Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/186/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119214640 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1119214640.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcu: N.. Y. U., B.. XX. X. XXXX, X. X., P. X, zastúpený PROLAW, s.r.o., Bratislava, Gajova 4, proti žalovaným: 1. MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislava, Šafárikovo nám. 3, Bratislava, IČO: 17 330 190, 2. N.. J. U., B.. XX.X.XXXX, V. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.10.2019 č.k. 22C/48/2019 - 35, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal toho, aby súd uložil žalovaným 1, 2 povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov súvisiacich s exhumáciou ľudských ostatkov po nebohej W. U. H. B. C. U., ktoré sú uložené v hrobovom mieste č. 236, oddelenie 14, na S. P., G. XX P. X., bez súhlasu žalobcu. Zároveň žiadal uložiť povinnosť žalovanej 2 vrátiť hrobové miesto č. 236, oddelenie 14, na cintoríne P., G. XX P. X., do pôvodného stavu, t.j. osadiť späť nápisnú dosku pomníka na vlastné náklady. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že deti žalobcu a žalovanej 2 zomreli na následky dopravnej nehody a následne boli dňa 13. 9. 1996 pochované na cintoríne G., G. XX P. X. (J. S. P.). Obstaranie pohrebu zabezpečila žalovaná 2, v tom čase manželka žalobcu, z dôvodu, že žalobca, ktorý bol rovnako účastníkom uvedenej dopravnej nehody, bol hospitalizovaný v nemocnici od 17. 8. 1996 do 24. 9. 1996, takže sa nezúčastnil ani pohrebu. Podľa návrhu ale boli na obstaranie pohrebu ako aj na zabezpečenie pomníka na hrobové miesto použité finančné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná 2 uzatvorila so žalovaným 1 ako prenajímateľom zmluvu o nájme hrobového miesta. Žalobca v návrhu dodal, že žalovaná 2 prestala platiť nájomné, preto nájomné za obdobie od 13. 9. 2009 do 12. 9. 2010 uhradil žalobca. Zároveň žalovaný 1 dňa 4. 9. 2009 uzatvoril so žalovanou 2 novú zmluvu o nájme hrobového miesta, avšak zmluvu podpísal žalobca, v zastúpení. Dňa 17. 9. 2011 žalovaný 1 uzatvoril so žalobcom Dodatok č. 1 a č. 2 k uvedenej zmluve, následne žalobca zaplatil nájomné za obdobie od 13. 9. 2010 do 12. 9. 2016. Žalobca je názoru, že od 17. 9. 2011 je nájomcom hrobového miesta práve on, keďže uvedené dodatky k zmluve o nájme podpísal vo vlastnom mene a nie v zastúpení. Podľa žalobcu žalovaná 2 v septembri 2019 požiadala žalovaného 1 o exhumáciu ľudských ostatkov po ich nebohých deťoch, bez toho, aby ho informovali, tiež bez jeho súhlasu. Podľa žalobcu ďalej žalovaná 2 odstránila nápisnú dosku z pomníka, ktorá sa nachádza na hrobovom mieste. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ako obstaranie pohrebu, tak aj následná starostlivosť o hrobové miesto patrí medzi práva a povinnosti oboch rodičov, pričom náklady znášajú rodičia pomerne. Žalovaná 2 dlhodobo neprejavuje záujem o hrobové miesto ich detí, navštevuje ho len sporadicky a nezabezpečuje ani jeho údržbu. Žalovaná 2 síce žije v okrese B., avšak záujem neprejavovala ani počas pobytu v X.. Žalobca je názoru, že je potrebné ho považovať za účastníka právneho úkonu, s ktorým je spojené postavenie obstarávateľa pohrebu v zmysle zák. č. 131/2010 Z.z., t.j. že k žiadosti o exhumáciu je potrebný aj jeho súhlas, inak je tento právny úkon neplatný. Tiež tvrdí, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, bez toho, aby sa musel domáhať ochrany svojich práv a chránených záujmov podaním žaloby vo veci samej. Neodkladné opatrenie žiadal nariadiť bez časového obmedzenia. 2/ Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil záverom, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) musí osvedčiť nielen svoj nárok voči žalovanému, ale aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia. Nepostačuje len obava žalobcu z možnej exhumácie ostatkov jeho nebohých detí, ale je nutné osvedčenie, že táto obava aj reálne hrozí. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že je tu obava z exhumácie, dokonca z predložených fotografií vôbec nevyplýva, kde a kedy boli fotografie vyhotovené, resp. či sa jedná o hrobové miesto uvedené v Zmluve o nájme hrobového miesta č. Z..XXXX/XXXXXXX zo dňa 4. 9. 2009. Účelom neodkladného opatrenia nemá byť riešenie akejkoľvek situácie alebo vzťahov, ale len tých, pri ktorých reálne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Žalobca v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil takéto nebezpečenstvo, keďže podľa názoru súdu prvej inštancie len hypoteticky predpokladá vznik nejakej situácie, neosvedčil a nepreukázal potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, pretože z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva záver, že by žalovaní uskutočňovali akékoľvek kroky smerujúce k exhumácii ľudských ostatkov po nebohých deťoch žalobcu. Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané ani odstránenie nápisnej dosky z pomníka, dokonca ani prípadné odstránenie nápisnej dosky práve žalovanou 2, pretože predložené fotografie nepovažoval za dôveryhodné, resp. z predložených fotografií nevyplýva, kde a kedy boli vyhotovené, či sa týkajú hrobového miesta č. 236, oddelenie 14, na S. G., G. XX P. X., či skutočne došlo k odstráneniu nápisnej dosky a či nápisnú dosku odstránila žalovaná 2. Stav bezprostredne hroziacej ujmy preto nie je možné bez ďalšieho považovať za preukázaný len na základe ničím nepodložených tvrdení žalobcu a predložených fotografií. Súd prvej inštancie uzavrel, že hrozba ujmy z konania žalovaných vo vzťahu k žalobcovi nielenže nie je bezprostredná, ale v čase rozhodovania súdu aj hypotetická. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá, ako aj § 329 ods. 1, ods. 2 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP; žalovaní 1, 2 boli v konaní plne úspešní, nárok na náhradu trov im však nebol priznaný, keďže žalovaným 1, 2 zo spisu žiadne trovy nevyplývajú. 3/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že dňa 2. 10. 2019 bol osobne na hrobovom mieste č. 236 na cintoríne P., kde sú uložené ostatky jeho nebohých detí. Vtedy zistil, že je odstránená nápisná doska z pomníka. Dopytom u žalovaného 1 zistil, že nápisnú dosku z pomníka odstránila žalovaná 2, a to z dôvodu, že dňa 26. 9. 2019 požiadala žalovaného 1 o exhumáciu ľudských ostatkov po neboh. W. U. H. B.. C. U., ktoré sú uložené v hrobovom mieste č. 236, odd. 14, na cintoríne P., G. XX P. X.. Uvedené informácie poskytol žalovaný 1 žalobcovi len ústne. Žalovaný 1 žalobcovi uviedol, že pre exhumáciu pozostatkov boli podľa neho splnené zákonné predpoklady, preto došlo k začatiu prác spojených s exhumáciou. Žalobca nesúhlasí s exhumáciou, zároveň sa tiež považuje za obstarávateľa pohrebu, má teda za to, že nie sú splnené predpoklady vyžadované zákonom pre vykonanie exhumácie. Žalobca preto žalovanému 1 dňa 3. 10. 2019 doručil výzvu na prijatie opatrení súvisiacich s prijatou „Žiadosťou o exhumáciu“ a dňa 4. 10. 2019 doručil žalovanému 1 aj výzvu na upustenie od úkonov súvisiacich s exhumáciou ľudských pozostatkov. Keďže žalovaný 1 nereagoval na žiadne predchádzajúce ústne výzvy žalobcu, aby mu preukázal akýkoľvek záznam o „žiadosti o exhumáciu“, v čase ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bol žalobca nútený podať predmetný návrh bez akejkoľvek reakcie žalovaného 1. Napriek tomu, že žalobca návrh podal, snažil sa v záujme preukázania svojich tvrdení získať aspoň dodatočne vyjadrenie žalovaného 1. Preto aj dňa 10. 10. 2019 požiadal žalovaného 1 prostredníctvom svojho právneho zástupcu o potvrdenie informácie o exhumácii ľudských pozostatkov svojich detí na základe žiadosti žalovanej 2, ale bez úspechu. Dňa 23. 10. 2019 došlo medzi žalobcom a žalovaným 1 k stretnutiu, na ktorom žalovaný 1 ústne potvrdil, že žalovaná 2 požiadala o exhumáciu; zo stretnutia bola spísaná zápisnica, ktorá sa odvoláva na predchádzajúce výzvy žalobcu. Zápisnicu vyhotovil žalovaný 1, takže žalobca jej obsah nemohol ovplyvniť, pričom touto zápisnicou žalobca nedisponoval v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže k samotnému stretnutiu, z ktorého bola spísaná zápisnica, došlo až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd. 4/ Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že podľa zákona o pohrebníctve, s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami sa musí zaobchádzať dôstojne, pričom je zakázané s nimi zaobchádzať takým spôsobom, ktorý sa dotýka dôstojnosti mŕtveho, etického cítenia pozostalých alebo verejnosti. Žalobca v tejto súvislosti doplnil, že sa v minulosti viackrát pokúšal dohodnúť so žalovanou 2 na zveľadení hrobového miesta (dobudovanie hrobovej dosky a chodníka), a to na vlastné náklady, čo však žalovaná 2 výslovne odmietala. Žalobca zotrváva na svojom nesúhlasnom stanovisku s exhumáciou, na svojom názore, že aj on je obstarávateľom pohrebu, a preto by výkonom exhumácie bez jeho súhlasu došlo k porušeniu zákona o rodine ako aj Občianskeho zákonníka (vykonanie úkonu bez súhlasu žalobcu) a tiež k porušeniu zákona o pohrebníctve, ktorý prikazuje, aby sa s ľudskými ostatkami zaobchádzalo dôstojne a takým spôsobom, ktorý sa nedotýka dôstojnosti mŕtveho a etického cítenia pozostalých. Vykonanie exhumácie ľudských ostatkov zosnulých detí žalobcu sa podstatným spôsobom dotýka etického cítenia žalobcu, v dôsledku čoho sa žalobca snaží dosiahnuť ochrany svojich práv súdnou cestou. Žalobca sa domnieva, že je nevyhnutné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, keďže žalovaná 2 požiadala žalovaného 1 o exhumáciu ľudských ostatkov po neboh. W. U. H. B.. C. U., ktoré sú uložené v hrobovom mieste č. 236, odd. 14 na cintoríne P. na G. D.. XX P. X., U. ktorou žalobca zásadne nesúhlasí a zároveň už došlo k začatiu úkonov spojených s exhumáciou (na základe žiadosti žalovanej 2 už aj došlo k odstráneniu nápisnej dosky z pomníka na uvedenom hrobovom mieste, v dôsledku čoho je potrebný neodkladný zásah zo strany súdu). Vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti žalobcovi zo strany žalovaného 1 nie je žalobca schopný preukázať svoje tvrdenia, len predložením písomnej zápisnice o stretnutí medzi žalobcom a žalovaným 1 dňa 23. 10. 2019. Súd prvej inštancie však mohol vo veci postupovať v zmysle § 329 ods. 1 CSP a nariadiť pojednávanie, na ktorom by sa žalovaný 1 vyjadril k návrhu žalobcu. Žalobca je presvedčený, že pokiaľ nebolo jeho návrhu vyhovené len z dôvodu, že napriek jeho aktívnej snahe nebol schopný iným spôsobom preukázať svoje tvrdenia, je konanie súdu bez nariadenia pojednávania a získania vyjadrenia žalovaného 1 postupom, ktorým došlo k odňatiu jeho zákonom garantovaného práva na konanie pred súdom. Žalobca preto žiadal, že pokiaľ súd prvej inštancie nevyužije právo vyhovieť jeho návrhu v rámci autoremedúry podľa § 376 CSP, žalobca žiada, aby odvolací súd doplnil dokazovanie žalobcom predloženými listinami, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol predložiť skôr, tiež aby vypočul žalovaného 1 na pojednávaní. Navrhované neodkladné opatrenie bude spôsobilé vzniknutú situáciu vyriešiť a je ním možné dosiahnuť trvalú úpravu ich vzájomných pomerov, z ktorého dôvodu sa žalobca nebude domáhať rozhodnutia v uvedenej veci prostredníctvom žaloby vo veci samej. K odvolaniu žalobca pripojil viaceré fotokópie dokladov, napr. svojej výzvy adresovanej žalovanému 1 datovanej dňom 3. 10. 2019, ktorou žiadal o prijatie opatrení súvisiacich s prijatou „Žiadosťou o exhumáciu“, ďalej výzvy adresovanej žalovanému 1 na upustenie od úkonov súvisiacich s exhumáciou ľudských ostatkov, ďalej fotokópiu mailovej žiadosti žalobcu adresovanej žalovanému 1 o potvrdenie informácie, že exhumácia bola začatá na základe ústnej žiadosti N.. J. U., ďalej fotokópia zápisnice zo stretnutia k výzve na upustenie od úkonov súvisiacich s exhumáciou ľudských ostatkov a k iným žiadostiam datovaná dňom 23. 10. 2019. 5/ Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. 11. 2019 žalobca oznámil, že mu bola dňa 15. 11. 2019 doručená písomná reakcia žalovaného 1 na jeho výzvy. Z odpovede žalovaného 1 vyplýva, že k odstráneniu nápisnej dosky z pomníka došlo žalovanou 2 na základe povolenia žalovaného 1, a to dňa 23. 9. 2019. Z odpovede žalovaného 1 ďalej vyplýva, že žalovaná 2 požiadala o exhumáciu ľudských ostatkov nebohých deťoch žalobcu a žalovanej 2, keď objednávka na exhumáciu bola vystavená dňa 20. 9. 2019. Vo svojej odpovedi označuje žalovaný 1 žalovanú 2 ako nájomcu (na základe zmluvy o nájme hrobového miesta). Odpoveď žalovaného 1 tak bola žalobcovi zaslaná až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, z ktorého dôvodu táto nemohla byť súčasťou odvolania, podaného žalobcom proti napadnutému uzneseniu. Z odpovede je nepochybné, že je preukázaná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko je nepochybné, že žalovaní už uskutočnili kroky smerujúce k exhumácii ľudských ostatkov po nebohej W.Í. U. H. B. C. U., a teda že kedykoľvek môže dôjsť k premiestneniu samotných ľudských ostatkov, napriek absencii súhlasu žalobcu. K podaniu doplnil vyššie označenú písomnú odpoveď žalovaného 1 zo dňa 15. 11. 2019. 6/ Odvolací súd vec preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP s prihliadnutím na ust. § 329 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7/ Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (t.j. že povinná strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. 10/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je vecne správne. V riešenej právnej veci smeruje návrh žalobcu k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu (a tiež k úprave pomerov medzi žalobcom a žalovanou 2). Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca neosvedčil naplnenie zákonných podmienok na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keď v štádiu konania pred súdom prvej inštancie žalobca nevedel dostatočne osvedčiť svoje tvrdenia, na ktorých založil svoj návrh. V odvolacom konaní žalobca zdokladoval listinnými dôkazmi (zápisnica zo stretnutia zo dňa 23.10.2019, ako aj odpoveď žalovaného 1 zo dňa 15. 11. 2019), že žalovaná 2 skutočne iniciovala proces exhumácie ľudských ostatkov nebohých detí žalobcu a žalovanej 2, s ktorým žalobca zásadne nesúhlasí. Doposiaľ bola z pomníka odstránená nápisná doska, k samotnej exhumácii ľudských ostatkov zatiaľ nedošlo. 11/ Podľa § 19 ods. 7 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ľudské ostatky je možné exhumovať na a) príkaz sudcu alebo prokurátora, alebo b) žiadosť obstarávateľa pohrebu alebo blízkej osoby, ak obstarávateľ pohrebu už nežije, alebo na žiadosť obce, ak bola obstarávateľom pohrebu. 12/ Podľa § 19 ods. 8 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, žiadosť o exhumáciu podľa odseku 7 žiadateľ podáva prevádzkovateľovi pohrebiska, na ktorom sú ľudské ostatky uložené, a musí obsahovať a) vyjadrenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ak ide o ľudské ostatky pre uplynutím tlecej doby, b) list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí, c) nájomnú zmluvu vydanú prevádzkovateľom pohrebiska, ak budú ľudské ostatky uložené na inom pohrebisku, d) identifikačné údaje prevádzkovateľa pohrebnej služby, ktorý ľudské ostatky prevezie. 13/ Podľa § 19 ods. 9 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ak prevádzkovateľ pohrebiska žiadosti podľa odseku 8 nevyhovie, rozhodne o nej súd. 14/ Z listinných dôkazov, doložených žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie (ktoré žalobca nemal k dispozícii v rámci konania pred súdom prvej inštancie) vyplýva, že žalovaný 1 posúdil kladne žiadosť žalovanej 2 o exhumáciu ľudských ostatkov nebohých detí W. H. C. U., t.j. zjavne dospel k záveru, že pre exhumáciu ľudských ostatkov sú splnené podmienky vyžadované zákonom. Žalovaná 2 požiadala o exhumáciu ako obstarávateľ pohrebu nebohej W. U. H. B. C. U. (§ 19 ods. 7 písm. b) cit. zák.). Skutočnosť, že žalovaná 2 bola obstarávateľom pohrebu v zmysle ust. § 19 ods. 7 písm. b) cit. zák. nie je v konaní sporné (žalobca bol po dopravnej nehode a aj v čase pohrebu hospitalizovaný). Aj túto zákonnú požiadavku teda žalovaná 2 spĺňa. Z odvolania žalobcu je zrejmé, že žalovanému 1 bola spolu so žiadosťou žalovanej 2 o exhumáciu predložená aj zmluva o nájme hrobového miesta (§ 19 ods. 8 písm.c) cit. zák.). Z fotokópií zmluvy o nájme hrobového miesta plynie, že ako nájomcu hrobového miesta č. 236, oddelenie 14, na cintoríne P., G. XX P. X. vedie žalovaný 1 žalovanú 2. Z predložených listinných dôkazov je potom nutné vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že by žalovaná 2 nenaplnila podmienky vyžadované zákonom pre exhumáciu ľudských ostatkov, z čoho je následne potrebné vyvodiť, že nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. 15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP). 16/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov nepriznal, keďže im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).