Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/24/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207331 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218207331.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31 0796 737, a otec - N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, P.O.D. XXX, D., zastúpený Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.10.2018, č.k. 28P/144/2018-7, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že otec je povinný platiť na maloletú Q. W. Z., nar. XX.XX.XXXX výživné v sume XXX eur mesačne vždy k 15-temu dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia. Vo zvyšnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa zo dňa 25.10.2018, č.k. 28P/144/2018-7, neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú Q. W. Z., nar. XX.XX.XXXX v sume XX eur mesačne vždy k 15-temu dňu v mesiaci k rukám matky počnúc vykonateľnosťou uznesenia a vo zvyšku návrh matky zamietol. 2. Vec právne posúdil podľa § 2 ods.1, § 360 ods.1, § 366, § 367 ods.1, zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), § 324 ods.1, § 325 ods.1, § 326 ods. 1, § 329 ods.1,2, zák. č. 160/15 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej CSP) a skutkovo tým, že po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru o jeho čiastočnej dôvodnosti. Konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava II sa pod sp. zn. 27P/167/2013 vedie konanie o návrhoch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Pri rozhodnutí vychádzal z osvedčených skutočností, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka a otec na výživu maloletej neprispieva. Uviedol, že súd neodkladným opatrením nerozhoduje o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ale v súlade s ust. § 366 CMP určuje výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Zdôraznil, že rozsah výživného určeného neodkladným opatrením sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Dôvodil, že v posudzovanom prípade mal za preukázanú dôvodnosť návrhu matky na určenie výživného neodkladným opatrením, avšak jeho výšku, vychádzajúc zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ustálil v sume XX eur mesačne a v prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh matky v časti, zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, keď uviedol, že náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletej navrhovaným spôsobom. Poukázal na ustanovenia § 360 ods.1 CMP a uviedol, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, preto nie je možné uvedené ustanovenie na daný prípad aplikovať. Uviedol, že i keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, návrh matky považoval za nedôvodný, keď zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Uviedol, že v až v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania bude môcť rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletej je v jej najlepšom záujme. Zdôraznil, že stav kedy sa výlučne matka stará o maloletú nebol spôsobený otcom, ktorý sa dlhodobo domáha svojho práva na výkon osobnej starostlivosti o maloletú. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a vyhovieť jej návrhu. Uviedla, že otec počnúc decembrom 2013 až do januára 2018 prispieval na výživu maloletej sumou XXX Eur v zmysle ich dohody na pojednávaní dňa 04.12.2013, ktoré už aj v tom čase nepostačovalo na úhradu pomerných nákladov maloletej. Počnúc januárom 2018 však znáša všetky náklady maloletej sama, z dôvodu rozhodnutia otca, ktorý sa odmieta na výžive maloletej podieľať zasielaním finančných prostriedkov. Poukázala na ňou vyčíslené výdavky na maloletú v sume cca XXX eur mesačne, ktoré považuje za opodstatnené a reálne vynakladané aj s poukazom na povinnú školskú dochádzku maloletej. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, keď nevyhnutné výživné má zabezpečiť naplnenie základných potrieb dieťaťa, aby mal rodič, ktorý sa stará o dieťa, možnosť uhradiť pravidelné a nevyhnutné výdavky dieťaťa, ktoré v prípade maloletej predstavujú náklady na stravu vo výške XXX. eur mesačne, náklady na stravu v škole vo výške XX eur mesačne a pomerná časť nákladov na bývanie vo výške XXX,XX eur mesačne. Uviedla, že otec účelovo neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a je nepochopiteľné, prečo súd prvej inštancie nepodporil v minulosti uzatvorenú ich dohodu v otázke výživného vo výške výživného XXX eur a bez bližšej špecifikácie sa uspokojil skonštatovaním, že XX eur bude postačovať na úhradu nevyhnutných nákladov maloletej. Je zrejmé, že neodkladné opatrenie nemôže nahrádzať rozhodnutie súdu a rieši stav dočasne, avšak postup, ktorý si zvoli súd prvej inštancie je v rozpore so záujmami maloletej. Pokiaľ ide o jej návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením uviedla, poukázala na dĺžku konania vo veci samej, keď otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa na súde prvej inštancie rieši počnúc rokom 2013, t. j. takmer 6 rokov. Za týchto okolnosti je podľa jej názoru rozhodnutie o dočasnom zverení maloletej opodstatnené. Zdôraznila, že zabezpečuje bežnú každodennú starostlivosť o maloletú, zdravotnú starostlivosť, školskú dochádzku, záujmovú činnosť a pod., t. j. všetky oblasti, ktoré si vyžadujú v prípade nezverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov vyjadrenie i druhého rodiča. Je jej zrejmé, že po právnej stránke obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, avšak pokiaľ sa rodič nepreukáže dokladom o zverení dieťaťa, spôsobuje to v oficiálnom živote dieťaťa problémy. Uviedla, že otec nie je rodič, ktorý by s ňou spolupracoval, konal v prospech dieťaťa, zohľadňoval vôľu dieťaťa a jeho schopnosti. Otec kategoricky prehliada prejavy maloletej voči jeho osobe, čo vyplýva aj zo správy KC A. z priebehu asistovaných stretnutí otca s maloletou založenej v súdnom spise. Mala za to, že v dostatočnom rozsahu preukázala opodstatnenosť svojho návrhu na zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, keď maloletá je v jej faktickej osobnej starostlivosti a otec uvedené spochybňuje svojimi skutkami, spôsobom života a prístupom k maloletej. Správanie otca je nepredvídateľné a nie je možné očakávať zlepšenie, keďže otec nie je schopný podriadiť sa odborným radám psychológov. Uviedla, že zverením maloletej do jej osobnej starostlivosti otec neprichádza o svoje rodičovské práva, len sa zásadne uľahčuje plnenie rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloletú, čím by tiež došlo k zosúladeniu faktického stavu s právnym. Zdôraznila, že za roky, kedy je vedené konanie vo veci samej pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že súčasný stav, kedy sa maloletá s otcom stretávať odmieta, je daný práve správaním otca v minulosti, ktoré malo za následok traumatizáciu maloletej. Uviedla, že aktívne participuje na opatreniach, smerujúcich k obnoveniu narušeného vzťahu medzi maloletou a otcom, súhlasila s uložením výchovného opatrenia či asistovanými stykmi otca s maloletou, ktoré prebiehali v KC A.. Otec však svojim správaním a konaním neprispieva k obnove tohto narušeného vzťahu. V KC A. prebehlo 6 stretnutí, z ktorých tri boli práve z dôvodu správania sa otca pre maloletú stresujúce. Otec na jednej strane deklaruje, že má záujem sa podieľať na starostlivosti o maloletú, avšak na druhej strane nie je tejto starostlivosti spôsobilý práve s prihliadnutím na jeho správanie voči maloletej. Otec nikdy nerešpektoval a i v súčasnosti nerešpektuje skutočnosť, že maloletá je vo faktickej starostlivosti matky, nakoľko sa už v minulosti domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého by bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti. Aktuálna situácia je pre maloletú neistá, maloletá sa obáva, že si ju otec kedykoľvek vezme. 4. Otec, kolízny opatrovník a Okresná prokuratúra Bratislava II k odvolaniu matky písomné vyjadrenie nepodali. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné čiastočne. 6. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení v konaní starostlivosti súdu o maloletých, je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať maloletého do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 367 ods. 1 CMP), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), alebo ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa (§ 325 ods. 1 CSP). Ďalej treba uviesť, že inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania. 7. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené a po oboznámení sa so spisovým materiálom, vrátane podrobného oboznámenia sa so spisom sp.zn. 27P/167/2013, sa zhodol so súdom prvej inštancie na spôsobe aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia na daný prejednávaný prípad a to v otázke dočasného zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matke a v otázke určenia výživného na maloletú neodkladným opatrením. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dôvody pre aplikáciu § 325 ods. 1 CSP v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zistené neboli a ani matkou v jej návrhu dostatočne osvedčené. Odvolací súd po naštudovaní spisového materiálu sp. zn. 27P/167/2013 považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava II od 23.09.2013 trvá viac ako 5 a pol roka, posledné pojednávanie bolo realizované dňa 24.04.2018, pričom súd prvej inštancie až dňa 09.01.2019 vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 07.03.2019. Je zrejmé, že matka vykonáva a zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a bez akejkoľvek participácie od otca, od januára 2018 financuje aj všetky finančné nároky maloletej. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky matky však musí konštatovať, že matka vo svojom návrhu a ani v odvolaní neosvedčila a ani neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov zverením maloletej do jej osobnej starostlivosti, za ktoré nie je možné považovať dĺžku súdneho konania a ani nedostatočnú spoluprácu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností. 8. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, ktoré predpokladá nariadenie platenia výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere sa odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil. Odvolací súd nemôže súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodnutí vychádzal zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a výšku výživného na maloletú ustálil v sume XX eur mesačne. Je nesporné, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh, pričom celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí a určuje sa len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. V posudzovanom prípade odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody matky za čiastočné dôvodné. Maloletá v priebehu trvania konania na súde prvej inštancie nastúpila na povinnú školskú dochádzku a jej odôvodnené potreby sa od roku 2013, kedy sa otec zaviazal dobrovoľne platiť výživné vo výške XXX eur mesačne zmenili niekoľkokrát. Za stavu, kedy si otec vo vzťahu k maloletej neplní svoju vyživovaciu povinnosť od januára 2018 žiadnou formou ( tvrdenia matky sa otec v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ani nepokúsil vyvrátiť ), nemožno v danom prípade v záujme maloletej, považovať za výživné v nevyhnutnej miere sumu XX eur mesačne. Mieru nevyhnutného výživného je potrebné posúdiť z pohľadu veku maloletej (takmer 8 rokov ), zohľadniť reálne náklady na zabezpečenie primeranej výživy školopovinného dieťaťa, náklady spojené s absolvovaním povinnej školskej dochádzky a bývania. Odvolací súd vyhodnotiac doposiaľ osvedčené skutočnosti vyplývajúce z celého spisového materiálu týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú, s poukazom na vek maloletej a potrebu čiastočného zabezpečenia jej základných a nevyhnutných potrieb, za výživné v nevyhnutnej miere považoval sumu XXX eur mesačne. 9. Odvolací súd v danom prípade apeluje na súd prvej inštancie a dáva mu do pozornosti, aby uvedenému prípadu v záujme maloletej začal venovať náležitú pozornosť a v ďalšom konaní postupoval v súlade s čl. 12 CMP. V prípade maloletej Q. W. Z., je nepochybne v jej záujme, aby bol prebiehajúci spor rodičov čo najskôr ukončený tak, aby súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností jej poskytla dostatočné rodinné a právne istoty. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu, dĺžku súdneho konania a záujem maloletej na jeho ukončení, s poukazom na záverečné správy o priebehu asistovaného styku otca s maloletou v KC A. z júna 2018, odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie aj možný postup podľa § 213 CSP a prijatie rozhodnutia v nevyhnutnej otázke zverenia maloletej, výživného na maloletú a rozhodnutia o zastupovaní a správe jej majetku. 10. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti určenia výšky výživného zmenil podľa § 388 CSP a vo zvyšnej napadnutej časti ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).