KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava16. 4. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/188/2018 z 16. 4. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2019, sp. zn. 3Cob/188/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1215210705.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/188/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210705
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215210705.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Ing. Dušan Obert -
NCS, Vajanského 5270/1A, Piešťany, IČO: 37 475 231, práv. zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému Bio CON 1 s.r.o., Mlynské
Nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 36 710 172, práv. zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom,
Šafárikovo nám. 2, Bratislava, IČO: 31 782 809, o zaplatenie 6.240,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/197/2015-337 zo dňa 28.5.2018 jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/197/2015-337 zo dňa
28.5.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.240,-
EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 11.2.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia faktúry č.
10012015 zo dňa 31.1.2015 splatnej dňa 10.2.2015, ako odmeny za výkon činnosti mandatára podľa
mandátnej zmluvy č. 2014091212 zo dňa 12.8.2014. V zmysle čl. II zmluvy sa žalobca ako mandatár
zaviazal vykonať pre žalovaného ako mandanta technicko - manažérsku, dozornú a koordinačnú
činnosti pri zabezpečení realizácie stavby: Výrobňa elektrickej energie na princípe termochemického
splyňovania biomasy v splyňovacom generátore Bio CON 1 - Hnúšťa. V čl. III zmluvy sa žalobca zaviazal
vykonávať činnosti uvedené v čl. II v rozsahu, ktorý je špecifikovaný v cenovej ponuke zo dňa 15.7.2014.
V tejto cenovej ponuke bol uvedený vo všeobecnej rovine základný rozsah prác v 13 odrážkach. V
čl. V zmluvy si zmluvné strany dohodli čas plnenia, t.j. od 12.8.2014 do protokolárneho odovzdania
diela, najneskôr do 31.1.2015, príp. do odstránenia vád a nedorobkov, no najneskôr do 31.1.2015. V
čl. VI sa strany dohodli na odmene mandatára, ktorá sa uskutočňuje na základe troch faktúr, pričom
tretia fakturácia v sume 5.200,- EUR (bez DPH) bude vykonaná do 10 dní od kolaudácie stavby. Súd
mal na základe kolaudačného rozhodnutia vydaného mestom Hnúšťa dňa 29.12.2014 (právoplatné a
vykonateľné dňa 31.12.2014) za preukázané, že predmetná stavba je spôsobilá na užívanie, pričom



v kolaudačnom konaní neboli zistené závažné nedostatky, ktoré by bránili užívaniu stavby. Ostatné
zistené závady a nedorobky nariadil stavebný úrad odstrániť do 31.1.2015. Stavba bola uskutočnená v
súlade s podmienkami stavebného povolenia. Zo zápisnice z priebehu ústneho pojednávania spojeného
s miestnym zisťovaním kolaudačného konania, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2014 v Hnúšti súd zistil,
že sa ho (vystupujúc na strane žalovaného) zúčastnil aj žalobca, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.
Taktiež zo šiestich zápisov/protokolov o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 11.10.2014 vo vzťahu k
jednotlivým dodávateľom predmetnej stavby súd zistil, že technický dozor vykonával žalobca, čo na
týchto protokoloch potvrdil vlastnoručným podpisom. Zo zápisov z KD č. 14, 13, 12, 11, 10, 9, 8, 7, 6, 5,
4, 3, 2, 1, ako aj zo zápisov z OP č. 4, 3, 2 a 1 tiež vyplývalo, že tieto boli odsúhlasené a vlastnoručne
podpísané žalobcom. Z výpisov z telefonických hovorov uskutočnených žalobcom súd zistil, že žalobca
v januári a februári 2015 kontaktoval žalovaného, ako aj jeho pracovníkov (p. X., J., N., W.).

3.
Z uvedených listinných dôkazov mal súd za dostatočne preukázané, že si žalobca riadne plnil svoje
povinnosti vyplývajúce z uzavretej mandátnej zmluvy, ktoré v konečnom dôsledku viedli ku kolaudácii
diela a užívaniu predmetnej stavby, dosiahnutie čoho bolo hlavným cieľom žalovaného. Žalovaný v
priebehu konania namietal, že žalobca porušil predmetnú zmluvu a nevykonal všetky činnosti, ktoré z
nej vyplývali a že v konečnej fáze úplne prestal so žalovaným komunikovať. Z vyjadrení strán sporu
bolo súdu zrejmé, že v záverečnej fáze došlo medzi zmluvnými stranami k nezhodám a zhoršeniu
vzťahov, avšak nemožno z nich vyvodiť, že žalobca porušil zmluvu, či zanedbal svoje povinnosti z nej
vyplývajúce. Vzhľadom k tomu, že povinnosti žalobcu sú v zmluve špecifikované vo veľmi všeobecnej
rovine a nevyplýva z nej výslovne, že žalobca je povinný vykonať všetky činnosti špecifikované v zmluve,
či cenovej ponuke, inak mu nevznikne nárok na odplatu. Práve naopak zo zmluvy vyplývalo, že úhrada
odmeny mandatára sa uskutoční na základe 3 faktúr, pričom tá tretia (ktorej zaplatenie je predmetom
tohto konania) bude vykonaná do 10 dní od kolaudácie stavby, ku ktorej preukázane došlo, a to vo
veľkej miere zásluhou žalobcu, čo potvrdil na pojednávaní svedok Ivan Klohna pri výsluchu uviedol,
že žalobca svojimi skúsenosťami veľmi dobre prispel k riešeniu technických problémov týkajúcich sa
stavby. Svedok Ing. Peter Machava na pojednávaní potvrdil, že v telefonickom rozhovore so žalobcom
mu výslovne povedal, že bez jeho prispenia by k realizácií projektu nedošlo, keďže bol na to skutočne
krátky čas. Z uvedeného bolo nepochybné, že bez činnosti vykonanej žalobcom v zmysle uzavretej
zmluvy by ku kolaudácii stavby a jej riadnemu užívaniu v tak krátkom čase nedošlo. Podľa názoru
súdu prvej inštancie bolo preto nepodstatné tvrdenie žalovaného, že na poslednom kontrolnom dni
9.12.2014 žalobca uviedol, že dáva od nich ruky preč a že bude zázrak, ak to skolaudujú. Zhoršené
vzťahy medzi zmluvnými stranami predsa nemôžu byť dôvodom na nezaplatenie tretej časti faktúry,
ktorá sa podľa zmluvy odvíjala od kolaudácii stavby. Irelevantné bolo preto aj tvrdenie žalovaného, že
časť stavby nebola skolaudovaná, nakoľko z kolaudačného rozhodnutia je nepochybné, že stavba ako
taká je spôsobilá na užívanie. Z dôkazov založených v spise (a popísaných vyššie) jasne vyplývalo, že
žalobca vykonával pre žalovaného činnosť ešte v decembri 2014 a niekoľkokrát kontaktoval žalovaného
a osoby pracujúce pre žalovaného aj v roku 2015. Z kolaudačného rozhodnutia bolo tiež zrejmé, že
neboli zistené závažné nedostatky, ktoré by bránili užívaniu stavby. Ostatné nedostatky boli riadne a
včas odstránené. Skutočnosť, že tieto ostatné nedostatky si žalovaný dal odstrániť sám a nežiadal pritom
žalobcu o zabezpečenie ich odstránenia, nie je dôvodom na nezaplatenie tretej časti zmluvne dohodnutej
odmeny žalobcovi, keďže toto odstránenie drobných vád žalovaný od žalobcu nežiadal (hoci žalobca
so žalovaným emailom či telefonicky komunikoval). Okrem toho zo žiadneho zmluvného ustanovenia
nevyplývalo, že by v prípade riadnej kolaudácie stavby žalobcovi nevzniklo právo na odmenu, ak
neodstráni vady a nedorobky nezávažného charakteru.

4.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nedospel k presvedčeniu, že žalobca porušil predmetnú
mandátnu zmluvu vzhľadom k jej generalizovanému zneniu a vzhľadom na dosiahnutie cieľa zmluvy,
ku ktorému došlo vo veľkej miere činnosťou žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca
porušil predmetnú zmluvu spôsobom, ktorý by viedol k nevydaniu potrebných povolení a súhlasu od
príslušných orgánov, alebo že by konkrétnym konaním, či nekonaním žalobcu vznikla žalovanému
škoda. Podľa názoru súdu žalobca vykonal pre žalovaného činnosť v dostatočnom rozsahu na to, aby
mohla byť vzhľadom na všeobecné znenie jeho povinností formulovaných v zmluve považovaná za
riadne vykonanie rozsahu a obsahu predmetu zmluvného plnenia. Samotná skutočnosť, že vzťahy
medzi žalobcom a žalovaným boli ku koncu spolupráce narušené nie je dôvodom na zníženie zmluvne
dohodnutej odmeny žalobcu, a to s poukazom na správanie žalovaného, ktorý v danom časovom



období ani nežiadal od žalobcu, aby pokračoval v činnostiach pre žalovaného po vydaní kolaudačného
rozhodnutia právoplatného a vykonateľného k 31.12.2014. Pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenia vypočutých
svedkov, súd prvej inštancie z nich nedospel k presvedčeniu, že by preukazovali porušenie závažných
zmluvných povinností žalobcu, preto aj vzhľadom na váhu dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu ich
súd nepovažoval za smerodajné a rozhodujúce. Keďže žalobca riadne a včas splnil svoje povinnosti
vyplývajúce z mandátnej zmluvy, vzniklo mu právo na zaplatenie odmeny v zmysle vystavenej faktúry
č. 10012015 zo dňa 31.1.2015 splatnej dňa 10.2.2015 v sume 6.240,- EUR. Žalovaný túto faktúru pred
začatím konania nerozporoval, práve naopak ju riadne zaevidoval do účtovníctva a vykonal odpočet
dane. Žalovaný teda svoju povinnosť uhradiť žalobcovi predmetnú faktúru nesplnil riadne a včas, čím
sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške,
avšak súd mu priznal úrok z omeškania len v uplatnenej nižšej výške 5,05 % ročne. Súd priznal žalobcovi
aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR v súlade s § 369c
ods. 1, Obchodného zákonníka, keďže v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením jeho
zmluvnej povinnosti.

5.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak,
že súd žalobu zamietne. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že výkon činnosti žalobcu mal skončiť
kolaudáciou stavby a vydaním kolaudačného rozhodnutia, takéto konštatovanie nemá nijakú oporu v
predložených dôkazoch, najmä v mandátnej zmluve a cenovej ponuke, ktorá je záväzná pre posúdenie
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Čas plnenia žalobcu jasne upravuje mandátna zmluva
v čl. V bod 1., podľa ktorého bol žalobca povinný plniť predmet zmluvy do protokolárneho odovzdania
diela, príp. do odstránenia vád a nedorobkov, najneskôr do 31.1.2015. Žalobca bol povinný postupovať
podľa mandátnej zmluvy, teda konať a plniť povinnosti až do úplného a riadneho ukončenia diela, a
to nielen do jeho kolaudácie, ale až do odstránenia posledného nedorobku a vady na diele. Žalovaný
k faktúre č. 10012015 uviedol, že ako dátum dodania služby je uvedený deň 31.1.2015, čo znamená,
že žalobca si bol dobre vedomý skutočnosti, že mal svoju činnosť pre žalovaného vykonávať až do
úplného odstránenia vád a nedorobkov, a to najneskôr do 31.1.2015, pričom túto povinnosť úmyselne
porušil. Naopak, faktúru za tretiu časť odmeny vystavil žalobca práve s dátumom plnenia, ako keby sa
zúčastňoval aj na odstraňovaní vád a nedorobkov na diele až do jeho úplného skončenia, čo nie je
pravdou. Povinnosť žalobcu zúčastňovať sa na odstraňovaní vád a nedorobkov na diele je jednoznačne
daná v samotnom znení mandátnej zmluvy, ako aj v cenovej ponuke. Súdu prvej inštancie postačovala
iba samotná skutočnosť, že toto kolaudačné rozhodnutie bolo vydané, s ktorou automaticky spojil
predpoklad, že išlo o zásluhu žalobcu, pričom vôbec nevzal do úvahy okolnosti, ktoré predchádzali
vydaniu kolaudačného rozhodnutia - povinnosť riadne ukončiť a prevziať dielo od subdodávateľov,
vykonať záverečnú protokoláciu a vyúčtovanie diela, potrebu riadne pripraviť a sfinalizovať dielo a
administratívu pred kolaudáciou, ako aj okolnosti nasledujúce po jeho vydaní.

6.
Podľa názoru žalovaného sa súd nesprávne vysporiadal aj s otázkou porušenia mandátnej zmluvy
zo strany žalobcu a jeho následného nároku na zaplatenie odmeny. Žalobca žiadnym spôsobom
neukončil mandátnu zmluvu a napriek jej platnosti a účinnosti, predčasne ukončil vykonávanie prác
pre žalovaného, na ktoré bol v zmysle mandátnej zmluvy zaviazaný. Žalovaný v priebehu konania
dostatočne preukázal, že žalobca porušil ust. mandátnej zmluvy, a to najmä tým, že predčasne a
svojvoľne ukončil svoju činnosť zo dňa na deň dňom 9.12.2014, len formálne sa zúčastnil miestneho
šetrenia dňa 12.12.2014, nepripravil dielo ku kolaudácii, preto kolaudačné rozhodnutie nemohlo byť
vydané pričinením žalobcu a najmä, že vydaním kolaudačného rozhodnutia sa neskončila činnosť
žalobcu v zmysle zmluvy. Sám žalobca k zápisu z 12.12.2014 priložil Zoznam nedokončených prác
ku 12.12.2014, z ktorého o.i. vyplýva urgentnosť riešenia viacerých problémov z dôvodu blížiacej sa
inšpekcie dňa 15.12.2014, ktorú v tomto zozname avizoval aj samotný žalobca.

7.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Má za to, že kolaudácia diela je dôkazom o oprávnenosti žalobcu požadovať od žalovaného
zaplatenie tretej časti odmeny žalobcu. Žalovaný taktiež nepredložil súdu žiaden zoznam vád a
nedorobkov, ktoré dal údajne odstrániť niekomu inému. Žalovaný len skonštatoval údajné vady, nikdy ich
však nepomenoval, neoznačil a nepreukázal, že by od žalobcu žiadal jeho súčinnosť pri ich odstránení.
Žalobca sa dňa 12.12.2014 osobne zúčastnil ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním



kolaudačného konania dohodnutej stavby, nakoľko podpísal Zápisnicu. Z týchto údajov je zrejmé, že
stavba bola dokončená tak, ako to vyžadoval stavebný úrad podľa vydaného stavebného povolenia.
Po dátume 15.12.2014 už činnosť žalobcu nebola potrebná, nakoľko sa skončilo preberacie konanie a
samotné kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 29.12.2014.

8.
Žalovaný na vyjadrenie žalobcu poukázal na to, že nie je pravdou, že výkon činnosti žalobcu mal
skončiť kolaudáciou stavby a vydaním kolaudačného rozhodnutia, pričom takýto záver nemá oporu
v predložených dôkazoch, najmä v mandátnej zmluve a cenovej ponuke. Rozsah vykonávaných
činností bol špecifikovaný v cenovej ponuke žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že na základe
rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote z 12.6.2015 je
zrejmé, že predmetné dielo nebolo uvedené do prevádzky, pričom odborný dohľad nad uvedením diela
do prevádzky bol jednou z činností, na ktoré sa žalobca zaviazal v zmysle cenovej ponuky.

9.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.4.2019. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10.
Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Obsah odvolania žalovaného nebol
preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V
napadnutom rozsudku súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej
veci, pričom nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Žalobca riadne a včas splnil svoje povinnosti
vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy a vzniklo mu právo na zaplatenie odmeny v zmysle faktúry č.
10012015 z 31.1.2015. Odvolací súd neakceptoval námietku žalovaného, že výkon činnosti žalobcu
pre žalovaného nemal skončiť kolaudáciou stavby, ale až odstránením všetkých vád a nedorobkov
na diele. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, žalobcove plnenie povinností
viedlo ku kolaudácii diela a užívania stavby, zistené nedostatky nebránili užívaniu stavby, pričom zo
zmluvy nevyplýva, že by žalobcovi nevzniklo právo na odmenu za neodstránenie vád a nedorobkov
nezávažného charakteru. Žalovaný nepredložil v konaní žiaden dôkaz ktorý by preukazoval, že by
žalovaný vytýkal konanie žalobcu v rozpore so zmluvou, porušenie povinností žalobcu ani výzvu na
činnosti smerujúce k odstráneniu vád diela. Taktiež odvolací argument žalovaného o vystavení faktúry za
tretiu časť odmeny s dátumom dodania služby 31.1.2015 nie je spôsobilý spochybniť správnosť záveru
súdu prvej inštancie o účasti a pôsobenia žalobcu na stavbe diela, pretože táto faktúra bola žalobcom
vystavená po kolaudácii diela v súlade so zmluvou. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku.

12.



Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

13.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1,
C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1215210705)

  1. 28. 5. 2018Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/197/2015 z 28. 5. 2018potvrdené
  2. 16. 4. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/188/2018 z 16. 4. 2019 (toto rozhodnutie)