Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/195/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210937 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216210937.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO 603 481, zastúpeného správcom Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, Bratislava, IČO 00 603 155, proti žalovanej: T.. Z. B., N.. XX.XX.XXXX, A. Ľ. XXXX/X, A., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Takáts Ilčíková, s.r.o., so sídlom Palisády 14, Bratislava, v konaní o zaplatenie 5.831 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. júna 2018 č.k. 19C 130/2016-190 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.232,62 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 30.6.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamieta. V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5 810, Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od podania žaloby od 30.6.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania (nárok) v plnom rozsahu vo výške 100%, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom domáhajúcim sa od žalovanej zaplatenia sumy 5 831 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania, tým, že je vlastníkom pozemku parc. č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výške 168 m2, kat. územie C., zapísanom na LV č. X a pozemku parc. č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 667 m2, kat. územie C., zapísanom na LV č. X. Na základe protokolu č. 94 zo dňa 30.09.1991 zveril predmetné pozemky do správy Mestskej časti Bratislava - Ružinov. Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti - administratívnej budovy súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie C., ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXXX/XX priľahlej k časti parc. č. XXXXX/ XX vo vlastníctve žalobcu, cez ktorú žalovaná využíva vstup do administratívnej budovy vo výmere 3,5 m2. Keďže nehnuteľnosť - administratívna budova vo vlastníctve žalovanej a vstup do budovy sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, listom č. NM CS 5473/2011/11/ASA a listom č. NM CS 22912/2014/7/ASA zo dňa 16.09.2014 vyzval správca predmetného pozemku žalovanú na uzatvorenie nájomnej zmluvy, predmetom ktorej je prenájom predmetných pozemkov pod administratívnou budovou a za priestor využívaný na vstup do budovy za nájomné vo výške 17 Eur/m2/ročne. O rok neskôr žalovanú znovu vyzval na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalovaná napriek vyššie uvedeným výzvam a rokovaniam nepristúpila k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a neuhradila dlžnú sumu za užívanie pozemku spätne za obdobie dvoch rokov. Žalovaná užíva predmetný pozemok v správe správcu bezdôvodne a nie je schopná vrátiť to, o čo sa obohatila. Žalobca sa tak domáha prostredníctvom správcu predmetného pozemku vydania bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady a to za obdobie od 1.7.2014 do 1.7.2016 (dva roky spätne odo dňa podania žaloby) celkovo vo výške 5 831 Eur spolu s úrokmi z omeškania v zákonom stanovenej výške a náhradou trov konania. Žalobca ako dôkazy predložil listiny - čiastočný výpis z listu vlastníctva č.1. pre kat. úz. C., výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Protokol o zverení obecného majetku a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy mestskej časti Bratislava - Ružinov, Rozhodnutie č. 28/2011 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, Tabuľka č.100- Tabuľka cien prenájmov nehnuteľného majetku, Predloženie Nájomnej zmluvy k podpísaniu - nájom pozemkov registra „C“ v lokalite Slovinskej ulice v Bratislave, kat. úz. C., výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 30.3.2016. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že listom zo dňa 29.7.2010 žalobcovi oznámila, že sa stala výlučnou vlastníčkou administratívnej budovy súp. číslo XXXX, postavenej na par. č. XXXXX/ XXX a zároveň požiadala žalobcu o prevod vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých administratívna budova stojí. Žalobca jej listom zo dňa 26.4.2011 oznámil, že prevod vlastníckeho práva neodporúča. Napriek viacerým telefonickým aj osobným urgenciám žalovanej ohľadom vybavenia jej žiadosti o prevod predmetných parciel sa žalobca na žalovanú obrátil až v apríli 2014 s návrhom Zmluvy o finančnej odplate za užívanie nehnuteľnosti. Na znení zmluvy o finančnej odplate (resp. nájomnej zmluvy) sa strany nedohodli z dôvodu, že žalobca neakceptoval pripomienky k zmluve. Žalovaná od počiatku prejavovala veľkú ochotu a snahu usporiadať so žalobcom vzájomné vzťahy súvisiace s užívaním predmetných pozemkov vrátane ochoty finančne vyrovnať užívanie pozemkov za obdobie 2 rokov pred uzatvorením nájomnej zmluvy, no vzhľadom na neakceptovateľné a nevyvážené podmienky, na ktorých splnení žalobca trval, to nebolo reálne možné. Žalovaná mala za to, že návrhy nájomnej zmluvy boli jednostranne výhodné iba pre žalobcu, a teda práva a povinnosti zmluvných strán neboli vzájomne vyvážené. Bola ochotná uhradiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v primeranej výške, a to za relevantné obdobie 2 roky pred podaním žaloby. Zotrvávala však na svojom stanovisku, že cena za užívanie pozemkov by mala byť stanovená v súlade s ocenením, ktoré si dala vypracovať znalcom a to sumou 12,34 Eur/m2/rok, čo zodpovedá objektívnemu a vyváženému určeniu výšky odplaty za užívanie pozemkov (bezdôvodného obohatenia) pre žalobcu a zároveň aj všeobecne záväznému nariadeniu mestskej časti Bratislava - Ružinov č. 13/2012 z 15.mája 2012 o zásadách hospodárenia s majetkom mestskej časti Bratislava-Ružinov. Ako dôkazy priložila listiny - Oznámenie o zmene vlastníka administratívnej budovy a žiadosť o prevod nehnuteľnosti, Prevod vlastníckeho práva pozemkov kat. úz. C. zo dňa 30.11.2010, Prevod vlastníckeho práva pozemkov kat. úz. C. zo dňa 26.4.2011, Návrh zmluvy o finančnej odplate za užívanie nehnuteľnosti, Informatívna kópia z katastrálnej mapy, Pripomienky žalovanej k návrhu zmluvy o finančnej odplate za užívanie nehnuteľností, emailová komunikácia strán sporu, Úprava žiadosti o prevod nehnuteľností v kat. úz. C., znalecký posudok č. 116/2014 vypracovaný J.. J. J., Predloženie nájomnej zmluvy k podpísaniu zo dňa 16.9.2014, návrh nájomnej zmluvy č. 22912/2014, Predloženie nájomnej zmluvy k podpísaniu zo dňa 4.3.2015, Nájomná zmluva - nájom pozemkov registra „C“ v lokalite Slovinskej ulice v Bratislave, kat. úz. C., Oznámenie k pripomienkam a predloženie Nájomnej zmluvy č. 2613/2015 zo dňa 5.10.2015, návrh nájomnej zmluvy č. 2613/2015. 4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.11.2016 č.k. 19C/130/2016-135 žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, vrátane trov konania. Na odvolanie žalovanej odvolací súd uznesením zo dňa 28.2.2018 č.k. 4Co/182/2017-177 rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej týkajúcej sa zaplatenia istiny 5 831 Eur s prísl. a v časti trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. 5. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vykonal dôkazy, pričom zistil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že na pozemku parc. č. KN-E. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX v kat. území C. vo vlastníctve žalobcu a v správe Mestskej časti Bratislava-Ružinov sa nachádza administratívna budova so súp. č. XXXX vo vlastníctve žalovanej. Sporným bolo, či žalovaná je povinná platiť bezdôvodné obohatenie za pozemok pod budovou, a ak je povinná za užívanie pozemku vydať bezdôvodné obohatenie, aká má byť výška bezdôvodného obohatenia, ktoré má žalovaná vydať žalobcovi za užívanie tohto pozemku. 6. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 2 ods. 2, 3, § 23, ods. 1, veta prvá ods. 5, § 24 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (platné znenie k 1.9.1993, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka). 7. S poukazom na citované ustanovenia, kedy podľa žalovanej malo vzniknúť zákonné vecné bremeno k stavbe postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobcu, ktorej bolo pridelené súp. č. v roku 1974 mal súd prvej inštancie za to, že zo strany žalovanej ide o mylné právne posúdenie ustanovení § 23 ods. 5, § 24 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v ktorom predmet a rozsah jeho úpravy stanovuje § 1 ods. 1 a § 2 (bytový dom), predmet a rozsah úpravy vymedzuje aj § 24 ods. 1 (zákon sa vzťahuje primerane aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, avšak okrem ustanovení § 6, § 8b, § 29a a § 29a ods. 1 citovaného zákona). Uviedol, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa nevzťahuje na všetky druhy budov bez rozdielu (t.j. obchodné centrá, sklady, reštaurácie, a pod.), čo je prípad žalovanej. Správny výklad toho, čo je dom, resp. obytný dom vychádza, resp. je obsiahnutý v § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom charakterom bytového domu je jeho prioritné určenie na bývanie, avšak zákon pripúšťa existenciu, resp. aplikáciu predmetného zákona na budovy, ktoré neslúžia na bývanie, alebo na tento účel slúžia len v malom rozsahu. Podľa stanoviska Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky k interpretácii pojmu „iné budovy“, podľa ktorého „príslušné ustanovenie zákona sa vzťahuje aj na iné budovy, ktoré neslúžia na bývanie, alebo na tento účel slúžia len v malom rozsahu. Podstatou však je, aby tieto iné budovy bolo možné deliť na jednotky - nebytové priestory a k nim prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na pozemku, na ktorom je dom postavený a na priľahlom pozemku“. Pri legálnej definícii bytového domu podľa § 32 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov možno za budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu označiť len stavebné objekty, ktoré nespĺňajú kritériá vymedzené týmto zákonom a nemožno ich subsumovať pod pojem bytový dom. V zásade sa jedná o budovy, v ktorých byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov, avšak v ktorých sú max. 3 samostatné bytové jednotky, alebo sa tu nachádzajú viac ako 4 bytové jednotky, ktorých podlahová plocha určená na bývanie je nižšia ako polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých bytov a nebytových priestorov v tejto budove. V danom prípade ide o samostatnú budovu, ktorej účel ani okrajovo nesúvisí s využitím charakteru bytového domu, preto má súd za to, že zákonné vecné bremeno k stavbe vo vlastníctve žalovanej nemohlo vzniknúť ani účinnosťou zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 8. Vzhľadom k tomu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná užíva pozemok pod administratívnou budovou na parc. č. XXXXX/XX vo výmere 168 m2 bez právneho dôvodu a je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Výšku bezdôvodného obohatenia ustálil v súlade s Tabuľkou 100 - Príloha č. 1 k Rozhodnutiu č. 28/2011 primátora Hlavného mesta SR Bratislava, položka 16 - objekty na administratívu, lokalita II. k.ú. T. (N., N.. V., M., C., W. po Z.), ktorá je určená sumou 17 Eur za m2/rok, pričom mal za preukázané, že v objekt je určený na podnikanie, v budove má sídlo spoločnosť manžela žalovanej J.. B., ktorý túto skutočnosť potvrdil v konaní 19C/10/2017. Neprihliadol na znalecké ocenenie, ktoré si dala vypracovať žalovaná, a to na znalecký posudok č. 116/2014 zo dňa 4.3.2015 vypracovaný znalcom J.. J. J. a na VZN m.č. Bratislava - Ružinov, ktoré sa vzťahuje na pozemky vo vlastníctve tejto mestskej časti, rovnosť medzi ostatnými užívateľmi pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalovanú zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyčíslil sumou 5.712 Eur (168 m2 x 17 = 2 856 Eur x 2 roky = 5 712 Eur). V časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia týkajúcej sa parc.č. XXXXX/XX vo výmere 3,5 m2 v k.ú. C.Á. vyhovel žalobe len čiastočne po ustálení, že časť parcely č. XXXXX/XX v k.ú. C., ktorú žalovaná užíva vo výmere 3,5 m2 ako prístup na pozemok parc.č. XXXXX/XX do administratívnej budovy, ktorá slúži na podnikateľské účely, ustálil výšku bezdôvodného obohatenia v súlade s Tabuľkou 100 - Príloha č. 1 k Rozhodnutiu č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislava, položka 12 - prístup na pozemok pre podnikateľské účely, lokalita II. k.ú. T. (N., N.. V., M., C., W. po Z.), ktorá je určená sumou 14 Eur za m2/rok, aj v tomto prípade nezohľadnil znalecký posudok č. 116/2014 zo dňa 4.3.2015 vypracovaný znalcom J.. J. J. a VZN m.č. Bratislava- Ružinov, ktoré sa vzťahuje na pozemky vo vlastníctve tejto mestskej časti, pri zachovaní rovnosti medzi ostatnými užívateľmi pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia sumou 98 Eur (3,5 m2 x 14 Eur = 49 Eur x 2 roky = 98 Eur). Vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol a to v sume 21 Eur s príslušenstvom. 9. Súd prvej inštancie tak považoval žalobu žalobcu za dôvodnú v rozsahu týkajúcom sa pozemku parc. č. XXXXX/XX vo vlastníctve žalobcu. Konštatoval, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľnosti administratívnej budovy súp. číslo XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie C., ktorá je na nej postavená a čiastočne za dôvodnú považoval aj žalobu k časti pozemku parc. č. XXXXX/XX, vo výmere 3,5 m2, v k.ú. C., ktorá slúži ako prístupová cesta k predmetnej administratívnej budove, ktorá slúži na podnikateľské účely. Vyvodil, že na strane žalovanej dochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko žalovaná bez právneho dôvodu užíva predmetné pozemky, prisvojuje si ich úžitkovú hodnotu bez poskytnutia akejkoľvek náhrady vlastníkovi pozemku (či správcovi). I keď žalovanej nemožno uprieť, že sa snažila so žalobcom dohodnúť na uzatvorení nájomnej zmluvy, ku dňu podania žaloby ani počas konania k dohode nedošlo. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka je tak žalovaná podľa neho povinná predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Bezdôvodné obohatenie spočívajúce v odplate za užívanie predmetných pozemkov vyjadrenej v peniazoch vyčíslil za obdobie od 1.7.2014 do 1.7.2016, ktorú výšku považoval za adekvátnu, nakoľko vychádza z výšky prenájmov platných pre všetky pozemky vo vlastníctve žalobcu pre katastrálne územie C., vychádza z cien obvyklých pre danú oblasť a obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom rozhodnutie primátora č. 28/2011 zabezpečuje žalobcovi za užívanie pozemkov jednotný postup. Neprihliadol na výšku hodnoty nájmu pozemku, ktorú si dala žalovaná vypracovať znalcom J.. J. J., nakoľko tento je vypracovaný úzko špecializovane len na lokalitu C., čo je možné podľa neho využiť pri rokovaní o uzavretie prípadnej dohody žalobcu so žalovanou do budúcnosti, nie však pri vymáhaní bezdôvodného obohatenia do minulosti. Keďže žalobca výzvou zo dňa 30.3.2016 vyzval žalovanú na zaplatenie úhrady za užívanie pozemkov v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, na ktorú táto nereagovala a dlžnú sumu nezaplatila, čím sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v zákonom stanovenej výške od podania žaloby na súd. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej vo výške 100 % s odôvodnením, že mal plný úspech v konaní, keď jeho neúspech v časti 21 Eur predstavoval 0,36%, teda zanedbateľnú časť nepriznaného nároku s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. 11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaná, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať ju k zaplateniu bezdôvodného obohatenia za užívanie časti parc. č. XXXXX/XX o celkovej výmere 1 667 m2, v časti o výmere 3,5 m2 v kat. úz. C. v celkovej sume 86,38 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania v celom rozsahu. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie na súde prvej inštancie trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a že rozhodnutie prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedla, že administratívna budova bola postavená koncom 50. rokov, pričom v roku 1974 už mala pridelené súp. č. a orientačné číslo, ktorá skutočnosť vyplýva z listu Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava- Ružinov zo dňa 4.3.2015 č. NM/CS/2613/20185/6/ASA a jeho príloh, v ktorom liste je spomenuté rozhodnutie o udelení súp. a orientač. čísla pre túto administratívnu budovu v jej vlastníctve, na základe rozhodnutia ObNV Ba II Výst./2407/74/Kr zo dňa 7.12.1974 v prospech vlastníka objektu, ktorým v danom čase bolo Poľnohospodárske odbytové a rozvojové združenie a od roku 1991 J.. V. B.- LITHEC. Konštatovala, že ako prostriedok procesnej obrany poukázala na existenciu zákonného vecného bremena práva stavby, ktoré podľa jej názoru vzniklo na základe ust. § 23 ods. 5 v súvislosti s § 24 zák. č. 182/1993 Zz. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom argumentáciu súdu prvej inštancie o jej mylnom názore považovala za nepresvedčivú a nepodloženú. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznik zákonného vecného bremena a jeho argumentácia sa vzťahuje na ust. § 24 v znení účinnom po prijatí novely zákona č. 182/1993 Z.z., a to zákona č. 205/2014 Z.z., pričom zákonné vecné bremeno vzhľadom na vek administratívnej budovy muselo vzniknúť nadobudnutím účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. v znení účinnom k 1.9.1993. Svoje stanovisko, že zákonné vecné bremeno práva stavby k pozemku žalobcu v prospech vlastníka administratívnej budovy nevzniklo, podľa nej súd prvej inštancie nešpecifikoval a nie je zrejmé, kedy Úrad geodézie a katastra SR svoje stanovisko vydal a z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je ani zrejmé, ktorý text je citáciou z tohto stanoviska. Žalovaná bola toho názoru, že z ust. § 24 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 1.9.1993, ani z celkového kontextu tohto zákona nevyplýva, že zákonné vecné bremeno by mohlo vzniknúť iba na budovách, ktorých účel by musel súvisieť s využitím charakteru bytového domu, práve naopak. Súd prvej inštancie nesprávne podľa nej rozhodol aj o výške bezdôvodného obohatenia, keď pri stanovená tejto výšky vychádzal z rozhodnutia primára hlavného mesta SR č. 28/2011, účinného od 1.11.2011 a neprihliadol na znalecký posudok č. 116/2014 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku zo dňa 12.6.2014, vypracovaný na základe jej objednávky znalcom J.. J. J., ktorý predložila v konaní ako dôkaz, pričom zrozumiteľne ani neuviedol, prečo naň neprihliadol. Žalobca pritom nepreukázal ceny, za aké skutočne prenajíma pozemky v danej lokalite. Mala za to, že pokiaľ by súd prvej inštancie dospel k záveru, že zákonné vecné bremeno na pozemku žalobcu nevzniklo, mal by mu priznať bezdôvodné obohatenie vo výške nájmu stanovenej znaleckým posudkom, podľa ktorého cena nájmu za 1m2/rok v danej lokalite je 12,34 Eur, t.j. za užívanie oboch parciel žalobcu počas obdobia 2 rokov celkovo 4 232,62 Eur. Žalobca podľa nej nijako nepreukázal, že pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré si voči nej uplatňuje, vychádzal skutočne z výšky prenájmov platných pre pozemky v jeho vlastníctve pre kat územie C., a teda, že vychádzal z cien obvyklých pre danú oblasť a obdobie, za ktoré si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Argumentáciu súdu prvej inštancie, že cena 17 Eur/m2/rok je obvyklá, nakoľko si žalobca za takúto cenu zvyčajne prenajíma obdobné nehnuteľnosti, považovala za nesprávnu a nenachádzajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. Túto cenu si žalobca stanovil sám, bez ohľadu na to, za aké ceny prenajímajú porovnateľné pozemky v danej lokalite iné subjekty a aké ceny za prenájom pozemkov sú v danej lokalite adekvátne dosiahnuteľné a súd prvej inštancie opätovne len prevzal tvrdenie žalobcu, ktoré tento vôbec nepreukázal, t.j. že za danú cenu aj skutočne prenajíma porovnateľné pozemky tretím osobám. Pokiaľ žalobca tvrdil, že primátor hlavného mesta SR Bratislavy doručil Rozhodnutie č. 28/2011 všetkým mestským častiam, ktoré spravujú jeho nehnuteľnosti s tým, aby postupovali pri správe jeho majetku jednotne, a teda zaviazal mestské časti jednotne používať ceny uvedené v tabuľke k Rozhodnutiu č. 28/2011, takýto pokyn primátora hlavného mesta SR Bratislavy žalobca v konaní ani po vrátení veci na opätovné konanie na súde prvej inštancie nepredložil. Práve cena stanovená znalcom ako všeobecná hodnota za nájom predmetných parciel na 12,34 Eur/m2/rok a porovnateľná s cenami za prenájom obdobných pozemkov v danej lokalite, by zodpovedala postupu podľa § 7 ods. 7 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava -Ružinov č. 13/2012 z 15.5.2012 o zásadách hospodárenia s majetkom mestskej časti Bratislava-Ružinov, na ktoré vo svojich vyjadreniach poukazovala, a na ktoré súd prvej inštancie bez relevantného odôvodnenia, rovnako ako na znalecký posudok neprihliadol. Navyše súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec z pohľadu možnej aplikácie VZN č. 13/2012, keď uviedol, že toto nariadenie sa vzťahuje na pozemky vo vlastníctve mestskej časti a celkom opomenul, že predmetné nariadenie sa rovnako vzťahuje aj na pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré má mestská časť v správe. Cena za užívanie pozemkov žalobcu podľa vypracovaného znaleckého posudku zodpovedá podľa nej aj objektívnemu určeniu výšky odplaty za užívanie pozemkov (bezdôvodné obohatenie) aj VZN č. 13/2012, resp. aj § 2 ods. 2 Rozhodnutia č. 28/2011, ktoré stanovuje, že v prípade potreby určenia reálnej a objektívnej hodnoty nájmu konkrétnej nehnuteľnosti je potrebné vypracovanie znaleckého posudku, Za nezrozumiteľnú považovala argumentáciu súdu prvej inštancie, že znalecký posudok by mohol byť použiteľný do budúcnosti pri rokovaní o dohode, no nie pri vymáhaní bezdôvodného obohatenia. Žalovaná bola tiež toho názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v rozsahu uplatnenia bezdôvodného obohatenia za užívanie časti parcely č. XXXXX/XX o výmere 3,5 m2 za obdobie dvoch rokov predchádzajúcich podaniu žaloby, a to vo výške stanovenej v znaleckom posudku, t.j. 12,34 Eur/ m2/rok, celkovo v sume 86,38 Eur. Uviedla, že o nároku žalobcu uplatňovaného voči nej sa dozvedela až zo žaloby, ktorí jej bola doručená zo strany súd, preto prípadné úroky z omeškania by mal súd priznať žalobcovi len odo dňa nasledujúceho po doručení jej žaloby. Za nesprávne a nespravodlivé považovala aj rozhodnutie o náhrade trov konania, majúc za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznať. V konaní bolo preukázané, že žalobca podmieňoval úhradu finančnej úhrady za užívanie predmetných parciel uzavretím nájomnej zmluvy, ktorej podmienky boli pre ňu mimoriadne nevýhodné, pričom so žalobcom po celú dobu komunikovala a mala ochotu sa s ním na nájomnom vzťahu dohodnúť. Mala preto za to, že pri náhrade trov konania mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 257 CSP. 12. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril, odvolací návrh nepodal. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť (§ 385 ods. 1 CSP), prejednal vec bez pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. 14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 15. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku, zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (OZ) konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). 16. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že pozemky, ako parc. č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 168 m2 a parc. č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1667 m2, zapísané na LV č. X pre, obec Bratislava - m.č. T.J. kat. územie C., sú vo vlastníctve žalobcu a žalovaná je vlastníčkou administratívnej budovy súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie C., ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXXX/XX a priľahlej plochy časti 3,5 m2 parc. XXX/XX-XX. Medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k dohode a uzavretiu nájomnej zmluvy, preto užívaním pozemkov žalobcu žalovanou došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia žalovanou, spočívajúceho v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý pozemky užíval bez poskytovania náhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. 17. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom (takýmto predpisom nie je Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava -Ružinov, na ktoré sa žalobca odvolával), ale je vyjadrené peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch; v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať pozemok. 18. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že na strane žalovanej dochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko žalovaná bez právneho dôvodu užíva predmetné pozemky, prisvojuje si ich úžitkovú hodnotu bez poskytnutia akejkoľvek náhrady vlastníkovi pozemku (či správcovi) i keď sa snažila so žalobcom dohodnúť na uzatvorení nájomnej zmluvy, ku dňu podania žaloby ani počas konania však k dohode nedošlo. Nesprávne však vyčíslil výšku takto vzniknutého obohatenia, keď pri vyčíslení vychádzal z Rozhodnutia primátora hl. Mesta SR Bratislavy č. 28/2011 a jeho príloh s odôvodnením, že túto výšku považoval za adekvátnu, nakoľko vychádza z výšky prenájmov platných pre všetky pozemky vo vlastníctve žalobcu pre katastrálne územie C., vychádza z cien obvyklých pre danú oblasť a obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom rozhodnutie primátora č. 28/2011 zabezpečuje žalobcovi za užívanie pozemkov jednotný postup a že neprihliadol na výšku hodnoty nájmu pozemku, ktorú si dala žalovaná vypracovať znalcom J.. J. J., nakoľko tento je vypracovaný úzko špecializovane len na lokalitu C., čo je možné podľa neho využiť pri rokovaní o uzavretie prípadnej dohody žalobcu so žalovanou do budúcnosti, nie však pri vymáhaní bezdôvodného obohatenia do minulosti. Odvolací súd tak mal za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej ohľadom vyčíslenia bezdôvodného obohatenia súdom prvej inštancie a o nedostatočnom odôvodnení jeho rozhodnutia v tomto smere. Nestotožnil sa však s odvolacou námietkou a názorom žalovanej, že k parc. č. XXX/XX/XX pod stavbou administratívnej budovy v jej vlastníctve došlo k vzniku zákonného vecného bremena v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. a že žaloba žalobcu je dôvodná len v rozsahu uplatnenia bezdôvodného obohatenia za užívanie časti parcely č. XXXXX/XX o výmere 3,5 m2 za obdobie dvoch rokov predchádzajúcich podaniu žaloby, a to vo výške stanovenej v znaleckom posudku, t.j. 12,34 Eur/m2/rok, celkovo v sume 86,38 Eur. 19. Vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zákonné a je založené podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vzniká automaticky zo zákona bez ohľadu na vôľu vlastníka pozemku a vlastníka domu, t.j. bez potreby vykonať určitý právny úkon (napr. uzavrieť zmluvu). Vzniká v prípadoch, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku na ktorom je dom postavený. Ide o vecné bremená, kde vlastníci bytov v dome, nie sú zároveň vlastníkmi pozemku pod bytovým domom, t. j. nepatrí im spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom, čo však nemožno vzťahovať na daný prípad, teda na žalovanú ako vlastníčku administratívnej budovy, nakoľko ide o iný charakter stavby, na ktoré sa vznik zákonného vecného bremena v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. nevzťahuje. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako cene nesprávny podľa § 388 CSP zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 232,62 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 30.6.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v ostatnej časti žalobu žalobcu zamietol. V súlade s ustálenou judikatúrou bolo potrebné totiž pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia vychádzať z ceny, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci, teda všeobecnej hodnoty, ktorá bola vyčíslená znalcom J.. J. J. v znaleckom posudku č. 116/2014 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku zo dňa 12.6.2014, predloženom žalovanou, ktorého správnosť výpočtu žiadnym dôkazom žalobca nevyvrátil, a to vo výške 12,34/m2/rok, t.j. pri parc.č. XXXXX/XX o výmere 168 m2 je v sume 4146,24 Eur (168x12,34x2 roky) a pri parc.č. XXXXX/ XX o výmere 3,5 m2 v sume 86,38 Eur (3,5 x 12,34 x 2 roky), celkom spolu za obidve parcely 4 232,62 Eur. V ostatnej časti žalobu odvolací súd zamietol. 21. V časti náhrady trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP zmenil tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v tomto konaní tiež žiadne trovy nevznikli. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.