Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/15/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210943 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217210943.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: MAXXI, s.r.o., so sídlom Hviezdna 8013/33, 917 01 Trnava, IČO: 48 149 357, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, proti žalovanému: PUNTA VII s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 131 574, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/134/2017-529 zo dňa 31.10.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/134/2017-529 zo dňa 31.10.2018 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 139.125,67 eur s príslušenstvom. Návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2018 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie s cieľom zriadiť na špecifikovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného záložné právo na zabezpečenie predmetnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní. 2. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil cenu diela, čo vzbudzuje u žalobcu obavu, že sa tak ani nikdy nestane. Na pozemky a bytový dom vo vlastníctve žalovaného sa vzťahuje oznámenie o dražbe, ktorá sa mala konať 26.10.2018. V obchodnom registri je zapísané záložné právo na celý obchodný podiel jediného spoločníka žalovaného (GREEFIN group, a.s.) na základe zmluvy zo dňa 22.1.2016. V notárskom centrálnom registri záložných práv bolo dňa 1.2.2016 zapísané záložné právo na pohľadávky žalovaného s hodnotou 960.000,- eur. V dôsledku zriadenia záložného práva došlo k zníženiu hodnoty pozemkov a rozostavanej stavby, teda aj k zmenšeniu majetku žalovaného. Existujú aj ďalší veritelia, ktorí majú pohľadávky voči žalovanému, čím môže byť exekúcia na majetok žalovaného v prospech žalobcu ohrozená. 3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 343 ods. 1 ods. 2 ods. 3 CSP a § 344 CSP. Ďalej uviedol, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 4. Na zdôraznenie súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že nehnuteľnosti žalovaného sa predávajú na dražbe nie je dôkazom, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Taktiež podľa názoru súdu záložné právo na obchodný podiel jediného spoločníka žalovaného a na pohľadávky žalovaného s hodnotou 960.000,- eur, ktoré vznikli ešte v roku 2016 nepredstavuje také konanie žalovaného, ktorého cieľom by bolo vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov, či ohrozenie exekúcie na jeho majetok. Samotná skutočnosť, že žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti. Tvrdenia žalobcu sú preto len dohadmi a predpokladmi, ktoré nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako aj neochota žalovaného zaplatiť žalobcovi predmetnú pohľadávku, či existencia viacerých veriteľov žalovaného nie je postačujúcim dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré predstavuje výrazný zásah do majetkových práv žalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona mal súd prevej inštancie za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uznesenie súdu prvej inštancie považoval žalobca za nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie náležité nezdôvodnil svoje konštatovania uvedené v bode 7. uznesenia. Žalobca je ďalej presvedčený, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje závery v kontexte predložených listinných dôkazov a v súvislosti s návrhom žalobcu postupoval neprimerane reštriktívne (nedostatočné posudzovanie skutkových okolností a nevyhodnotenie navrhovaných dôkazov), ale aj v rámci tých skutkových okolností, ktoré posudzoval, prejavil výraznú nedôslednosť. Poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP, § 234 ods. 2 CSP a § 236 CSP. 6. V tejto súvislosti poukázal aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého „k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím“ (napr. II. ÚS 102/04, I. ÚS 424/11). Účelom odôvodnenia je predovšetkým jeho spôsobilosť preukázať správnosť rozhodnutia vo veci a zároveň aj vytvorenie náležitého podkladu pre kontrolu jeho správnosti, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Porušením uvedeného práva účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, sa strane konanie (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.“ (napr. uznesenie zo dňa 27. novembra 2012, sp. zn. 7Cdo/134/2011). V tejto súvislosti žalobca zároveň poukazuje na aj na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdu, pričom sa nevyžaduje sa, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (F. H. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, C. N. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, B. c. Grécko z 29. mája 1997, C. c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa žalobcu sa rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30 a poukázal aj na nález IV. ÚS 115/03). 7. V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca za to, že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne nepodal odpovede na právne skutkovo relevantné otázky, a to najmä ohľadom otázky zníženia hodnoty majetku žalovaného v súvislosti s predajom bytových jednotiek; ohľadom otázky zníženia hodnoty majetku žalovaného v súvislosti so zriadením záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného v prospech úverovej banky, s najvyššou hodnotou istiny vo výške 960.000,- eur v prospech záložného veriteľa, čo výrazne prevyšuje nárok žalobcu za vykonané práce; ďalej v súvislosti so zriadením záložné práva na obchodný podiel žalovaného a záložného práva k predmetným pozemkom a rozostavanej stavbe, a v súvislosti so zriadením ďalšieho záložné práva na nehnuteľnosti v prospech ďalších tretích subjektov a v súvislosti vykonaním dražby na pozemky na majetok žalovaného. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s otázkou zriadenia záložného práva v prospech ďalšieho veriteľa žalovaného na nehnuteľnosti žalovaného priamo tunajším súdom, ktorý vydal Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. 51Cb/190/2018-128 zo dňa 4.9.2018, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie na základe obdobného skutkového základu. 8. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, žalobca uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že predpokladom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia by bola skutočnosť, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Z uvedeným právnym posúdením súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí, nakoľko podľa názoru žalobcu, má súd pri posudzovaní osvedčenia základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzať z konkrétnych okolností a špecifikácie konkrétneho konania uvedených v návrhu. Zmyslom ustanovenia § 343 CSP je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Osvedčenie znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, nakoľko neposúdil osvedčovanie základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v kontexte konkrétnych okolností, s odôvodnením, že v danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie nedošlo konaním žalovaného k predaju svojho majetku za nízku cenu, prípadne nedošlo k darovaniu alebo zámene majetku. Poukázal na to, že pri posudzovaní osvedčenia základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie má súd vychádzať z konkrétnych okolností veci a teda nemôže pri posudzovaní tieto opomenúť a obmedziť sa len na jediné všeobecné kritérium, ktorým je skutočnosť, že konaním žalovaného nedošlo k predaju svojho majetku za nízku cenu, prípadne nedošlo k darovaniu alebo zámene majetku. 9. V súlade s ustanovením § 366 písm. d) CSP žalobca poukázal v odvolaní na aktuálny výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie N., okres Z., kde sú vo vzťahu k pozemkom parcely č. XXXX/X, XXXX/X a rozostav. štvorpodlažný byt. dom na p.č. XXXX/X, ku vkladom S.-XXXX/XXXX, S.- XXXX/XXXX, pvz XXXX/XX, zapísané nasledovné Exekučné záložné práva: Exekučné záložné právo č. 345EX 226/18, zo dňa 17.10.2018, na pozemky par. č. XXXX/X, XXXX/X a rozostavaný štvorpodlažný bytový dom, v prospech oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35815256 (súdny exek. M.. O. R.) R.- XXXX/XXXX, Exekučné záložné právo č. 345EX 221/18, zo dňa 16.10.2018, na pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X a rozostavaný štvorpodlažný bytový dom, v prospech oprávneného: KVIP s.r.o., Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO 36315991 (súdny exek. M.. O. R.) R.- XXXX/XXXX, Exekučné záložné právo č. 345EX 257/18 zo dňa 27.11.2018 v prospech oprávneného: S. M., Y. L.. XX/ XX, XXX XX W. D. S. a H. W., W. XXX/XX, XXX XX W.N. D. S., na pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X a rozostavaný štvorpodlažný bytový dom bez súp. č. (súdny exek. M.. O. R.), R.- XXXX/XXXX, Exekučné záložné právo č. 345EX 205/18 zo dňa 27.11.2018 v prospech oprávneného: Flaga spol. s r.o. IČO 34116940, na pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X a rozostavaný štvorpodlažný bytový dom bez súp. č. (súdny exek. M.. O. R.), R.-XXXX/XXXX. 10. Uvedené exekučné záložné práva boli na LV XXXX, pre katastrálne územie N., okres Z. zapísané v období od 17.10.2018 do 27.11.2018 a z toho dôvodu existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená v tejto súvislosti osvedčuje žalobca v tomto podaní a v rámci odvolacieho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca dôvodnú obavu, že jeho pohľadávka nebude uspokojená v exekučnom konaní, pretože voči žalovanému sú vedené viaceré exekúcie, preto vo veľkej miere prispievajú k hrozbe neuspokojenia pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní. Na základe týchto osvedčených skutočností dospel žalobca k záveru, že jeho obava ohrozenia exekúcie je reálna a bezprostredná, keďže okrem iného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného sú zriadené ďalšie štyri exekučné záložné práva pre pohľadávky ďalších štyroch rôznych veriteľov žalovaného, čím sa žalovaný nepochybne zbavuje svojho majetku. 11. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.10.2018, č.k. 25Cb/134/2017-529 zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie. 12. Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu podaním zo dňa 6.2.2019, v ktorom uviedol, že so závermi prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožňuje. Poukázal na ust. § 343 a 324 CSP a uviedol, že podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov sporových strán, bude pohľadávka veriteľa ohrozená. Preto je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredne nebezpečenstvo vzniku ujmy. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Žalovaný má za to, že prvostupňový súd dostatočne preskúmal, či sú splnené všetky podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k názoru, že tieto podmienky v danom prípade neboli naplnené. Žalobca neosvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého „právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. 13. V návrhu sa žalobca o.i. vyjadroval aj ďalšiemu veriteľovi žalovaného a to spoločnosti STAVIZOL, s.r.o., ku ktorému žalovaný uviedol, že žalobca dňa 26.8. 2016 spolu so spoločnosťou STAVIZOL, s.r.o., IČO: 36 397 768 podal na Okresnom súde Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu o.i. uviedol, že za účelom zabezpečenia financovania realizácie bytového domu v N. (ktoré bolo predmetom oboch zmlúv o dielo s oboma veriteľmi) má žalovaný uzavretú s Privatbankou, a.s. úverovú zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému v objeme 800.000,- eur, žalovaný vyčerpal 399.660,84 eur, takže na dokončenie diela môže dočerpať ešte viac ako 400.000,- eur, pričom bytový dom je realizovaný asi na 85 %. Podmienkou financujúcej banky na poskytnutie úveru bolo preinvestovanie vlastných finančných prostriedkov žalovaného (asi v objeme 900.000,- eur). Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný nerealizuje žiadne kroky vzbudzujúce obavy, že exekúcia by mohla byť ohrozená. Záložné právo na pozemky a rozostavaný štvorpodlažný bytový dom v N. v prospech Privatbanky, a.s. ako financujúcej banky je úplne bežným a štandardným spôsobom realizácie výstavby bytových domov a každá banka, ktorá poskytuje finančné prostriedky na takýto účel má nehnuteľnosti, resp. iný majetok dlžníka zabezpečené záložným právom. 14. K návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaný uviedol, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 28.11.2016 (sp.zn. 2K/45/2016-428) návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol s tým, že následne Krajský súd v Bratislave konkurzné konanie voči žalovanému uznesením z dňa 8.3.2017 zastavil. 15. Žalovaný ďalej vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie zverejnené v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R 20/1998, podľa ktorého samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo s jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený - R 49/1995. 16. Podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca už podal návrh na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, pričom súd návrh zamietol (sp.zn. 22Cb/139/2016-111) a Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Okresného súdu potvrdil (sp.zn. 3Cob/174/2016). V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd ako odvolací uviedol, že je toho názoru, že predaj jednotlivých bytov sám o sebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty získa žalovaný finančnú protihodnotu a ani navrhovateľ neuvádza, že by ich predával za neprimerane nízke ceny, len vyjadril obavu, že výťažok z predaja použije na splatenie splátok úveru. Ak však plnenie splátok úveru vzhľadom na uzatvorenie dohody má po práve prednosť pred plnením iných záväzkov, nemožno to považovať za zbavovanie sa majetku. 17. Hodnota nehnuteľností, na ktoré žalobca žiadal zriadiť záložné právo v prospech žalobcu je niekoľkonásobne vyššia ako žalobcom tvrdená výška pohľadávky. V súčasnosti nie je možné predať dokončené byty v N. z dôvodu, že žalovaný nedisponuje právoplatným kolaudačným rozhodnutím príslušného stavebného úradu. Žalovaný ako prílohu k vyjadreniu doložil oznámenie Privatbanky, a.s. o upustení dražby, ktorá sa mala konať dňa 26.10.2018. Žalovaný má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal konanie žalovaného, ktoré by malo za následok znižovanie hodnoty jeho majetku, pohľadávka vo výške deklarovanej žalobcom neexistuje a medzi výškou pohľadávky tvrdenej žalobcom a založenými nehnuteľnosťami je výrazný nepomer. Z uvedeného dôvodu žiadal uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.10.2018 č.k. 25Cb/134/2017-529 potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 19. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 20. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. 21. Totožne ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia (OSP, právna úprava účinná do 30.6.2016) musí byť v návrhu na jeho nariadenie aspoň osvedčená danosť práva (nároku) bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia) je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom. 22. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil prostredníctvom označených dôkazov základné skutočnosti pre dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca nepreukázal, že sa žalovaný zbavuje majetku, tak ako uviedol v uznesení súd prvej inštancie. 23. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. 24. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 25. Navyše oprávnenosť nároku žalobcu bude predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. Samotný dlh bez splnenia ďalších podmienok nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje uznesenie, uviedol podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Predložené listinné doklady zo strany žalobcu v rámci odvolania, a to najmä Výpis z listu vlastníctva č. XXXX na predmetné nehnuteľnosti a na ňom vyznačené záložné právo v prospech Privatbanky ako aj exekučné záložné práva v prospech ďalších oprávnených samo o sebe nezakladá dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Čo sa týka záložného práva v prospech Privatbanky, odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalovaného, že existencia uvedeného záložného práva je úplne bežnou praxou bánk a predstavuje štandardný spôsob realizácie výstavby bytových domov, pričom z danej situácie nemožno vyvodiť záver, že dochádza k zmenšovaniu majetku žalovaného. Taktiež odpredaj bytov zo strany žalovaného nemožno vyhodnotiť ako konanie vedúce k zmenšovaniu majetku žalovaného, jedná sa o výkon podnikateľskej činnosti žalovaného za účelom dosiahnutia zisku. 27. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia (teda aj zabezpečovacieho opatrenia) je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam. 28. Na záver odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu dať odpovede na všetky otázky, ktoré nastolia sporové strany, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 29. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 30. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre ich nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). 32. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).