Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/228/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217201083 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217201083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. W., nar. XX.XX.XXXX, Y. W., nar. XX.XX.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom P. práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 1, XXX XX Z., zastúpená Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 05 Bratislava, IČO: 50 187 309 a otec - R.. W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom F. 6, XXX XX Z., o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku s maloletými deťmi, na odvolanie matky a odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23.11.2017, č.k. 28P/17/2017-247, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného m e n í tak, že Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. W., nar.XX.X.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom 22.03.2017. Zročné výživné na maloletú O. W. za obdobie od 22.03.2017 do 28.02.2019 vo výške XXX eur je otec povinný uhradiť na účet matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. W., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom 22.03.2017. Zročné výživné na maloletého Y. W. za obdobie od 22.03.2017 do 28.02.2019 vo výške XXX eur je otec povinný uhradiť na účet matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého W. W., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom 22.03.2017. Zročné výživné na maloletého W. W. za obdobie od 22.03.2017 do 28.02.2019 vo výške XXX,XX eur je otec povinný uhradiť na účet matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.l. 27P/505/2011-191 zo dňa 01.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 538/2012-206 zo dňa 28.05.2013 a v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/505/2011-238 zo dňa 25.09.2013. Odvolanie otca sa o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 23.11.2017, č.k. 28P/17/2017-247, zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti a zamietol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Súd styk otca s maloletými deťmi O. W., nar. XX.X.XXXX, Y. W., nar. XX.XX.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX na žiadosť rodičov neupravil. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/505/2011-191 zo dňa 01.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského sudu č.k. 11CoP/538/2012-206 zo dňa 28.05.2013 v časti výroku o úprave styku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania porovnaním pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i terajšom konaní, zistil, že na strane otca nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Mal preukázané, že otcovi síce pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a manželke, zároveň sa mu však zvýšil príjem, čo vykompenzuje vznik ďalších dvoch vyživovacích povinnosti. Dospel k záveru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletých deti v rozsahu ako bol naposledy určený. Konštatoval, že k zmenám došlo aj na strane maloletých detí, nejde však o natoľko závažné zmeny, pričom vyživovacia povinnosť zo strany otca určená v pôvodnom konaní dosahuje takú výšku, ktorá by spolu s príspevkom matky a prídavkom na dieťa mala zabezpečiť pokrytie potrieb maloletých detí. Mal preukázané, že k zmenám došlo aj na strane matky, ktorej sa zvýšil mesačný príjem. Konštatoval, že otec má právo na rodinný život. Bolo by nespravodlivé požadovať od otca, aby po dramatickom rozvode, ktorý iniciovala matka, ostal žiť sám, zvlášť potom, keď realizácia styku s maloletými deťmi bola problematická. Za odôvodnené výdavky otca považoval náklady spojené s bývaním, nakoľko otec má právo na dôstojné bývanie. I keby si riešil bývanie prenájmom, náklady by neboli výrazne nižšie a ani byt s menšou rozlohou by neznamenal výrazné zníženie hypotekárnych splátok. Prihliadol na to, že otec si založil novú rodinu a zohľadnil zvýšený príjem matky. Zároveň zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi, t.j. neupravil styk, vzhľadom na súhlasné vyjadrenie rodičov a reálny stav, kedy styk neprebieha a matka je tak zbytočne obmedzovaná v aktivitách s deťmi. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, podala odvolanie matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zvýšiť výživné na maloletú O. na sumu XXX eur mesačne, na maloletého Y. na sumu XXX eur mesačne a na maloletého W. na sumu XXX eur mesačne a uložiť otcovi povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej O., Y. a W. sumou po XX eur mesačne na každé dieťa na osobitné účty zriadené matkou pre každé dieťa. Odvolanie podala z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie zistil nesprávne a neúplne skutočný stav. Poukázala na preukázateľnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na maloleté deti, ktoré je v ich záujme. Mala za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou možnosti otca na hradenie zvýšeného výživného, keďže nezistil dostatočne skutkový stav týkajúci sa jeho výdavkov a uspokojil sa len s jeho tvrdeniami. Uviedla, že vyživovaciu povinnosť voči deťom si plní vo väčšom rozsahu ako otec, aj napriek trojnásobne nižšiemu príjmu ako má otec, pričom ona zabezpečuje celoročne starostlivosť o maloleté deti. Poukázala na vyjadrenia otca o tom, že mala možnosť domáhať sa zvýšenia výživného na maloleté deti, čím si bol vedomý toho, že zmeny u detí nastali. Za nepopierateľné považovala, že nástup do školy a pribúdajúci vek detí zvyšujú ich výdavky a stúpajúci vek u O. súvisí i so zabezpečovaním potrieb jej osobnej hygieny a starostlivosť o zovňajšok. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil zvýšenie výdavkov na deti v súvislosti s ich zdravotným stavom, návštevou krúžkov, školy a ich špeciálnymi potrebami vzhľadom na diagnózy. Rovnako namietala, že súd nezohľadnil skutočnosť, že od posledného rozhodnutia o výživnom otec prestal realizovať styk s deťmi, nie je s nimi v kontakte a úplne ich vylúčil zo života, pričom ako je zrejmé z jeho vyjadrenia, nemieni to zmeniť. Dala do pozornosti, že napriek ich komplikovanému vzťahu, mu nebránila v styku s deťmi, ale otec, po založení novej rodiny, sa vzdal tohto práva. Zdôraznila, že otec sa žiadnym spôsobom, okrem platenia výživného, nepodieľa na starostlivosti a výchove o maloleté deti. Pôvodne stanovená výška výživného vychádzala z bežných potrieb detí s tým, že otec sa bude podieľať aj na mimoriadnych výdavkoch, pričom nad rámec výživného deťom neprispieva. Pridržiavala sa svojich písomných a ústnych prednesov. Mala za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s príjmami otca, jeho nákladmi, ktoré neboli relevantne preukázané. Poukázala na príjem otca vo výške X.XXX eur mesačne, jeho výdavky titulom hypotéky na dva byty vo výške X.XXX eur mesačne, náklady spojené s užívaním bytu vo výške XXX eur a doprava vo výške XX eur. Zdôraznila, že druhý byt je vo vlastníctve jeho manželky a splátky hypotéky za tento byt uhrádza otec, čím v podstate investoval finančné prostriedky do vlastníctva svojej manželky. Poukázala na vyjadrenia otca o plánovanom prenájme tohto bytu a ponuke za prenájom v sume XXX eur mesačne + energie vo výške XXX eur mesačne. Dala do pozornosti, že po odpočítaní nákladov otca a výživného na maloleté deti mu zostáva suma X.XXX,XX eur v prípade nájmu dokonca viac. Mala za to, že s ohľadom na tento prepočet by manželka otca maloletých detí nebola ukrátená a zvýšenie výživného a tvorba úspor by nepredstavovala sumu, ktorá by bola neprimeraným zásahom pre otca. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie o akceptovaní nákladov otca na bývanie. Vyslovila názor, že súd si zjavne zamieňa dôstojné bývanie s nadštandardným bývaním. Poukázala na to, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Zdôraznila, že výška nákladov na potreby detí pokrýva jej príjem spolu s výživným a rodinnými prídavkami, pričom z príjmu potrebuje hradiť aj svoje náklady na bežné potreby (bývanie, strava a pod). 4. Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného podal odvolanie otec. Odvolanie bolo súčasťou vyjadrenia k odvolaniu matky. Navrhol zmeniť v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie a znížiť výživné na maloletú O. na sumu XXX eur mesačne, na maloletého Y. na sumu XXX eur mesačne a na maloletého W. na sumu XXX eur mesačne. Uviedol, že odvolanie nestihol podať v určenej lehote od doručenia rozsudku z vážnych dôvodov (bol odcestovaný mimo Bratislavy, keďže manželkin otec mal vážne zdravotné problémy a riešili rodinnú situáciu). Zásielku si prevzal 03.01.2018, nemal možnosť venovať sa písaniu odvolania. Uviedol, že ak by súd vyžadoval overenie tejto skutočnosti, je možné doložiť lekársku správu. V obsahu odvolania poukázal na to, že mu pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti (maloleté dieťa a manželka, ktorá je na rodičovskej dovolenke), pričom právo na rodinu je zakotvené v ústave rovnako aj právo ďalšieho dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Mal za to, že matka nepreukázala dostatočne a presvedčivo použitie zverených finančných prostriedkov za posledné štyri roky, u matky došlo k zvýšeniu príjmu, životná úroveň u matky je vyššia ako u neho. 5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky nesúhlasil s tvrdeniami o preukázaných nákladoch na maloleté deti. Poukázal na predchádzajúce rozhodnutie o výživnom na maloleté deti a matkou vyčíslené náklady na ne predstavujúce dvojnásobok jej príjmu, pričom v aktuálnom konaní sa situácia nezmenila. Dal do pozornosti, že matka od posledného rozhodnutia súdu o výživnom prijala na účet sumu XX.XXX eur (50 mesiacov x XXX eur) a mala preukázať, na čo konkrétne ich použila, avšak súdu predložila len bločky z nákupov v období rokov 2014 až 2017. Spochybnil matkou preukázané náklady, nakoľko z nich nie je možné ustáliť, že daný doklad bol skutočne uhradený matkou. Poukázal na to, že väčšina bločkov bola hradených v hotovosti, ale nečitateľnou kartou, pričom na bločkoch chýbajú celé skupiny tovarov, ktoré je pre deti nevyhnutné vynaložiť, úplne chýbajú účtenky za potraviny, a naopak niektoré bločky obsahujú položky, ktoré nesúvisia s deťmi. Uviedol, že to, že matka v skutočnosti na deti sumu X.XXX eur mesačne nevynakladá, možno usúdiť aj z faktu, že za posledné štyri roky mala možnosť trikrát požiadať o zvýšenie výživného v súvislosti s nástupom detí do novej školy, čo neurobila. Dal do pozornosti aj výdavok matky na právne zastupovanie v konaní. Poukázal na názor súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 28P/526/2011 o povinnosti matky prispievať na výživu maloletých detí aspoň tretinou nákladov z príspevku otca, čo v danom prípade predstavuje sumu XXX eur. Namietal, že vzhľadom na narodenie jeho ďalšieho dieťaťa dňa 17.11.2016 a nástup jeho manželky na rodičovskú dovolenku, došlo u neho k zmene pomerov a z dlhodobého hľadiska nie je finančne únosné, aby naďalej prispieval na výživu detí určenou sumou. Zdôraznil, že v konaní preukázal svoje príjmy, ako aj hypotekárne úvery. Dal do pozornosti, že jeho príjem činí v priemere mesačne X.XXX eur, pričom za naozaj fixne nárokovateľnú zložku z tejto sumy možno považovať len 75%, pretože zvyšných 25% tvoria odmeny, ktoré sú motivačnou zložkou mzdy a závisia od hospodárskych výsledkov firmy a rozhodnutia nadriadeného manažéra a nie sú do budúcnosti garantované. Uviedol, že po spočítaní jeho príjmu a príjmu jeho manželky a odpočítaní splátok hypotekárnych záväzkov na 2 byty, čistého príjmu z prenájmu, nákladov spojených s užívaním bytu a cestovných nákladov zostáva rodine optimálne suma X.XXX,XX eur. Poukázal na porovnanie životnej úrovne matky a nepomer zostatku finančných prostriedkov v rodine na osobu. Nesúhlasil s vyjadreniami matky vo vzťahu k realizácii jeho styku s maloletými deťmi z dôvodu, že pôvodcom problému je matka detí a jej násilné správanie voči nemu. Potvrdil, že s deťmi sa nestretáva od júna 2014 z dôvodu, že vývoj vzťahov medzi ním a matkou detí po rozvode manželstva bol poznačený udalosťami v rodine a opakovaným násilným správaním matky voči nemu, ktoré vyvrcholili neprijatím faktu, že si našiel životnú partnerku. Maloleté deti sa snažil kontaktovať bez prítomnosti matky. Za Y. chodil do školy ráno pred vyučovaním, avšak na žiadosť matky prestal. V roku 2013 mal telefonicky kontakt iba na O., ktorá pod vplyvom matky nechodila na stretnutia vo vyhradenom čase. Na maloletého W. kontakt nemal, navštevoval škôlku, nebolo možné chodiť za ním. V pôvodnom konaní súhlasil s výživným vo výške XXX eur mesačne z dôvodu časovej tiesne, keďže si potreboval vziať hypotéku na bývanie, čo nebolo možné, pokiaľ by samotný rozvod nebol právoplatne uzavretý. Nesúhlasil s tvorbou úspor na maloleté deti, keďže samotná výška výživného prevyšuje výdavky a tým pádom má zmysel odkladať časť výživného na úspory. Nesúhlasil ani s požiadavkou matky určiť dátum splatnosti výživného na 10. deň v mesiaci z dôvodu, že príjem mu prichádza na účet 7. až 10. deň v mesiaci a nestihol by zaslať výživné včas. 6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zdôraznila, že v konaní riadne preukázala náklady na maloleté deti, ktoré potrebujú stravu, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť v čase ochorenia, s čím súvisia ich náklady. Otcove výpočte o nich predpokladaných nákladoch na deti považovala za podhodnotené. Zdôraznila, že okrem bežných nákladov deťom hradí poplatky v škole, obedy v škole, družinu, krúžkové aktivity (W. futbal, Y. basketbal, O. tanečná a tenis), bývanie, telefón. O deti sa stará celodenne, treba ich ráno zobudiť, pripraviť do školy, odviezť, učiť sa s nimi, ošetrovať ich, keď sú choré, plánovať s nimi voľnočasové aktivity. Rešpektuje názor otca, že nemá záujem chodiť za deťmi, vzhľadom na zlé vzťahy medzi ním a matkou detí, pričom otec sa sám rozhodol, že je pre neho neznesiteľná a kvôli tomu je ochotný obetovať aj vzťah s vlastnými deťmi. Poukázala na to, že z obsahu podania otca vyplýva, že za rodinu považuje súčasnú manželku a najmladšie dieťa. Dala do pozornosti vyšší príjem otca, ktorý je vlastníkom bytu v novostavbe o rozlohe 92m2, jeho manželka vlastní byt, ktorý nadobudla kúpou v septembri 2017. Mala za to, že majetkové pomery otca sa zlepšili, pričom ona si nemôže dovoliť čerpať úver na kúpu nehnuteľnosti a nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti. K odvolaniu otca poukázala na ust. § 122 CSP a § 362 CSP. Vyslovila názor, že otec zmeškal lehotu na podanie odvolania voči rozsudku a ani nepožiadal súd o odpustenie zmeškania lehoty. 7. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu matky pridržiaval svojho vyjadrenia pred súdom prvej inštancie zo dňa 10.10.2017 a žiadal oba návrhy zamietnuť. 8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že zistenia a konštatovania v danej veci v porovnaní s konaním o predchádzajúcej úprave výživného sú namieste, keďže vec rozhodovala tá istá sudkyňa a je všeobecne známe, že v rozhodovaniach s podobnou tematikou sa zvyknú používať rozsudky v rôznych veciach ako referenčné materiály. Pridržiaval sa svojich vyjadrení k otázke hodnotenia nákladov na maloleté deti. K vyjadreniam matky o jeho majetkových pomeroch poukázal na akceptáciu zmeny jeho pomerov v roku 2017 súdom. Zdôraznil, že nadobudnutím nehnuteľnosti mu vznikla povinnosť splácať hypotéku po dobu 30 rokov. Namietal posúdenie výšky jeho príjmu matkou. K porovnaniu životnej úrovne oboch rodičov dal do pozornosti, že na strane matky sa zabudlo do životnej úrovne započítať čistý mesačný príjem jej partnera B. K.. Skutočnosť, že matka s partnerom neuzavrela manželstvo, nemení na fakte, že v spoločnej domácnosti spolu žijú, čo bolo dôvodom rozvratu manželstva. Namietal, že v podanom odvolaní neuviedol požiadavku o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania voči rozsudku, keďže z formulácie textu jeho vyjadrenia v záverečnej časti jasne a presne toto vyplýva. Považoval za určité, že prekážka po termíne lehoty odpadla, pretože vyjadrenie, ktoré v záverečnej časti žiadal brať zároveň ako odvolanie, ktoré nakoniec podal 30.01.2017, teda v 12. deň lehoty na dodatočné podanie návrhu. Zároveň s týmto spojil zmeškaný úkon tak, ako to vyžaduje zákon. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí je čiastočne dôvodné. 10. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného, aj návrhu na zníženie výživného, vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov na strane maloletých detí a rodičov. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, avšak odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky a čiastočnej dôvodnosti jej odvolacích námietok. 11. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine ). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktoré od predchádzajúcej úpravy výživného nastúpili na vyšší stupeň základnej školy, O. na osemročnom gymnáziu, Y. do 5. ročníka špeciálnej základnej školy a W. nastúpil na základnú školu. Tu je potrebné zdôrazniť, že výživné bolo naposledy určené na maloleté deti rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť v roku 2013, pričom zmenu pomerov na strane detí treba posudzovať aj v súvislosti s ich prirodzeným rastom a tým zvýšenými nákladmi na maloleté deti. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity a pod.. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloleté dieťa priebežne zvyšujú. 12. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletých detí, avšak na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného na O. a Y. o XX eur na každého a na W. o XX eur je primerané a postačujúce s prihliadnutím na príjem otca a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je nesporné, že v súvislosti s návštevou školy je deťom potrebné hradiť poplatky za ZRPŠ a výdavky súvisiace so školskými aktivitami. Rovnako odvolací súd považuje za nesporné náklady na zabezpečenie stravy pre maloleté deti, hygienických potrieb a ošatenia. Tu je potrebné poznamenať, že nebolo povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky o nákupoch vecí bežnej dennej spotreby pre maloleté deti, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické, zdravotný stav, a pod.. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že medzi odôvodnené potreby maloletých detí treba zahrnúť aj podiel ich nákladov na bývanie. Matka preukázala náklady na maloleté deti súvisiace s ich záujmovou činnosťou a zdravotnými problémami. K nákladom na maloleté deti je rovnako potrebné prihliadať na skutočnosť, že celá osobná starostlivosť o maloleté deti spočíva na matke, ktorá zabezpečuje potreby maloletých aj počas voľných dní, prázdnin a sviatkov, pričom otec prispieva na ich výživu výhradne platbou mesačného výživného v súdom určenej výške a s maloletými deťmi sa nekontaktuje, nestretáva, absolútne im neprispieva nad rámec výživného, ani kúpou darčekov na sviatky. Na argumenty otca o dôvodoch nerealizovania kontaktu s deťmi, odvolací súd neprihliadal. Rovnako nemožno akceptovať námietku otca a jeho návrh, aby matka preukázala všetky realizované platby na maloleté za obdobie štyroch rokov. Je nesporné, že maloletým deťom je potrebné zabezpečiť ich odôvodnené potreby, či už denné, bežné alebo ich ďalšie aj mimoriadne výdavky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne zameral aj na dokazovanie za účelom posúdenia zmeny pomerov na strane oboch rodičov a správne konštatoval, že na strane otca nastala zmena pomerov zvýšením jeho príjmu (o sumu XXX eur) a pribudnutím vyživovacej povinnosti a matkin príjem sa čiastočne zvýšil (cca o XXX eur). V oboch prípadoch sa do priemerného mesačného príjmu každého z rodičov započítavajú aj reálne vyplatené odmeny. Pokiaľ ide o otázku zisťovania príjmov, možností, schopností a majetkových pomerov rodičov v konaní bol preukázaný príjem oboch rodičov za celé sporné obdobie. Je nesporné, že priemerný mesačný príjem otca činí X.XXX eur netto, pričom otec žije s manželkou, ktorá je aktuálne na rodičovskej dovolenke. Rovnako je potrebné zohľadniť skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Pre úplnosť je potrebné konštatovať, že porovnaním majetkových pomerov rodičov bolo zistené, že otec nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť, v ktorej rodina býva a ktorá je zaťažená úverom. Rovnako je významné konštatovať, že otec zabezpečuje splátky úveru aj na ďalšiu nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve jeho manželky, a ktorú má rodina v úmysle prenajímať. V prípade nakladania s danou nehnuteľnosťou je predpoklad, že splátky úveru budú realizované z príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. Každý z rodičov má náklady na bývanie, pričom matka býva s deťmi v byte svojich rodičov a prispieva im na náklady na bývanie sumou XXX eur mesačne. Na námietku otca spočívajúcu v tom, že v konaní nebol zisťovaný príjem partnera matky, odvolací súd neprihliadal. Partner matky nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, avšak v prípade, ak zdieľa spoločnú domácnosť s matkou maloletých detí, je jeho povinnosťou podieľať sa na nákladoch na bývanie, čo by v danom prípade predstavovalo sumu XX eur mesačne. Jeho pomoc pri financovaní potrieb rodiny matky je na báze dobrovoľnosti. Odvolací súd nespochybňuje právo otca na zabezpečenie bývania, avšak v danom prípade je nevyhnutné prihliadať na splátky dvoch úverov, pričom jedným z nich je zaťažená manželka otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou rodičov voči maloletým deťom a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Odvolací súd po preskúmaní spisu a z neho vyplývajúceho vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane otca sú možnosti a jeho príjem mu dovoľuje prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným na maloletú O. a Y. o XX eur mesačne na každé dieťa a na maloletého W. o XX eur mesačne. Takáto suma výživného je primeraná veku maloletých detí a zabezpečeniu ich odôvodnených potrieb, zohľadňujúca príjem a majetkové pomery oboch rodičov a schopnosti a možnosti otca a skutočnosť, že starostlivosť o maloleté detí spočíva výhradne na matke. Pokiaľ matka navrhovala zaviazať otca k tvorbe úspor maloletým deťom vo výške XX eur mesačne na každé dieťa, odvolací súd tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti tohto návrhu. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 64 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu matky na tvorbu úspor maloletým. Na strane otca je síce príjem vyšší, avšak výživné z neho slúži na zabezpečenie bežných potrieb maloletých a výška príjmu otca je zohľadnená vo zvýšenom výživnom, s ktorým bude matka nakladať uvážene. Z uvedeného dôvodu odvolací súd návrh matky na tvorbu úspor zamietol. 13. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých s poukazom na spotrebný charakter výživného, možnosti a príjem na strane otca a jeho pomery, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného a tvorbe úspor, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. 14. Odvolací súd dospel k záveru, že výživné je potrebné zvýšiť od podania návrhu matky v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Zvýšením výživného od podania návrhu, t.j. od 22.03.2017 vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 22.03.2017 do 28.02.2019 vo výške na maloletú O. a Y. na každé dieťa XXX eur, čo predstavujúce rozdiel medzi určeným výživným na každé dieťa po XXX mesačne a zvýšeným výživným, (t.j. alikvótna časť výživného za mesiac marec 2017 vo výške X eur /X,XX eur denne x 10 dní/ + 23 mesiacov x XX eur, t.j. spolu na každé dieťa XXX eur, čo spolu činí XXX eur na jedno maloleté dieťa). Zročné výživné na maloletého W. predstavuje sumu XXX,XX eur, t.j. t.j. alikvótna časť výživného za mesiac marec 2017 vo výške X,XX eur /X,XX eur denne x 10 dní/ + 23 mesiacov x XX eur, t.j. spolu XXX eur, čo spolu činí XXX,XX eur. Súd v súlade s ust. § 232 ods. 2, 3 CSP uložil povinnosť otcovi uhradiť zročné výživné na maloleté deti do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Lehotu na zaplatenie zročného výživného predĺžil s prihliadnutím na jeho výšku a pomery na strane otca. 15. Podľa § 386 písm. a/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 16. Predtým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania, musí odvolanie odmietnuť bez ďalšieho vecného prejednania odvolania. 17. V danej veci odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného, podal otec. Vychádzajúc z obsahu spisu predmetné rozhodnutie bolo otcovi doručené dňa 03.01.2018, ktorú skutočnosť potvrdil svojim podpisom na doručenke (por. č.l. 248 spisu). Lehota na podanie odvolania mu začala plynúť dňa 04.01.2018 (§ 121 ods. 2 CSP) a uplynula dňa 18.01.2018. Odvolanie podal otec dňa 30.01.2018 osobne na súd prvej inštancie, teda po zákonom stanovenej lehote. Skutočnosť, že odvolanie otca bolo súčasťou jeho vyjadrenia k odvolaniu matky, nezakladá dôvod pre iné počítanie lehoty na podanie odvolania. Rovnako odvolací súd neprihliadal na argument otca o tom, že požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania, keďže z obsahu odvolania, ani obsahu spisu, uvedené nevyplýva. 18. Tým, že otec podal odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, odvolací súd jeho odvolanie bez vecného preskúmania správnosti ním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ CSP odmietol. Za daných okolností je bezpredmetné zaoberať sa náležitosťami a obsahom odvolania otca. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP . 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).