Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/47/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226894 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1211226894.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: U.Í. F. H. L.. Č.. XXX/X, G.. X. E.Í. U. Y., zastúpení správcom Okresné stavebné bytové družstvo Senica, Štefánikova 718, Senica, IČO: 00 223 093, zastúpený: JUDr. Miroslavom Mečířom, advokátom, so sídlom J. Mudrocha 1356/27, 905 01 Senica, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Prešovská 48, IČO: 35 850 370, zastúpený Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, o určenie vlastníctva k verejnej časti vodovodnej prípojky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu II zo dňa 13.09.2016, č.k. 9C/196/2011-138, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že nie je vlastníkom verejnej časti vodovodnej prípojky k domu súpisné číslo XXX/X na G. X. E. U. Y. a určenia, že vlastníkom vodovodnej prípojky k domu súpisné číslo XXX/X na G. X. E. U. Y. je žalovaný ( výrok I) a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2b a ods. 1, § 10 a ods. 1, § 10 a ods. 2 vyhlášky č. 154/1978 Zb. Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách č. 154/1978 Zb., účinnej od 14.02.1989 do 31.10.2002 (ďalej len „vyhláška č. 154/1978 Zb.“), § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení (ďalej len „ zákon č. 369/1990 Z.z.“), § 4 ods. 6, § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z.z.“), § 132 ods. 1, § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že dňa 10.01.2011 vznikla na časti vodovodnej prípojky vedúcej k domu súp. č. XXX/ X na G. X. E. U. Y. porucha (ďalej len „ verejná časť vodovodnej prípojky“) porucha a oznámením zo dňa 11.01.2011 žalovaný určil žalobcovi, aby na vlastné náklady vykonal jej opravu. Žalobca s takýmto určením nesúhlasil, tento nesúhlas oznámil žalovanému e-mailovou správou zo dňa 13.01.2011, avšak poruchu na vodovodnej prípojke opraviť na vlastné náklady dal, čo potvrdil právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 08.10.2015 s tým, že žalobca si doposiaľ od žalovaného úhradu za túto opravu nenárokoval. Pri posudzovaní naliehavosti žaloby na určení, že žalovaný je vlastníkom vodovodnej prípojky súd prvej inštancie vzhliadol na to, že tejto žalobe predchádzala konkrétna porucha v tejto časti vodovodnej prípojky a spornosť sporových strán ohľadne jej opravy, resp. určenia zodpovedného za jej opravu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu v danej veci posudzoval, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie a dospel k záveru, že vyriešenie otázky vlastníctva žalovaného k vodovodnej prípojke neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, resp. právneho vzťahu, preto dospel k záveru, že žalobca v prejednávanej veci neosvedčil svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení. Zároveň v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky uviedol, že na strane žalobcu nie je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ani v časti, ktorou žalobca žaluje o určenie, že nie je vlastníkom verejnej časti vodovodnej prípojky - tzv. negatívne určenie, nakoľko takéto negatívne určenie v danom prípade ani nemôže zlepšiť jeho právne postavenie , a preto ani z uvedeného dôvodu na uvedenom určení v tejto časti žalobca naliehavý právny záujem nemá. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie po právnom posúdení skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním podľa vyššie citovaných ustanovení dospel k záveru, že v predmetnej veci na strane žalobcu absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. a žalobu žalobcu zamietol. 3. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poukázal na to, že v dôkaznej povinnosti existujú výnimky, nakoľko nemožno od nikoho vyžadovať preukázanie negatívnej skutočnosti. Dal do pozornosti, že žalobca sa v predmetnom sporovom konaní domáhal jednak určenia, že žalovaný nie je vlastníkom verejnej časti vodovodnej prípojky k domu súpisné číslo XXX/X na G. X. E. U. Y. a tiež určenia, že vlastníkom vodovodnej prípojky k domu súpisné číslo XXX/X na G. X. E. U. Y. je žalovaný - Bratislavská vodárenská spoločnosť a. s., Prešovská 48, Bratislava. Z listinných dôkazov predložených žalobcom nebolo možné jednoznačne vyvodiť, že vlastníkom vodovodnej prípojky k domu súpisné číslo XXX/X na G. X. E. U. Y. je žalovaný - Bratislavská vodárenská spoločnosť a. s., Prešovská 48, Bratislava. Preto, ak sporová strana, ktorá neoznačila a ani nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, že určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, preto je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. Uviedol, že tomuto sporu predchádzal spor o opravu verejnej časti vodovodnej prípojky k domu súp. č. XXX/X na G. X. E. U. Y.E., kde v dôsledku poruchy tejto vodovodnej prípojky dňa 10.01.2011 bola žalovaným v lokalite X. E.N. Č.. XXX/X Y. dočasne prerušená dodávka vody pre nehnuteľnosť vlastníkov bytov domu č. XXX/X, G.. X. E. U. Y. s tým, že žalovaný odmietol vykonať opravu na vlastné náklady. Mal za to, že z tohto dôvodu je potrebné určiť vlastníka verejnej časti vodovodnej prípojky k domu súp. č. XXX/X na G. X. E. U. Y., aby v prípade ďalšej poruchy bolo zrejmé, kto je povinný zabezpečiť opravy a aj údržbu verejnej časti vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Určením vlastníckeho práva sa tak dá predísť žalobe na plnenie, ktorá by v prípade akejkoľvek poruchy verejnej časti vodovodnej prípojky pri odmietavom stanovisku žalovaného zabezpečiť jej opravu na vlastné náklady prichádzala do úvahy zo strany vlastníkov bytov domu súp. č. XXX/X, G.. X. E. U. Y., ktorí by z dôvodu potreby pitnej vody museli zabezpečiť jej opravu s tým, že by ju následne požadovali uhradiť od Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá je vlastníkom tejto časti vodovodnej prípojky a odmietavým postojom sa chce zbaviť zodpovednosti. Bol toho názoru, že naliehavý právny záujem osvedčil tým, že určením vlastníctva k verejnej časti vodovodnej prípojky sa odstráni právna neistota vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, kto je povinný odstrániť prípadnú poruchu na verejnej časti vodovodnej prípojky a znášať náklady za opravu, preto nebolo dôvodným zamietnutie žaloby. 6. Mal za to, že súdu prvej inštancie predložil dostatok dôkazov, ktoré jednoznačne preukazovali, že žalovaný je vlastníkom verejnej časti vodovodnej prípojky, túto užíva od počiatku jej zhotovenia až doteraz. Do spisu boli doložené dôkazy a boli citované zákony platné v čase výstavby domu XXX, Y., ktoré jednoznačne preukazujú, že inžinierske siete, súčasťou ktorých bola aj verejná časť vodovodnej prípojky, boli budované zo štátnych prostriedkov a boli odovzdané organizácii žalovaného. Akciová spoločnosť Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava bola založená v súlade s rozhodnutím č. 853 o privatizácii vydaným Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 2. októbra 2002, spis č. KM-1306/2002, a to vkladom celého majetku zrušeného štátneho podniku Vodárne a kanalizácie Bratislava, so sídlom Prešovská 48, Bratislava a časti majetku zrušeného štátneho podniku Západoslovenské vodárne a kanalizácie, so sídlom Trnavská 32, Bratislava - odštepný závod Bratislava - vidiek, odštepný závod Senica, výrobno-prevádzkové stredisko diaľkových vodovodov Šamorín, časť podnikového riaditeľstva, podľa privatizačného projektu vedeného pod číslom XXXX. Tento privatizačný projekt navrhol zabezpečiť ako dôkaz na podporu svojich tvrdení. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.01.2017 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný uvádzajúc, že žalobcom podané odvolanie obsahuje vadu, spočívajúcu v absencii vymedzenia rozsahu, v akom sa žalobca odvoláva. Zároveň sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o existencii naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení o existencii vlastníckeho práva k verejnej časti predmetnej vodovodnej prípojky v Y.. Zhodne so závermi súdu prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k verejnej časti predmetnej vodovodnej prípojky, keďže atribút naliehavosti je daný najmä vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa právne postavenie žalobcu stalo neistým. V konaní žalobca nepreukázal, že by bez takéhoto určenia bolo ohrozené nejaké jeho právo alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba nemôže byť opodstatnená ani v prípadoch, kedy je vo veci možné žalovať na splnenie povinnosti, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca na vlastné náklady dal opraviť poruchu na verejnej časti predmetnej vodovodnej prípojky, avšak úhradu za opravu si voči žalovanému nenárokoval. V prípade, ak by v budúcnosti vyvstala potreba vynaloženia nákladov na opravu verejnej časti predmetnej vodovodnej prípojky, žalobca bude môcť žalovať priamo o splnenie povinnosti vykonať jej opravu, ak naďalej bude mať za to, že nie je jej vlastníkom, a teda, že subjektom povinným na vykonanie opravy (resp. na znášanie nákladov spojených s opravou) je žalovaný, resp. iná osoba, a to z titulu žalobcom proklamovaného vlastníctva verejnej časti vodovodnej prípojky. Nemožno vylúčiť, že žalobca môže mať právny záujem na určení vlastníctva verejnej časti predmetnej vodovodnej prípojky, avšak jeho právny záujem rozhodne nespĺňa atribút naliehavosti a nevyhnutnosti. Odmietol tvrdenie žalobcu, že v konaní bolo doložených dostatok dôkazov, ktoré by mali jednoznačne preukazovať, že žalovaný je vlastníkom verejnej časti predmetnej vodovodnej prípojky, a že túto užíva od počiatku jej zhotovenia až do súčasnosti, nakoľko on nie je jej vlastníkom a neeviduje ju vo svojom majetku. Rovnako žalobca nepreukázal, kedy, kým a z akých peňažných prostriedkov bola predmetná vodovodná prípojka vybudovaná, a tobôž údajné odovzdanie verejnej časti vodovodnej prípojky žalovanému. 8. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania predložením privatizačného projektu, týkajúceho sa založenia spoločnosti žalovaného, poukázal na ust. § 366 C.s.p., ktoré vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých možno v odvolaní použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie sú splnené podmienky na použitie tohto procesného útoku ako novoty v odvolacom konaní (na vykonanie žalobcom v odvolaní navrhnutého dôkazu), keďže žalobca ako odvolateľ ich mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Na pojednávaní, ktoré sa v tejto právnej veci uskutočnilo dňa 13.09.2016, právny zástupca žalobcu uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. 9. Mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, a preto sa nimi odvolací súd nemusí v súlade s ust § 387 ods. 3 C.s.p. (a contrario) zaoberať. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd v súlade s ust. § 386, písm. d) C.s.p. odvolanie žalobcu odmietol, nakoľko nemá náležitosti podľa § 363 C.s.p. alebo v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko je vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov. 10. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.01.2017 a uviedol, že chcel poukázať na chybu v písaní napadnutého rozhodnutia ods. 12 v prvej vete: „Právny zástupca žalobcu v rámci svojich písomných a ústnych prednesov uviedol, že napriek tvrdeniam žalovaného, že sa jedná o prípojku vo vlastníctve žalobcu, túto prípojku Žalobca opravil a doposiaľ si nenárokoval na úhradu za opravu.“ Táto chyba pramenila z chyby pri písaní zápisnice zo dňa 08.10.2015. Práve naopak právny zástupca žalobcu sa vyjadril, že predmetná prípojka je vo vlastníctve žalovaného a žalovaný ju opravil bez toho, aby si uplatnil náklady vynaložené na jej opravu u žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný neustále poukazuje na nesplnenie atribútu naliehavosti a nevyhnutnosti zo strany žalobcu, tomuto tvrdeniu musíme oponovať, nakoľko nevyhnutnosť je daná najmä tým, že podľa § 4 ods. 7 písm. c) zák. č. 442/2002 Z.z. sa ukladá vlastníkovi povinnosť zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Na otázku, kto je povinný, je jednoznačná odpoveď vlastník. Naliehavosť zdôvodnil aj tým, že sa jedná o jediný pitný zdroj, pri akejkoľvek odstávke vody vlastníkov bytov domu s.č. XXX/X nie je priestor na určovanie vlastníckych práv resp. na hypotéze, kto je povinný a na koho náklady sa zabezpečí prípadná oprava vodovodnej prípojky. Naďalej sa pridržiaval svojich vyjadrení v predloženom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.02.2017. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej údajnej chybe v napadnutom rozhodnutí, ktorá mala vyplývať zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.10.2015 uviedol, že ak žalobca mal za to, že v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 08.10.2015 je chyba, mal v rozhodnom období (t. j. bezprostredne po obdržaní predmetnej zápisnice) možnosť namietať predmetnú skutočnosť a požadovať vykonanie opravy ním tvrdenej údajnej chyby pri písaní zápisnice. Tvrdenia žalobcu, že predmetná prípojka je vo vlastníctve žalovaného a žalovaný ju mal opraviť bez toho, aby si uplatnil náklady vynaložené na jej opravu u žalobcu, žalobca v konaní nepreukázal. Dal do pozornosti, že žalobca nenavrhol vykonanie dôkazov, ktorými by pravdivosť svojho tvrdenia preukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku nie je daná ani s poukazom na ust. § 4 ods. 7 písm. c) zákona č. 442/2002 Z. z., ktoré ukladá vlastníkovi povinnosť zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady, nakoľko tento odkaz nemá vplyv na posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení. Dal do pozornosti znenie ust. § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z: „ Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti." a ust. § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. : „Vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované.“ Dôvodil, že žalobca v konaní nepreukázal ani to, že kedy, kým a z akých prostriedkov bola predmetná vodovodná prípojka vybudovaná, aby v nadväznosti na tieto rozhodné skutkové okolnosti mohol súd aplikovať správny právny predpis (z časového a historického hľadiska právnu normu platnú a účinnú v čase vybudovania predmetnej vodovodnej prípojky) ohľadne otázky určenia vlastníctva predmetnej vodovodnej prípojky. 12. Vo vzťahu k žalobcom navrhnutom doplnení dokazovania v podanom odvolaní o predloženie privatizačného projektu, poukázal na ust. § 373 ods. 4 C.s.p.: „Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.“ Mal za to, že žalobca sa dodatočne snaží preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobou domáha v rámci tohto súdneho sporu, aj tým, že pri akejkoľvek odstávke vody vlastníkov bytov domu s.č. XXX/X údajne nebol priestor na určovanie vlastníckych práv resp. na hypotézy, kto je povinný a na koho náklady sa zabezpečí prípadná oprava vodovodnej prípojky. K uvedeným tvrdeniam žalobcu sa vyjadril v konaní pred súdom prvej inštancie a vysporiadal sa s nimi aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navyše, v prípade žalobcom hypoteticky tvrdenej havarijnej situácie (prípadná porucha na vodovodnej prípojke a s tým spojené prerušenie dodávky vody) existujú aj náhradné spôsoby, ktorými by dočasne mohla byť zabezpečená dodávka pitnej vody. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odmietol, nakoľko nemá náležitosti podľa ust. § 363 C.s.p. alebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 13. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 14. Podľa § 373 ods. 1 C.s.p., ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. 15. Podľa § 386 písm. a) C.s.p, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 16. Ust. § 363 C.s.p. určuje, že popri všeobecných náležitostiach odvolania je potrebné v odvolaní uviesť aj osobitné náležitosti, medzi ktoré patrí a) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, b) v akom rozsahu sa napáda, c) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne. Uvedením odvolacích dôvodov sa rozumie povinnosť uviesť v odvolaní dôvody, z akých odvolateľ považuje napádané rozhodnutie za nesprávne. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty a podanie odvolania, je súd viazaný. 17. Odvolací súd skôr než prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, zisťoval, či odvolanie spĺňa náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku. Z obsahu podaného odvolania žalobcu zistil, že odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.09.2016 č.k. 9C/196/2011-138, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania a odvolanie zdôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( odvolací dôvod). Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie uvedeným rozhodnutím vo veci samej rozhodol len jedným, a to zamietajúcim výrokom, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že nie je vlastníkom verejnej časti vodovodnej prípojky k domu súpisné číslo XXX/X na G. X. E. U. Y. a určenia, že vlastníkom vodovodnej prípojky k domu súpisné Č.L. XXX/X na G. X. E. U. Y. je žalovaný, je zrejmým, že žalobca napadol zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu ( t.zn. tak v časti pozitívneho ako aj v časti negatívneho určenia). Na základe uvedeného odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), o podanom odvolaní rozhodoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 18. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 19. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.) a v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.); keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa. 20. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo určenie, že žalobca nie je vlastníkom verejnej časti vodovodnej prípojky a určenie, že žalovaný je vlastníkom vodovodnej prípojky. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca naliehavosť určenia, že nie je vlastníkom verejnej časti vodovodnej prípojky osvedčoval tým, že žalovaný odmieta vykonávať údržbu na verejnej časti vodovodnej prípojky na svoje náklady a využíva monopolné postavenie prevádzkovateľa vodovodu s poukazom na to, že do schválenia zákona č. 442/2002 Z.z. boli vodovodné prípojky v správe žalovaného a ani schválením uvedeného zákona neprešli do vlastníctva žalobcu. Žalobu v časti určenia, že žalovaný je vlastníkom vodovodnej prípojky odôvodňoval tým, že privatizáciou národného majetku Štátneho podniku vodárne a kanalizácie Bratislava vznikla akciová spoločnosť žalovaného, ktorá prebrala zo zrušených štátnych podnikov aktíva a pasíva, práva a záväzky vrátane práv a záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov. 21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., rovnako ako z § 137 písm. c) C.s.p. vyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je okrem skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu (aktívnu a pasívnu), aj skutočnosť, že na tomto určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V určovacom petite však nemusí ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo žalobcu voči žalovanému. Nemožno vylúčiť, že predmetom určovacieho petitu bude právny vzťah medzi žalovaným a treťou osobou. V takom prípade podmienkou úspešnosti žalobného návrhu je, že určenie (ne)existencie tohto právneho vzťahu ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Len tak môže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná jednak tým, že žalovaný popiera (ne) existenciu práva či právneho vzťahu žalobcu, teda ide o stav, že právo, alebo právny vzťah je medzi stranami sporný, čo vyvoláva existenciu stavu objektívnej právnej neistoty. Zároveň musí existovať ohrozenie práva či právneho vzťahu, teda stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Musí tiež jestvovať potreba odstránenia tejto neistoty, odstránenia ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva (dôkazné bremeno) zaťažuje žalobcu. Žalobca je povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu má svoje vyjadrenie v žalobnom návrhu. Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovania žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). 22. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že určením vlastníka verejnej časti vodovodnej prípojky by v prípade ďalšej poruchy bolo zrejmé, kto je povinný vykonať opravu prípojky. Podľa ustálenej judikatúry je v zásade potrebné vychádzať z toho, že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemôže domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi stranami sporu musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Nakoľko žalobca v konaní neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, že žalovaný je vlastníkom vodovodnej prípojky, išlo o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby v tejto časti. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že vyriešenie otázky vlastníctva žalovaného k časti vodovodnej prípojky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami sporu . Rovnako správnymi sú závery súdu prvej inštancie aj v časti zamietnutia žaloby o určenie, že žalobca nie je vlastníkom verejnej časti vodovodnej prípojky. Takéto určenie nemôže byť spôsobilým zmeniť (zlepšiť) právne postavenie žalobcu, ktorý svoje vlastnícke právo k verejnej časti vodovodnej prípojky ani netvrdí ani nepreukazuje. Takýmto negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobcu nezmení, neodstráni sa stav jeho neistoty v právnom vzťahu. Naopak, stav právnej neistoty bude pretrvávať naďalej a nevylučuje ďalšie súdne konanie. Odvolací súd tak zdieľa právny názor súdu prvej inštancie, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu tak na požadovanom pozitívnom ani negatívnom určení. 23. Návrh žalobcu obsiahnutý v podanom odvolaní žalobcu o doplnenie dokazovania predložením privatizačného projektu odvolací súd vyhodnotil ako novotu v odvolacom konaní. Zdôrazňuje, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za splnenia podmienok uvedených v ust. § 366 C.s.p.. Z obsahu podania žalobcu nevyplýva, že by navrhovaný dôkaz ( predloženie privatizačného projektu ) nemohol navrhnúť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko práve privatizačným projektom dôvodil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 04.02.2016. Žalobca teda nemôže v konaní tvrdiť, že by nemal vedomosť o tom, dokedy bol oprávnený i povinný predkladať všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nakoľko žalobca do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej nenavrhoval vykonať uvedený dôkaz a jeho vykonanie žiadal až v odvolacom konaní, odvolací súd mohol takýto dôkaz (novotu) pripustiť (prihliadať naň) len za splnenia podmienok uvedených v § 366 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy ( t.j. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie) iba za podmienok ust. § 366 C.s.p.. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou , ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie, môže len za podmienok uvedených v § 366 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, keď pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak - sa týkajú procesných podmienok, - sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, - má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo - ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného potom pre posudzovaný prípad vyplýva, že nové dôkazy navrhované žalobcom v odvolacom konaní , by mohol odvolací súd akceptovať, len ak by sa týkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak by nimi žalobca preukazoval, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danej veci sa však žalobcom navrhnutý dôkaz netýka procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, a žalobca nimi nepreukazuje ani skutočnosť, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pod takouto vadou sa v zmysle ustálenej súdnej praxe totiž rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorých dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. V danej veci však nedošlo v konaní pred súdom prvej inštancie k porušeniu žiadnych procesných práv žalobcu. Do úvahy napokon neprichádza ani situácia, že by žalobca nemohol tieto dôkazy bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka civilného sporového konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď účastník (strana sporu) konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka (strany sporu), ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil pre účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom navrhovaný dôkaz potom predstavuje neprípustný prostriedok procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní (neboli splnené podmienky na doplnenie dokazovania odvolacím súdom podľa § 366 C.s.p. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), v dôsledku čoho naň odvolací súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal. 24. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ), ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).