Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206204853 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1206204853.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: X. F., L. Š. XXX/XX, R., proti žalovaným: 1/ E. H., L. J. X, R., X/ H. H., L. J. X, R., zastúpenej JUDr. Jánom Ščurym, advokátom s pracoviskom Laurinská 12, Bratislava, o vypratanie domu, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.09.2015, č.k. 4C 741/2008-116, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, S. R., S. R., F. Ú. R., C. V. K. G. R.. Č.. XXXX, J. na J.. Č.. XXXX, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 99,58 Eur. Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ako titul nadobudnutia je na LV č. XXX, kat. úz. R. uvedená kúpna zmluva zavkladovaná pod č. Y. XXXX/XXXX. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 9C/188/2009-189 zo dňa 28.03.2014 zamietol žalobu žalobcov E.Z. H. C. H. H. proti žalovaným E. F.G. C. X. F., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi stranami dňa 26.08.2003 (t.j. kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, vypratania ktorých sa teraz domáha). Z uvedeného rozsudku vyplýva, že súd posudzoval predmetný právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003 a zistil, že tento právny úkon bol urobený platne a účinne, vážne a zrozumiteľne. Predmetná zmluva obsahuje prejavy vôle všetkých zmluvných strán, obsahuje označenie predmetu kúpy riadnym, zrozumiteľným a určitým spôsobom, obsahuje dojednanie o kúpnej cene a spôsobe jej zaplatenia. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/97/2015-294 zo dňa 27.04.2015 bol uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený vo veci samej a vo výroku o trovách prvoinštančného konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/ a napadnutý rozsudok zrušil vo výroku, ktorým žalovanej 2/ nebola priznaná náhrada trov konania a vec bola v tomto rozsahu vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. a dospel k záveru, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003, ktorej vklad do katastra nehnuteľností správy katastra R. bol povolený dňa 09.09.2003 a vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy sa v rámci súdnych konaní nepreukázala. Žalobkyňa je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o vypratanie voči žalovaným, resp. voči každému, kto predmetné nehnuteľnosti neoprávnene užíva. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívali z titulu predchádzajúceho podielového spoluvlastníctva, avšak svoj spoluvlastnícky podiel predali žalobkyni kúpnou zmluvou zo dňa 26.08.2003. Námietky žalovaných, že žalobkyňa im neuhradila zvyšok kúpnej ceny v sume 50.000,- Sk, považoval za bezpredmetné pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, pretože žalovaní mali možnosť žalovať žalobkyňu o zaplatenie zostatku kúpnej ceny. Ustálil, že žalovaní nemajú žiaden titul na užívanie nehnuteľnosti a túto užívajú bez právneho dôvodu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok. 2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ a 2/, namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a uviedli, že sa obrátili na Ministerstvo spravodlivosti, ktoré im doporučilo obrátiť sa na centrum právnej pomoci, ktoré im pridelilo právnu pomoc. Žalovaná 2/ doplnila odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu, namietala, že konaním súdu došlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení namietala, že z podaní žalovaných nie je zrejmý dôvod podania odvolania, obsahujú len všeobecné tvrdenie o tom, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že žalovanej 2/ bola odňatá možnosť konať pred súdom, ale neuviedli žiadne skutočnosti, na základe ktorých vyjadrili tento záver. Podľa jej názoru nedošlo k odstráneniu vád odvolania, ku ktorému súd vyzval žalovanú 2/ uznesením. Žalovaní nepodali riadne a včas odvolanie, vady podaného odvolania neodstránili, a preto navrhla ich odvolanie odmietnuť, z dôvodu, že nemá predpísané náležitosti a bolo podané oneskorene, alternatívne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p."), účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné. 5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalovaným 1/ a 2/ dňa 24.09.2015 a v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote, ktorá plynula do 09.10.2015, podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie, a to podaním zo dňa 05.10.2015, doručeným súdu dňa 07.10.2015 a podpísaným oboma žalovanými, a podaním právneho zástupcu žalovanej 2/, podaným na pošte dňa 07.10.2015 a doručeným súdu dňa 09.10.2015. V odvolaní žalovaní uviedli všeobecné náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. a taktiež odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, keď odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaná 2/ na výzvu súdu doplnila odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu tak, že žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Neboli preto splnené podmienky pre odmietnutie odvolania žalovaných 1/ a 2/ z dôvodu, že by neobsahovalo zákonnom stanovené náležitosti alebo by bolo podané oneskorene, ako žiadala žalobkyňa vo svojom vyjadrení. 6. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným 1/ a 2/ vypratania nehnuteľnosti, špecifikovanej vo výroku rozsudku, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaní uviedli na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že žalobkyňa ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o jej vypratanie a žalovaní 1/ a 2/ nemajú žiaden právny titul na užívanie týchto nehnuteľností a užívajú ich bez právneho dôvodu. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 7. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 8. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorú nadobudla do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.08.2003 medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanými 1/ a 2/ a E. F. ako predávajúcimi. Žalovaní 1/ a 2/ sa domáhali v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, avšak ich žaloba bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 9C/188/2009-189 zo dňa 28.03.2014, ktorý bol vo veci samej potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6Co/97/2015-294 o dňa 27.04.2015. 9. Ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vlastníkovi veci domáhať sa súdnej ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, a to najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ aj po prevode ich spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti na žalobkyňu kúpnou zmluvou zo dňa 26.08.2003 nehnuteľnosť naďalej užívajú bez právneho dôvodu, čím znemožňujú žalobkyni realizáciu jej vlastníckych oprávnení, najmä nehnuteľnosť užívať a nakladať s ňou. Správne preto súd prvej inštancie posúdil žalobkyňou uplatnený nárok na vypratanie nehnuteľnosti proti žalovaným 1/ a 2/ v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák., ktoré ustanovenie aj správne vyložil a správne aplikoval na zistený skutkový stav, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ užívaním predmetnej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne. Správne posúdil aj námietku žalovaných 1/ a 2/, týkajúcu sa nezaplatenia im zvyšku kúpnej ceny žalobkyňou ako nedôvodnú, keď táto skutočnosť nemá vplyv na vznik vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti a žalovaní 1/ a 2/ sa môžu domáhať proti žalobkyni žalobou na plnenie zaplatenia zvyšku kúpnej ceny, avšak nie sú oprávnení z tohto dôvodu nehnuteľnosť užívať. 10. Žalovaná 2/ namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, neuviedla však v čom konkrétne takýto postup súdu prvej inštancie spočíval, pričom odvolací súd z obsahu spisu nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že postupom súdu by bola žalovanej 2/ odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd posúdil preto jej námietku ako nedôvodnú. 11. Obsah odvolania žalovaných 1/ a 2/ nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej trovy v odvolacom konaní nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).