Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/101/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224478 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1210224478.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: AF-CAR, s.r.o., IČO: 36 399 621, so sídlom Okoličianska 65, 031 04 Liptovský Mikuláš, zastúpený advokátskou kanceláriou Geško, s.r.o., IČO: 36 740 101, so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: E.-P. R..K..S.., IČO: 31 332 251, so sídlom Prístavná 2, 821 09 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s.r.o., IČO : 36 807 915, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 9 428,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.05.2016 č.k. 20C/28/2011-337, v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.08.2016 č.k. 20C/28/2011-365, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom prisudzujúcom výroku m e n í tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2 713,54 euro spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 974,20 euro od 27. 12. 2010 do 17. 2. 2014, t.j. vo výške 1 409,51 euro a s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 713,54 euro od 18. 2. 2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 713,54 euro spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 974,20 euro od 27. 12. 2010 do 17. 02. 2014, t.j. vo výške 409,51 euro a s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 713,54 euro od 18. 02. 2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), vo zvyšnej časti konanie zastavil (výrok II) s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok III). 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 3, § 123, § 456, § 517, § 541 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) a vecne tým, že dospel k záveru, že žalovaný užíval nehnuteľnosť, vlastnícky patriacu žalobcovi bez právneho dôvodu, a to od doby, kedy žalobca vypovedal Nájomnú zmluvu č. XXXXX/XX zo dňa 28.07.1998, na základe ktorej nájomca - G. O. ďalej uzatvoril zmluvu o podnájme so žalovaným. Výpoveďou zmluvy tak zanikol zároveň nájomný aj podnájomný vzťah. Súd prvej inštancie prihliadol na vyjadrenia žalovaného, keď vo vzťahu k súdu uznal dôvodnosť nároku v časti užívania parc. č. XXX/X v rozsahu výmery 1 250 m 2 a parc. č. XXX/XX v rozsahu výmery 245 m2. Zobral do úvahy skutočnosť, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavby - stanice PHM, postavenej na parc. č. XXX/XX o výmere 245 m2, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, z čoho vyvodil, že uvedenú parcelu užíva žalovaný v celom rozsahu, keďže je na nej postavená stavba v jeho vlastníctve. Vo vzťahu k parc. č. XXX/X o celkovej výmere 15 561 m2, súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 10.01.2013, na ktorom žalovaný uznal, že z uvedenej parcely užíva časť o výmere 1 250 m2 ako aj z obsahu znaleckého posudku, ktorého zadávateľom bol sám žalovaný, keď žiadal oceniť parc. č. XXX/X v ním užívanej časti 1 250 m2. Súd prvej inštancie tak nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie následne zmenil svoje tvrdenia, keď uvádzal, že predmetnú parcelu ( parc. č. XXX/X) neužíva sám, ale užíva ju spolu s ním aj žalobca a jeho klienti. Konštatoval, že otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemkov bez právneho dôvodu má nepochybne tiež ústavnú relevanciu (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a je to práve žalovaný a jeho klienti, ktorí dlhodobo využívajú pozemok žalobcu bez právneho dôvodu a bezodplatne, čím obmedzujú žalobcu vykonávať jeho vlastnícke právo tak ako to prislúcha výlučnému vlastníkovi. Preto zohľadnenie skutočnosti, že žalobca, ako výlučný vlastník dotknutého pozemku, tento pozemok užíva, a túto skutočnosť zohľadniť pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, považoval súd prvej inštancie za postup v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu Znaleckého posudku č. 52/2015 A.. G. J., uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 2 713,54 eur a priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 4 974,20 eur od 27.12.2010 (odo dňa doručenia žaloby) do 17.02.2014 (deň úhrady sumy 2 260,66 eur) a zo sumy 2 713,54 eur od 18.02.2014 do zaplatenia. 3. Nakoľko žalobca zobral podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.09.2015 žalobu v časti o zaplatenie 6 714,49 eur späť a žalovaný so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy v tejto časti vyslovil súhlas, súd prvej inštancie konanie vo zvyšnej časti zastavil. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“). 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v prisudzujúcom výroku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.(konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Uviedol, že súd prvej inštancie vyvodil nesprávny skutkový záver o rozsahu užívania pozemku parc.č. XXX/X z toho, že mal na pojednávaní (dňa 10.01.2013) „uznať" rozsah užívania pozemkov, pretože na tomto pojednávaní uviedol, že neodporuje, že užíva pozemok parc. č. XXX/XX v rozsahu 245 m2 a časť pozemku parc. č. XXX/X v rozsahu 1 250 m2. Uvedené tvrdenie zo dňa 10.01.2013 v priebehu súdneho konania opakovane výslovne poprel - či už vo svojich písomných podaniach alebo počas ďalších pojednávaní, čo vyplýva napr. zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.01.2016 a Zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.05.2016. Súd prvej inštancie na zmenu jeho tvrdenia zo dňa 10.01.2013 nijako nereflektoval a z uvedeného dôvodu už žiadne dokazovanie za účelom preukázania rozsahu užívania pozemkov z jeho strany, predovšetkým vo vzťahu k spornej časti pozemku - parc. č. XXX/X nevykonal. Mal za to, že účastník konania v priebehu súdneho konania nie je viazaný svojimi predošlými vyjadreniami absolútne, svoje vyjadrenia môže meniť, a dokonca aj výslovne poprieť, pričom súd takto modifikované vyjadrenia nemôže naďalej považovať za zhodné tvrdenia účastníkov konania alebo z nich nemôže bez všetkého vychádzať pri zistení skutkového stavu a považovať ich napr. za uznanie určitej skutočnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 05.02.2008, sp. zn. 2Cdo/3251/2006, ktorý vychádza z obsahovo zhodnej právnej úpravy slovenského zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 a českého zákona č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád. Kategoricky odmietol, že by Znalecký posudok č. 9/2012 bol dôkazom preukazujúcim rozsah užívania pozemku parc. č. XXX/XX a časti pozemku parc. č. XXX/X. Znalecký posudok č. 9/2012 je nanajvýš dôkazom toho, ako určitý znalec (v danom prípade A.. Ľ. M.) stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov a cenu nájomného za pozemky. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, že užíva časť pozemku parc. č. XXX/X, len na základe ničím nepreukázaného tvrdenia žalobcu. 6. Namietal, že prvoinštančný súd pri skúmaní rozsahu a miery užívania časti pozemku parc. č. XXX/ X nezohľadnil teóriu negatívneho dôkazu, na ktorú upozorňoval v podaní zo dňa 07.03.2016. Teória negatívneho dôkazu je všeobecne akceptovanou teóriou, a to jednak zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR"), ako aj zo strany všeobecných súdov nižších inštancií. Uvedené možno pozorovať, napríklad, v Uznesení NS SR zo dňa 24.02.2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009, Rozsudku NS SR zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 4Cdo/146/2015, Uznesení NS SR zo dňa 31.10.2010, sp. zn. 6Cdo/81/2010 a Rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2015, sp. zn. 4Co/283/2012. V zmysle uvedenej teórie jeho tvrdenie o neužívaní časti pozemku parc. č. XXX/X v rozsahu deklarovanom žalobcom a tvrdenie o neužívaní užívanej časti pozemku parc. č. XXX/X predstavujú tzv. negatívne trvajúce skutočnosti, ktorá z hľadiska dôkazného bremena zaťažuje protistranu tvrdiacu opak. Žalobca v priebehu súdneho konania nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz za účelom preukázania, že užíva pozemok parc. č. XXX/XX a pozemok parc. č. XXX/X v časti žalobcom deklarovanom rozsahu a že ich užíva výlučne, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a jeho skutkový záver o užívaní časti pozemku parc. č. XXX/X nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Okrem nesprávneho zistenia skutkového stavu bol skutkový stav zistený aj neúplne, nakoľko pre vydanie meritórneho rozhodnutia bolo relevantné zisťovanie nielen skutočnosti, v akom rozsahu užíva predmetné pozemky, ale aj skutočnosti, v akej miere ich užíva sám alebo spolu so žalobcom alebo spolu s inými osobami. Skúmaním uvedenej skutočnosti sa však súd prvej inštancie nezaoberal. 7. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože pri určení výšky sumy peňažnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorú má vydať v prospech žalobcu, nevychádzal z právne relevantného faktu, že pri určení výšky tejto sumy musí byť zohľadnená skutočnosť, že žalobca nebol výlučným užívateľom žiadnej časti pozemku parc. č. XXX/X. Mal za to, že všeobecný záver, že ako peňažnú náhradu za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu možno požadovať obvyklé nájomné za nájom predmetných pozemkov v danom čase a v danej lokalite, nie je v danej veci aplikovateľnou, nakoľko žalobca nebol úplne z ich užívania vylúčený. V prípade, že povinná osoba užívala pozemky aj spolu s inými osobami (či už spolu s vlastníkom pozemkov alebo spolu s inými tretími osobami), nie je možné od jednej povinnej osoby požadovať peňažnú náhradu za užívanie pozemkov vo výške celého obvyklého nájomného. Nie je možné po ňom spravodlivo požadovať, aby uhradil žalobcovi peňažnú náhradu za užívanie pozemkov zodpovedajúcu obvyklému mesačnému nájmu za pozemky, ako keby bol v rozhodnom období výlučným užívateľom pozemkov. Pri určení výšky peňažnej náhrady bolo preto potrebné zohľadniť skutočnosť, že ním užívanú časť pozemku parc. č. XXX/X X užíval v prevažnej miere samotný žalobca a ním poverené osoby, resp. osoby, ktorým žalobca na základe vlastného rozhodnutia umožnil užívanie uvedenej časti pozemku. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.08.2009, sp. zn. 30Cdo 3338/2007, s ktorým sa súd prvej inštancie v rozhodnutí nevysporiadal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď ako neopodstatnený odmietol jeho argument ohľadne miery spoluužívania a keď zaujal názor, že peňažná náhrada pri bezdôvodnom užívaní pozemkov sa určuje vo výške obvyklého nájomného bez ohľadu na skutočnosť, v akej miere bezdôvodne obohacujúci sa subjekt užíva predmetné pozemky, a teda či daným bezdôvodným užívaním pozemkov je vlastník pozemkov vylúčený alebo obmedzený pri ich užívaní úplne alebo len čiastočne. 8. Ďalej žalovaný namietal, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné a nespĺňajúce kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., platnom a účinnom v čase jeho vyhlásenia, nakoľko sa súd dostatočne nevysporiadal s jeho podstatnými argumentmi (odkaz na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 14.07.2005, sp. zn. 2 Afs 24/2005 a Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Y. Y.. H. zo dňa 10.05.2010, č. 36552/026). 9. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezdôvodnil naplnenie hypotézy právnej normy obsiahnutej v ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a neuviedol, prečo sa domnieva, že spor má charakter zložitého prípadu. Dané súdne konanie nespĺňa parametre stanovené v hypotéze ust. § 151 ods. 3 O.s.p., čím bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. 10. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania. 11. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.08.2016 a uviedol, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci konania v priebehu konania navrhli, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Navyše, žalovaný bol ten, kto bol povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o miere/rozsahu užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu. Nestotožnil sa argumentáciou žalovaného, že sa jedná o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, keďže žalovaný svoju obranu neobmedzil len na popretí žalobcovho tvrdenia o výlučnom užívaní časti pozemku parc.č. XXX/X. Žalovaný výslovne uviedol, v akom pomere podľa jeho názoru dochádza k užívaniu pozemku (2:1 v prospech žalobcu), na čo poukázal jednak na súdnom pojednávaní dňa 26.1.2016, ako aj vo svojich písomných podaniach ( odvolanie zo dňa 19.7.2016). Na otázku súdu na pojednávaní konanom dňa 26.1.2016, akým spôsobom chce žalovaný preukázať pomer užívania parcely o výmere 1 250 m2 v pomere 2:1 žalovaný uviedol: „.Í., Ž. L. V. H. J. R., C. H. za V., Ž. L. X. R., ak L. súd N. Y. L. S. B. V. Č. J. C. L. E. R. N. odporca. R. L. L. podľa X. X., ak L. R. B. B. B. R. R. E. V..". Pričom už v čase vykonania úhrady zo strany žalovaného na účet žalobcu v celkovej výške 2 260,66 eur bolo z listov zo dňa 17.02.2014 označených ako 20C 28/2011 - oznámenie o úhrade za nájomné za obdobie od 5.11.2008 do 5.11.2009 a 20C 28/2011 - oznámenie o úhrade za nájomné za obdobie od 6.11.2009 do 5.11.2010 zrejmé, že žalovaný uhrádza len tretinu zo sumy stanovenej znaleckým posudkom A.. Ľ. M., hoci vtom čase túto tretinovú úhradu žalovaný ešte nijakým spôsobom neodôvodnil. Uvedené oznámenia o úhradách boli zaslané zo strany žalovaného aj na vedomie súdu prvej inštancie. V uvedenom čase, keď žalovaný uskutočnil úhradu len tretinovej sumy zo znaleckého posudku sa súd prvej inštancie výzvou zo dňa 10.02.2014, doručenou žalobcovi dňa 14.02.2014 domáhal od žalobcu (s predpokladom že aj od žalovaného), aby účastníci konania zaslali otázky, ktoré mal znalec zodpovedať pri vyhotovení nového znaleckého posudku. V uvedenom čase teda žalovaný mal možnosť klásť znalcovi otázky, ktoré podkladal za dôležité pre vyhotovenie znaleckého posudku. Keďže obaja účastníci konania nerozporovali rozsah využívania pozemku J..Č.. XXX/X v časti o výmere 1 250 m2, súd mal za preukázané, že v uvedenom rozsahu žalovaný pozemok aj užíva, a teda z uvedeného dôvodu s touto výmerou počítal aj pri zadávaní úloh znalcovi v uznesení zo dňa 18.06.2014, č.k.. 20C/28/2011-178. 12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti neobstojí podľa jeho názoru argument žalovaného o tzv. negatívnej dôkaznej teórii, keďže sám uviedol v akom pomere dochádza k užívaniu pozemku oboch účastníkov konania a sám tretinovú úhradu aj vykonal. Z uvedeného dôvodu, keďže žalovaný sám tieto skutočnosti tvrdil, bol povinný preukázať, akým spôsobom k uvedenému výpočtu pomeru užívania pozemku dospel a teda uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia, čo sa však nestalo. Ak žalovaný „kategoricky odmieta“, že by Znalecký posudok č. 9/2012 bol dôkazom preukazujúcim rozsah užívania pozemku parc. č. XXX/XX a časti pozemku XXX/X, mal v rozhodnom čase položiť novému znalcovi takého otázky, ktorých zodpovedanie by viedlo k odstráneniu rozporov o rozsahu/miere užívania sporného pozemku. Takéto konanie žalovaného považoval za konanie, ktoré je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ktorá je jednou so základných zásad civilného procesu. 13. Mal za to, že nie je namieste použitie odkazu na judikát Najvyššieho súdu ČR zo dňa 05.02.2008, sp. zn. 2Cdo/3251/2006, na ktorý odkazuje žalovaný vo svojom odvolaní, keďže súd prvej inštancie sa zaoberal rozdielnym tvrdením žalovaného o inom rozsahu užívania pozemku a náležite odôvodnil, z akého dôvodu nemôže vziať do úvahy námietku žalovaného o tomto rozsahu užívania, a to na str. 5 rozsudku, keď poukázal jednak na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a súčasne ďalej uviedol: „E. V. J. odporca C. E. F., F. G. Y. J. M., L. J. G. C. L.. V. R. F. S. navrhovateľa Y.Ť. R. Y. J. V., C. V. J. Y. Y.. S. V. súd X. R. C. navrhovateľ V., Ž. po R. J. - J. M. (F. E. J. E. Y.M.) E., S., K.. B. C. G. L. súd H. na V. R. J. J. N. Y. L. S., F. Y. na R. odporcu. V. J. L. L. Y. K. R. G.H. H. (§. X S. B.). Bolo na žalovanom aby preukázal, akým spôsobom sa dopracoval k úvahe o tretinovej úhrade a súčasne navrhnúť dôkazy na vykonanie tohto svojho tvrdenia. Toto však žalovaný neurobil, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď uvedené tvrdenia žalovaného nevzal do úvahy. Ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalovaného, že súdne rozhodnutie nie je náležíte odôvodnené, nakoľko súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými argumentmi oboch účastníkov konania, ktoré považoval za relevantné pre svoje rozhodnutie. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.01.2017 a uviedol, že v odvolaní nenamietal, že súdom prvej inštancie neboli vykonané všetky navrhované dôkazy a ani neúplné zistenie skutkového stavu a vyvodenie záverov na základe tohto neúplného zistenia. Poukazoval na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, keď tento v konaní nijako nepreukázal užívanie pozemku parcela registra C KN, parc. č. XXX/X, o výmere 15 561 m2, aktuálne o výmere 14 845 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v časti o výmere 1 250 m2 (ďalej len „časť pozemku"). Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o užívaní časti pozemku žalovaným nepredložil žiadny dôkaz, a teda svoju povinnosť dokázať tvrdené skutočnosti nesplnil. Uviedol, že mu nikdy nebola doručená žiadna výzva na zaslanie otázok pre znalca, a teda nemal nijakú možnosť ovplyvniť otázky položené znalcovi pri zadávaní vypracovania Znaleckého posudku č. 52/2015. Ak by mu bola doručená výzva na sformulovanie otázok pre znalca, tak mal za to, že znalcovi by nebolo možné položiť otázku, v akom konkrétnom rozsahu a v akej miere užíva časť pozemku. Znalec v rámci svojej znaleckej povinnosti je odborne spôsobilý zistiť a určiť všeobecnú hodnotu oceňovaných nehnuteľností a hodnotu bežného nájomného, avšak nie je nijakým spôsobom oprávnený zisťovať relevantný rozsah a mieru užívania oceňovaných nehnuteľností zo strany akejkoľvek osoby, nakoľko takéto zisťovanie nepatrí do jeho kompetencie. Rozsah a mieru užívania časti pozemku v priebehu súdneho konania bol povinný zistiť súd na základe iných dôkazov, než je označený znalecký posudok - ktoré neboli zo strany žalobcu navrhnuté, a teda ani neboli v priebehu súdneho konania vykonané. Znalecký posudok č. XX/ XXXX je dôkazom preukazujúcim, aká je bežná cena nájomného za sledované obdobie za užívanie časti pozemku a pozemku parc. č. XXX/XX, nie je však dôkazom o tom, že skutočne užíval časť pozemku v sledovanom období a ak ho užíval, nie je ani dôkazom, v akej miere ho užíval, keďže znalec túto otázku neskúmal a ani by ju nebol oprávnený skúmať. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že neužíva časť pozemku v takom rozsahu, ako tvrdí žalobca a nie je výlučným užívateľom užívanej časti pozemku. Tieto tvrdenia sú negatívnymi skutočnosťami, ktoré niekoľkokrát počas súdneho konania zopakoval. Ak teda žalobca tvrdí, že pozemky sú ním užívané v určitom rozsahu a miere, bol povinný tieto svoje tvrdenia aj preukázať konkrétnymi dôkazmi. Žalobca počas celého priebehu súdneho konania neurobil a nepredložil ani neoznačil jediný relevantný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Určenie pomeru užívania časti pozemku (parc. č. XXX/X) bolo v kompetencii súdu a tento mal byť počas konania preukazovaný (napríklad svedeckými výpoveďami). Preto považoval za irelevantné, či vykonal úhradu vo výške 1/3 z akejkoľvek sumy. 17. K vyjadreniu žalobcu, že nie je na mieste použitie odkazu na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 05.02.2008, sp. zn. 2Cdo/3521/2006 (ďalej len „Rozsudok sp. zn. 2Cdo/3521/2006") uviedol, že žalobca účelovo dezinterpretuje odôvodnenie rozsudku s cieľom konvalidovať skutočnosť, že súd riadne nezdôvodnil svoj názor, že bez ohľadu na skutočnosť, či je vlastník úplne alebo len sčasti obmedzený na svojom vlastníckom práve, prináleží mu peňažná náhrada vo výške obvyklého nájomného a úplne odignoroval jeho argumentáciu odvolávajúcu sa na rozsudok sp. zn. 2Cdo/3521/2006. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zotrval na podanom odvolaní. 18. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 20. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., ktorým žalovaný napadol prisudzujúci výrok a výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie, keďže odvolaním nenapadnutý výrok o zastavení konania vo zvyšnej časti nadobudol právoplatnosť. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 C.s.p., keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť vykonané dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.) a po vyhodnotení skutočností uvádzanými stranami sporu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodné. 21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 05.11.2010 od žalovaného domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 11 688,69 eur spolu s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že žalovaný bez právneho dôvodu užíval od 05.11.2008 do 05.11.2010 nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXX pre kat. územie S.É.. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.05.2014 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 2 260,66 eur späť z dôvodu úhrady žalovaným po začatí konania a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12.06.2014 č.k. 20C/28/2011-175 konanie v časti o zaplatenie sumy 2 260 eur zastavil, uznesenie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2014. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.09.2015 zobral žalobca žalobu v časti istiny 6 714,49 eur, a to s ohľadom na závery znaleckého dokazovania v konaní. 22. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. 23. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s podstatnými argumentmi a niektoré úplne opomenul, dáva odvolací súd do pozornosti, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Podporne odvolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015 k výkladu § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, uverejnené v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016, v ktorom je okrem iného uvedené :“., F. R. (R.) Y. písomnej O. Y. K. C. na B. G. Y. F. B., Č., C. R. C. Y. C. Y. R. B. G. E. V., N. Y. X.. Ú. F. R. X. na V. písomného Y. K. R.. Občiansky R. J. H. J. H. K. J. S.Í. J. Y. písomného Y. K. (Ú. H. X. Y. R. J. J. B. R. na J., X. G., Y. R. F. Y. C. F. G. Y.Ý. F., R. C. Y. S. S., F. L. H. súd - podľa X. Ú. - Y. K. Y., B. R. na Y. Y. K.) C. po Y.Í. písomného Y. K. [Ú. H. Y. B. R. J. J. J. S. J. C. Y. Ň. Y. X., F. R. (podľa E. X.) R.G. G.]. V., Č. súd X. B. G. písomného Y. K. C. C. R. C. Y. C. K. Y. Ň. S. R. R. C. J. B., E. Y. - Y. K. Z. G.M. J. J. Ú. - Y. A. Y. R.. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za to, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Preto odvolacie námietky žalovaného, ktorými namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, posúdil ako nedôvodné. Odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalovaného. 24. Z odvolania odvolateľa možno vyvodiť uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). K uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd konštatuje, že tento je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. 25. Odvolacie námietky žalovaného o nesprávnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sa vzťahovali k skutkovým záverom súdu prvej inštancie o rozsahu užívania pozemku parc. č. XXX/X, z čoho možno vyvodiť, že žalovaný nenamietal správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k užívaniu parc. č. XXX/XX o výmere 245 m2. Správnosť uvedenej úvahy je podporená aj skutočnosťou, že v konaní nebolo sporným, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavby - stanice PHM, postavenej na parc. č. XXX/XX o výmere 245 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd skúmal, či skutkové závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k užívaniu parc. č. XXX/X Ž.Ý. v rozsahu 1 250 m2 majú oporu vo vykonanom dokazovaní. V konaní nebolo sporným, že žalobca je výlučným vlastníkom parc. č. XXX/X ako aj skutočnosť, že žalovanému nesvedčí právo predmetnú nehnuteľnosť užívať. Žalobca svoje skutkové tvrdenia ohľadne rozsahu užívania parc.č. XXX/X odvodzoval od Zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzavretej dňa 02.04.2002 medzi žalovaným a G. O. -C.. V prípade, ak žalovaný mal za to, že žalobcom uvádzané tvrdenia nie sú správne a preukázané, mal v záujme ochrany svojich práv tieto tvrdenia namietať. Z obsahu spisu odvolací súd zisti, že žalovaný reagoval na tvrdenia žalobcu vo vyjadrení zo dňa 09.06.2015 tak, že okrem iného uviedol : C. E. J. J. na Y. R. pre B. C. N. R. R. Y. F., C. V., Ž. Č. J. - J. Č.. XXX/X Y. Y.H. XXXX H., F. E. N. odporcom, X. E. N. Y. odporcom C. E. B., C. B. Y. Č. R. Ž. C. E. B....“....... „. Odporca Y. N. J. J.. Č.. XXX/XX Y. M. Y. XXX H., na F. E. J. R. Č. R. Y. Y. odporcu C. Y. N. A. Č. J. - J.. Č.. XXX/X, na F. E. J. F.(XX H.) C. R. ( X H.) odporcu. S. Č. J. - J. Č.. XXX/X, F. E. B. na D. J. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX B. G. XX.X.XXXX Y. D. Ž., C..R.. (J. Y. J.) C. R. J. C. S. H. Y. F. Č.U. R. E. N. odporcom Y. K. X/X (XXXmX). Svoje vyjadrenie vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu doplnil aj na pojednávaní dňa 26.01.2016, keď uviedol : „. J. A. S. B. F. L. Y. Y. Y. B. A.. J. , táto Y. B. C. odporca N. M. Č. J. Č.. XXX/X S. M. Y. X XXX H., J. V. J. Y. K. C. navrhovateľ V., Ž. po N. J. E. E. H. Y. C. C. H. Y. E. F.. Y. V. R. navrhovateľ N. Y. Y. K. N. J. C. odporca Y. J. X:X.“. Vychádzajúc tak z citovaných vyjadrení žalovaného možno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní uznal, že užíva parc. č. XXX/X práve v rozsahu 1 250 m2. Z obsahu podaní a vyjadrení žalovaného pred súdom prvej inštancie je zrejmým, že jeho námietky, aj po zmene právneho zástupcu na strane žalovaného, smerovali k tomu, že parc. č. XXX/X o výmere 1 250 m2 neužíva výlučne on, ale aj žalobca a tretie osoby. Preto bolo povinnosťou žalovaného na preukázanie svojich tvrdení aj označiť dôkazy, t.zn. uplatnila sa na neho tzv. teória o presúvaní dôkazného bremena. Súd prvej inštancie v záujme spravodlivého vyriešenia veci, reagujúc na prednes žalovaného na pojednávaní dňa 26.01.2016, priamo vyzval žalovaného na preukázanie ním tvrdeného pomeru na užívaní parcely č. 752/2 v rozsahu 1 250 m2, avšak žalovaný súc poučený súdom prvej inštancie (ust. § 120 ods. 4 O.s.p.) v tejto časti nenavrhoval vo veci dokazovanie. 26. Na podporu záverov uvedených v bode 25 tohto rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že pôvodne si žalovaný (rok 2002) nehnuteľnosti, na ktorých vykonáva a vykonával podnikateľskú činnosť, prenajímal na základe podnájomnej zmluvy od spoločnosti C. - G. O., pričom už v danom čase si za účelom parkovania pri čerpacej stanici prenajímal plochu v rozsahu 800 m2. Odvolací súd zohľadniac vyjadrenia žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaným predložený Znalecký posudok č.9/2012 vyhotovený na základe výslovnej objednávky žalovaného ako aj skutočnosť, že pozemok parc. č. XXX/X celkom vo výmere 15 561 m2 nachádzajúci sa v areály firmy žalobcu, je jediným prístupom k čerpacej stanici žalovaného, posúdil tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní, že v konaní pred súdom prvej inštancie výslovne poprel, že užíva parcelu č. XXX/X v pomere 1 250 m2, ako ničím nepodložené a v rozpore so skutkovým stavom. Rovnako nemožno opomenúť fakt, že po doručení Znaleckého posudku č. 52/2015 vyhotoveného v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaný nesporoval výmeru pozemku parc.č. XXX/X, z ktorej znalec v znaleckom posudku vychádzal a ani výšku nájomného určeného znalcom, a svoje námietky sústredil opätovne len na skutočnosť, že parc. č. XXX/X v rozsahu 1 250 m2 užíva aj žalobca. Správnosť záverov súdu prvej inštancie neboli spôsobilé ovplyvniť ani žalovaným uvádzané rozhodnutia - uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2010 sp.zn. 4Co 13/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2015 sp.zn. 4Cdp 146/2015 ako aj v rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2015 sp.zn. 4Co/283/2012, nakoľko predmetom konania v prejednávaných veciach bolo plnenie z pôžičky, pričom v oboch prejednávaných veciach najvyšší súd vyslovil, že: ..“ R. X. Ž. J. H. V. Ž.C., B. Č. S. V. J. Y. R. B. Ž.“, čo podporuje právne závery odvolacieho súdu. Rovnako ako s vecou priamo nesúvisiaci posúdil odvolací súd odkaz žalovaného na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.08.2009 sp.zn. 30Cdo 3338/2007, nakoľko v danej veci bolo dovolanie žalovaného odmietnuté, ako neprípustné podľa ust. § 243b ods. 5 O.s.p., preto dovolací súd nepristúpil k preskúmavaniu správnosti záverov odvolacieho súdu v prejednávanej veci. 27. Ako nedôvodné posúdil odvolací súd aj odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, nakoľko je nesporným, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v majetkovom prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, keďže žalovaný v rozhodnom období užíval predmetné pozemky žalobcu bez zmluvného krytia alebo iného zákonného dôvodu. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemku bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tento pozemok užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie) je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemok. Keďže žalovaný, ako príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, rozhodol súd prvej inštancie správne, keď zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi za rozhodné obdobie bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie nezohľadnil mieru užívania parc. č. XXX/X žalobcom odvolací súd poukazuje na žalobcom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 05.02.2008 sp.zn. 2Cdo/3251/2006, podľa ktorého by zohľadnenie skutočnosti, že žalobca ako výlučný vlastník užíva predmet svojho vlastníctva pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, bolo v rozpore s dobrými mravmi. Obsahom vlastníckeho práva je neobmedzené panstvo nad vecou, ktoré ako absolútne právo pôsobí erga omnes. Žalobca tak v postavení vlastníka parc. č. XXX/X bol oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním, bez obmedzenia, preto argumentácia žalovaného, ktorý bez právneho dôvodu užíval majetok vo výlučnom vlastníctve žalobcu, že bolo dôvodným pri určení výšky bezdôvodného obohatenia prihliadnuť na pomer užívania nehnuteľnosti jej vlastníkom, je nedôvodnou a v rozpore s obsahom vlastníckeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva je možné len zákonným spôsobom, čo nie je prejednávaný prípad, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď pri určení výšky bezdôvodného obohatenia neprihliadol na to, že predmetnú nehnuteľnosť ( parc. č. XXX/X) užíva aj jej vlastník (žalobca) a ním poverené osoby. 28. V podanom odvolaní žalovaný namietal aj nesprávne právne závery súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania, majúc za to, že na rozhodovanie o trovách konania podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. neboli naplnené zákonné predpoklady. Ust. § 155 ods. 1 druhá veta O.s.p., platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, umožňovalo súdu rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov konania aj samostatne, pričom dôvodnosť aplikácie ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bola na posúdení súdom prvej inštancie, keďže cit. ustanovenie pojem „zložitý prípad“ uvádzalo len príkladmo, nie doslovne. Nakoľko z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. vyplývalo, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh „spravidla“ v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd prvej inštancie procesne nepochybil, keď vec posúdil ako zložitý prípad a považoval za dôvodné postupovať podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Uvedeným rozhodnutím tak nedošlo ani k porušeniu práv žalovaného, nakoľko o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne, a to už podľa ust. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd posúdil odvolacie námietky žalovaného ako neopodstatnené. 29. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.07.2016 požiadal žalobca o opravu chyby v písaní v prvom výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.05.2016 č.k.20C/28/2011-337, a to v časti uvedenia nesprávneho označenia dátumov, keď namiesto správneho uvedenia "27.12.2010 do 17. 2. 2014 " uviedol nesprávny dátum „27. 12. 2000 10 do 17. 12. 2014." Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 03.08.2016 č.k. 20C/28/2011-365 opravil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.05.2016 č.k. 20C/28/2011-337 v prvej výrokovej vete, tak, že má správne znieť: ,,... Odporca E. J. B. navrhovateľovi X XXX,XX U. R. R. X %. K. Ú. B. S. B. R. X XXX,XX U. S. XX. XX. XXXX G. XX. X. XXXX, V..E.. Y. Y.F. XXX,XX U. C. R. X,XX %. K. Ú. B. S. B. R. X XXX,XX U. S. XX. X. XXXX G. B. C. V. Y. G. V. G. S. J. K....". Odvolací súd s prihliadnutím na odvolaním napadnutý rozsudok , návrh na vydanie opravného uznesenia a vydané opravné uznesenie zistil, že súd prvej inštancie chybou v písaní nesprávne vo výroku opravného uznesenia uviedol „t.j. vo výške 409,51 eur“, keď správna výška úrokov z omeškania mala byť uvedená v sume „ t.j. 1 409,51 eur“. 30. Na základe uvedeného odvolací súd len v záujme odstránenia zjavnej nesprávnosti prisudzujúceho výroku rozsudku prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, tento podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že „. Ž. E. J. B. navrhovateľovi X XXX,XX U. R. R. X %. K. Ú. B. S. B. R. X XXX,XX U. S. XX. XX. XXXX G. XX. X. XXXX, V..E.. Y. Y. X XXX,XX U. C. R. X,XX %. K. Ú. B. S.F. B. R. X XXX,XX U. S. XX. X. XXXX G. B., C. V. Y. G. V. G. S. J. K." a napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p ako vecne správny potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., zohľadniac skutočnosť, že k zmene napadnutého prisudzujúceho výroku došlo výlučne z dôvodu odstránenia zjavnej nesprávnosti tohto výroku, preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).