Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/313/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215212348 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215212348.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: L. W., B.. XX. X. XXXX, X. Č. X, X.H., zast. advokátom JUDr. Ing, Miroslavom Čipákom, Vazovova 9/B, Bratislava, proti žalovanému: L. W., B.. X. X. XXXX, X. V. X, X., zast. advokátkou Mgr. Erikou Sojkovou, Bočná 90, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. apríla 2017 sp. zn.7C/254/2015-140, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok sa m e n í tak, že sa určuje, že právny úkon žalovaného obsiahnutý v liste zo dňa 8. 10. 2014, ktorým sa proti žalobcovi domáhal vrátenia daru - spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV pre kat. úz. L. X. Č.. XXXX H. L.. Č.. XXX vo výmere 393 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba súp. Č.. XXXX - rodinný dom na parcele Č.. XXX, je neplatný. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon žalovaného obsiahnutý v liste zo dňa 8. 10. 2014, ktorým sa domáhal vrátenia daru nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. L. X. Č.. XXXX H. L.. Č.. XXX vo výmere 393 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba U.. Č.. XXXX, je neplatný. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 14. 10. 1997 spísanou formou notárskej zápisnice č. N 210/1997, Nz 194/1997 daroval žalovaný žalobcovi (synovi) a jeho súrodencom T. W. H. W. W. každému po 1/3 vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Zároveň účastníci darovacej zmluvy zriadili v prospech žalovaného vecné bremeno a to právo prechodu S. L.. Č.. XXX. Následne T. W. H. W. W. ako darcovia uzavreli so žalobcom ako obdarovaným darovaciu zmluvu, ktorou svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach darovali žalobcovi, ktorý sa tak stav ich výlučným vlastníkom. Dňa 25. 3. 2008 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu. Žalovaný bol dňa 13. 6. 2014 vyšetrený pre stav po kolapse a následne mu bol psychológom diagnostikovaný únavový syndróm, poruchy spánku a prejavy reakcie na dlhodobý stres v rodine. Listom zo dňa 8. 10. 2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že ruší darovaciu zmluvu zo dňa 14. 10. 1997 v celom rozsahu a vyzval ho na vrátenie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 na darovaných nehnuteľnostiach, resp. k spätnému prevodu celej nehnuteľnosti. Žalovaný v liste odkázal na dohodu účastníkov zmluvy, podľa ktorej v prípade ak to bude žalovaný potrebovať, resp. požadovať, predmetné nehnuteľnosti mu budú vrátené späť čím sa zaviazali, že nebudú s predmetnými nehnuteľnosti nakladať. V dôvodoch vrátenia daru žalovaný uviedol, že v roku 2008 zistil, že jeho 3 deti uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou T. W. H. W. W.G. darovali svoje spoluvlastníckeho podiely na predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi, čím porušili predmetnú dohodu, pričom o svojom zámere žalovaného vopred ani následne neinformovali. Vo výzve sa ďalej uvádza, že odkedy sa žalobca stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, so žalovaným sa nekontaktuje, nenavštevuje ho, nezaujíma sa o jeho život, zdravie, či potreby, s výnimkou dvoch stretnutí v roku 2012 a 2013, kde sa žalobca správal voči žalovanému arogantne, pričom žalobca vyjadril svoj úmysel neumožniť svojmu otcovi dožiť v predmetnej nehnuteľnosti, čo je v rozpore s pôvodnou dohodou. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že listom zo dňa 3. 11. 2014 č. Z-22109/14 vyzval katastrálny úrad žalobcu, aby v lehote 30 dní predložil kópiu žaloby o určenie neplatnosti úkonu darcu vo veci odstúpenia od darovacej zmluvy s tým, že v opačnom prípade to bude vyhodnotené ako akceptácia platnosti tohto úkonu a následne bude vykonaný zápis práv z predloženej záznamovej listiny č. Z- 22109/14. Z výsluchu svedkov W. W. a T. W. súd prvej inštancie zistil, že pri podpise darovacej zmluvy si ich otec (žalovaný) nekládol žiadne podmienky, zmluva bola uzavretá z iniciatívy žalovaného, ktorý predmetnú nehnuteľnosť aj naďalej užíva, podniká v nej, pričom žalobca, ani ostatní obdarovaní mu do jeho činnosti nijako nezasahovali. Žalovaný nemal námietky ani proti následnému darovaniu spoluvlastníckych podielov ostatných súrodencov v prospech žalobcov. Následne však žalovaný svedkov kontaktoval, uviedol im, že mu vadí, že nehnuteľnosti patria len jednej osobe, teda najstaršiemu synovi - žalobcovi a že tieto nehnuteľnosti chce späť previesť na svoju manželku, rovnako tak žiadal, aby zexekvovaný pozemok, ktorý z vlastnej viny stratil a následne žalobca získal späť, previedol na manželku žalovaného, pričom komunikácia žalovaného voči deťom z prvého manželstva sa obmedzila iba na snahu o prinavrátenie darovaných nehnuteľností. 3/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Zaujal stanovisko, že právny úkon obsiahnutý v liste žalovaného zo dňa 8. 10. 2014, určenia neplatnosti ktorého sa žalobca domáha, nie je odstúpením od darovacej zmluvy, ale ide o výzvu na vrátenie daru podľa ust. § 630 Obč. zák., ktorá má dôsledky odstúpenia od zmluvy. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva podľa súdu prvej inštancie z toho, že katastrálny úrad vyzval žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti tohto jednostranného právneho úkonu žalovaného, resp. na preukázanie, že takúto žalobu podal s tým, že inak jeho nečinnosť vyhodnotí ako akceptáciu tohto právneho úkonu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 Obč. zák.). Zohľadňuje sa predovšetkým intenzita, dĺžka a dôsledky porušovania dobrých mravov obdarovaným, pričom relevantné sú objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti na strane darcu, spočívajúce napr. v jeho predstavách, ako mal obdarovaný s darom naložiť. Porušovanie dobrých mravov iných osôb napr. príslušníkov rodiny obdarovaného, nie je pre vrátenie daru významné. Súd prvej inštancie ďalej bližšie konkretizoval, že za hrubé porušenie dobrých mravov možno považovať sústavné, opakujúce sa fyzické násilie, hrubé urážky, ale aj neposkytnutie potrebnej pomoci a pod. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky uvedené v ust. § 630 Obč. zák. Porušenie dobrých mravov nemožno posudzovať bez ohľadu na konkrétnu situáciu v danom mieste a čase a bez zreteľa na vzájomné správanie darcu a obdarovaného. Pokiaľ teda žalovaný vo výzve na vrátenie daru poukazoval aj na závadné konania ďalších obdarovaných - syna W. H. J. T., v kontexte so spornou výzvou na vrátenie daru ide o okolnosti právne bezvýznamné. V prejednávanej veci sa posudzuje iba správanie žalobcu, keďže on bol vyzvaný žalovaným na vrátenie daru. Z obsahu predmetného listu vyplýva, že žalovaný videl hrubé porušenie dobrých mravov v tom, že žalobca porušil podmienky zmluvy, na základe ktorej mu bola predmetná nehnuteľnosť darovaná, od uvedeného momentu o svojho otca sústavne a dlhodobo neprejavuje žiadny záujem, že žalovaný v dôsledku tohto jeho počínania 6 rokov nevidel svoje vnúčatá a žalobca úplne odignoroval správu o nepriaznivom zdravotnom stave svojho otca a jeho želanie o skontaktovanie sa s ním. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že pri uzatváraní darovacej zmluvy sa so žalobcom a svojim ďalšími dvomi deťmi dohodol, že keď o to požiada, vrátia mu predmet daru, existencia takejto dohody nebola v konaní preukázaná. Za irelevantnú považoval súd prvej inštancie otázku, či výpovede svedkov W. W. H. T. W. mohli byť v tejto súvislosti ovplyvnené žalobcom, pretože to bol žalovaný, koho zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencii uvedenej dohody medzi účastníkmi darovacej zmluvy zo dňa 14. 10. 1997. Samotná skutočnosť, že obdarovaní naďalej umožnili žalovanému dlhoročne užívať darovanú nehnuteľnosť o existencii takejto dohody nesvedčí. Subjektívna nepokojnosť darcu s tým, ako obdarovaný naložil s predmetom daru po tom, ako sa stal jeho vlastníkom, nie je relevantným dôvodom na vrátenie daru podľa § 630 Obč. zák., pretože konanie, ktorým realizuje vlastník veci (hoci aj nadobudnutej darovaním) svoje vlastnícke právo, nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi. Naviac v tomto prípade žalobca s predmetom daru (spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti) nijako nenakladal. Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, že v konaní nebolo preukázané ani také správanie žalobcu voči žalovanému, ktoré by napĺňalo znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Žalobca sa nedopustil voči žalovanému fyzického násilia, hrubých urážok, ani neposkytnutia potrebnej pomoci, keďže žalovaný ani sám v konaní nešpecifikoval, akú konkrétnu pomoc a kedy od žalobcu potreboval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k určitému zhoršeniu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným po tom, čo sa žalovaný v roku 2008 dozvedel, že ostatní obdarovaní darovali svoje podiely na nehnuteľnosti žalobcovi, ktorý sa stal jej výlučným vlastníkom, čo žalovanému prekážalo. Toto zhoršenie vzťahov však nemožno pričítať len žalobcovi. V konaní totiž bolo preukázané (najmä z výsluchu svedkov), že to bol žalovaný, kto začal prejavovať nespokojnosť s tým, že obdarovaní darovali svoje podiely na nehnuteľnosti žalobcovi a žiadať o spätný prevod nehnuteľnosť v prospech neho alebo manželky a vzájomné rozhovory redukoval iba na túto tému. Keď s tým žalobca nesúhlasil, vzťahy sa zhoršili, komunikácia sa obmedzila, až úplne prestala. Rovnako ani žalovaný aktívne nevyhľadával stretnutia so žalobcom a jeho rodinou (svojimi vnúčatami) a napokon žalobcu obvinil zo zhoršenia svojho zdravotného stavu. Za takýchto okolností nebolo možné spravodlivo očakávať od žalobcu, že tento bude aktívne vyhľadávať stretnutia so žalovaným a kontaktovať sa s ním a pokiaľ tak nerobil, zohľadniac správanie a prístup žalovaného, nemožno to vyhodnotiť ako správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ani skutočnosť, že sa žalobca neozval žalovanému, keď sa dozvedel, že mal žalovaný infarkt, po tom čo bol obvinený, že mu ho spôsobil a po tom, čo sa dozvedel, že žalovaný nebol hospitalizovaný, nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného, že darovacia zmluva zo dňa 14. 10. 1997 je neplatná pre rozpor s § 37 ods. 1 Obč. zák. (pre nedostatok slobodnej a vážnej vôle na strane žalovaného), pretože z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žiaden nátlak nebol na žalovaného pri uzatváraní darcovej zmluvy vyvíjaný, že žalovaný chcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne následky, ktoré sú s uzatvorením darovacej zmluvy spojené, teda chcel darovať nehnuteľnosť svojim deťom. Pokiaľ by prejav jeho vôle trpel nedostatkom vážnosti, vzhľadom na nepreukázanie, že by to obdarovaným bolo pri uzatváraní zmluvy zrejmé (keďže nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že sa pri uzatváraní darovacej zmluvy so žalobcom a jeho ďalšími dvomi deťmi dohodol, že keď o to požiada, vrátia mu predmet daru teda, že sa malo jednať o „dočasné“ darovanie), darovaciu zmluvu je potrebné považovať za platnú. Rovnako tak nebol preukázaný nedostatok slobodnej a vážnej vôle na strane obdarovaných. Súd prvej inštancie dodal, že ak by bola darovacia zmluva absolútnej neplatná, bol by neplatný aj právny úkon obsiahnutý v liste žalovaného zo dňa 8. 10. 2014 - výzva na vrátenie daru. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil neplatnosť predmetného právneho úkonu. 4/ Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, alternatívne aby ho zrušil a konanie zastavil pre zmätočnosť petitu, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že žalobca predložil súdu tri rôzne žalobné petity, pričom každý z nich je nesprávny, neurčitý a nezrozumiteľný a teda zmätočný, a to nielen z dôvodu jeho nezrozumiteľnej a nezmyselnej formulácie, ale aj z dôvodu nesprávnej identifikácie predmetných nehnuteľností, ktoré nie sú zapísané na I. Č.. XXXX, H. na I. Č.. XXXX, pričom ani v jednom prípade nenavrhol zmenu petitu. Názor súdu prvej inštancie, že nie je viazaný presným znením petitu žaloby, pokiaľ je z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, žalovaný považuje za rozporný s § 216 C.s.p. Žalovaný ďalej namietal neúplný okruh účastníkov konania, z ktorého dôvodu mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. Keďže žalovaný predmetnú nehnuteľnosť daroval svojím trom deťom v pomere 1/3 k celku, sporovými stranami mali byť všetci účastníci darovacej zmluvu zo dňa 14. 10. 1997, ktorú žalovaný požaduje zrušiť. Žalovaný ďalej namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení, pretože posúdenie platnosti úkonu, ktorým sa žalovaný domáha vrátenia daru, má iba povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či existuje právo alebo právny vzťah žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Požadované určenie nevyrieši otázky sporu medzi účastníkmi konania, ani otázku, komu patria predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím porušil jeho práva na spravodlivý proces. Podľa žalovaného súd prvej inštancie do procesu ustaľovania skutkového stavu zahrnul aj svoje vlastné domnienky nevyplývajúce zo žiadneho dôkazu, ale aj tendenčné výpovede svedkov T. W. H. W. W., v dôsledku čoho dospel k arbitrárnym a nesprávnym skutkovým zisteniam. 5/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť. 7/ K odvolacej argumentácii žalovaného je potrebné uviesť, že z obsahu žaloby a žalobného petitu je zrejmé, čoho sa žalobca v konaní domáha a určenie neplatnosti akého právneho úkonu požaduje. K zmene uplatňovaného práva počas prvoinštančného konania nedošlo a preto nebolo potrebné o nej procesne rozhodnúť (§ 140, § 142 C.s.p.). Pokiaľ žalovaný namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tento je potrebné posudzovať podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pretože žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 15. 5. 2015, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V rámci právnej praxe je nepochybné, že odôvodnenou písomnou požiadavkou darcu na vrátenie daru podľa § 630 Obč. zák., ktorá bola obdarovanému preukázateľne doručená, zaniká medzi nimi právny vzťah vytvorený zmluvou o darovaní. Z formálno-právneho hľadiska táto žiadosť ako jednostranný adresný právny úkon majúci dôsledky odstúpenia od zmluvy, má doručením obdarovanému za následok zrušenie zmluvy od začiatku (§ 48 ods. 2 Obč. zák.). Vzhľadom na skutkové okolnosti súdenej veci, keď príslušný katastrálny úrad žalobcu s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20. 7. 2011 vyzval na podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu darcu vo veci odstúpenia od zmluvy (viď Výzva na č. l. 50, 51), zohľadniac najmä samotnú podstatu sporu, je aj odvolací súd toho názoru, že žalobcovi nechýba naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ako je to totiž uvedené vyššie, katastrálny úrad nevyzval žalovaného na podanie žaloby o vrátenie daru, ale vyzval žalobcu na podanie žaloby u určenie neplatnosti právneho úkonu - žiadosti o vrátenia daru žalovaného. Pokiaľ by totiž žalobca predmetnú žalobu nepodal, došlo by rozhodnutím katastra k zmene zápisu vlastníckeho práva k predmetu daru na žalovaného v zmysle ustanovení katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. Žalobca by sa následne musel domáhať určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na príslušnom súde. Žalobca sa teda týmto vhodne zvoleným procesným prostriedkom domáhal takého určenia, na základe ktorého možno prijať záver, že v dôsledku predmetného právneho úkonu žalovaného nedôjde k strate jeho vlastníckeho práva k predmetu daru. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou argumentáciou žalovaného týkajúcou sa nedostatku vecnej legitimácie v spore. V prejednávanej veci je bezpredmetné, že darovaciu zmluva zo dňa 14. 10. 1997 okrem žalobcu a žalovaného uzatvorili aj tretie osoby (súrodenci žalobcu), pretože predmetom konania nie je určenie jej neplatnosti, ale určenie neplatnosti právneho úkonu žalovaného adresovaného žalobcovi vo vzťahu k predmetu daru (1/3 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti). Bez právneho významu je aj okolnosť, či sa vrátenia predmetu daru domáha žalovaný aj voči ostatným dvom deťom ako obdarovaným z predmetnej darovacej zmluvy. Pokiaľ ide o samotné posúdenie platnosti predmetného právneho úkonu z toho hľadiska, či tu existujú dôvody uvedené v § 630 Obč. zák. odôvodňujúce vrátenie daru, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v ktorom súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo vysvetlil, na akom základe dospel k záveru, že dôvody na vrátenie daru neexistujú (viď najmä ods. 26., 28., 29., 30., 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd dodáva, že z formulácie ust. § 630 Obč. zák. možno vyvodiť, že dôvodom pre vrátenie daru nie je každé porušenie dobrých mravov, ale iba také ich porušenie, ktoré je kvalifikované a možno ho vyhodnotiť ako hrubé. Súd prvej inštancie v ods. 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo zhoršenie vzťahov medzi stranami a následné prerušenie kontaktov so žalovaným zo strany žalobcu nemožno vzhľadom na všetky okolnosti vyhodnotiť tak, že by tu išlo o hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalobcu. 8/ Odvolací súd záverom dodáva, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti vyplývajúce z § 220 C.s.p. a je aj presvedčivo odôvodnený. Súd prvej inštancie v ňom jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia sporových strán a ich právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie ako aj to, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. 9/ Napriek uvedenému nebolo možné napadnutý rozsudok potvrdiť. Súd prvej inštancie sa totiž dopustil formálneho pochybenia v I. výrokovej vete napadnutého rozsudku, keď opomenul vyjadriť, že žalovaný daroval žalobcovi spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 na predmetných nehnuteľnostiach a že teda iba tohto spoluvlastníckeho podielu sa môže týkať predmetný právny úkon žalovaného. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 10/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 11/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).