Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/47/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200182 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218200182.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: B.. W. K., nar. XX.X.XXXX, X. XXXX/XX, XXX XX Z., zast.: RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanému: IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., Trenčianska 56/A, 821 09 Bratislava IČO: 35 961 929, zast.: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/16/2018-257 zo dňa 14.12.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 25Cb/16/2018-281 zo dňa 25.1.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/16/2018-257 zo dňa 14.12.2018, v spojení s opraným uznesením č.k. 25Cb/16/2018-281 zo dňa 25.1.2019 m e n í tak, že návrh žalobcu zo dňa 5.1.2018 na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie a žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami a spoluvlastníckymi podielmi k nehnuteľnostiam v katastrálnom území E. Z., presne špecifikovanými v návrhu. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia sa domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia v spore o určenie neplatnosti dvoch uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 5.12.2017, ktorými bolo schválené zloženie orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia a žalobca bol odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva a člena predstavenstva žalovaného. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému nakladať s presne špecifikovanými nehnuteľnosťami zapísanými v katastrálnom území E. Z. na LV č. XXXX ako aj so spoluvlastníckymi podielmi k špecifikovaným nehnuteľnostiam zapísanými v katastrálnom území E. Z. na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX. Tento návrh odôvodnil najmä tým, že žalovaný previedol vlastníctvo k podstatnej časti nehnuteľností v celkovej hodnote 20.000.000,- EUR na základe piatich kúpnych zmlúv, pričom je potrebné zabrániť ďalšiemu odlievaniu majetku žalovaného, keďže je reálna hrozba, že žalovaný bude aj naďalej pokračovať vo svojom pláne zbaviť sa záložného práva k nehnuteľnostiam a rozpredať ich na úkor jeho akcionárov a veriteľov, vrátane žalobcu. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 324 ods. 1 CSP, 325 ods. 1 ods. 2 CSP, 326 ods. 1 a 2 CSP uviedol ,že neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. Neodkladným opatrením, teda súd poskytuje účastníkovi okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť neodkladného opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán. Skúmanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Inštitút neodkladného opatrenia má mimoriadny charakter, to znamená, že vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o takomto návrhu sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, nariadenie neodkladného opatrenia musí byť iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. 4. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva. 5. V uznesení ďalej uviedol, že prvoinštančný súd vo veci už raz rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Po odvolaní žalobcu Krajský súd v Bratislave predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že bolo potrebné sa pri posudzovaní predmetného návrhu zaoberať aj skutočnosťami predostrenými žalobcom v samotnom žalobnom návrhu. Odvolací súd tu upriamil pozornosť na tvrdenia žalobcu, že žalovaný previedol vlastníctvo k podstatnej časti nehnuteľností, celkom v hodnote viac ako 20.000.000,- EUR (96.659 m2 pozemkov) na základe piatich kúpnych zmlúv, podľa ktorých v piatich katastrálnych konaniach o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Slovenskej republiky: - v konaní O.-XXXXX/XXXX došlo k prevodu nehnuteľností z vlastníctva žalovaného do vlastníctva spoločnosti DUO consulting s.r.o., a to dňom 18.12.2017, kedy bol povolený vklad a vykonaný zápis scudzených nehnuteľností na novozaložený list vlastníctva č. XXXX; - v konaní O.-XXXXX/XXXX došlo k prevodu nehnuteľností z vlastníctva žalovaného do vlastníctva spoločnosti Archívna a registratúrna agentúra, s.r.o., a to dňom 18.12.2017, kedy bol povolený vklad a vykonaný zápis scudzených nehnuteľností na novozaložený list vlastníctva č. XXXX; - v konaní O.-XXXXX/XXXX došlo k prevodu nehnuteľností z vlastníctva žalovaného do vlastníctva spoločnosti ELAFINA, s.r.o., a to dňom 18.12.2017, kedy bol povolený vklad a vykonaný zápis scudzených nehnuteľností na novozaložený list vlastníctva č. XXXX; - v konaní O.-XXXXX/XXXX došlo k prevodu nehnuteľností z vlastníctva žalovaného do vlastníctva spoločnosti KOTTON COMPANY, s.r.o., a to dňom 20.12.2017, kedy bol povolený vklad a vykonaný zápis scudzených nehnuteľností na novozaložený list vlastníctva č. XXXX a - v konaní O.-XXXXX/XXXX došlo k prevodu nehnuteľností z vlastníctva žalovaného do vlastníctva spoločnosti Apollis residence, s.r.o., a to dňom 27.12.2017, kedy bol povolený vklad a vykonaný zápis scudzených nehnuteľností na novozaložený list vlastníctva č. XXXX; V tejto súvislosti odvolací súd nepriamo poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/40/2018-150 zo dňa 29.3.2018, ktorým právnej veci žalobcu SOLLERS GROUP s.r.o. proti žalovanému IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/28/2018-126 zo dňa 31.1.2018 tak, že zriadil k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Z. R., obec Z. - W. Č. E. Z., kat. úz. E.K. Z., evidovaným Okresným úradom Z., katastrálny odbor na listoch vlastníctva: LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vo vlastníctve žalovaného záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 2.000.000,- EUR s príslušenstvom z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011, pričom odvolací súd vo svojom rozhodnutí rovnako poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní dostatočne osvedčil, že žalovaný rozpredáva svoj majetok - nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XXXX a to kúpnymi zmluvami v období od 18.12.2017 do 27.12.2017, čoho dôkazom sú LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX zo dňa 29.12.2017, a zároveň mal súd za to, že žalobca v danom konaní osvedčil, že predmetné pozemky žalovaný previedol napriek existencii záložného práva zriadeného v prospech UniCredit Bank Slovakia, a.s., ktorá svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere postúpila spoločnosti ŠIROKÉ INVEST a.s., ktorá už oznámila začatie výkonu záložného práva. V neposlednom rade odvolací súd vychádzal z výpisu z Obchodného registra žalovaného - spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., z ktorého vyplýva, že pri konaní menom spoločnosti zastupuje spoločnosť, koná a podpisuje v jej mene predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva, každý samostatne (vo veciach v hodnote nad 331.940,- EUR konajú a podpisujú predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva spoločne). 6. Preto za danej situácie dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil dôvodnosť nároku a potrebu úpravy pomerov. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca v konaní osvedčil, že žalovaný rozpredáva svoj nehnuteľný majetok, a to napriek existencii záložného práva zriadeného v prospech banky, ako aj vzhľadom na obmedzenie konania a podpisovania v mene spoločnosti. Tým zároveň žalobca osvedčil, že konaním žalovaného môže dochádzať k porušovaniu jednak k porušovaniu jednak jeho akcionárskych práv ako aj práv a povinností spojených s výkonom funkcie predsedu predstavenstva ako štatutárneho orgánu žalovaného. 7. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom o.i. uviedol, že odvolací súd (ktorý už raz vo veci rozhodol) arbitrárne predikoval svoj postoj k základnému konaniu (o určenie neplatnosti VZ), ktorý mu neprináleží, pretože rozhodoval za súd prvej inštancie, kedy sa bezdôvodne priklonil k „pravdivosti tvrdení žalobcu“ uvedených v žalobe. Takýto postoj odvolaciemu súdu neprináleží, porušuje tým článok 6 CSP (Princíp rovnosti sporových strán). Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neopísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Je nesporné, že takáto potreba neexistuje, nakoľko ju ani nepreukázal. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým vrátil vec na opätovné rozhodnutie súdu prvej inštancie prekročil svoju rozhodovaciu kompetenciu tým, že odkazuje na iné konanie, ktorého strany sporu nie sú totožné so stranami sporu v tomto konaní. Zároveň odvolací súd nad rámec svojej príslušnosti hodnotí priebeh skutkových okolností iného konania pod sp.zn. 22Cb/28/2018 bez toho, aby žalobca prípadne žalovaný na toto konanie v návrhu, v odvolaní alebo vyjadrení poukazoval. Keďže súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu v súlade s ust. § 391 CSP, bez ďalšieho skonštatoval argumentáciu odvolacieho súdu a vydal predmetné uznesenie. Žalobca v návrhu neodôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie neprimerane zaťažuje i ostatných akcionárov, ktorí sú neprimerane dotknutí nariadením neodkladného opatrenia. Nie je ničím podložené tvrdenie žalobcu, že žalovaný má v úmysle rozpredať majetok na úkor jeho akcionárov. Nesporným je skutočnosť, že všetky prevádzané nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech záložného veriteľa banky (v súčasnosti treťou osobou), vzhľadom k týmto objektívnym skutočnostiam by bolo predčasné, až nemožné zo strany súdu určiť bez dokazovania v samotnom spore či žalovaný predal nehnuteľnosti za nízku cenu. 8. Vzhľadom na podstatu sporu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktorých predmetom bolo odvolanie žalobcu z funkcie predsedu a člena predstavenstva žalovaného, je nesporné, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia priamo nesúvisí so žalobou. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Neodkladné opatrenie neplní svoj účel vzhľadom na predmet sporu v základnom konaní, naopak neprimerane zasahuje do práv akcionárov, ktorí nemôžu nakladať so svojím majetkom prostredníctvom zákazu pre žalovaného. Pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného oprávnenia je súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitým dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Konanie o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia absolútne nesúvisí so zákazom nakladať s nehnuteľnosťami žalovaného. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že doteraz nedošlo vo vzťahu k namietaným okolnostiam a predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia k žiadnej zmene a potreba neodkladného opatrenia stále trvá. Ako najvážnejší nedostatok odvolania vníma žalobca snahu žalovaného dodatočne polemizovať s odôvodnením zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Poukázal o.i. na listinné dôkazy doložené do spisu podaním žalobcu zo dňa 20.6.2018, najmä zápisnicu o výsluchu obvineného R.. V. B., mailovú správu od R.. K., konateľky spoločnosti SOLLERS GROUP s.r.o. (akcionára žalovaného), zápisnicu o výsluchu svedka V.. E. M.. Z listinných dôkazov podľa žalobcu vyplýva, že v rámci trestného konania vedeného voči R.. V. B. traja z celkového počtu piatich akcionárov si boli vedomí porušenia stanov žalovaného pri hlasovaní na valnom zhromaždení dňa 5.12.2017. V rámci ďalšieho vo vyjadrení k odvolaniu sa žalobca vyjadroval k valnému zhromaždeniu žalovaného zvolaného v auguste 2018 ako aj k jeho priebehu a k nízkej cene prevádzaných pozemkov, kde poukázal na znalecký posudok č. 2/2018 spracovaného pre trestné konanie obvineného R.. V. B.. 10. K previazanosti veci samej s neodkladným opatrením žalobca uviedol, že vzhľadom na protiprávne odvolanie žalobcu z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného a následné udržiavanie tohto nezákonného stavu ostatnými akcionármi, je tu naliehavá potreba mať upravené dočasne pomery žalovaného tak, aby tento nemohol prevádzať žiadne ďalšie majetky bez nápravy stavu v rámci štatutárneho orgánu. Neodkladné opatrenie teda priamo súvisí s vecou samou. 11. K tvrdeniu žalovaného, že neodkladným opatrení sú postihnutí akcionári, keďže nemôžu nakladať s majetkom, žalobca uviedol, že s majetkom žalovaného akcionári nenakladajú, zákaz nakladania smeruje voči majetku žalovaného, a nie majetku jednotlivých akcionárov a akcionárom je aj samotný žalobca, ktorý nemá záujem s majetkom žalovaného nijako nakladať. Okrem toho poukázal na to, že zákazom nakladania sa majetok žalovaného chráni pred ďalšími neželanými úbytkami a nekontrolovanými únikmi, ku ktorým došlo v decembri 2017 a ktoré by sa opakovali, resp. v ktorých by dotknuté osoby pokračovali a podľa obsahu odvolania zreteľne aj majú záujem pokračovať bez poskytnutej dočasnej ochrany. Akcionári žalovaného preto neodkladným opatrením nemajú byť prečo dotknutí a už vôbec nie poškodení. Pokiaľ to tak cítia, je to z dôvodu ich subjektívnych nekalých pohnútok s majetkom ďalej disponovať pochybným spôsobom. 12. Z dôvodov vyššie uvedených, žiadal žalobca, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 13. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 14. Žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal dočasnej úpravy pomerov, nakoľko mal za to, že zákazom nakladania sa chráni majetok žalovaného pred ďalšími neželanými úbytkami a nekontrolovateľnými únikmi. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 5.12.2017, ktorým bol najmä žalobca odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva a člena predstavenstva žalovaného. 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 18. Podstatnou skutočnosťou pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo však v danom prípade odvolací súd za preukázané nemal. Súd zastáva názor, že potreba bezodkladne upraviť pomery strán, tak ako ju uviedol žalobca nie je daná a rovnako z obsahu spisu nie je možné považovať za osvedčené základné podmienky pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre zásah súdu do práva žalovaného. 19. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Vzhľadom na podstatu sporu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je nesporné, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zákazu nakladať s nehnuteľnosťami priamo nesúvisí so žalobou vo veci samej. Tak ako uviedol žalovaný v odvolaní , neodkladné opatrenie neplní svoj účel vzhľadom na predmet sporu v základnom konaní. 20. K uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/40/2018, ktorým súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a zriadil k nehnuteľnostiam záložné právo v prospech žalobcu (SOLLERS GROUP s.r.o.- akcionár žalovaného), odvolací súd uvádza, že záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 2.000.000,- EUR s prísl. z titulu zmluvy o pôžičke, pričom Krajský súd uviedol, že žalobca v konaní 2Cob/40/2018 osvedčil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 2.000.000,- EUR zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a právnym predchodcom žalovaného ako dlžníkom, ktorej zaplatenia sa mieni domáhať žalobou vo veci samej. 21. V prejednávanej veci sa žalobca (B.. W. K.) domáha určenia neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia. Vzhľadom na podstatu predmetu sporu nie je súvis s nariadeným neodkladným opatrením, pretože aj v prípade, ak by súd určil uznesenia valného opatrenia za neplatné, nič by to na veci nemenilo v prípade prevodov vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam označeným v návrhu. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia pôsobí až od okamihu, keď ju vysloví súd. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere. Ak tretia osoba konala v dobrej viere, zostávajú jej práva vyplývajúce zo zmluvy zachované aj napriek tomu, že rozhodnutie súdu o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je záväzné pre každého. Prejednávaná vec je skutkovo aj právne odlišná od konania vo veci sp.zn. 2Cob/40/2018. 22. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č.k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č.k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č.k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. 23. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia a neosvedčil základné predpoklady na jeho v nariadenie. 24. Navrhované neodkladné opatrenie nesúvisí s nárokom žalobcu a neexistuje žiaden hmotnoprávny nárok žalobcu, ktorý by osvedčoval potrebu upraviť pomery medzi sporovými stranami navrhnutým spôsobom. 25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 26. O nároku na trovy odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). 27. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).