Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209206415 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1209206415.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: TECHNOTRADE spol. s.r.o., Zvolenská cesta 151, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 30 224 705, zast. Aequitas, s.r.o., Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, advokátska kancelária, proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava, IČO: 35 833 106, o zaplatenie 52.742, 19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/105/2009-298 zo dňa 2.10.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/105/2009-298 zo dňa 2.10.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 83,10%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48.286,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 48.286,51 eur od 13.10.2009 do zaplatenia, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 83,1%. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 7.5.2009 domáhal zaplatenia sumy 52.742,19 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o dielo č. 01-240-081-2007 zo dňa 14.03.2007, ktorej predmetom bola dodávka a montáž keramických obkladov a dlažieb na diele - rekonštrukcia Hotel Jánošík v Liptovskom Mikuláši. Hlavným objednávateľom diela, voči ktorému vystupoval žalovaný ako dodávateľ, bola spoločnosť MAXIM 2001, s.r.o., so sídlom Bratislavská 52, Svätý Jur, IČO: 35 797 118. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi cenu diela, ktorá bola stanovená ako cena pevná za 1m2 položenia obkladu a dlažby o výmere a druhu uvedenej v článku IV. bod 1 zmluvy. Žalovaný v plnej miere akceptoval výšku a súhlasil so spôsobom vyúčtovania ceny diela. Zmluvné strany sa dohodli, že vykonané práce budú fakturované a platené mesačne a to na základe faktúr vystavených žalobcom, ktorých vystaveniu predchádzalo odsúhlasenie súpisov vykonaných prác za uplynulý mesiac zo strany žalovaného. Tento súpis prác odsúhlasoval pre žalovaného stavbyvedúci vykonávajúci na stavbe stavebný dozor. Za vykonanie prác vystavil žalobca žalovanému faktúry č. 02007/12, 02007/13, 02007/025, 02007/026, z ktorých žalovaný v zmysle zmluvy o dielo zadržal 10% a zvyšnú časť uhradil. Celková výška zádržného predstavovala sumu 10.409,13 Eur, ktorej splatnosť žalobca odvodzoval od uplynutia 100 dní odo dňa odovzdania diela žalovanému, t.j. odo dňa 13.02.2008. Žalovaný na základe dohody strán fakturoval žalobcovi faktúrou č. 30070315 sumu 5.925,11 Eur. Túto sumu žalobca žalovanému v peniazoch neuhradil a táto bola započítaná oproti záväzkom žalovaného zo zádržného. Za dodanie a vykonanie prác na diele bola zo strany žalobcu vystavená faktúra č. 02007/061 na sumu 53.462,39 Eur, ktorá bola splatná 07.08.2007. Po vystavení faktúry č. 2007/061 žalobca zistil rozdiel medzi vyfakturovaným a skutočne dodaným stavebným materiálom. Žalovanému bola preto vystavená dňa 11.09.2007 faktúra č. 02007/070 (dobropis) splatná 25.09.2007, ktorou bola žalovanému za faktúry č. 02007/061 odpočítaná suma 5.204,22 Eur. Tento odpočet bol odsúhlasený aj stavebným dozorom L.. C., čo potvrdila aj svojim podpisom na krycom liste rozpočtu priloženom k danej faktúre. Suma, ktorú tak má žalovaný žalobcovi podľa jeho názoru uhradiť predstavuje sumu 48.258,17 Eur. Táto suma bola podľa žalobcu opäť potvrdená a odsúhlasená stavebným dozorom samotného žalovaného Ing. Hojstričovou na príslušnom krycom liste rozpočtu. 3. Žalovaný na výzvy žalobcu na zaplatenie reagoval odpoveďou zo dňa 18.10.2017, v ktorej žiadal vystavenie faktúry na sumu 36.805,46 Eur bez DPH s tým, že výkon prác v tejto sume potvrdil stavbyvedúci žalovaného. Žalobca v snahe dosiahnuť v čo najkratšom čase aspoň čiastočné uspokojenie svojho oprávneného nároku pristúpil k vystaveniu faktúry č. 02007/090 so splatnosťou 19.11.2007 na sumu 43.798,50 Eur žiadanú a uznanú samotným žalovaným. Žalovaný ani túto sumu neuhradil. 4. Súd vo veci vydal dňa 29.11.2010 rozsudok č.k. 26Cb/105/2009-177 zo dňa 29.11.2010, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 31.604,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 31.604,59 Eur od 26.09.2007 do zaplatenia a zo sumy 4.484,02 Eur od 13.02.2008 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Krajský súd v Bratislave následne uznesením č.k. 2Cob/52/2011-238 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/105/2009-177 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Ďalším rozsudkom zo dňa 16.10.2012 č.k. 26Cb/105/2009-289 súd prvej inštancie rozhodol rovnako, ako rozsudkom zo dňa 29.11.2010. Na odvolanie žalovaného ho odvolací súd uznesením č.k. 2Cob/52/2011-315 zo dňa 16.10.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na to súd prvej inštancie v poradí tretím rozsudkom č.k. 26Cb/105/2009-345 zo dňa 9.12.2014 žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/205/2015-387 zo dňa 17.5.2016 rozsudok opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka Miroslava Ružičku, výsluchom svedkyne Ľubice Hojstričovej, výsluchom svedka Mariána Poláka, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zmluvy o dielo č. 01-240-081-2007, faktúry č. 02007/12, faktúry č. 02007/13, faktúry č. 02007/025, faktúry č. 02007/026, preberacieho protokolu k zmluve o dielo č. 01-240-081-2007, faktúry č. 02007/061, faktúry č. 02007/070, faktúry č. 30070315, predžalobnej výzvy na plnenie, odpovede na žalovaného na predžalobnú výzvu, faktúry č. 02007/090, výzvy na plnenie zo dňa 26.11.2007, listu žalovaného zo dňa 02.08.2007, listu žalovaného zo dňa 26.09.2007, písomného záznamu o výpovedi Marián Poláka zo dňa 08.03.2010, prepisov e-mailovej komunikácie, fotodokumentácie, reklamácie spoločnosti MAXIM 2001, s.r.o. zo dňa 19.08.2008, listu žalovaného zo dňa 31.03.2009, zápisu o prehliadke reklamovaných vád - Hotel Jánošík zo dňa 19.08.2008, protokolu o odstránení reklamovanej nezhody zo dňa 04.07.2009, na základe ktorého mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a montáž keramických obkladov na stavbu - Rekonštrukcia a dostavba prevádzkovej budovy Hotel Jánošík. Žalobca fakturoval žalovanému za vykonanie prác podľa uvedenej zmluvy o dielo faktúrami č. 02007/12, 02007/13, 02007/025 a 02007/026 sumu spolu vo výške 104.091,30 Eur. Z tejto sumy žalovaný zadržal a neuhradil 10% z ich hodnoty t.j. 10.409,13 Eur. Táto skutočnosť, nebola medzi stranami sporu sporná. Spornou nebola medzi stranami sporu ani skutočnosť, že žalobca za vykonanie ďalších prác v zmysle zmluvy o dielo fakturoval faktúrou č. 02007/061 sumou 53.462,39 Eur a neuhradil ani následne vystavenú faktúru č. 02007/090. 6. Súd konštatoval, že prvá časť nároku žalobcu pozostávala z nároku na zaplatenie zadržanej časti platieb za ním vykonané práce, ktoré fakturoval žalovanému faktúrami č. 02007/12, 02007/13, 02007/25 a 02007/026. Žalovaný v priebehu celého konania nespochybnil rozsah a skutočné prevedenie prác fakturovaných predmetnými faktúrami, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobcovi skutočne ich časť uhradil. Neuhradil iba časť vo výške 10% fakturovanej sumy bez DPH. Podľa čl. IV bod 4 bol žalovaný ako objednávateľ skutočne oprávnený zadržať 10% z ceny faktúr bez DPH Nárok na zaplatenie zádržného mal byť v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy vysporiadaný do 100 dní po odovzdaní a prevzatí celého zmluvného diela bez vád a nedorobkov a uvoľnení zádržného objednávateľa zadržiavaného hlavným objednávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť faktúr č. 02007/12, 02007/13, 02007/25 a 02007/026 v časti zádržného vo výške 10% bola viazaná na prevzatie diela hlavným objednávateľom, ktorým bola spoločnosť MAXIM 2001, s.r.o. a nie na prevzatie diela žalovaným. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu diela hlavnému objednávateľovi, t.j. spoločnosti MAXIM 2001, s.r.o. zo strany žalovaného reálne došlo. Uvedená skutočnosť vyplýva tak z výpovedí svedkov A. V. C., z ktorých vyplýva, že rekonštrukcia Hotela Jánošík v Liptovskom Mikuláši bola uskutočnená a samotný hotel bol sprevádzkovaný, ako aj z vykonaných listinných dôkazov. Súd tak v súlade s čl. IV. bod 4 zmluvy o dielo ustálil, že k splatnosti zádržného mohlo dôjsť najneskôr 12.10.2009 t.j. 100 dní od spísania protokolu o odstránení vady spočívajúcej v zatekaní na okná pod terasou kaviarne, ktorej dlažbu zhotovoval žalobca a to bez ohľadu na kto túto vadu odstránil. V uvedený deň teda žalovanému vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.409,13 Eur, ktorá predstavuje zadržanú časť faktúr. Nakoľko žalobca svoj nárok na zaplatenie zádržného uplatnil len vo výške 4.484,03 eur, súd mu túto sumu priznal spolu so zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,05% denné od 13.10.2009 v súlade s čl. IV. bod 6 zmluvy o dielo. 7. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie faktúry č. 02007/061, zníženej dobropisom č. 02007/070, súd mal za preukázané, že samotný žalovaný uznal nárok žalobcu minimálne v rozsahu sumy 1.108.902,30 Sk bez DPH, t.j. 36.808,31 eur bez DPH , t.j. 43.802,49 eur s DPH. Priamo z listu žalovaného zo dňa 18.10.2007, ktorý zaslal právnemu zástupcovi žalobcu ako vyjadrenie k žalobe, ako aj z listu žalovaného zo dňa 26.09.2007 jednoznačne vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi potvrdený súpis prác na sumu 1.108.902,30 Sk a požiadal žalobcu, aby mu vystavil faktúru v uvedenej výške. Následne zmätočne požiadal žalobcu, aby túto sumu ďalej znížil o čiastku 64.000,- Sk bez DPH za nekvalitu vykonaného diela, nakoľko aj žalovanému malo byť uhradenie tejto čiastky odmietnuté zo strany hlavného investor v dôsledku nekvality vykonaných prác. Žalovaný však uplatnenie nároku na zľavu z ceny zo strany investora žiadnym spôsobom nepreukázal, ani si žalovaný neuplatnil u žalobcu vady spôsobom stanoveným v čl. VIII. zmluvy o dielo. Navyše, ustanovenie čl. VIII. bod 4 zmluvy zužuje nároky žalovaného ako objednávateľa tak, že mu neumožňuje uplatniť si iný nárok z vadného plnenia, ako bezplatné odstránenie vád. Žalovaný tak nemal nárok uplatňovať zľavu z ceny diela. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy 43.802,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne podľa zmluvy, a to odo dňa 13.10.2009, t.j. najneskôr odo dňa splatnosti zádržného, keďže z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, kedy bola fa. č. 02007/61, resp. 02007/90 žalovanému doručená. 8. K vykonaniu zvyšných prác, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, t.j. prác, ktoré neboli zahrnuté vo faktúre č. 02007/090 a v súpise prác potvrdeným žalovaným, súd konštatoval, že žalobca nepreukázal a ani nežiadal vykonať dôkazy preukazujúce reálne vykonanie týchto prác a teda aj opodstatnenosť jeho nárokov. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keďže však takéto dôkazy nepredložil, pričom napr. z výsluchu svedkyne Hojstričovej vyplýva, že skutočne nevykonal všetky práce, na ktorých vykonanie sa zmluvou o dielo zaviazal, súd mal za to, že žalobca svoj nárok na zaplatenie zostávajúcich v tomto súdnom konaní nepreukázal. Súd preto v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci. 10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, aj žalobca. 11. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, dôvody rozhodnutia považuje za neúplné, nepresvedčivé a nepodložené vykonanými dôkazmi, preto považuje rozsudok za nepreskúmateľný. 12. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vykonania dôkazov zobral do úvahy závery odvolacieho súdu. Súd nedostatočne vykonal dôkazy faktúrami č. 02007/061 a fa. č. 02007/090, pretože fa. č. 02007/090 nie je opravenou faktúrou k fa. č. 02007/061, ide o úplne odlišné daňové doklady, ktoré sa vzťahujú na absolútne odlišné plnenia. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že fa. č. 02007/061 neobsahovala potvrdený súpis vykonaných prác, preto ju žalovaný vrátil žalobcovi na prepracovanie. Žalobca však nikdy nedoručil žalovanému opravnú faktúru a súd sa mylne domnieva, že fa. č. 02007/090 je opravenou faktúrou č. 02007/061 pretože fa. č. 02007/061 bola vystavená za práce, ktoré mali byť realizované do 30.6.2007 a fa. č. 02007/090 za práce, realizované do 5.11.2007, čo vyplýva z textu faktúr. Z toho dôvodu považuje žalovaný aj samotnú žalobu za zmätočnú, nakoľko nie je zrejmé, či sa žalobca domáha uhradenia čiastky na základe fa. č. 02007/061 alebo na základe fa. č. 02007/090. 13. Žalovaný taktiež poukázal na to, že dielo zo strany žalobcu nebolo odovzdané, neexistuje preberací protokol, a reklamačné konanie sa môže vzťahovať logicky len na predmet plnenia, ktorý je odovzdaný. Bolo vecou žalobcu iniciovať konanie o odovzdanie a prevzatie diela, a to aj na súde. Žalovaný považuje za nesprávny záver súdu, že suma 48.258,17 eur bola potvrdená a odsúhlasená dozorom samotného žalovaného L.. C., pretože L.. C. nebola zamestnancom žalované, ale zamestnancom spoločnosti MAXIM 2001, s.r.o., ktorá nemala zmluvný vzťah so žalobcom a nebola oprávnená potvrdzovať akúkoľvek dokumentáciu, ktorú mal predkladať žalobca žalovanému. Súd taktiež nedostatočne vykonal dokazovanie zmluvou o dielo č. 01-240-081-2007 vo vzťahu k momentu vyplatenia zádržného v zmysle čl. III. ods. 4, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplýva, kedy hlavný objednávateľ uvoľnil zádržné, a teda kedy sa zádržné stalo splatným. 14. Podľa žalovaného, z čl. III. ods. 8 zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že rozhodným momentom pre uhradenie ceny za zhotovené dielo je predloženie konečnej faktúry, a teda odovzdanie a prevzatie diela je jednou z podmienok vystavenia konečnej faktúry. Súd sa mal teda zamerať na to, či došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela žalovaným, a teda k splneniu podmienky, s ktorou zmluvy spája nárok na úhradu ceny diela. Žalovaný v súvislosti s nárokom na úhradu úroku z omeškania poukázal na čl. VI. ods. 6 zmluvy, podľa ktorého je cena diela splatná na základe konečnej faktúry. Keďže takáto faktúra nebola nikdy žalovanému doručená, nemohol sa dostať do omeškania s úhradou ceny diela. 15. S poukazom na relatívne stručné a zmätočné odôvodnenie rozsudku má žalovaný za to, že súd sa nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného, rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 16. Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a proti výroku o náhrade trov konania. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca opätovne poukázal na spôsob vystavenia faktúr č. 02007/61, a č. 02007/070 (dobropis). Suma, ktorú tak má žalovaný uhradiť žalobcovi predstavuje sumu 48.258,17 eur, pričom táto suma bola potvrdená a odsúhlasená stavebným dozorom hlavného objednávateľa L.. C.P. na príslušnom krycom liste rozpočtu. L.. C. potvrdila podpisom, že práce zo strany žalobcu boli reálne vykonané. Navyše aj z preberacieho protokolu k zmluve o dielo č. 01-240-081-2007 je zrejmé, že zhotoviteľ dielo dodal. 17. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok II. a III. zmenil tak, že prizná žalobcovi sumu 4.484,02 eur s príslušenstvom a trovy konania v rozsahu 100%. 18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že súd prvej inštancie bol pri rozhodovaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Žalovaný neustále spochybňuje odovzdanie diela, hoci celé dielo sám žalovaný odovzdal do užívania hlavnému objednávateľovi a za celé dielo dostal od hlavného objednávateľa zaplatené. L.. C.Á. ako stavebný dozor hlavného objednávateľa svojim podpisom potvrdila, že práce zo strany žalobcu boli vykonané. Tvrdenia žalovaného považuje za špekulatívne, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu ceny za dielo. Súd zároveň správne konštatuje, že z obsahu čl. IV. zmluvy o dielo je zrejmé, že splatnosť diela, a to ani akejkoľvek časti nebola viazaná na odovzdanie diela. 19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na tvrdení, že L.. C. nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a listina, na ktorú sa odvoláva žalobca neobsahuje pravdivé skutočnosti, pretože na pojednávaní dňa 21.9.2010 L.. C.Á. uviedla, že urobila chybu, že podpísala, že práce boli urobené bez vád, dokončovačiek. V súvislosti s preberacím protokolom (medzi žalobcom a žalovaným) žalovaný uviedol, že je podpísaný p. A. ako zástupcom hlavného objednávateľa, ktorý však nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Listina ani nespĺňa náležitosti podľa čl. VIII. ods. 6 zmluvy o dielo. Žalobca teda nesplnil svoju povinnosť odovzdať dielo riadne a včas. 20. K vyjadreniu žalovaného podal repliku žalobca. Žalobca zotrval na tvrdení, že Ing. Hojstričová ako stavebný dozor hlavného objednávateľa potvrdila reálne vykonanie prác zo strany žalobcu. Navyše aj zo zmluvy o dielo č. 01-250-542/1-2006 uzavretej medzi žalovaným a hlavným objednávateľom z čl. IX. bod 1 vyplýva, že hlavný objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie predmetu zmluvy. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného za špekulatívne. 21. K vyjadreniu žalobcu podal dupliku žalovaný. Opätovne zdôraznil fakt, že L.. C. nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a preto mu nemohla nič potvrdzovať, ani odsúhlasovať. Skutočnosť, že žalovaný odovzdal hlavnému objednávateľovi dielo neznamená, že celé dielo zrealizoval žalobca. Žalobca fakturoval aj práce, ktoré nezrealizoval. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca stratil oprávnenie na podnikanie ku dňu 10.10.2015, preto navrhol súdu prerušiť konanie do doby, kým nebude rozhodnuté o zrušení žalobcu, keďže žalovaný má za to, že žalobca mal byť už dávno zrušený ex offo. Žalovaný, ak nedôjde k zrušeniu žalobcu, žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení ohľadom reálne vykonaných prác. Argumentáciu žalovaného ohľadom stratenia oprávnenia žalobcu na podnikanie považuje za irelevantnú, pretože žalobca stále existuje, o čom svedčí výpis z obchodného registra žalobcu. Žalobca žiadal, aby odvolací súd pri zachovaní výroku I. rozhodol v zmysle ním podaného odvolania. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, v rozsahu dôvodov odvolania strán sporu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nepotreboval zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a žalobcu, ako aj s následnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že ani jednému odvolaniu nie je možné vyhovieť. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.5.2019. 24. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, Krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia Okresného súdu nie je potrebné, aby Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku Okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku Okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľov uvádza odvolací súd nasledovné: 27. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vykonania dôkazov zobral do úvahy závery odvolacieho súdu. Z ust. § 391 ods. 2 CSP jasne vyplýva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a a k bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 28. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie ohľadom zisteného skutkového stavu veci za vecne správne, závery súdu prvej inštancie vychádzajú z rozsiahleho dokazovania, čo vyplýva zo samotného obsahu spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Čo sa týka vystavenia faktúry č. 02007/061, dobropisu č. 02007/070 k faktúre 02007/061, ako aj následného vystavenia faktúry č. 02007/090, je nepochybné, že pri faktúre č. 02007/061 a č. 02007/090 sa jedná o fakturáciu v zmysle zmluvy o dielo č. 01-240-081-2007 za prevedené stavebné práce na objekte Hotel Jánošík podľa priložených krycích listov rozpočtu a jedná sa o fakturácie tých istých vykonaných prác. Sám žalovaný listom zo dňa 26.9.2007 žiadal po obdržaní faktúry na sumu 1.353.452,30 Sk bez DPH, t.j. faktúry č. 02007/61 a dobropisu fa. č. 02007/70, o prepracovanie faktúry a žiadal, aby bola vystavená nová faktúra v rozsahu žalovaným potvrdeného súpisu vykonaných prác na čiastku 1.108.902,30 Sk bez DPH. Žalobca následne dňa 5.11.2007 vystavil faktúru č. 02007/090 na sumu 1.108.801,30 Sk bez DPH (s DPH na sumu 1.319.473,50 Sk), t.j. vo výške, ktorú sám žalovaný uznal ako sumu, ktorá zodpovedá stavebným prácam, ktoré žalobca realizoval. Námietka žalovaného, že sa nejedná o opravenú faktúru č. 02007/061, ale o úplne inú faktúru, je preto v celom rozsahu právne irelevantná, keďže vychádza z potvrdeného súpisu tých istých vykonaných prác. 29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo dielo nepochybne odovzdané do užívania spoločnosti MAXIM 2001 s.r.o. ako hlavnému objednávateľovi diela, voči ktorej spoločnosti vystupoval žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako subdodávateľ diela. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Platobné podmienky boli dojednané v čl. IV. zmluvy o dielo a to tak, že fakturácia a platenie prác budú vykonávané mesačne formou mesačných faktúr, vystavovaných na základe zhotoviteľom predložených a objednávateľom odsúhlasených súpisov skutočne vykonaných prác za uplynulý mesiac vo výške 90%z fakturovanej čiastky s tým, že zvyšných 10% (zádržné) bude vysporiadané do 100 dní po odovzadaní a prevzatí celého zmluvného diela bez vád a nedorobkov hlavným objednávateľom. Hlavný objednávateľ v danom prípade prevzal dielo dňa 5.11.2007, čoho dôkazom je i preberací protokol k ZOD 01-240-081-2007 zo dňa 5.11.2007. Žalovaný sa v konaní nemôže úspešne brániť tým, že k odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo, ak dielo prevzal hlavný objednávateľ, ktorý aj žalovanému cenu diela zaplatil. Žalovaný teda je povinný zaplatiť cenu diela, vyúčtovanú faktúrou č. 02007/090, ktorú vystavil žalobca na požiadavku žalovaného vo výške, ktorú žalovaný sám odobril ako sumu v rozsahu potvrdeného súpisu vykonaných prác, t.j. 1.108.902,30 Sk bez DPH (s DPH 1.319.473,50 Sk). V tomto smere je irelevantné, že súpisy vykonaných prác potvrdila podpisom Ing. Hojstričová ako stavebný dozor hlavného objednávateľa diela, keďže dielo sa vykonávalo subdodávateľsky žalobcom práve pre hlavného objednávateľa. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že bolo bežnou praxou, že hlavný objednávateľ preberal dielo aj od iných subdodávateľov. Odvolací súdu preto aj s poukazom na uznaný rozsah žalobcom vykonaných prác žalovaným vyhodnotil odvolacie dôvody žalovaného v celom rozsahu za právne irelevantné. 30. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za dostatočne a presvedčivo odôvodnený, súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý a zmätočný. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 31. Odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok II. rozsudku, ktorým vo zvyšku súd žalobu zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca vykonanie prác, ktoré neboli zahrnuté do faktúry č. 02007/090, jednoznačne nepreukázal, pretože napriek tomu, že L.. C. potvrdila krycí list rozpočtu k faktúre č. 02007/061 na sumu 53.462,39 eur (po dobropise zníženú o 5.204,22 eur), vo svojej výpovedi zároveň uviedla, že „dokončovačky“ žalobca nezrealizoval. Navyše, sám žalobca po vrátení faktúry č. 02007/090 a dobropisu k nej požadoval vystavením faktúry č. 02007/090 zaplatenie len žalovaným uznanej sumy, ktorá mu aj bola vo výroku I. rozsudku správne priznaná (vrátane zádržného). 32. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného v rámci odvolacieho konania ohľadom zrušenia žalobcu, resp. prerušenia odvolacieho konania do doby, kým nebude rozhodnuté o zrušení žalobcu, odvolací súd považuje uvedenú požiadavku žalovaného vo vzťahu k predmetnému konaniu za právne irelevantnú, pretože žaloba je existujúci subjekt, čoho dôkazom je výpis z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel: Sro, vložka č. 183/5. 33. Odvolací súd považuje námietky žalovaného i žalobcu v celom rozsahu za právne irelevantné. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil ako celok. Odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 34. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že nakoľko žalobca bol úspešný v rozsahu 91,55% a žalovaný v rozsahu 8,45%, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pomerne, a to v rozsahu 83,10%. O výške takto priznaného rozsahu trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).