Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/194/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207669 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218207669.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Ivana Jahnová a JUDr. Bianka Gelačíková vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. D., H.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - K. D., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, C., zastúpená advokátkou JUDr. Lenkou Senčákovou, so sídlom Európska trieda 9, Košice, otec - T. D., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, C., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Havlík, s. r. o. so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky aj otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 27P/147/2018 - 33, zo dňa 12.10.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 27P/147/2018 - 33 zo dňa 12.10.2018 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, č. k. 27P/147/2018 - 33 zo dňa 12.10.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi maloletého uložil povinnosť platiť výživné vo výške 350 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc doručením uznesenia, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Matka maloletého sa návrhom podaným dňa 28.09.2018 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a na čas do rozvodu manželstva uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 690 eur mesačne, aby upravil styk otca s maloletým každý prvý víkend v mesiaci od piatku od 17. hodiny do nedele do 18. hodiny s tým, že otec si dieťa prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. V návrhu matka uviedla, že s otcom maloletého uzavreli manželstvo dňa 03.05.2014, z ktorého sa dňa 13.08.2014 narodil maloletý M.. Od novembra 2017 nežijú s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, otec sa odsťahoval a býva v prenajatom byte. Maloletý je v osobnej starostlivosti matky. Otec sa určitý čas podieľal na výchove a starostlivosti, uhrádzal náklady na materskú školu, byt, v ktorom bývala s maloletým a aj motorové vozidlo, ktoré užívala. Dňa 15.08.2018 otec matke oznámil, že je presvedčený, že syn nie je jeho biologickým dieťaťom, a preto nemá záujem sa o maloletého starať, ani sa s ním stretávať, ani ho financovať a podporovať. Dňa 15.08.2018 matke napísal správu, v ktorej jej oznámil, že maloletý nie je jeho synom a nemá viac o neho záujem. Dňa 30.08.2018 bez predchádzajúceho oznámenia prišiel do bytu, aby sa so synom zahral a matku vyzval, aby aj so synom opustili jeho byt na E. V.., Č.. XX N. C., ktorý dovtedy so synom užívali. Od augusta 2018 prestal platiť poplatky za škôlku vo výške 630 eur mesačne, výživné jej neplatil, a preto všetky náklady musí znášať sama. Matka uviedla, že otec je podnikateľ, ktorý pôsobil v obchodnej spoločnosti T. M. K.. Q.. X.., táto spoločnosť predala spoločnosti Zomato svoje portály Obedovat.sk a Lunchtime.cz spolu za X,XX Z.. USD. V súčasnosti pôsobí v nasledovných obchodných spoločnostiach: P. B. S. P. s. r. o., O. K.. Q.. X.., U. s. r. o.. Matka podniká v oblasti marketingových služieb, je spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti Smart communication s. r. o., ako fyzická osoba spolupracuje s firmou Slovak Biznis Agency na základe dohody o vykonaní práce ako lektor marketingových a PR workshopov. Jej priemerný mesačný príjem je X XXX G. brutto. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že otec si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť k synovi od augusta 2018 a celá starostlivosť po finančnej stránke je na nej. Navrhla upraviť styk otca s maloletým z dôvodu, že dieťa vníma napätú situáciu, vypočulo si výroky otca o tom, že nie je jeho biologickým dieťaťom, čo sa prejavuje v jeho emočnej oblasti a túto zmenu si všimli aj učiteľky v materskej škôlke, na čo ju upozornili. Odvtedy s dieťaťom navštevuje psychológa. Na strane druhej si však uvedomuje, že je stále otcom M.. 4. Maloletý M. navštevuje materskú školu Pressburg Montessori Preschool, Jánošíkova 8, Bratislava, kde je predpísaný mesačný poplatok 630 eur, ďalšie mesačné výdaje na maloletého sú 754 eur, a to 24,90 eur mesačný poplatok poliklinika Pro Care, strava 304 eur, pohonné hmoty do škôlky 28,50 eur, drogéria 30 eur, aktivity 83,33 eur, krúžky 50 eur a ostatné výdaje na oblečenie. 5. Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 27P/131/2018 súd zistil, že otec maloletého sa v konaní domáha rozvodu manželstva a na čas po rozvode navrhuje zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude platiť na dieťa výživné vo výške 250 eur mesačne a styk s dieťaťom upraviť nenavrhol. V návrhu na rozvod manželstva uviedol, že v novembri 2017 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a v júli 2018 zistil, že M. nie je jeho biologickým dieťaťom, a preto chce podať návrh na zapretie otcovstva na súd, ale tento doteraz podaný nebol, konanie o rozvod manželstva nebolo právoplatne skončené. 6. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V konaní mal súd preukázané, že starostlivosť o maloletého aktuálne zabezpečuje matka, čo otec nenamieta. Vzhľadom na to, že otec od augusta 2018 si neplní vyživovaciu povinnosť, čo potvrdil aj v správe adresovanej matke dňa 15.08.2018, podľa názoru súdu je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Okresný súd vychádzal z ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého sa výživné určuje len v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Súd mal preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy plnenia vyživovacej povinnosti a určil výživné vo výške 350 eur, ktorá čiastočne pokryje základné potreby dieťaťa, a to najmä poplatok za materskú škôlku 630 eur a vychádzal aj zo sumy výživného, ktorú matka navrhovala v konaní vo veci o rozvod manželstva. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, pretože až v dokazovaní vo veci budú spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa a na základe toho súd rozhodne o výživnom. Okresný súd zamietol aj návrh matky na úpravu styku otca s maloletým, pretože návrh nepovažoval za dôvodný, matka nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy a netvrdila, že na styku otca s dieťaťom sa nevedia dohodnúť, pričom však otec nemá vôbec záujem sa so synom stretávať, pretože má podozrenie, že nie je jeho biologickým otcom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. 7. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol odvolaciemu súdu uznesenie okresného súdu zmeniť a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec zdôraznil, že v júli 2018 vyšla najavo skutočnosť, že M. nie je jeho biologický syn. Preto nadobudol presvedčenie a vnútorný pocit, že M. nie je jeho biologický syn, najmä z dôvodu zjavných fyziologických a povahových odlišností medzi otcom a synom, ako aj z dôvodu, že už mali s matkou neúspešný pokus o dieťa, kde tehotenstvo muselo byť prerušené pre genetickú vadu dieťaťa. Otec poukázal na ustanovenie § 366 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého treba určiť výživné v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného. Otec tvrdil, že výživné vo výške 350 eur nie je výživným, ktorým by mal byť otec viazaným len v nevyhnutnej miere, a to tak, aby postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných potrieb maloletého, a preto navrhol uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť. 8. Proti uzneseniu podala odvolanie aj matka maloletého, ktorá navrhla odvolaciemu súdu zmeniť uznesenie okresného súdu tak, že maloletého zverí do osobnej starostlivosti matky, otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 690 eur mesačne, styk otca s maloletým upraví tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú prvú sobotu v mesiaci od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny v prítomnosti matky. 9. V odvolaní matka uviedla, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zmene skutkových okolností, z ktorých vychádzala pri podaní návrhu, a to v otázke užívania bytu. Dňa 26.09.2018 matka po návrate z práce domov do bytu na E. V. zistila, že otec sa začal sťahovať späť do bytu, ale o tom ju vopred neinformoval. V byte už bolo množstvo jeho osobných vecí, oblečenie, hygienické potreby, kuchynské vybavenie a pod. Matka odišla z bytu a spala u kamarátky. Dňa 27.09.2018 sa s otcom stretli v byte na E.P., kde bol už otec nasťahovaný a informoval matku, že žiada, aby so synom byt opustili, nakoľko si nevie predstaviť spoločné nažívanie v byte. Zdôraznil, že to nie je ich byt, ale vlastníkom bytu je jedna z jeho spoločností. Ako vlastník bytu je na liste vlastníctva uvedená spoločnosť P. &. S. P. K.. Q.. X.., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec maloletého. Dňa 29.09.2018 jej otec telefonoval a uviedol, že si neželá, aby sa vrátila domov so synom, pretože na syna nemá náladu a nechce byť v jeho prítomnosti. Neželá si, aby sa syn vrátil domov, aby sa podľa toho zariadila, nezaujíma ho ako. V nedeľu dňa 30.09.2018 prišla do bytu a vzala si najnutnejšie osobné veci pre syna a pre seba. Dňa 04.10.2018 jej otec poslal správu, aby sa najneskôr dňa 05.10.2018 odsťahovala a vrátila mu kľúče od bytu, aj od garážovej brány. Otec jej oznámil zároveň, že detskú izbu maloletého si chce prerobiť na svoju pracovňu a pokiaľ jeho výzvu neuposlúchne, nechá v byte vymeniť zámky a nahlási správcovi, že kľúče od bytu boli odcudzené a všetky jej a synove veci odnesie na charitu. S ohľadom na toto agresívne správanie sa matka rozhodla kľúče od bytu a garáže otcovi odovzdať. Otec ju so synom vyhodil doslova na ulicu, správanie otca nie je ničím ospravedlniteľné. Jedná sa o človeka cynického, vypočítavého a bezohľadného. Synov psychický stav sa v dôsledku vývoja ich vzťahov s otcom zhoršuje a po nasťahovaní sa do nájomného bytu sa situácia ešte zhoršila. Vzhľadom na to, že matka bola vysťahovaná so synom z bytu, bola nútená bezodkladne si nájsť náhradný byt. Prenajala si byt so synom, výška nájomného je 700 eur. V sume nájomného sú zahrnuté aj energie, suma nájomného pripadajúca na maloletého je 350 eur. Súdom priznaná výška výživného je 350 eur mesačne a vzhľadom na zmenené skutočnosti táto suma nie je postačujúca na krytie základných potrieb maloletého dieťaťa. Náklady na škôlku sú vo výške 630 eur, polovica z toho je 315 eur. Pokiaľ matka použije výživné na úhradu polovice nákladov na materskú škôlku, zostane jej z výživného na krytie všetkých ďalších výdavkov spojených s maloletým dieťaťom suma 35 eur na celý mesiac. Matka tak namietala, že okresný súd neprihliadol dostatočne na skutkový stav veci a výška všetkých ostatných výdavkov značne presahuje sumu 35 eur mesačne, ktorá matke zostane. Bude musieť mesačne hradiť výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby, detskú psychologičku, cestovanie do škôlky, aj zo škôlky, poplatok za kliniku Pro Care a podobne. Zdôraznila, že starostlivosť o syna zabezpečuje v celom rozsahu výlučne sama a jej príjem nepostačuje na pokrytie jej výdavkov. Životná úroveň otca je podstatne vyššia, ako je jej životná úroveň. Otec disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré mu zaručujú vysoký životný štandard. Byt na E.P. je veľkometrážny nadštandardný byt s rozlohou 151,3 m2, cena bytu bola XXX.XXX,- G. a za podzemnú garáž o rozlohe 37,6 m 2 bola kúpna L. XX XXX,XX G., na stavebné práce, zariadenie a pod. bolo vynaložených ďalších XXX XXX B. XXX XXX eur. V apríli 2017 si otec kúpil prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti nové motorové vozidlo B. J.. Matka vo svojom odvolaní konkretizovala majetkové pomery otca maloletého, poukázala na dôkazy, ktoré predložila, resp. navrhla, aby súd vyžiadal. Matka v odvolaní uviedla, že je v záujme ochrany práv maloletého predísť ohrozeniu jeho výživy a výchovy a uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v rozsahu, aký zodpovedá v nevyhnutnej miere v pomere k zabezpečeniu základných potrieb maloletého. Matka tvrdila, že v danom prípade je potrebné upraviť styk otca s maloletým. Za daných podmienok je zrejmé, že otec syna odmieta a otec upiera synovi právo na rodinný život, na užívanie bytu, ktorý bol jeho domovom, dobrovoľne na výživu neprispieva a neprejavuje o syna žiadny záujem. Otec môže kedykoľvek požiadať, aby mu umožnila styk so synom. Matka preto navrhla, aby odvolací súd upravil aj styk otca s maloletým, a to každú prvú sobotu v mesiaci od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny za prítomnosti matky. 10. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 471 ods. l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca ani odvolanie matky nie sú dôvodné. 11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa je vedené konanie vo veci, v súvislosti s rozvodom manželstva rodičov maloletého, v ktorom sa vykonáva dokazovanie, za účelom rozhodnutia o právach a povinnostiach rodičov k dieťaťu. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný rozhodnúť v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, je povinný v tej súvislosti vykonať aj dokazovanie a nie rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu. Preto skutočnosti, ktoré tvrdí matka a ktorými odôvodňuje svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj odvolanie, v ktorom zdôraznila zvýšené náklady v súvislosti s nutnosťou zabezpečiť bývanie pre maloletého syna a aj pre seba, keď ju otec maloletého vyzval, aby opustila spoločnú domácnosť, budú predmetom skúmania súdu vo veci samej, vyhodnocovaním vykonaných dôkazov. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. 15. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 16. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálnej exekúcie, ktorá by mohla v budúcnosti byť ohrozená. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 17. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. 18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 19. V danom prípade okresný súd správne dospel k záveru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vyhovieť, pretože rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2017 a o dieťa sa stará matka. Matka žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého v nevyhnutnej miere sumou 690 eur z dôvodu, že mesačné výdavky maloletého spolu s ostatnými odôvodnenými potrebami predstavujú sumu 630 eur za materskú školu a 754 eur ďalšie mesačné náklady. 20. Odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a starostlivosť o dieťa je potrebné upraviť tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako aby bola poskytovaná výživa dieťaťa zo strany obidvoch rodičov. 21. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 22. V zmysle tohto ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných, osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. 23. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. 24. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. 25. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej. 26. Odvolací súd k námietke otca v podanom odvolaní, ktorou vytýkal okresnému súdu, že vo veci rozhodol bez dostatočne zisteného skutkového stavu, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov strán) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 27. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. 28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 29. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. 30. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Niekedy je tento rodinný vzťah nesporný a osvedčenie sa vykoná spravidla predložením verejnej listiny, napr. rodného listu, sobášneho listu a podobne. 31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. 32. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 33. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p., bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení. 34. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletého podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na jeho výživu z dôvodu, že o maloletého sa osobne stará a otec na výživu maloletého neprispieva v potrebnej sume tak, ako to odôvodnila vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého v nevyhnutnej miere sumou 690 eur mesačne z dôvodu, že mesačné výdavky maloletého spolu s ostatnými odôvodnenými potrebami predstavujú sumu 630 eur ako poplatok za materskú školu a 754 eur mesačne ďalšie potreby dieťaťa. 35. V tomto prípade odvolací súd zastáva názor, že odvolanie otca nie je dôvodné. Ako bolo už vyššie uvedené, obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p., bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. S prihliadnutím na náklady maloletého dieťaťa, ktoré vyčíslila matka a otec nenamietal, keď aj v čase, keď žili rodičia v spoločnej domácnosti museli tieto náklady uhrádzať a otec mal vedomosť o potrebách dieťaťa, je nutné zabezpečovať výživu dieťaťa aj v čase, keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a dieťa je v starostlivosti matky. Bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že keď otec vyzval matku, aby opustila s dieťaťom spoločnú domácnosť, musela matka vynaložiť peniaze aj na zabezpečenie bývania pre dieťa. Na tvrdenie otca, že má vedomosť o tom, že nie je otcom maloletého, nebolo možné prihliadnuť, keď je to len jeho tvrdenie bez predloženia hodnoverných dôkazov. Nebolo možné vyhovieť ani odvolaniu matky, ktorá navrhovala vyššie výživné priznať, pretože v tomto prípade rozhodoval súd o neodkladnom opatrení a určené výživné preto možno považovať za výživné určené v nevyhnutnej miere tak, ako to predpokladá ustanovenie § 366 Civilného mimosporového poriadku. Podrobne vyčíslenými nákladmi matky na maloletého sa bude súd zaoberať v konaní vo veci o rozvod manželstva rodičov maloletého, s ktorým je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a určí výživné, ktoré bude zodpovedať odôvodneným potrebám maloletého ako aj možnostiam a schopnostiam otca platiť výživné, s prihliadnutím na vykonané dôkazy v konaní. 36. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 37. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neodkladným opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti a v akom rozsahu, v konaní vo veci samej. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).