Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/38/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216212845 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216212845.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: P. Š., N.. XX. X. XXXX, A. L.. N.. C. Č.. XXXX/XX, W.Š., proti žalovanému: V. C. W., B.. T.. Y.. „. R., R. N. Č.. XX, A., J. XX XXX XXX, zast. advokátom JUDr. Petrom Reblánom, AK Cestice 118, o určenie povinnosti previesť na žalobcu všetok úžitok z vykonaného príkazu, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 20. septembra 2018 č. k. 19 C/152/2016-419, takto r o z h o d o l : Výrok napadnutého uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené, sa p o t v r d z u j e. Výrok napadnutého uznesenia o trovách konania sa m e n í tak, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania. Výrok napadnutého uznesenia, ktorým bol žalobkyni vrátený súdny poplatok 92,80 eur sa p o t v r d z u j e s tým, že tento poplatok sa žalobkyni vráti prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská W., P.. B.., W. E. X, A. A.. Žalobkyni sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a vyslovil, že žalobkyni sa vracia súdny poplatok 92,80 eur. 2. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 C.s.p., pretože žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14. 12. 2017 vzala žalobu späť. Súd prvej inštancie neprihliadol na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, pretože žalobkyňa vzala žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu (§ 146 ods. 1 druhá veta C.s.p.). Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aj keď v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1), ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. K zastaveniu konania a odpadnutiu dôvodu, pre ktoré došlo k podaniu žaloby, došlo aj pričinením žalovaného, ktorý motorové vozidlo previedol na tretiu osobu, teda bez zavinenia žalobkyne došlo k prevodu vlastníckych práv k motorovému vozidlu, žalovaný previedol úžitok z príkaznej zmluvy na tretiu osobu, konaním žalovaného sa stalo plnenie žalovaného nemožným. Žalobkyňa prišla o finančné prostriedky aj o motorové vozidlo, požiadala súd, aby zohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Žalobkyňa dokladovala súdu, že je zdravotne ťažko postihnutou osobou, od 2. 10. 2017 do 31. 8. 2018 bola poberateľkou nemocenských dávok v sume 259,- eur mesačne, je matka samoživiteľka starajúca sa o tri deti z ktorých dve sú tiež osoby s ťažkým postihnutím. Súd zohľadnil osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobkyne, a náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.“ O vrátení súdneho poplatku súd prvej inštancie rozhodol podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že späťvzatie žaloby odmietne a konanie nezastaví. Uviedol, že žaloba je vnútorne rozporná a predstavuje procesný právny úkon, ktorým žalobkyňa zneužila svoje právo v zmysle čl. 5 C.s.p. Žalobkyňa žalobu vzala späť z dôvodu, že v dôsledku námietky premlčania uplatnenej žalovaným v konaní nemohla byť úspešná. Ďalej žalovaný v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nerozhodol o jeho návrhu, aby žalovanej bola uložená povinnosť uhradiť OOPZ v Piešťanoch náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou predmetného vozidla. Súd prvej inštancie podľa žalovaného pochybil v tom, že neaplikoval ust. § 146 ods. 2 C.s.p., spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z.z. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaný v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nezistil majetkové pomery žalobkyne, ktorá je vlastníčkou viacerých nehnuteľností. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 5. 8. 2016 proti žalovanému domáhala uloženia povinnosti žalovanému previesť na žalobkyňu motorové vozidlo zn. K. E.. Súd prvej inštancie vo veci stanovil termíny pojednávaní na 16. 3. 2017, 13. 6. 2017 a 19. 10. 2017, ale ani jedno z týchto pojednávaní sa sporové strany nedostavili a preto ani na jednom z nich nedošlo k prejednaniu veci, resp. k predbežnému prejednaniu sporu. Žalobkyňa podaním zo 7. 12. 2017 (č.l. 341) vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že „žalovaný previedol úžitok z vykonaného príkazu na tretiu osobu, čím zanikla príkazná zmluva zo zákona.“ Žalovaný podaním zo 16. 8. 2018 (č.l. 382) vyslovil so späťvzatím žaloby nesúhlas. 6. Keďže teda žalobkyňa vzala žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu a skôr, než sa začalo pojednávanie, na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd prvej inštancie nebol povinný prihliadnuť (§ 146 ods. 1 druhá veta C.s.p.). Neobstojí argumentácia žalovaného, že v prejednávanej veci určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu a že preto bol jeho súhlas so späťvzatím žaloby potrebný (§ 146 ods. 2 C.s.p.). Obligatórny súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby upravený v § 146 ods. 2 C.s.p. sa totiž týka prípadov, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva a v ktorých sa z povahy veci môže ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať tohto usporiadania (tzv. iudicium duplex). Ide najmä o konanie o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a pod. V prejednávanej veci sa nejednalo o takýto prípad. 7. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil. Preto odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. výrok napadnutého uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené. 8. Ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že účastník podal žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal žalobu späť a pod. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania bolo stranou zavinené, súd prizná protistrane náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. 9. V prejednávanej veci žalobkyňa žalobu vzala späť z dôvodu, že motorové vozidlo, ohľadom ktorého sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému previesť ho na ňu, žalovaný predal tretej osobe. Žalobkyňa teda žalobu nevzala späť z dôvodu, že by žalovaný jej nárok po začatí konania uspokojil. Z procesného hľadiska teda zastavenie konania zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby a žalovanému vzhľadom na to vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd je však toho názoru, že tu existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje použitie ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, hoci mu na náhradu trov konania vznikol nárok. Týmto dôvodom je tá skutočnosť, že žalovaný predmetné vozidlo previedol na tretiu osobu, čím v podstate žalobkyni znemožnil, aby bola v konaní vedenom proti nemu úspešná. Za týchto okolností by nebolo v súlade s princípmi spravodlivosti, aby bola žalovanému priznaná náhrada trov konania. Okrem toho, odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že použitie ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania je na mieste aj s ohľadom na majetkové pomery žalovanej. Súd prvej inštancie síce správne použil ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania, ale jeho pochybenie spočíva v tom, že nesprávne formuloval výrok o trovách konania. Totiž v prípade použitia ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania musí výrok rozhodnutia vyjadriť skutočnosť, že náhrada trov konania sa neprizná strane, ktorej inak na náhradu trov konania vznikol nárok. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého uznesenia o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 11. Od rozhodnutia o výroku o zastavení konania závisí výrok o vrátení súdneho poplatku žalobkyni. Preto odvolací súd preskúmal aj tento výrok uznesenia súdu prvej inštancie, hoci nebol napadnutý odvolaním (§ 367 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Výrok o vrátení súdneho poplatku žalobkyni je v súlade so zák. č. 71/1992 Zb. a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).