Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/185/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201239 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216201239.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SPOJSTAV spol. s r.o. Spišská Nová Ves, Sadová 9, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 720 986, zast. Mgr. Zuzana Bdžochová, advokátka, Palkovičova 16, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, zast. JUDr. Lenka Mackaľová, advokátka, Žižkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.712,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/29/2016-117 zo dňa 22.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/29/2016-117 zo dňa 22.02.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.712,73 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.03.2012 do zaplatenia do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. Vo zvyšku súd konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia peňažnej sumy s úrokom z omeškania, titulom neuhradenia prvej polovice zádržného podľa zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. XXXX/XXXXXX/F.XXXX/XXX zo dňa 16.06.2011, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému služby, za ktoré si voči nemu vyúčtoval dohodnutú odmenu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XX/X/XXX Q. zo dňa 12.10.2011, splatnú dňa 24.01.2012 vo výške 34.254,72 eur bez DPH za vykonané práce na predmetnej stavbe "A. T. Č. V." (Q. T. + X.). Žalovaný v zmysle čl. 4 bod 1. odsek III. zmluvy do dnešného nezaplatil žalobcovi prvú polovicu zádržného vo výške 1.712,73 eur (5 % z fakturovanej sumy bez DPH). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.05.2016 uviedol, že žalovaný nárok zanikol započítaním vzájomných pohľadávok jednostranným úkonom žalovaného zo dňa 08.04.2014. Tvrdil, že žalobcom vykonané dielo malo vady, ktoré boli zaznamenané v Zápise o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 27.11.2012 medzi sporovými stranami, ktoré žalobca napriek výzvam žalovaného neodstránil, preto ich odstránil žalovaný vlastnými pracovníkmi, pričom ich náklady vyčíslil faktúrou zo dňa 08.04.2014 vo výške 6.387,02 eur, splatnou dňa 08.05.2014. Zároveň žalovanému vznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. XI. ods. 6 prvá veta podmienok zmluvy o dielo, časť 2, v celkovej výške 4.800,- eur (6 vád diela x 4 dni omeškania x 200,- eur za každú vadu a každý deň omeškania). Na pojednávaní dňa 28.11.2016 žalobca doložil do spisu, okrem iného, Zápis o odovzdaní a prevzatí predmetnej stavby zo strany preberajúcej spoločnosti - Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., s dátumom ukončenia preberacieho konania dňa 27.11.2012, ktorého prílohou č. 1 bol súpis vád a nedorobkov predmetného diela s lehotou na odstránenie vád diela. Na pojednávaní dňa 22.02.2017 žalobca založil do spisu doklad o tom, že zápis o odovzdaní a prevzatí predmetného diela predložený žalovaným bol žalobcovi zaslaný dňa 06.02.2013. Tento zápis o odovzdaní a prevzatí diela namietal vzhľadom k tomu, že podpisy sú na inej strane ako samotné vady a je v rozpore so zápisom, ktorý vyhotovila Liptovská vodárenská spoločnosť. Vady v súpise vád a nedorobkov zo strany Liptovskej vodárenskej spoločnosti uvedené v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby sa netýkajú žalobcu, čoho dôkazom je, že tieto nekorešpondujú so zápisom, ktorý predložil žalovaný. Všetky technické záležitosti boli aj na základe zápisu Liptovskou vodárenskou spoločnosťou uznané ako v poriadku, čo znamená, že napríklad šachty museli byť čisté na to, aby mohli byť vykonané skúšky tesnosti a pod.. Úrok z omeškania upravil na deň 12.3.2012, a teda v tejto časti zobral žalobu späť z dôvodu, že sa to viazalo na informáciu, ktorú získal počas konania. Podmienka v zmluve ohľadne Liptovskej vodárenskej spoločnosti je záväzná pre obidve strany a na splnenie tejto podmienky je viazané vyplatenie zádržného. Uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia. Poukázal na to, že faktúry, ktoré vystavil žalovaný mali byť splatné v máji 2014 a k započítaniu došlo v apríli. Žalovaný k veci uviedol, že predmetom jeho obrany je spotrebovanie zádržného a jeho formálne vysporiadanie cestou zápočtu. Z tohto dôvodu nárok žalobcu v plnom rozsahu zanikol. Podľa jeho názoru je podstatný a jediný uplatniteľný zápis medzi sporovými stranami, ten zo dňa 27.11.2012. Podľa čl. 4 bod 1. odsek III. Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXXXX/F.XXXX/XXX zo dňa 16.06.2011 z každej sumy zahrnutej zhotoviteľom vo faktúre vystavenej podľa tejto zmluvy, objednávateľ zadrží zádržné zodpovedajúce 10 % vyúčtovanej sumy bez DPH. Zádržné bude slúžiť ako bezúročná zábezpeka. Prvá polovica zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená v lehote 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby V. - M. (čl. 1 ods. 1 zmluvy) bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a to vrátane povrchových úprav. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a v súlade s ustanoveniami § 536 ods. 1, § 364 a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 580 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.07.2010 do 31.01.2013, § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo, na základe ktorej mal prvú polovicu zádržného zhotoviteľovi vyplatiť v lehote 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia stavby V. - M. bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a to i napriek tomu, že zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí predmetnej stavby preberajúcou spoločnosťou, s dátumom ukončenia preberacieho konania dňa 27.11.2012, nijak nevyplýva, že by dielo vykonané žalobcom malo vady, na ktoré sa odvoláva žalovaný. Konajúci súd poukázal i na skutočnosť, že v zmysle Zápisu o odovzdaní a prevzatí predmetnej stavby zo strany preberajúcej spoločnosti sa zhotoviteľ zaviazal odstrániť nedorobky najneskôr do 31.05.2013, a preto žalovaný nebol oprávnený odstrániť vady diela už dňa 23.04.2013 a následne požadovať zaplatenie nákladov odstránenia vád a zmluvnú pokutu faktúrou zo dňa 08.04.2014, splatnou 08.05.2014. Konštatoval, že jednostranné započítanie pohľadávok žalovaným zo dňa 08.04.2014 je neplatné aj z dôvodu, že faktúry č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, vystavené žalovaným, neboli ešte v čase započítania splatné, a teda podľa § 580 Občianskeho zákonníka ani spôsobilé na započítanie. Nakoľko započítanie pohľadávok zo dňa 08.04.2014 nebolo platné a žalovaný iným spôsobom žalovanú sumu nerozporoval, konajúci súd dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy vo výške 1.712,73 eur ako prvej polovice zádržného, pričom v dôsledku omeškania žalovaného s plnením zmluvného záväzku mu vznikol i nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne z danej sumy od 12.03.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žaloby súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP a vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia v tejto právnej veci je zmätočné a nepreskúmateľné. V odvolaní namietal, že konajúci súd nevenoval pozornosť zásadnému dôkazu, ktorým je zápis o odovzdaní a prevzatí diela predložený žalovaným, nakoľko práve tento dáva primárnu odpoveď na existenciu vád na diele, a teda nepriamo aj na to, či mohol vzniknúť nárok na strane žalovaného. V dôsledku uvedeného je podľa názoru žalobcu odvolanie nepreskúmateľné. Uviedol, že Zápis o odovzdaní a prevzatí diela medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 27.11.2012 má všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom však ide o právny úkon temporálne neskorší, ako zmluva o dielo zo dňa 16.06.2011, čo považoval z pohľadu regulácie konkrétnych právnych vzťahov za rozhodujúce. Mal za to, že pri rozhodovaní mala byť zásadnou otázka, či nárok na výplatu prvej polovice zádržného mal byť determinovaný výlučne zmluvou o dielo alebo výlučne zápisom o odovzdaní a prevzatí diela medzi žalobcom a žalovaným, alebo či tieto regulácie zádržného mohli existovať popri sebe. V tejto súvislosti mal žalovaný za to, keďže si strany iným, časovo neskorším dokumentom potvrdili existenciu vád a nedorobkov diela, dokument na ktorý poukázal žalobca, nie je pre posúdenie existencie vád na diele právne významný. Zdôraznil, že na strane, na ktorej sú podpisy osôb je uvedené, že vady budú odstránené v určenom dátume. Ak by tam žiadne vady neboli, nebolo logické určovať dátum pre ich odstránenie. Za zmätočný označil postup súdu prvej inštancie pri posúdení a odôvodnení započítania nároku žalobcu a žalovaného. Nebolo mu zrejmé, ako mohol súd konštatovať, že žalovaný nebol oprávnený odstraňovať vady diela už 23.04.2013 preto, lebo zápis Liptovskej vodárenskej spoločnosti stanovoval dátum do 31.05.2013, a teda, na základe čoho súd konštatoval neplatnosť započítania z dôvodu, že započítací úkon prebehol skôr, ako bol nárok určený k zápočtu, splatný. Konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd vyhodnotil situáciu okolo vád a nedorobkov diela tak, že dielo nedorobky a vady nemalo. Ak by ich nemalo, žalovaný by nemal dôvod a ani možnosť niečo odstraňovať, nemohol by mu teda vzniknúť nárok titulom nákladov pri odstraňovaní vád, a teda by nebolo ani čo započítať. V danej logickej línii, ak súd chcel konštatovať neplatnosť zápočtu, mal tak urobiť výlučne z dôvodu neplatnosti právneho úkonu započítania pre absenciu predmetu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zmenil tak, že žalobu zamieta a žalobca je povinný nahradiť trovy konania pred súdom prvej inštancie aj trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. 3. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, v ktorom vyjadril nesúhlas s odvolaním žalovaného a jeho argumentáciu v celom rozsahu poprel. Zároveň uviedol, že trvá v celom rozsahu na svojich predošlých tvrdeniach. Dôvody odvolania uvedené žalovaným, podľa jeho názoru, nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku. Zároveň, tvrdenia uvedené žalovaným označil ako zmätočné, v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci, pričom žalovaný nimi len zahmlieva existujúci skutkový stav, ktorý bol v konaní preukázaný vykonanými dôkazmi a bezpochyby správne zistený. Nakoľko mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok je vecne správny, navrhol aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol, alebo alternatívne, napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny, a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť plnú náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 6. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 7. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 8. Podľa § 359 OBZ proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. 9. Podľa § 369 ods. 1 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 10. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.07.2010, do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 11. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 14.12.2011 do 11.07.2012 bola vo výške 1 %. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd na základe podaného odvolania a preskúmania veci zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie predmetnej sumy žalovaným a žalovaný svojou argumentáciou v odvolacom konaní nepreukázal opak. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/29/2016-117 zo dňa 22.02.2017. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil vecne správne. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXXXX/F.XXXX/XXX zo dňa 16.06.2011, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, mala byť prvá polovica zádržného zhotoviteľovi vyplatená v lehote 105 dní odo dňa odovzdania a prevzatia časti stavby V. - M. bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., a to vrátane povrchových úprav. Preberacie konanie bolo v zmysle Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby, predloženého žalobcom, ukončené dňa 27.11.2012, pričom preberajúcou organizáciou bola Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., ako to ustanovoval čl. 4 bod 1 odsek III. Zmluvy o dielo. Prílohou Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby predloženého žalobcom bol súpis vád a nedorobkov, z ktorého nevyplýva, že by dielo malo vady, na ktoré poukázal žalovaný v Zápise o odovzdaní a prevzatí diela medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 27.11.2012. Keďže Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. bola v zmysle ustanovení zmluvy o dielo oprávnená na prevzatie diela, zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, ktorý obsahuje podpisy zástupcov zhotoviteľa, zástupcov preberajúcej organizácie, i zástupcov stavebného dozoru, možno považovať za právne relevantný. Žalovaný nepreukázal, že by zápis o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý predložil on, bol jediným relevantným na posúdenie danej situácie. Keďže vyplatenie zádržného bolo podľa zmluvy o dielo viazané na prevzatie stavby bez vád a nedorobkov Liptovskou vodárenskou spoločnosťou a v zápise medzi zhotoviteľom a preberateľom zo dňa 27.11.2012 neboli uvedené neskôr vytýkané vady, odo dňa prevzatia diela preberajúcou spoločnosťou - Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s, začala plynúť lehota na vyplatenie prvej polovice zádržného. Okrem toho, podstatnou v posudzovanom prípade je skutočnosť, že v zmysle zápisu o odovzdaní a prevzatí diela predloženého žalobcom, bola lehota na odstránenie vád a nedorobkov zhotoviteľom do 31.05.2013. Podľa zápisu, ktorý predložil žalovaný, lehota na ich odstránenie bola do 19.04.2013. Žalovaný odstránil vady diela vlastnými pracovníkmi dňa 23.04.2013. Žalovaný tak vady diela odstránil ešte pred uplynutím lehoty na odstránenie vád diela žalobcom, v zmysle zápisu o odovzdaní a prevzatí diela predloženého žalobcom. Následne žalovaný požadoval zaplatenie nákladov odstránenia vád faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2014 a zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2014, obe splatné dňa 08.05.2014. Nakoľko k jednostrannému započítaniu pohľadávok žalovaným došlo dňa 08.04.2014, stalo sa tak ešte pred splatnosťou daných faktúr. Podľa § 36 OBZ na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Avšak, pokiaľ ide o jednostranné započítanie, podľa § 359 OBZ proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku. Keďže v danom prípade nešlo o započítanie vzájomnou dohodou strán, ale jednostranným započítaním pohľadávok žalovaným, nebolo možné započítať voči splatnej pohľadávke žalobcu doposiaľ nesplatnú pohľadávku žalovaného, a preto je takýto právny úkon žalovaného neplatný. Nakoľko žalovaný iným spôsobom žalovanú sumu nerozporoval, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy vo výške 1.712,73 eur ako prvej polovice zádržného. Vzhľadom na to, že žalovaný predmetné zádržné doposiaľ nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne zo sumy 1.712,73 eur odo dňa 12.03.2012 do zaplatenia (v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.07.2010 do 31.01.2013). 15. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).