Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/74/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010314 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1119010314.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovanej O. T., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona (účinného do 31.07.2019), o odvolaní Okresnej prokuratúry Bratislava I proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 0T/44/2019-107 zo 07. júna 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. októbra 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 0T/44/2019-107 z 07.06.2019 bola obžalovaná O. T. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019, na skutkovom základe, že dňa 02.05.2019 v čase okolo 20:20 hod. v C. na H. K. v predajni C., odcudzila bez použitia násilia voľne vystavený tovar, a to 2 ks syru G. zelené korenie v hodnote 2,58 eur (1,29 eur za kus), 4 ks syru D. 200g v hodnote 9,40 eur (2,35 eur za kus), 2 ks syru C. maxi v hodnote 3,18 eur (1,59 eur za kus), 2 ks syru D. 120 g v hodnote 1,98 eur (0,99 eur za kus), teda tovar v celkovej hodnote 17,14 eur, a to tým spôsobom, že tento tovar vybrala z regálu so syrmi, následne šla ku koncu regálu, kde si pri kartónoch s džúsmi čupla, vybrala syry z papierových obalov, a tieto si vložila do svojej čiernej kabelky, ktorú mala pri sebe, následne s ostatným tovarom, ktorý mala pri sebe a držala ho v rukách, šla k pokladničnej zóne, kde za tento tovar zaplatila, avšak s tovarom, ktorý mala vo svojej čiernej kabelke, nezaplatila a s týmto prešla za pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde bola zastavená pracovníkom SB S, čím obvinená svojím konaním spôsobila poškodenej spoločnosti C. s.r.o., so sídlom C., C. XX/A, celkovú škodu vo výške 17,14 eur, pričom bolo zistené, že obvinená sa dňa 02.10.2018 v C. na C. ulici v predajni Z. dopustila priestupku proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo jej bola Obvodným oddelením Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - západ uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste číslo 11082182 vo výške 33 eur a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2018, a ďalej bolo zistené, že obvinená bola trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T /21/2019 zo dňa 28.02.2019, právoplatným dňa 28.02.2019, uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby 18 (osemnásť) mesiacov, Za to bol obžalovanej podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, §36 písmeno 1) § 37 písmeno m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona bola obžalovaná na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bola obžalovanej, postupom podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, uložená povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti C. s.r.o., so sídlom C. XX/A, C. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, sumu vo výške 17,14,- Eur. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podala odvolanie prokurátorka okresnej prokuratúry v neprospech obžalovanej, smerujúce proti výroku o uloženom treste nestotožniac sa s výmerou uloženého trestu považujúc ho za neakceptovateľný. V písomných dôvodoch odvolania vytýka súdu prvého stupňa uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na samej dolnej hranici trestnej sadzby a k tomuto dáva do pozornosti nasledovné: „Pokiaľ ide o osobu obžalovanej, z odpisu registra trestov vyplýva, že táto bola pred spáchaním stíhaného prečinu krádeže už 15-krát právoplatne odsúdená v trestnom konaní. Jej odsúdenia pre trestné činy sa „tiahnu“ opakovane už od mladistvého veku (od roku 1986) prakticky do súčasnej doby, a to predovšetkým pre majetkovú trestnú činnosť (početné trestné činy krádeže, trestný čin podvodu), ale aj drogovú trestnú činnosť. Ďalej je z odpisu registra trestov zrejmé, že na obžalovanú bolo v minulosti vplývané výkonom viacerých nepodmienečných trestov odňatia slobody celkom 9-krát, z toho dokonca 2-krát pre zločiny lúpeže vo výmere 10 rokov, resp. 3 roky. Je evidentné, že v prípade obžalovanej ide o ťažko napraviteľnú špeciálnu recidivistku vo vzťahu k trestným činom krádeže. Aj časové okolnosti spáchania aktuálne stíhaného prečinu krádeže odzrkadľujú nepoučiteľnú a nepolepšiteľnú povahu obžalovanej ajej výrazné sklony k páchaniu najmä majetkovej trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná naposledy vykonala nepodmienečný trest odňatia slobody len v nedávnej dobe, a to dňa 17.09.2018. V už krátkej časovej dobe od jej prepustenia na slobodu spáchala dňa 02.10.2018 priestupok proti majetku a v relatívne krátkom časovom horizonte od spáchania tohto priestupku sa dopustila trestného činu krádeže dňa 25.02.2019, za ktorý bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/21/2019 zo dňa 28.02.2019, právoplatným toho istého dňa, na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Aktuálne stíhaného prečinu krádeže sa obžalovaná dopustila dňa 02.05.2019, evidentne v krátkej časovej dobe, približne 2 mesiace po začatí plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia na základe citovaného trestného rozkazu Okresného súdu Malacky. Je tak evidentné, že ani hroziaci „Damoklov meč“ v podobe plynutia skúšobnej doby a možnosti nariadenia výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody neodradil obžalovanú od páchania trestnej činnosti. Z opísanej chronológie protiprávnej činnosti obžalovanej je tak zrejmé, že obžalovaná sa v relatívne krátkom časovom horizonte približne 7 mesiacov od jej prepustenia na slobodu dopustila celkom troch protiprávnych konaní, z ktorých dve naplnili znaky trestného činu. Takáto výrazná trestná minulosť obžalovanej ju kvalifikuje ako špeciálnu recidivistku, ktorá doposiaľ preukázala výraznú náchylnosť na páchanie najmä majetkovej trestnej činnosti. Na osobu obžalovanej už bolo v minulosti pôsobené tak alternatívnym trestom (trest povinnej práce), podmienečnými, ako aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ale zrejme bez úspešného vplyvu na jej nápravu a výchovu. Je teda evidentné, že u obžalovanej dosiaľ ukladané alternatívne tresty, podmienečné tresty odňatia slobody, ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali dostatočný výchovný a nápravný účinok. Pokiaľ ide o pomery obžalovanej, je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná nie je v súčasnej dobe riadne zamestnaná, je bez pravidelného príjmu, pracuje len príležitostne a je nemajetná....Trest odňatia slobody vymeraný obžalovanej napadnutým rozsudkom súdu na samej dolnej hranici trestnej sadzby účel trestu očakávaný v ustanovení § 34 odsek 1 Trestného zákona v žiadnom prípade nemôže plniť. Napádaným rozsudkom uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov je tak príliš mierny so zreteľom na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu ohľadom následku spôsobeného stíhaným prečinom, a teda že podľa názoru súdu ide o mimoriadne nízku výšku spôsobenej škody (17,14 eur), čo významne znižuje závažnosť spôsobeného následku, tu možno mať oprávnené pochybnosti o opodstatnenosti tohto názoru. Jednak argument súdu o mimoriadne nízkej škode nie je podľa názoru prokuratúry namieste, keďže škoda vo výške 17,14 eur sa v bežnom obchodnom styku nijak nevyznačuje svojou mimoriadnosťou (v danom prípade určite nejde o zanedbateľnú, nepatrnú škodu v podobe pár centov) a jednak závažnosť spáchaného prečinu možno vidieť práve v tom, že obžalovaná sa ho dopustila v krátkej časovej dobe po začatí plynutia skúšobnej doby, ktorá jej bola uložená za spáchanie rovnakej trestnej činnosti. Práve táto náchylnosť obžalovanej na páchanie rovnakej majetkovej trestnej činnosti je natoľko intenzívna, že z hľadiska dosiahnutia účelu trestu vylučuje možnosť uloženia trestu odňatia slobody obžalovanej na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Závažnosť trestného činu obžalovanej je tak vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti jeho spáchania aj napriek nízkej škode vysoká. Podľa názoru prokuratúry sa mali úvahy súdu v otázke výmery zákonného, primeraného a spravodlivého trestu obžalovanej pohybovať minimálne v tom smere, v akom to navrhoval prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.06.2019, t.j. uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere minimálne 12 mesiacov. Takto vymeraný nepodmienečný trest odňatia slobody by podľa názoru prokuratúry vo svojej komplexnosti reflektoval všetky zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 34 odsek 4 Trestného zákona, ktoré determinujú súdnu individualizáciu trestu, berúc do úvahy aj osobu obžalovanej, jej pomery, kriminálnu anamnézu a možnosti jej nápravy a splnil by tak účel trestu očakávaný v ustanovení § 34 odsek 1 Trestného zákona.“. Na podklade vyššie rozvedeného navrhol, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel a podľa § 321 ods. 1 písm. e/.) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci rozhodol sám rozsudkom. K dôvodom odvolania poskytol svoje vyjadrenie aj obhajca, ktorý sa v mene obžalovanej O. T. nestotožnil s konštatovaním, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov je trestom neprimerane miernym. Obhajca vo vyjadrení skonštatoval, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine ako aj samotné okolnosti spáchaného trestného činu je uložený trest spravodlivý a primeraný, pričom prvostupňový súd pri ukladaní trestu správne vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona, kedy prihliadol nielen na minulosť obžalovanej, ale aj na okolnosti spáchaného trestného činu a dal do pozornosti prehlásenie obžalovanej, že si plne uvedomila dôsledky svojho konania ako aj možné následky a takéto konanie sa už nebude opakovať. Považujúc uložený trest za spravodlivý a dostatočný na nápravu obžalovanej obhajca navrhol odvolanie okresnej prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť. Preskúmavaná vec bola tunajšiemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa 12.09.2019. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. (3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, po podaní správy o stave prejednávanej veci, prokurátor krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa dôvodov podaného odvolania, navrhol, aby bol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušený a uložený nový trest tak ako sa domáha prokuratúra. Obhajca obžalovanej zotrval na vyjadrení, ktoré poskytol k dôvodom odvolania a majúc za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je ohľadne výroku o treste správny, navrhol odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaná záverečným návrhom uviedla: „Ja ľutujem to čo som spáchala, po vykonaní trestu sa mienim zaradiť a viesť riadny život a nemienim znovu takto stáť pred súdom. Pripájam sa zároveň k prednesu svojho obhajcu.“ Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu, je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len okresnou prokuratúrou a len ohľadom výroku o treste. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, odvolávajúc sa na skutočnosť, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp, a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku. Na iné chyby by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, s tým, že ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, nadriadený súd preskúmaval a posudzoval len výrok o treste a jeho zdôvodnenie, pričom zistil, že odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I nie je dôvodné. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaná O. T. na hlavnom pojednávaní bola poučená o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 a/, b/, c/ Trestného poriadku a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Po uvedenom poučení obžalovaná urobila vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesla: „cítim sa vinná zo spáchania skutku“ a na všetky otázky položené jej v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedala „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie nebude vykonané a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste a náhrade škody. Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovanú O. T. za vinnú podľa podanej obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovanej a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej nepochybil okresný súd, keď jej konanie právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, a takto ju uznal za vinnú. Čo sa týka druhu a výmery trestu okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „U obžalovanej O. T. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno 1/ Trestného zákona spočívajúce v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnom oľutovaní a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona spočívajúcu v skutočnosti, že už bola za trestné činy odsúdená. Na tomto základe, z dôvodu rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, u obžalovanej G. T. nedošlo k úprave trestnej sadzby postupom podľa § 38 odsek 3 resp. ods. 4 Trestného zákona. S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky) a so zreteľom na výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na priznanie a oľutovanie skutku obžalovanou na hlavnom pojednávaní, ale najmä jeho následok - nízka výška škody (17,14,- Eur), ako aj okolnosti, za ktorých bol spáchaný, považoval súd za primerané a spravodlivé pôsobiť na obžalovanú trestom odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 6 mesiacov (o 10 mesiacov menej ako trest uložený trestným rozkazom zo 6. 5. 2019, kedy však absentovalo priznanie a oľutovanie obžalovanej, vďaka ktorému došlo k posunu trestnej sadzby smerom nadol). Takáto výmera trestu podľa názoru súdu odzrkadľuje a zohľadňuje všetky vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestov, pričom v prípade obžalovanej O. T. je už potrebné dôsledne uplatňovať aj represívnu funkciu trestného práva rešpektujúc pritom zásadu jednoty prevencie a represie. Inak povedané, na obžalovanú je nevyhnutné pôsobiť nielen preventívne a výchovne, ale aj s uplatnením zodpovedajúcej represie. Uvedené je dané tým, že menovaná bola pred spáchaním stíhaného trestného činu odsúdená za trestné činy celkom 15 krát. Z odpisu registra trestov vyplýva, že súdmi Slovenskej republiky bol obžalovanej už 9 krát uložený nepodmienečný trest (prevažne za majetkovú trestnú činnosť, ale napríklad aj za lúpeže a to vo výmere 10 resp. 3 roky.) a jedno podmienečné odsúdenie za podvod, bolo premenené na nepodmienečné. Zároveň bolo zistené, že skutku, ktorý je predmetom tejto veci sa dopustila len relatívne tesne po začatí plynutia skúšobnej doby posledného podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 28. 2. 2019, právoplatného 28. 2. 2019, pod sp. zn. 0T/21/2019, kde jej bola určená skúšobná doba v trvaní 1 rok a 6 mesiacov (od 1. 3. 2019 do 1. 9. 2020), čo má za následok nemožnosť opätovne ukladať podmienečný trest odňatia slobody. Napriek citovaným odsúdeniam a plynutiu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, k náprave obžalovanej evidentne nedošlo a teda ani doposiaľ ukladané a vo viacerých prípadoch aj vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody nesplnili svoj účel. K uvedenému pristupuje fakt, že obžalovaná sa trestného činu dopustila iba niečo viac ako 2 mesiace po začatí plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za iný trestný čin (skúšobná doba začala plynúť 1. 3. 2019, skutku sa dopustila 2. 5. 2019), čo len zvýrazňuje skutočnosť, že obžalovanej nebránila pokračovať v páchaní trestnej činnosti ani „čerstvá“ podmienka a určená skúšobná doba. S poukazom na načrtnuté a nakoľko obžalovanú neodradili v páchaní ďalšej trestnej činnosti doterajšie podmienečné odsúdenia, dokonca ani uložené nepodmienečné tresty a plynúca skúšobná doba podmienečného odsúdenia, súd ustálil, že akýkoľvek alternatívny trest odňatia slobody, by v jej prípade nesplnil účel trestu a je zrejmé, že jej nápravu možno dosiahnuť len nepodmienečným trestom. Taktiež z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva ďalšia protiprávna činnosť obžalovanej (1 priestupok proti majetku), z dôvodu ktorého bolo jej konanie v tejto veci kvalifikované aj ako krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák..Všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovanej a možnosti jej nápravy svedčia pre záver, že iný druh trestu by svoj účel neplnil. Vzhľadom na doterajší život obžalovanej a pomerne rozsiahle množstvo jej predchádzajúcich odsúdení je potrebné mať na zreteli aj ochranu spoločnosti pred páchaním trestných činov zo strany obžalovanej. Trest odňatia slobody v súdom určenej výmere zodpovedá povahe trestného činu, spôsobu jeho spáchania a najmä spôsobenému následku (veľmi nízka spôsobená škoda v rozsahu 17,14,- Eur), zavineniu v podobe priameho úmyslu, ako aj pohnútke vychádzajúcej z úmyslu kradnúť tovar z predajne C.. Zo všetkých uvedených hľadísk súd výmeru trestu odňatia slobody 6 mesiacov, teda na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, považuje za primeranú, spravodlivú a dostatočnú pre dosiahnutie účelu trestu. Je potrebné poukázať na už spomínanú mimoriadne nízku výšku spôsobenej škody (17,14,- Eur), čo významne znižuje závažnosť spôsobeného následku a ktorú skutočnosť súd premietol aj do výšky vymeraného trestu. Nízku závažnosť konania obžalovanej súd vyvodzuje aj z tovarov, ktoré ukradla, kedy išlo len niekoľko kusov syrov (enciánov, hermelínov a bambín), teda išlo o potraviny (čo mohlo byť spôsobené aj horšou sociálnou a finančnou situáciou; obvinená ešte v prípravnom konaní uviedla príjem za mesiac v rozsahu 40 - 50,- Eur) a nie o alkohol či iné tovary a výrobky, ktoré nie sú bezprostredne potrebné pre bežný život človeka. Z už citovaných 15 odsúdení, išlo v 9 prípadoch u obžalovanej o nepodmienečné tresty (posledne v roku 2014 na 1 rok - trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. OT/431/2011), pričom vo väčšine jej odsúdení išlo o majetkovú trestnú činnosť (ale aj násilnú - lúpeže), čo môže javiť známky nepoučenia sa z predchádzajúcej trestnej činnosti, ako aj nedostatočného účinku uložených trestov. Napriek tomu súd konštatuje, že každú trestnú vec je nevyhnutné posudzovať individuálne a z pohľadu konkrétnych okolností jej spáchania. Ako už bolo konštatované, súd vyhodnotil najmä následok spôsobený trestným činom za menej závažný, bez nutnosti pôsobiť na obžalovanú nepodmienečným trestom odňatia slobody vo vyššej výmere. Načrtnutým samozrejme súd nezľahčuje ani neospravedlňuje správanie obžalovanej a netvrdí, že kradnúť potraviny je správne a v súlade so zákonom, ak osoba trpí napr. finančnou núdzou, čo v konečnom dôsledku je zrejmé aj z uznania viny za spáchanie trestného činu krádeže, avšak trest vo vyššej výmere, berúc do úvahy aj pomerne rozsiahlu trestnú minulosť obžalovanej, by nebol adekvátnym postihom za konkrétne konanie obžalovanej (krádež len niekoľkých syrov). Záverom súd konštatuje, že aj v kontexte predchádzajúcej minulosti obžalovanej dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest vo výmere 6 mesiacov bude pre ňu dostatočným mementom, aby sa v budúcnosti vyvarovala akéhokoľvek obdobného alebo iného protiprávneho konania a bude ju viesť k tomu, aby sa po výkone trestu zaradila do spoločnosti a viedla riadny život, bez potreby páchania ďalšej trestnej činnosti. Zo všetkých uvedených hľadísk súd uložený trest považuje za dôvodný, adekvátny a spravodlivý a zabezpečujúci naplnenie účelu trestu aj v tom smere, že bude mať dostatočný vplyv na nápravu obžalovanej a odradí ju od páchania akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti.“ Odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a preto si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež primeraný. Teda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanej O. T. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona. Taktiež vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jeho pomery a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o treste vo vzťahu k obžalovanej, keď s prihliadnutím na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - tj. priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala a zistenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - tj. bola už za trestný čin odsúdená, ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona, uložil trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, tj. na dolnej hranici trestnej sadzby. K uvedenému konajúci senát dodáva, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu pritom nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (primerane pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júna 2016,sp. zn. 1. ÚS 336/2016). Teda v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne závery súdu prvého stupňa pri úvahách a druhu a výmere trestu. Teda uložený trest považuje krajský súd nielen za zákonný ale aj za spravodlivý, ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostaným rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona Súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj v otázke zaradenia obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona). K námietkam uvádzaným okresnou prokuratúrou v odvolaní je potrebné prioritne uviesť, že odpoveď na konštatovanie, že uložený trest je neprimerane mierny, dáva odpoveď vyššie zdôvodnené. S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.