Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/292/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213221997 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1213221997.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: B. V., Č.. O. XX, K., proti žalovanému: Ružinovské centrum, a.s., IČO: 35 918 594, Klincová 35, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, o uloženie povinnosti na plnenie, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.08.2018, č.k. 58C/148/2013-294, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o jej výške rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.). 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 19.07.2013 domáhala uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej v zákaze brániť jej v užívaní nebytového priestoru v polyfunkčnom objekte C. XX/B, K., a to protiprávnym správaním odmietajúcim vyhotoviť žalobkyni elektronické kľúče, ktoré potrebovala na vstup do nebytového priestoru, ktorého bola vlastníčkou. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.03.2014, č.k. 58C/148/2013-169, vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť vyhotoviť pre žalobkyňu 10 (desať) elektronických kľúčov - čipov, slúžiacich na vstup do nehnuteľnosti, polyfunkčný objekt C. XXB, K. a všetky vyhotovené čipy bez zbytočného odkladu a po prijatí primeranej náhrady za čipy odovzdať žalobkyni. 3. Žalobkyňa, po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.01.2017, č.k. 2Co/518/2014-219, písomným podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 01.02.2018 zobrala žalobu späť dôvodiac, že žalovaný odovzdal správu budovy inému subjektu, a tým fakticky stratil možnosť splniť žalobou požadovanú povinnosť. Žalovaný so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas, pričom okrem nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie poukázal i na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorá previedla vlastnícke právo k nebytovému priestoru na Ing. arch. P. L. s manželkou Mgr. art. Z. L.. 4. Súd prvej inštancie prihliadajúc na dispozičný úkon žalobkyne, ktorým zobrala žalobu späť a súhlas žalovaného s týmto úkonom, konanie v súlade s ustanovením § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zastavil. 5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p. majúc za to, že žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie súdneho konania, a preto je povinná znášať jeho trovy. Ozrejmil, že zavinenie zastavenia konania skúmal len z procesného hľadiska, a nie aj z hmotnoprávneho, t.j. aké bolo hmotnoprávne postavenie strán sporu, že žalovaný odovzdal správu budovy inému subjektu, a tým fakticky stratil možnosť splniť povinnosť požadovanú v žalobe. Zo súdneho spisu pritom vyplynulo, že žalovaný prestal vykonávať správu bytového domu z dôvodu jeho odvolania z funkcie správcu rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 27.11.2014, a teda k zmene správcu objektu nedošlo z jeho vlastného rozhodnutia; novým správcom objektu, v ktorom sa nachádzal aj nebytový priestor patriaci pôvodne žalobkyni, sa stalo Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov „C. XXXXX“, IČO: 50 747 444. Žalobkyňa, ktorá medzičasom previedla vlastnícke právo k nebytovému priestoru na inú osobu, mala možnosť navrhnúť zmenu subjektu tak na strane žalobcu, ako aj strane žalovaného, a teda mohla v súlade s ustanoveniami C.s.p. navrhnúť taký postup, ktorý by neviedol k zastaveniu konania. Keďže žalovaný svojim konaním nijako nezapríčinil zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, bolo by podľa mienky súdu prvej inštancie v rozpore so zákonom zaviazať ho na náhradu trov konania len z dôvodu tvrdenia žalobkyne, že zapríčinil jeho začatie. Súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba žalobkyne sa v priebehu konania stala nedôvodnou, nakoľko strany sporu stratili aktívnu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu a žalobkyňa nevykonala procesné úkony umožňujúce pokračovať v konaní so stranami vecne v spore legitimovanými. 6. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla ho zmeniť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Dôvodila, že konajúci súd ani po piatich rokoch nebol schopný posúdiť správne skutkový stav jednoduchého sporu a zodpovedať na rozhodujúcu otázku, kto, okrem správcu bytového domu, mohol vyhotoviť elektronické kľúče od vchodu do domu. Mala preto za to, že žalobu podala na súd prvej inštancie dôvodne, čoho dôkazom mal byť i žalobe vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie. I napriek tomu, že tento bol po takmer trojročnej nečinnosti súdov zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave, žalobkyňa považovala za zrejmé, že po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie by súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť inak, ako opakovane jej žalobe vyhovieť. V priebehu konania, poznačeného zbytočnými prieťahmi, síce predala nehnuteľnosť, avšak ani táto okolnosť nemohla mať za následok jej povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Žalobkyňa uzavrela, že v spore bola úspešná, a keďže konanie bolo poznačené zbytočnými prieťahmi, patrí jej náhrada trov konania. 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania za správne. Podľa neho žalobkyňa nadobudla mylnú predstavu o tom, že spor vyhrala. Súd prvej inštancie síce rozsudkom zo dňa 19.03.2014, č.k. 58C/148/2013-163, žalobe žalobkyne vyhovel, avšak Krajský súd v Bratislave, v čase, keď prestal vykonávať funkciu správcu bytového domu (november 2014), uznesením zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 2Co/518/2014, jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne, dňa 23.11.2017 žalobkyňa previedla vlastnícke právo k nebytovému priestoru na tretiu osobu a zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Vychádzajúc z týchto skutočností žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že bola v spore úspešná, nakoľko spor nebol ukončený vydaním meritórneho rozhodnutia; dôvodnosť žaloby žalobkyne tak nebola v konaní zodpovedaná. Žalobkyňa zobrala žalobu späť bez toho, aby vykonala procesné úkony, ktorými by reflektovala na stratu tak aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie strán sporu, a preto zavinila zastavenie konania. Podľa mienky žalovaného na uvedený záver nemali vplyv žalobkyňou namietané prieťahy v konaní. 8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je. 9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. V sporových konaniach sa v prípade zastavenia konania uplatňuje vo všeobecnosti zásada zavinenia vyjadrená v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (nález zo dňa 20.03.2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017) konštatoval, že z obsahového hľadiska je ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. (na základe ktorého súd prvej inštancie posudzoval otázku náhrady trov konania - pozn. odvolacieho súdu) v podstate zhodné so skorším ustanovením § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý stratil účinnosť dňa 30.06.2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov týkajúcu sa predmetného § 146 ods. 2 O.s.p. Aj v čase jeho účinnosti sa otázka, či strana sporu (účastník) zavinila zastavenie konania posudzovala podľa procesného výsledku. Judikatúrou bolo pritom ustálené, že ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, bolo možné žalovanej strane uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania len v prípade, ak pre jej správanie bola vzatá žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne. 11. V skúmanej veci založil súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade trov konania na zistení, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keď zobrala žalobu späť bez preukázania, že k nemu pristúpila pre správanie žalovaného. S týmto právnym názorom konajúceho súdu sa možno stotožniť. 12. Z obsahu procesného úkonu žalobkyne vyplýva, že dôvodom späťvzatia žaloby bola zmena skutkového stavu po podaní žaloby, keď žalovanému, ktorý prestal vykonávať funkciu správcu bytového domu (v ktorom sa nachádzal nebytový priestor patriaci pôvodne žalobkyni) zanikla akákoľvek faktická možnosť vyhotoviť alebo dať vyhotoviť elektronické kľúče - čipy pre žalobkyňu. Na tomto základe žalobkyňa sama zhodnotila, že ďalšie konanie na podklade ňou podanej žaloby prestalo byť dôvodné. Je pritom zrejmé, že v čase späťvzatia žaloby nebol dosiahnutý účel ňou sledovaný, keďže žalovaný v priebehu konania nepristúpil k takému správaniu, ktoré by zodpovedalo požiadavkám žalobkyne, t.j. nevyhotovil a neodovzdal žalobkyni požadovaný počet elektronických kľúčov, príp. v tomto smere so žalobkyňou neuzavrel ani žiadnu dohodu smerujúcu k uvedenému výsledku. V súvislosti s posúdením zavinenia (na zastavení konania) potom nemožno vyvodiť, že žalobkyňa vzala späť dôvodne podanú žalobu pre správanie žalovaného; práve naopak, z tohto pohľadu uskutočnila svoj dispozičný úkon predčasne, čím z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. 13. Na uvedený záver odvolacieho súdu nemôžu mať a ani nemajú vplyv tvrdenia žalobkyne o dôvodnosti podanej žaloby vyvodené len z toho, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.03.2014, č.k. 58C/148/2013-163, jej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalobkyňa totiž zrejme prehliadla, že predmetné rozhodnutie konajúceho súdu nikdy nenadobudlo právoplatnosť a bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 2Co/518/2014, ktorý vec vrátil na ďalšie konanie. Za tohto stavu nemožno hovoriť o úspechu, príp. neúspechu niektorej z procesných strán v merite veci. Naviac, hodnotenie dôvodnosti podanej žaloby z hmotnoprávneho hľadiska ani nespadá do rámca skúmania odvolacieho súdu pri posudzovaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania pri jeho zastavení. 14. Na správnosť prvoinštančného rozhodnutia nemala vplyv ani argumentácia žalobkyne týkajúca sa dĺžky súdneho konania. Pokiaľ aj boli konštatované prieťahy v konaní odvolacieho súdu (ktorého predmetom bolo odvolanie proti rozsudku konajúceho súdu zo dňa 19.03.2014), malo by to za následok len porušenie práv oboch strán sporu, bez akéhokoľvek vplyvu na rozhodnutie o náhrade trov konania. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že možno prisvedčiť žalobkyni, že v priebehu konania môžu nastať viaceré zmeny v skutkovom stave (zmena v osobe správcu bytového domu, prevod vlastníckeho práva k nebytovému priestoru), avšak pokiaľ považovala žalobu za dôvodnú, ako dominus litis mohla na zmenený stav reflektovať prostredníctvom príslušných procesných úkonov, a tak docieliť pokračovanie v konaní a vydanie meritórneho rozhodnutia. 15. S poukazom na vyššie uvedené, vyhodnotiac námietky žalobkyne uvedené v odvolaní za nedôvodné, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalobkyni, ktorá úspech nemala, plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).