Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/59/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215207541 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215207541.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: K. O., R.. XX.XX.XXXX, D. A. X, XXX XX D., proti povinnému: K.. K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX/X, D. N. D., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné 380 Eur, ďalšie bežné výživné 150 Eur a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimírom Cipárom, so sídlom Exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 55Er/1307/2015-114 zo dňa 13.06.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 55Er/1307/2015-114 zo dňa 13.06.2018, ktorým bol zamietnutý návrh povinnej na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e. II. Oprávnenej sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), dôvodiac tým, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/288/2011-775 zo dňa 12.05.2015, ktorý je podľa povinnej podkladom vykonania exekúcie, bol po začatí exekúcie zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 20CoP/42/2015-811 zo dňa 30.11.2015. Následne povinná podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, nakoľko splnila to, čo jej uložil exekučný titul. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci rozhodol opätovne potom, ako bolo pôvodné uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 55Er/1307/2015-67 zo dňa 31.10.2016, ktorým súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, zrušené a vrátené mu na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/240/2017-93 zo dňa 27.09.2017. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že exekučný súd sa dostatočným spôsobom nezaoberal s tvrdeniami povinnej o vykonaných úhradách, resp. pre ktoré z exekučných konaní boli pripísané úhrady a či oprávnená oznámila súdnemu exekútorovi prijatie platieb v zmysle § 36 ods. 11 Exekučného poriadku a tiež, či rozsah vykonaných úhrad osvedčuje dôvodnosť tvrdenia povinnej o splnení povinnosti uloženej exekučným titulom. Skonštatoval, že exekučný súd sa riadne nevysporiadal s argumentáciou povinnej na zánik exekučného titulu z predbežného opatrenia. Určil, že úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť stav konania vedenom pod sp. zn. 49P/288/2011 a v prípade právoplatného rozhodnutia v tejto veci je potrebné sa vysporiadať s otázkou trvania exekučného titulu a to uznesenia č. k. 49P/288/2011-66-NO a jeho spôsobilosťou byť exekučným titulom. 2. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkami povinnej, tak ako mu uložil odvolací súd, opätovne vykonal dokazovanie a ustálil, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to uznesenia, č. k.: 49P/288/2011-66 zo dňa 28.08.2013 v spojení so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/532/2013-361 zo dňa 26.11.2013 a rozsudku tunajšieho súdu č. k. 17C/54/2011-338 zo dňa 30.01.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/303/2014-363. K exekučnému titulu 49P/288/2011-66- NO zo dňa 28.08.2013 poznamenal, že konanie vo veci samej sp. zn. 49P/288/2011 nie je v súčasnej dobe ukončené a nakoľko ešte nie je vo veci samej právoplatne rozhodnuté, nariadené predbežné (neodkladné) opatrenie platí a taktiež z neho vyplývajúce práva a povinnosti pre strany sporu. 3. Súd prvej inštancie pre overenie úhrad povinnej v tomto exekučnom konaní, vyzval súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, aby oznámil, na aké exekučné konania povinná uhradila sumy, na ktoré sa odvolávala, resp. čo je ešte predmetom exekučného vymáhania v tomto konaní. Súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár oznámil, že v exekučnom konaní EX 622/2015, t. j. v tomto konaní, bola v prospech oprávnenej v období od 10.09.2015 do 11.01.2016 vymožená čiastka 1.843,80 eur. Ďalej uviedol, že boli oznámené úhrady formou poštových poukážok vo výške 115,- eur za obdobie od 17.05.2015 do 20.04.2016. Predmetom vymáhania ostáva dlžné bežné výživné a bežné výživné. Na trovy súdneho exekútora boli vymožené prostriedky vo výške 801,- eur. 4. Súd prvej inštancie v zmysle uznesenia odvolacieho súdu vyzval oprávnenú, či ako plnoletá je stále odkázaná na vyživovaciu povinnosť rodičov, či vyživovacia povinnosť stále trvá v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Na základe tejto výzvy oprávnená zaslala súdu dňa 02.05.2018 potvrdenie o návšteve školy, z ktorého vyplýva, že je študentkou piateho ročníka H. O., K. X, D.. 5. Na základe takto zisteného skutkového stavu, mal súd prvej inštancie za preukázané, že exekučné tituly v tomto konaní sú právoplatné a vykonateľné, exekučné konanie je vedené oprávnene a doposiaľ nebolo vymožené bežné výživné, ktoré bolo oprávnenej priznané a preto opätovne návrh povinnej zamietol. 6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie povinná z odvolacích dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) CSP a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie. 7. Povinná v odvolaní uviedla, že súd vyhlásením napádaného uznesenia svojím nesprávnym postupom nedôvodne predlžuje rozhodnutie o zastavení exekúcie od podania návrhov povinnej z 19.2.2016 a 2.5.2016. Tak ako už v jej predchádzajúcich písomných podaniach zastáva názor, že v čase podania návrhov bola suma vymáhaného výživného uhradená. Uviedla, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami a predloženými dôkazmi, tieto naopak nesprávne vyhodnotil aj napriek pokynu odvolacieho súdu v uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/240/2017-93 zo dňa 27.09.2017. Má za to, že súd prvej inštancie nesplnil takmer žiadnu z úloh, ktoré mu boli nariadené odvolacím súdom. Rovnako sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnom exekučnom konaní vedenom pod EX 622/2015 je exekučným titulom predbežné opatrenie - uznesenie OS BA II z 28.8.2013 sp. zn. 49P/288/2011, právoplatné 9.12.2013 v spojení s uznesením KS v BA č. k. 11CoP/532/2013-361 z 26.11.2013, ale len rozsudok vo veci samej môže byť exekučným titulom. Povinná sa domáhala zastavenia exekúcie z dôvodu zániku práva, keďže ku dňu 02.05.2016 bolo bežné výživné uhradené aj predplatené. Taktiež je povinná toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené a teda aj nepreskúmateľné. 8. Oprávnená k odvolaniu povinnej uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, vychádzajúce z úplne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu a dostatočne odôvodnené i po právnej stránke. Prvoinštančný súd vykonal (doplnil) dokazovanie presne v zmysle inštrukcie odvolacieho súdu a na jeho základe opätovne rozhodol. Uznesenie spĺňa všetky náležitosti, kladené naň právnou úpravou CSP a nevykazuje žiadne odvolaním vytýkané vady, či nedostatky. Odvolanie povinnej považuje za účelové. Naviac doplnila, že medzičasom bolo na povinnú vznesené obvinenie Obvodným oddelením PZ Bratislava Ružinov - východ, a to uznesením z 14.11.2017, ČVS: ORP- 2116/RV-B2-2016, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. V uvedenom uznesení sú zdokumentované sumy výživného, ktoré povinná neuhradila oprávnenej, hoci jej ich uhradiť mala, ako aj sumy výživného, ktoré boli skutočne uhradené. Teda má za to, že nielen skutočnosťami, ktoré boli preukázané v tomto konaní, sa zistila dôvodnosť pokračovania v exekúciách na majetok povinnej a neexistencia dôvodu na zastavenie exekúcie, ale tiež prácou orgánov činných v trestnom konaní sa dospelo k záveru o existencii dlžného, zameškaného výživného. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok / ďalej len „CSP“/) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 10. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie má odvolací súd preukázané, že exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 18.03.2015 doručením návrhu oprávnenej (zastúpenej zákonným zástupcom) súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi, ktorému súd udelil poverenie dňa 22.05.2015. 11. Ako exekučný titul v prejednávanej veci vystupuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/288/2011-66-NO zo dňa 28.8.2013, v spojení so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/532/2013-361 zo dňa 26.11.2013, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie ukladajúce v 1. výroku povinnosť matke (povinná) prispievať na výživu mal. K. O. výživným v sume 60 Eur mesačne. Ako exekučný titul ďalej vystupuje aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 17C/54/2011-338 zo dňa 30.1.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/303/2014-363 zo dňa 11.12.2014, ktorým bolo rozvedené manželstvo povinnej a T. O., K.. A. K. O. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matka (povinná) bola zaviazaná prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 150 Eur mesačne, počínajúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvod manželstva. Uložená vyživovacia povinnosť vyplývajúca z cit. rozsudku začala povinnej plynúť mesiacom január 2015. 12. Oprávnená z exekučného titulu, v čase začatia exekúcie zastúpená otcom ako zákonným zástupcom, sa domáhala vykonania exekúcie na zročné výživné 60 Eur za mesiac október 2014 vyplývajúce z exekučného titulu - uznesenia OS BA II č. k. 49P/288/2011-66-NO, na zročné výživné z exekučného titulu - rozsudku OS BA II č. k. 17C54//2011-388 v sume 320 Eur (za mesiace január 2015 = 90 Eur, február 2015 = 90 Eur, marec 2015 = 140 Eur) a ďalej na bežné výživné z rozsudku č. k. 17C/54/2011-388. 13. Povinná podaniami z 19.2.2016 a 2.5.2016, doručenými súdnemu exekútorovi a postúpenými na rozhodnutie exekučnému súdu žiadala o zastavenie exekúcie argumentujúc tým, že uznesenie sp. zn. 49P/288/2011 bolo po začatí exekúcie zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/42/2015-811. Ďalej dôvodila tým, že na zročnom a bežnom výživnom vyplývajúcom z rozsudku č. k. 17C/54/2011-388 za obdobie od januára 2015 do mája 2016 uhradila sumu 3.146 Eur, čo je viac než suma, ktorá za toto obdobie oprávnenej prislúchajúca. Za dôkaz svojich tvrdení označila a priložila potvrdenia zamestnávateľa o vykonaných zrážkach zo mzdy a poštové poukážky o vykonaných úhradách výživného. Taktiež poukázala na to, že titulom výživného svedčiaceho oprávnenej sú voči nej vedené dve exekučné konania EX 1730/2014 a EX 622/2015. V exekúcii EX 1730/2014 (kde exekučný titul zanikol) jej súdny exekútor doposiaľ nevrátil uhradenú sumu 802,20 Eur a túto sumu nepoukázal ani oprávnenej. O návrhoch povinnej na zastavenie exekúcie exekučný súd rozhodol napadnutým uznesením. 14. Odvolací súd oboznámiac sa s vydaným rozhodnutím, ako aj s odvolacími dôvodmi oprávnenej ako aj vyjadreniami povinnej, sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdu prvej inštancie ako aj prijatým právnym záverom exekučného súdu v celom rozsahu. 15. Odvolací súd naviac dodáva, že sa dôkladne oboznámil s úhradami povinnej týkajúcich sa predmetného exekučného konania vedeného pod EX 622/2015, ktoré začalo dňa 18.3.2015 a mal zo spisového materiálu za preukázané, že vymáhaná pohľadávka povinnej predstavovala v čase jej začatia zročné výživné 240 Eur (60 Eur za mesiac október 2014, 90 Eur za mesiac január 2015, 90 Eur za mesiac február 2015, 140 Eur za mesiac marec 2015), bežné výživné 150 Eur/mesiac od apríla 2015, v prípade pravidelných úhrad prestavuje suma vymáhaného bežného výživného za rok 2015 mesiace apríl až december 2015 čiastku 1.350 Eur. Za predpokladu, ak by povinná pravidelne hradila vymáhané bežné výživné za celý rok 2016, predstavuje táto suma čiastku 1.800 Eur, takisto za celý rok 2017 čiastku 1.800 Eur, ako aj za celý rok 2018 čiastku 1.800 Eur, za rok 2019 mesiace január až august čiastku 1.200 Eur. V tomto prípade by bežné výživné do rozhodnutia o odvolaní spolu činilo 7.950 Eur. Ak k tomu pripočítame zročné výživné 240 Eur, vymáhaná suma do rozhodnutia o odvolaní činí spolu 8.190 Eur. Predpokladané trovy exekúcie zo sumy 8.190 Eur (20 %) činia čiastku 1.638 Eur. Z obsahu spisu má odvolací súd za zistené, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola od povinnej v prospech oprávnenej vymožená suma 1.958,80 Eur (z toho 1.843,80 Eur vymohol exekútor a 115 Eur uhradila povinná poštovou poukážkou), na trovy exekúcie bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie uhradená suma 801 Eur. Z písomného podania súdneho exekútora zo dňa 12.08.2019 vyplýva, že povinná po rozhodnutí súdu prvej inštancie uhradila ešte sumu 1.100 Eur (jej pomerné rozdelenie medzi oprávnenú a trovy súdneho exekútora už exekútor neuvádza, avšak vychádzajúc z pomeru podľa ust. § 4/5 Exekučného poriadku, by mala čiastka 228 Eur predstavovať trovy súdneho exekútora a čiastka 872 Eur pohľadávka oprávnenej). V súčasnosti tak aj po platbe povinnej 1.100 Eur vykonanej po rozhodnutí súdu prvej inštancie, nie je úplne uhradená ani vymáhaná pohľadávka oprávnenej na výživnom, ani trovy súdneho exekútora. 16. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. 17. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. 18. K exekučnému titulu č. k. 49P/288/2011-66-NO zo dňa 28.08.2013 odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veci samej sp. zn. 49P/288/2011 nie je v súčasnej dobe ukončené, avšak dňa 19.11.2018 bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/288/2011-1070 rozhodnuté tak, že I. výrokom matku (povinnú) zaviazal prispievať na výživu toho času plnoletej K. O., R.. XX.XX.XXXX, výživným za obdobie od 18.03.2011 do 15.01.2012 vo výške 130,- Eur mesačne, za obdobie od 15.02.2012 do 31.08.2013 výživným vo výške 130,- Eur mesačne, a za obdobie od 01.09.2013 do 06.01.2015 výživným vo výške 150,- Eur mesačne. II. výrokom rozhodol o zročnom výživnom tak, že zročné výživné za obdobie od 18.03.2011 do 15.01.2012 a od 15.02.2012 do 06.01.2015 vo výške 4.671,47 Eur súd povolil matke (povinnej) splácať v splátkach po 200,- Eur mesačne, pod stratou výhody splátok a to do rúk toho času plnoletej K. O., R.. XX.XX.XXXX počnúc mesiacom december 2018, ktoré súd povolil povinnej splácať v splátkach. V tejto časti je rozhodnutie vykonateľné dňom 16.01.2019, výroky o trovách konania boli napadnuté odvolaním a doposiaľ nebolo o nich rozhodnuté, spis sa toho času nachádza na Krajskom súde v Bratislave, vec je vedená pod sp. zn. 11CoP/143/2019. 19. Exekučné tituly v tomto konaní sú právoplatné a vykonateľné, exekučné konanie je vedené oprávnene a doposiaľ nebolo vymožené ani bežné výživné, ktoré bolo oprávnenej priznané. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne po vecnej aj právnej stránke. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej oprávnenej nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko si tento nárok neuplatnila a v odvolacom konaní jej ani žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).