Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/51/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206809 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218206809.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu T.. B.G. Z., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Na Z. X, T. O. V., práv. zast. AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 753 510, proti žalovanému M. C., G.. X.X.XXXX, E. K. V. XA/XXXXX, K. o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/200/2018-178 zo dňa 13.9.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/200/2018 -178 zo dňa 13.9.2018 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 28.8.2018 v celom rozsahu zamietol. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal, žalobou doručenou súdu dňa 28.8.2018 vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.327.481,08 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa § 135a ods. 5 Obch. zák. Spolu so žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal, aby súd zriadil zabezpečovacie opatrenie k nehnuteľnostiam, ktoré sú presne špecifikované v návrhu /k bytu, k podielu priestoru na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu so súp. č. XXXXX, k podielu na zastavanom pozemku, k nebytovému priestoru č. 2-1 nachádzajúcemu sa v suteréne bytového domu so súp. č. XXXXX/ vo vlastníctve žalovaného, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky v sume 1.327.481,08 EUR s príslušenstvom, ktorú má žalobca voči spoločnosti Bratislava Management Company, s.r.o., so sídlom v Bratislave /ďalej len BMC/ Svoj návrh tak vo veci samej ako aj na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil skutočnosťami, že žalobca ako fyzická osoba poskytla spoločnosti BMC peňažné pôžičky v dňoch 15.7.2008, 16.7.2008, 28.7.2008, 28.10.2008, 24.6.2009 spolu v sume 962.138,85 EUR. Pôžičky žalobcu boli poskytnuté ako účelové pôžičky a mali byť použité na kúpu pozemkov špecifikovaných v návrhu. Medzi žalobcom a spoločnosťou BMC boli uzatvorené viaceré ústne zmluvy o pôžičke , v zmysle ktorých malo ísť o úročné pôžičky s úrokom vo výške 5% ročne. Splatnosť mala nastať dňa 30. 11. 2017. Pôžičky boli prevažne poskytnuté vo forme bezhotovostného bankového prevodu na bankový účet spoločnosti BMC. Aj napriek výzve žalobcu spoločnosť BMC pôžičky neuhradila. Žalovaný je konateľ a likvidátor obchodnej spoločnosti BMC. Spoločnosť BMC si požičala na kúpu pozemkov od viacerých fyzických a právnických osôb a tieto pôžičky svojim veriteľom nevrátila , niektorí veritelia postúpili svoje pohľadávky z poskytnutých pôžičiek na žalobcu v celkovej výške 365.342,23 EUR. Žalobca sa z LV č. XXXX na verejne prístupnom portáli katastra nehnuteľností dozvedel, že spoločnosť D1 Leasing, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k pozemkom /parc. č. XXXX/X,XXXX/XXX, XXXX/XXX,XXXX/XXX, XXXX/XXX,XXXXX/XXX,XXXX/XXX/, na základe kúpnej zmluvy ktorej vklad bol povolený dňa 7.12. 2017. Žalobca nemá vedomosť, o tom, na akú osobu bolo vlastnícke právo k zvyšnej časti pozemkov vo vlastníctve spoločnosti BMC prevedené. Žalobca lustráciou spoločností D1 Leasing a BMC zistil, že spoločnosť D1 Leasing v roku 2017 nadobudla dlhodobý hmotný majetok -pozemky v hodnote 3.000.000 EUR. Z výkazov ziskov a strát spoločnosti BMC vyplýva, že spoločnosť v roku 2017 predala dlhodobý hmotný majetok /pravdepodobne pozemky/ za kúpnu cenu 6.940.125 EUR, pričom pozemky boli predané značne pod ich nadobúdaciu cenu, ktorá predstavovala sumu 7.765.000 EUR. Z účtovnej závierky k 31.12.2017 vyplýva, že spoločnosť BMC za rok 2017 mala len finančný majetok v sume 12.406 EUR, a to aj napriek tomu, že toho roku došlo k predaju pozemkov. Je pravdepodobné, že spoločnosť D1 Leasing ako ani druhý kupujúci dodnes neuhradili spoločnosti BMC kúpnu cenu za pozemky. Spoločnosť D1 Leasing možno považovať za spoločnosť s nejasným majetkovým ako i personálnym pozadím, ktorá je prázdnou spoločnosťou nevykonávajúcou aktívnu podnikateľskú činnosť. Jediným konateľom je pani Ing. B.na Č., ktorá je aktuálne štatutárnym orgánom spolu v približne 60 obchodných spoločnostiach. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené a z dôvodu, že spoločnosť BMC vstúpila v zmysle výzvy likvidátorov zverejnenej pod číslom 162/2018 dňa 22.8.2018 v Obchodnom vestníku dňa 1.8.2018 na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia do likvidácie, rozhodol vymáhať svoje právne nároky voči spoločnosti BMC aj voči žalovanému, ktorý je konateľom spoločnosti BMC a ktorý bez pochyby pri výkone funkcie konateľa nepostupoval s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to vyplýva z ust. § 135a ods. 1 Obch. zák.. Pričom žalovaný preukázateľne vedel o existencii pohľadávky žalobcu, ktorá smeruje voči spoločnosti BMC, o nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku spoločnosti po tom, čo spoločnosť BMC predala pozemky nebonitnej spoločnosti D1 Leasing. Vyššie uvedeným konaním vznikla žalobcovi škoda na majetku v sume 1.327.481,08 EUR s príslušenstvom. Žalobca má na základe vyššie uvedených skutočností odôvodnenú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vymáhaná v tomto konaní 42Cb/200/2018/ bude ohrozená. 3. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade žalobca neosvedčil také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie majetku , ale najmä neosvedčil ani základný nárok a to, že poskytol peňažné prostriedky spoločnosti BMC ako pôžičku. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, čo však žalobca neosvedčil. Suma, ktorá mala byť poskytnutá na základe ústnej zmluvy o pôžičke žalobcom spoločnosti BMC je uvedená v návrhu vo výške 962.138,85 EUR, žalobca však neosvedčil, že táto suma bola ním skutočne spoločnosti BMC poskytnutá. Tým, že neboli ani osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Oprávnenosť nároku žalobcu bude predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 CSP tak, že o nich rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 4. Proti uvedenému uzneseniu podal včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že: - súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1, písm. b) CSP), - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f) CSP), a že - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia danej veci (§ 365 ods. 1, písm. h) CSP). 7. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby odvolací súd napadnuté Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 42Cb/200/2018-178 zo dňa 13.09.2018 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnutému Uzneseniu vytýka , že ako celok je absolútne arbitrárne. Ak sa odôvodnenie uznesenia obmedzuje len na strohú sumarizáciu dôkazov, nespĺňa kritériá spravodlivého, presvedčivého a náležite odôvodneného rozhodnutia. Okrem strohého konštatovania konajúceho súdu o „neosvedčení takého konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie majetku a reálna hrozba" konajúci súd neuviedol ani jedno zdôvodnenie svojho konštatovania o neosvedčení konania žalovaného. Žalobca pritom v návrhu uvádza veľmi závažné okolnosti, ktoré s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môžu byť spôsobilé naplniť skutkovú podstatu viacerých trestných činov. Zo skutkového stavu opísaného v návrhu, ktorý je podložený účtovnými závierkami a ostatnými listinnými dôkazmi, vo veci preukázania znižovania majetku spoločnosti Bratislava Management Company, s.r.o. v likvidácii, so sídlom: Drieňová 1/B, 821 01, IČO: 44 221 533, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, (ďalej len „BMC"), je viac ako zrejmé, že spoločnosť BMC v roku 2017 predala dlhodobý hmotný majetok - (pravdepodobne pozemky) za kúpnu cenu 6.940.125 EUR, pričom pozemky boli predané značne pod ich nadobúdaciu cenu, ktorá predstavovala sumu 7.765.000 EUR; že spoločnosť BMC za rok 2017 mala finančný majetok len v sume 12.406 EUR, aj napriek tomu, že toho roku došlo k predaju pozemkov, t. j. spoločnosť BMC predala pozemky bez reálneho obdržania kúpnej ceny za pozemky; že spoločnosť BMC vstúpila dňa 1.8.2018 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti BMC do likvidácie. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil akou právnou úvahou sa riadil, keď v bode 22 Uznesenia uviedol „Suma, ktorá mala byť poskytnutá na základe ústnej zmluvy o pôžičke Žalobcom spoločnosti BMC je uvedená v návrhu vo výške 962.138,85 EUR, žalobca však neosvedčil, že táto suma bola ním skutočnosti BMC poskytnutá“. Vychádzajúc z uvedeného je však možné konštatovať, že žalobca podľa názoru súdu osvedčil existenciu pôžičky v sume 365.342,23 EUR. Žalobca totiž v podanej žalobe požaduje zaplatenie sumy 1.327.481,08 EUR s príslušenstvom. Žalobca aspoň čiastočne, vychádzajúc z právnej úvahy konajúceho súdu, osvedčil skutočnosť, že žalovaný prijal a k dnešnému dňu nevrátil žalobcovi peňažnú pôžičku v sume 365.342,23 EUR. Vychádzajúc z uvedeného mal súd nárok žalobcu minimálne v časti za osvedčený. Byt ako aj nebytový priestor majú spolu s najväčšou pravdepodobnosťou nižšiu hodnotu ako nárok žalobcu. Zásada proporcionality uvedená v bode 20 uznesenia by bola nariadením zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného zachovaná. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a preto žiada aby odvolací súd Uznesenie Okresného súdu Bratislava II potvrdil . Žalovaný má za to, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prípade ak veriteľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči konateľovi spoločnosti, ktorý mal porušiť svoje povinnosti pri výkone jeho pôsobnosti, je v súdnom konaní úlohou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného konateľa za protiprávny úkon. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal základné predpoklady žaloby na náhradu škody voči žalovanému konateľovi, pretože nepreukázal vznik škody, ani porušenie konkrétnej povinnosti konateľa, v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalobca v žalobe ani v odvolaní nepredkladá dôkazy, ktoré by osvedčovali zodpovednosť žalovaného za škodu. Ak nie je osvedčený právny vzťah medzi účastníkmi konania, nie je relevantné zaoberať sa ani nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy, potreby dočasnej právnej úpravy, či primeranosti zásahu do práv žalovaného. 6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 7. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a v tomto smere vec i správne právne posúdil v zmysle príslušných zákonných ustanovení (§ 324 a nasl. C.s.p.). Odvolací súd v súlade s obsahom spisu konštatuje, že žalobca v súlade s § 325 ods. 1 C.s.p. neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie nebolo jednoznačne preukázané že žalovaný je dlžníkom žalobcu. O oprávnenosti nároku žalobcu voči žalovanému bude rozhodnuté až vo veci samej. Žalobca neuviedol v súlade s § 343 ods. 1 C.s.p. existenciu skutočností osvedčujúcich obavu, že exekúcia voči žalovanému bude ohrozená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na fakt, že žalobca ani len netvrdí, že žalovaný prevádza vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam a že boli preukázané kroky žalovaného osvedčujúce obavu žalobcu zo zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené, má odvolací súd za to, že návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného - zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. 8. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania a ich výške rozhodne v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.