Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/144/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209219826 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1209219826.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: KALIANKO, s.r.o., so sídlom Kollárova 320/11, Kopčany, IČO: 36 262 048, zastúpeného: SP & R s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 20.049,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. septembra 2017, č.k. 14C/222/2009-468, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.593,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 24.09.2008 do zaplatenia, vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesením Krajského súdu č. k. 8Co/558/2013-168 zo dňa 17.09.2014 bol jeho v poradí prvý rozsudok zrušený, v intenciách zrušujúceho uznesenia, doplnil dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu rozsahu poistenia a výšky poistného plnenia, a to v nadväznosti na spôsob zabezpečenia poistených vecí žalobcom. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 788 ods. 1, ods.3, § 797 ods. 1, § 806 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že poistná udalosť sa týkala veci, na ktorú sa poistenie vzťahovalo. Žalobca a žalovaný totiž dňa 20.10.2005 uzavreli poistnú zmluvu s evidenčným číslom návrhu XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie výrobných a prevádzkových zariadení, zásob, poistenie nehnuteľnosti, poistenie hnuteľných vecí ako a poistenie peňazí hotovosti v trezore pre prípad odcudzenia na poistnú sumu 500.000 Sk. Poukázal na to, že návrh poistnej zmluvy vypracoval žalovaný podľa vtedy platnej metodiky prihliadnuc na požiadavky rozsahu poistenia žalobcu ako vyplynulo z výpovede svedka p. V. S.Ž., ktorý pracuje ako finančný agent. Svedok zároveň potvrdil, že žalobca v čase uzatvárania poistnej sumy mal trezor, ako aj skutočnosť, že v prípade poistenia peňazí v hotovosti v trezore nebolo potrebné iné zabezpečenie, aké mal v čase poistenia žalobca. Dňa 20.06.2008 došlo k poistnej udalosti tak, že v čase od 7.30 hod. do 11.00 hod. v Y. na O.. Y. Č.. XXX, nezisteným spôsobom doposiaľ nezistený páchateľ vstúpil na oplotený pozemok rodinného domu, neznámym predmetom roztrhol sieťku proti hmyzu a cez vetranie obloku bol nezisteným predmetom otvorený oblok nachádzajúci sa vo dvore rodinného domu a týmto bolo vniknuté do priestorov domu, pričom v ňom bolo pohybované a boli povyťahované rôzne zásuvky a pootvárané skrine, pričom v miestnosti slúžiacej ako šatník bol odcudzený menší trezor s finančnou hotovosťou 620.000 Sk, ako aj ďalšie veci strieborné hodinky, zlaté retiazky, zlaté náušnice, zlatá spona na kravatu. OR PZ v Senici uznesením ČVS:ORP-813/2-OSV-SE-2008 zo dňa 18.09.2008 trestné stíhanie, ktoré bolo začaté v tejto veci pre prečin krádeže a prečin porušovania domovej slobody prerušil z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce trestné stíhanie voči určitej osobe. Nesúhlasil tak s názorom žalovaného, ktorý odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že nie je možné túto škodovú udalosť klasifikovať ako krádež vlámaním. Čo sa týka finančnej hotovosti z trezoru, mal za preukázané z účtovných dokladov, že v čase škodovej udalosti žalobca mal finančnú hotovosť, ktorá presahovala 500.000 Sk, ako aj elektronický trezor, výrobné číslo XXXX XX XX. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku (VPP - M 03) a Zmluvné dojednania pre prípad odcudzenia (ZD - O 03), ktoré boli súčasťou poistného vzťahu, dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie, a to vo výške určenej podľa poistných podmienok, spolu úrokom z omeškania. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Poukázal na znenie článku 5 ods. 2 VPP-O 03 a na zmluvné dojednania ZD-O 03 v bode O-6 a O-20. Mal za to, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že v čase vzniku škodovej udalosti boli odcudzené peniaze uložené v trezore požadovanej bezpečnostnej triedy, nebolo preukázané ani to, že v čase škodovej udalosti v mieste škodovej udalosti nejaký trezoru bol, žalobca nepredložil žiaden doklad o nadobudnutí trezora, nepreukázal evidenciu trezora vo svojom účtovníctve, nepredložil certifikát o bezpečnostnej triede trezora. Ani výpoveďou svedka nepovažoval za preukázané, že v čase vzniku škodovej udalosti, teda 3 roky po uzatvorení poistnej zmluvy, sa v rodinnom dome nejaký trezor nachádzal. Namietal, že by bolo preukázané, že v rodinnom dome bol v čase krádeže v trezore. Zotrval na tom, že podmienkou pre poskytnutie poistného plnenia je, aby boli poistené veci uložené uzamknutej budove pričom za uzamknutý priestor sa považuje priestor, ktorý je riadne uzamknutý na dva zámky s riadne uzavretými oknami. Policajným šetrením bolo preukázané, že páchateľ vnikol do rodinného domu tak, že otvoril okno cez otvorené vetranie. Mal zato, že v čase vzniku škodovej udalosti neboli poistené veci uložené v riadne uzamknutom priestore. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec neprihliadol na povinnosti žalobcu, ktoré mu vyplývajú z § 809 a § 415 Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že v rodinnom dome v čase krádeže nebolo okno riadne uzatvorené, že v čase krádeže nebol aktivovaný funkčný alarm a žalobca sa neodôvodneným spôsobom spoliehal na to, že na zabezpečenie objektu je postačujúca prítomnosť osôb vo vedľajšej prevádzke. Uviedol, že žalobca nevykonal po vzniku škodovej udalosti mimoriadnu inventúru, ktorou by sa porovnal skutočný stav ku dňu vzniku škodovej udalosti so stavom evidovaným v účtovníctve žalobcu a ním predložený inventúrny stav pokladnice zo dňa 07. 12. 2011 nepreukazuje účtovný stav ku dňu škodovej udalosti, predmetný doklad bol navyše vyhotovený až tri roky po vzniku škodovej udalosti. Nebolo preto preukázané, že v čase vzniku škodovej udalosti bola v rodinnom dome hotovosť vo výške žalovanej istiny. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval uplatnený nárok žalobcu za nepreukázaný. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného mal za to, že prítomnosť finančnej hotovosti vo výške 620.000 Sk v trezore preukázal predložením rekapitulácie pohybov pokladni od 01.06.2008 do 20.06.2008, inventúry pokladnice k 31.05.2008, ako aj pokladničnej knihy z júna 2008. Poukázal na to, že predložil aj knihu pokladničných dokladov spolu so všetkými dokladmi. Pokladničná kniha a inventarizácia boli urobené ku dňu škodovej udalosti, rovnako bola predložená predvaha, výkaz ziskov a strát za rok 2008 priamo z hlavnej účtovnej knihy a aj daňové priznanie za rok 2008, čím bola chýbajúca hotovosť riadne zaúčtovaná v jeho dokladoch. Listinnými dokladmi preukázal, že mal predmetný trezor vo svojej dispozícii za účelom úschovy finančnej hotovosti pre potreby prevádzky autoservisu. Poukázal na výpoveď G. S., ktorý potvrdil prítomnosť trezoru na základe vykonanej ohliadky pred vypracovaním návrhu poistnej zmluvy a že podľa predmetného typu trezoru bola následne v návrhu poistnej zmluvy stanovená výška maximálnej poistnej sumy 50.000 Sk. Poukázala aj na výpoveď jeho konateľov. Žalovaný tak bol pred vypracovaním návrhu poistnej zmluvy oboznámený so spôsobom zabezpečenia peňazí a žiadne iné vyššie zabezpečenie nepožadoval a nestanovil v poistnej zmluve ani vo VPP žiadnu sankciu za prípadné nedodržanie stupňa zabezpečenia. Dodal, že uvedený postup bol v súlade článkom 15 bod 1 VPP-M 03. Poukázal na to, že podľa poistnej zmluvy boli poistené peniaze v akomkoľvek trezore do výšky 500.000 Sk. Ďalej poukázal na zmätočnosť vyjadrení žalovaného ohľadne požadovaného stupňa bezpečnostných tried a v tejto súvislosti namietal absolútne neplatné dojednania. K námietke žalovaného týkajúcej sa porušenia jeho povinnosti v zmysle článku 8 bod 1 písm. b) VPP- O 03 uzamknúť dvere na dva zámky s riadne uzatvorenými oknami, zotrval na tom, že túto neporušil nakoľko poistený má túto povinnosť iba v prípade, že všetky osoby opustia poistené priestory. Poukázal v tomto smere na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými bolo preukázané, že mal poistený celý polyfunkčný objekt, v čase poistnej udalosti sa jeho konateľ nachádzal v objekte. Zotrval na tom, že v čase podpisu poistnej zmluvy splnil všetky bezpečnostné prvky, ktoré boli žalovaným pre poistenie nehnuteľnosti požadované a nedošlo k ich zmene ani po uzavretí poistnej zmluvy, a teda spĺňal všetky podmienky aj v čase poistnej udalosti. Záverom poukázal na § 799 ods. 3 a § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi alebo poistnou zmluvou a žalovaný je povinný splniť svoj záväzok, ktorý mu vyplýva z poistnej zmluvy. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia poistného plnenia z poistnej zmluvy uzatvorenej na poistenie jeho majetku; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.); dôkladne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (788 ods. 1, ods. 3, § 797 ods.1, § 806 ) a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby, pretože žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné plnenie, aj v potrebnom rozsahu, v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Obsah odvolania žalovaného tak nie je spôsobilý; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov; spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie a v odvolacom konaní neboli žalovaným uplatnené žiadne nové prostriedky procesnej obrany (rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy), ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal v súvislosti s poistnou udalosťou, pri ktorej došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti z trezoru vo výške 620.000 Sk (20.580,23 eur), zaplatenia poistného plnenia v sume 500.000 Sk (16.596,96 eur) zodpovedajúcej výške dojednanej poistnej sumy. Nakoľko v predchádzajúcom štádiu konania bolo na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálené, že v danom prípade došlo ku škodovej udalosti (odcudzeniu vecí) dojednaným poistným rizikom - krádežou vlámaním, tak ako to vyplýva z článku 2 Všeobecných poistných podmienok pre prípad odcudzenia vecí - špecifická časť (VPP -O 03), bolo potrebné v ďalšom konaní zaoberať sa rozsahom a výškou poistného plnenia v zmysle článku 3, bod 2 písm. b) a článku 5, bod 2 VPP-O 03 v spojení s bodmi O-6, O- 20, O 20-A) Zmluvných dojednaní pre prípad odcudzenia ZD-O 03, a posúdiť, či žalobca dodržal dohodnutý spôsob umiestnenia a zabezpečenia poistenej peňažnej hotovosti, ktorá bola odcudzená, a aký to malo vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi poistné plnenie. 7. Žalobca dostatočne preukázal listinnými dokladmi (kniha pokladných dokladov, pokladničná kniha, potvrdenie o pohybe v pokladnici za jún 2008 a o inventúre pokladnice k 31.05.2008, predvaha, výkaz ziskov a strát k 31.12.2008, daňové priznanie za rok 2008, inventúrny stav pokladne k 20.06.2008), že odcudzená hotovosť 620.000 Sk bola evidovaná v jeho účtovníctve ako manko/ škoda a námietky žalovaného, že žalobcom nebola riadne vykonaná mimoriadna inventúra preukazujúca účtovný stav ku dňu škodovej udalosti a že žalobcom predložený stav pokladnice zo dňa 07.12.2011 bol vyhotovený až po troch rokoch, sú nenáležité a účelové. Zhodne so súdom prvej inštancie mal odvolací súd za preukázanú existenciu finančnej hotovosti 620.000 Sk v čase a mieste poistnej udalosti. 8. Poistnou zmluvou spolu s fotodokumentáciou, ako aj výpoveďami svedka Daráža a žalobcu, bolo spoľahlivo preukázané, že pred uzatvorením poistnej zmluvy, mal žalobca; za účelom úschovy finančnej hotovosti pre potreby prevádzky autoservisu; v mieste poistenia elektronický trezor. Išlo o rovnaký typ trezoru, aký žalobca zakúpil aj do vedľajšej lekárne, ktorej priestory prenajímal. 9. V zmysle čl. 3 bod 2 písm. b) VPP-O 03 mohol žalovaný poistiť len peniaze v hotovosti, pokiaľ boli uschované v schránkach stanoveného stupňa zabezpečenia. Za účelom zhodnotenia poistného rizika pri uzavieraní poistnej zmluvy bol poistený/poistník povinný oznámiť poisťovni podstatné okolnosti pre prevzatie rizika; táto povinnosť mu vyplývala z článku 15 ods. 1 VPP-M 03. Svedok S. pri uzatváraní poistnej zmluvy postupoval tak, že za účelom posúdenia rizika žalovaným vykonal u žalobcu obhliadku zariadenia slúžiaceho k ochrane poisteného majetku (trezoru). Táto skutočnosť mala následne vplyv na rozhodnutie žalovaného o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy, pretože žalovaný na základe výsledku obhliadky následne stanovil poistné, a neodmietol uzatvorenie poistnej zmluvy so žalobcom z dôvodu vysokého poistného rizika. Žalovaný tak z hľadiska prevzatia poistného rizika akceptoval pri uzavretí poistnej zmluvy uschovanie peňažnej hotovosti žalobcom v trezore, ktorý mal v dispozícii. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania poistnú sumu si určil sám žalobca v závislosti od žalovaným požadovaného spôsobu zabezpečenia peňažnej hotovosti. Žalobca si tak poistnú sumu 500.000 Sk stanovil na základe typu trezora, ktorý mal v dispozícii v čase uzavretia zmluvy na uschovanie hotovosti, pretože; hoci mohol disponovať aj vyššou peňažnou hotovosťou; nebol ochotný splniť vyššie štandardy zabezpečenia požadované žalovaným. Poistná suma tak bola vo vzťahu k peňažnej hotovosti dojednaná podľa typu trezora v čase uzavretia poistnej zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy akceptoval trezor, ktorý mal žalobca v poistenom priestore ako postačujúci na poistenie hotovosti na poistnú sumu 500.000 Sk. 10. Žalobca výslovne požadoval nastaviť poistenie tým spôsobom, že si hotovosť poistí do takej poistnej sumy, na zabezpečenie ktorej bude postačovať ním používaný typ trezora a žalovaný na základe toho stanovil v návrhu poistnej zmluvy poistné. Pokiaľ žalovaný poukazoval na čl. 5 bod 2 VPP-O 03 upravujúci miestnu platnosť poistenia, peňažná hotovosť bola riadne uzatvorená/uzamknutá v schránke a spĺňala požiadavky stanovené v poistnej zmluve, v ktorej bolo poistenie dojednaná na "Peniaze v trezore". Takýto spôsob zabezpečenia nebol žalobcom po uzavretí poistnej zmluvy menený, a preto možno konštatovať, že existoval aj v čase poistnej udalosti. 11. Žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie v súlade s čl. 6 bod 3 VPP-O 03 vo výške zodpovedajúcej poistnej hodnote bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti, t.j. v sume 16.596,96 eur. 12. Žalovaný sa dovolával porušenia povinnosti žalobcom vyplývajúcej z bodu O-6 v spojení s bodmi O -20 a O 20-A) ZD-O 03, a to zabezpečiť hotovosť spôsobom podľa tabuľky č. 1 a tabuľky č. 2. V nadväznosti na splnenie si tejto povinnosti žalobcom stanovil žalovaný limity poistného plnenia, teda možnosti jeho krátenia, a to tak, že maximálna výška poistného plnenia bude zodpovedať skutočnému spôsobu zabezpečenia v čase poistnej udalosti. 13. V prvom rade je potrebné poznamenať, že v zmysle § 809 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka by žalovaný v prípade vedomého porušenia prevenčnej povinnosti žalobcom, mohol primerane znížiť poistné plnenie. Táto skutočnosť však žalovaného neoprávňovala k úplnému odmietnutiu poistného plnenia. Aby porušenie povinnosti poisteného zakladalo právo poisťovne pristúpiť k sankcii v podobe krátenia poistného plnenia, musí byť vedomé a musí mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (to znamená, že bez tohto porušenia povinnosti by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo) alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnosti, či došlo k vedomému porušeniu povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ. Až keď sú tieto podmienky splnené, poistiteľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Vedomé porušenie povinnosti, ktoré je širší pojem ako úmyselné porušenie povinnosti, znamená, že ten, komu bola povinnosť uložená, ju nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na všetky okolnosti prípadu splniť mohol. 14. Žalovaný svoje tvrdenie o porušení povinnosti žalobcom nepodložil žiadnou takou argumentáciou, na základe ktorej by bolo možné prijať záver, že spôsob zabezpečenia peňažnej hotovosti žalobcom v čase poistnej udalosti; nespĺňajúci požiadavky stanovené pre poistenie hotovosti do 500.000 Sk; mal vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Takýto záver nie je podložený vykonaným dokazovaním, a preto neboli naplnené zákonné predpoklady pre krátenie poistného plnenia žalovaným. 15. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie článku 8 bod 1 písm. b) VPP-O 03 žalobcom tým, že nezabezpečil na poistenom priestore riadne uzavretie okien vzhľadom na skutočnosť, že ku krádeži vlámaním došlo v danom prípade otvorením okna cez otvorené vetranie a že nebol aktivovaný funkčný alarm, vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že žalobca (jeho konateľ) bol v čase poistnej udalosti (bežný pracovný deň) prítomný v poistenom priestore, ktorým bol celý polyfunkčný objekt, bolo obvyklé, že viackrát denne navštevoval bytový priestor, ktorý bol jeho súčasťou, a nemožno mu tak vytýkať porušenie prevenčnej povinnosti, ktorá sa vzťahovala na prípad, keď všetky osoby opustia poistený priestor. 16. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).