Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/408/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217200313 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217200313.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. E., nar. XX.XX.XXXX a Y. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX V., a otec - Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. I. XX, V., toho času bytom V. 3, XXX XX V., zastúpený Advokátskou kanceláriou STEFANKOVA | law office s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/6/2017-91, zo dňa 02.05.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 28P/6/2017-91 zo dňa 02.05.2018 zamietol návrh otca na zníženie výživného, zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 58C/29/2011-59 zo dňa 10.5.2011 v časti výroku o úprave styku s maloletými deťmi Y. E. a F. E. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas školského roka každý nepárny týždeň od pondelka od 16.00 hod. do 19.00 hod. a od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 18.08. do 18.00 hod.. V ostatných častiach ponechal výrok rozsudku o úprave styku nezmenený. Vo zvyšku návrh matky na zmenu úpravy styku zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného nie sú dôvodné a návrh na matky na zmenu úpravu styku otca s maloletými deťmi vyhodnotil ako čiastočne dôvodný. Porovnaním pomerov dôležitých pre určovanie výživného v pôvodnom a terajšom konaní zistil, že na strane otca nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Konštatoval, že otcovi sa síce znížil príjem v dôsledku ukončenia pracovného pomeru dohodou, avšak dôvod ukončenia uvádzaný otcom (t.j. nadbytočnosť), preukázaný nebol. Konanie otca vyhodnotil ako bezdôvodné vzdanie sa príjmu. Konštatoval, že vzhľadom k tomu, že v pôvodnom konaní dosahoval otec mesačný príjem cca 1.700 eur netto, sotva možno uveriť, že tento pracovný pomer " vymenil" za pracovný pomer s mesačnou mzdou vo výške 365 eur netto, obzvlášť ak bývalý a súčasný zamestnávateľ sú personálne prepojení. Mal za to, že bez ohľadu na to, aké boli skutočné okolnosti ukončenia pracovného pomeru, je v možnostiach otca dosiahnutie vyššieho príjmu ako deklaruje, vzhľadom na pracovný trh v regióne, v ktorom otec žije. Rovnako zamietol návrh matky na zvýšenie výživného z dôvodu, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a pokiaľ by pracovala a prispela na výživu maloletých detí rovnakou sumou ako otec, ich výchova by bola zabezpečená, nakoľko by každé dieťa malo na svoje výdavky cca 420 eur, vrátane prídavku na dieťa. Poukázal na to, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného, bola zohľadnená skutočnosť, že matka bola na materskej dovolenke a celodenne sa starala o maloletú F.. V súčasnosti je tiež na rodičovskej dovolenke, nakoľko sa jej narodilo ďalšie maloleté dieťa, svojej vyživovacej povinnosti k maloletému Y. a F. si však musela byť vedomá, keď sa rozhodla pre založenie novej rodiny. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že návrh na zvýšenie, bol podaný po podaní návrhu otca na zníženie výživného, teda je na zamyslenie, či vôbec došlo k reálnej potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti. Zároveň zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi a styk počas pracovného týždňa ponechal, avšak len v rozsahu bez prespatia a zároveň zmenil úpravu styku počas letných prázdnin tak, aby zohľadňovala vyjadrenia deti, ktoré požadovali rozdeliť letné prázdniny na 2-týždňové časti. Nestotožnil sa s názorom matky a kolízneho opatrovníka na zrušenie styku počas pracovného týždňa a tento ponechal v rozsahu 3 hodín raz týždenne dospejúc k záveru, že takto upravený styk zohľadňuje záujmy a potreby maloletých detí a práva otca. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP. 3. Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, alternatívne zmeniť a výživné na maloleté deti znížiť na sumu 133 eur mesačne na každé dieťa. Poukázal na to, že návrh na zníženie výživného na maloleté deti podal z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane v dôsledku zmeny zamestnania, zníženia príjmu a pribudnutia novej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi R.. Zdôraznil, že k ukončeniu jeho zamestnania v spol. T. T., a.s. došlo síce dohodou ku dňu 31.03.2017, avšak z dôvodu nadbytočnosti. Následne sa zamestnal v spol. ŠK F., a.s. a jeho príjem sa znížil. Mal za to, že zníženie jeho príjmu vyhodnotil súd prvej inštancie nesprávne. Poukázal na to, že výživné nie je schopný platiť z dôvodu exekúcií, ktoré na neho uvalila matka maloletých detí. Uviedol, že po narodení maloletého R. dospeli s matkou detí k dohode o zmene výšky výživného, s ktorou súhlasili, avšak táto nebola schválená súdom. Istý čas fungovali tak, že matka mu poslala sumu, ktorú on poslal prevodom na účet alebo vyplatil v hotovosti. Z uvedeného dôvodu nemá doklady o platbách výživného k dispozícii. Zdôraznil, že exekúciou sa mu zhoršila finančná situácia, má zablokovaný bankový účet, nemôže vykonávať pravidelné úhrady, svoje náklady na bývanie a život rodiny financoval z požičaných peňazí od známych. Uviedol, že momentálne má vyššie výdavky ako príjem a nie je v jeho možnostiach uhrádzať určené výživné. Poukázal na judikatúru slovenských súdov a potrebu prihliadať pri určení výšky výživného pre dieťa na reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na prepojenie spoločností, v ktorých otec bol a je zamestnaný. Dala do pozornosti výdavky vyčíslené otcom v celkovej výške 1.524,32 eur mesačne, ktoré nekorešpondujú s jeho príjmom vo výške 450 eur mesačne brutto. Poukázala na to, že otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá sa podieľa na chode domácnosti. Zdôraznila, že aj maloleté deti potrebujú stravu, hygienu a základné životné potreby. Maloletý Y. bol prijatý do 1. ročníka Súkromnej strednej umeleckej školy dizajnu, s čím sú spojené náklady. Za nemysliteľný považovala návrh otca na zníženie výživného na 133 eur mesačne na Y. a F., keď otec na svoje trojročné dieťa prispieva výživným vo výške 150 eur mesačne. Poukázala na prirodzený nárast cien potravín a zvýšenie výdavkov na deti od roku 2011. Nesúhlasila s tvrdením, že s otcom sa dohodli na zmene výšky výživného, pričom danú skutočnosť ozrejmila pred súdom prvej inštancie. Uviedla, že otec neplatí výživné na maloleté deti riadne a včas a bola nútená exekučne ho vymáhať. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa pridržiaval svojich vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Vyslovil názor, že otec má možnosť nájsť si v Bratislave lepšie platenú prácu a výživné určené súdom je primerané k výdavkom detí. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých detí nie je možné vyhovieť. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. So všetkými skutočnosťami, ktoré tvrdil otec sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal. Podmienkou pre zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti je zmena pomerov. Zníženie výživného nie je nikdy na prospech maloletého dieťaťa, pretože potreby dieťaťa neustále rastú. Odvolací súd zdôrazňuje, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak v danom prípade, nárast potrieb detí a výdavkov na ich zabezpečenie je nesporný, keď o výživnom bolo naposledy rozhodnuté v roku 2011, pričom maloletá F. v čase rozhodovania súdu prvej inštancia bola vo veku 10 rokov a maloletý Y. vo veku 15 rokov, plynutím času a ich prirodzeným rastom sa zvýšili náklady na zabezpečenie ich denných potrieb, t.j. strava, ošatenie, hygiena, prípadná zdravotná starostlivosť, podiel nákladov na bývanie, ich mimoškolská činnosť a výdavky spojené s trávením voľného času. Súd prvej inštancie správne posúdil pomery na strane detí, ich vek a tomu zodpovedajúcu výšku bežných denných nákladov na zabezpečenie ich potrieb. Tiež správne posúdil a vyhodnotil zmenu pomerov na strane oboch rodičov, keď u matky konštatoval, že aktuálne je opäť na rodičovskej dovolenke, pričom s vyhodnotením situácie na strane matky súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Rovnako správne posúdil i zmenu pomerov na strane otca, ktorého príjem sa síce od poslednej úpravy výživného znížil, avšak v danom prípade nemožno prehliadnuť skutočnosť, že otec ukončil pracovný pomer bez uvedenia dôvodu, čím sa svojho príjmu vzdal. Skutočnosť, že pracovný pomeru s ním ukončil zamestnávateľ, nepreukázal. Na odvolacie námietky otca vzťahujúce sa k exekučným konania, odvolací súd neprihliadal. Tu je potrebné zdôrazniť, že plnenie výživného na maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je prvoradou povinnosťou rodiča a má prednosť pred inými pohľadávkami. Otec si bol vedomý svojej povinnosti prispievať na výživu maloletých detí, ak si túto povinnosť neplnil, matka mala právo podať návrh na exekúciu. Na argumenty otca o dohode rodičov o úprave výživného po narodení jeho ďalšieho maloletého dieťaťa, odvolací súd neprihliadal. Otec nepreukázal akceptovanie dohody rodičov oboma rodičmi a rovnako nepreukázal riadne úhrady výživného na maloleté deti. Pokiaľ otec poukazuje na ustálenú súdnu prax a kritériá rozhodné pre určenie výživného na maloleté deti, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že pri určení, resp. zmene výšky výživného na maloleté deti, súd vychádza nielen z príjmu rodičov a ich majetkových pomerov, ale aj z ich schopností a možností (ust. § 62 Zákona o rodine). Správne súd prvej inštancie prihliadal na región, v ktorom otec žije, možnosť nájsť si lepšie platenú prácu a jeho schopnosť dosahovať oveľa vyšší príjem, aj s prihliadnutím na jeho vek a pracovnú produktivitu. Odvolací súd poznamenáva, že výška pôvodne určeného výživného na maloleté deti, vzhľadom na ich vek a náklady na zabezpečenie potrieb, je primeraná. 8. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými podľa § 387 ods. 2 CSP. 9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP . 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).