúci výrok predmetného uznesenia nadobudol právoplatnosť. 17. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že otec navrhoval úpravu styku vo vzťahu k maloletému S. tak, že bude oprávnený stretávať sa s ním každý týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do pondelka 18:00 hod, pričom s maloletou D. navrhoval upraviť styk každý týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 20.00 hod. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil otec zhoršením vzťahov medzi rodičmi, a to od odchodu matky s maloletými v júni 2018 zo spoločnej domácnosti z Bratislavy do Hlohovca, čo podľa vyjadrenia otca vyústilo do situácie, kedy matka maloletých detí zámerne a neodôvodnene bránila otcovi v styku s maloletými deťmi. Odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosti tvrdené otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka mala možnosť vyvrátiť v rámci svojho odvolania, kde síce uviedla, že vzhľadom na doposiaľ pravidelne realizovaný styk otca s maloletými nevidí zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, zároveň však pripustila, že za aktuálnej situácie zrejme dočasné rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi je potrebné. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý v záujme ochrany maloletých detí pred negatívnymi dôsledkami konfliktu medzi rodičmi dočasne upravil neodkladným opatrením styk otca s maloletými deťmi. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie však odvolací súd má za to, že rozsah, ako aj režim styku otca s maloletými deťmi je potrebné zmeniť. Za dôvodnú považuje súd námietku matky, že aktuálna frekvencia styku otca s maloletými v zmysle neodkladného opatrenia jej neumožňuje stráviť s deťmi ani jeden ucelený víkend, nakoľko otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každú nedeľu. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné nastaviť styk otca s deťmi tak, aby matka nebola znevýhodnená (aj do budúcna), mohla rovnako realizovať svoje rodičovské práva a bola jej daná možnosť na trávenie voľného času s deťmi mimo jej pracovných povinností počas víkendov. Zároveň odvolací súd podotýka, že musí rešpektovať aj záujem otca na pravidelnom a častom stretávaní sa s maloletými deťmi, ktoré je bezpochybne dôležité pre rozvíjanie ich vzájomného vzťahu, jeho budovanie a upevňovanie tak, aby aj do budúcna bolo možné realizovať styk bez problémov a nedochádzalo k citovému odcudzeniu detí. Otec sa v odvolaní domáha rozšírenia styku s maloletým S. na neprerušené dva dni v týždni. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vzhľadom na vek maloletého S., ktorý aktuálne je vo veku 2 rokov a 4 mesiacov, je nevyhnutné zohľadniť tiež vytvorenú väzbu maloletého k matke, ktorá je nesporná, keďže doposiaľ v prvom rade matka zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletého, čím sa prirodzene vytvorilo puto dieťaťa na matku. Odvolací súd nepopiera, že je dôležité nastaviť pravidelný režim stretávania s otcom. Je však zároveň toho názoru, že musí pritom sledovať predovšetkým záujem maloletého dieťaťa útleho veku, aby režim styku bol pre dieťa vyhovujúci, zodpovedajúci jeho veku a potrebám, ale zároveň aj zohľadňujúci potrebu udržiavania a rozvíjania vzťahu s otcom. Momentálne sa javí za postačujúce ponechať rozsah styku maloletého s otcom bez prespávania mimo domova tak, ako ho nariadil súd prvej inštancie, s potenciálom rozširovania styku do budúcna. Odvolací súd preto neakceptoval aktuálne požiadavku otca na rozšírenie styku s maloletým S. z nedele od 9,00 hod. do pondelka 18.00 hod., avšak prihliadol na návrh otca a zároveň aj jeho možnosť stretávať sa s maloletými počas pondelkov (nakoľko pondelok nie je pre otca pracovným dňom) a zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku tak, že otec bude oprávnený dočasne sa stretávať s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v roku v pondelok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. Otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska matky. Matka maloletých detí je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Uvedená dočasná úprava styku otca s maloletými deťmi zatiaľ zabezpečuje nevyhnutný kontakt otca s maloletými deťmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec nebol pozbavený svojich rodičovských práv, a keďže otec realizuje svoje rodičovské právo iba minimálnym spôsobom, akým je upravená forma tohto nevyhnutného styku otca s maloletými deťmi, nie je ani dôvod, aby pri styku bola prítomná ešte aj ďalšia osoba t.j. matka, bez ohľadu na to, že maloletý S. je dieťa útleho veku (bez potreby dojčenia matkou). Obaja rodičia by sa mali v prvom rade naučiť spolu vychádzať a určitým spôsobom si vychádzať v ústrety. Bez vzájomného rešpektu rodičov nebude možné správnym smerom rozvíjať vzťah medzi otcom a maloletými deťmi. 18. Odvolací súd na záver podotýka, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu v obmedzenom rozsahu, v tomto prípade do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/129/2018, v ktorom bude rozhodnuté o konečnej úprave výkonu rodičovských práv na čas po rozvode. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).