Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/142/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201671 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1219201671.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. O., D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: V. O., D.. X.XX.XXXX, N.: A. Z. XXXX/XX, D. N., zastúpená advokátskou kanceláriou Niku & partners, s.r.o. so sídlom: Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava a otca: A. W., D.. X.X.XXXX, N.: S. Y. XX, H., zastúpený advokátkou: JUDr. Evou Koleničovou, so sídlom: Paulínska 20, Trnava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.06.2019, č.k. 28P/53/2019-43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.06.2019, č.k. 28P/53/2019-43 mení tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 21.júna 2019, č. k. 28P/53/2019-43 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I., každý nepárny týždeň piatok od 16:30 do 19:00 hod , každý nepárny týždeň sobotu od 9:00 do 12:00 hod. a od 15:00 do 19.00 hod každý nepárny týždeň nedeľu od 9:00 do 12:00 hod. a od 15:00 do 19.00 hod každý párny týždeň utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. každý párny týždeň v stredu od 16:30 hod. do 18:30 hod.. Miestom odovzdania maloletej počas pracovného týždňa je predškolské zriadenie, ktoré maloletá navštevuje. Miestom odovzdania maloletej počas dní pracovného voľna a pokoja je bydlisko matky. Ďalej uložil matke povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletej I. tým, že zmení jej bydlisko (reálny obvyklý pobyt) do inej obce, ako Bratislava a povinnosť zdržať sa vykonania administratívnej zmeny trvalého pobytu maloletej I. do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Bratislava II. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal na dôvody, pre ktoré podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Jedným z dôvodov, ktoré viedli otca k podaniu návrhu bolo, že maloletá I. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom styk s maloletou otec nemá upravený, čo spôsobuje nemalé problémy. Matka otcovi v styku viac menej bráni a styk s maloletou mu umožňuje podľa vlastnej ľubovôle. Otec uvádza, že matka niekoľkokrát zrušila, prípadne menila dohodnuté miesto styku z Bratislavy na Novú Baňu, či vopred dohodnutý termín stretnutia. Matka otcovi umožňuje styk s maloletou výlučne v jej byte a výlučne za jej prítomnosti, alebo za prítomnosti jej manžela. Otec tak nemôže rozvíjať, budovať a upevňovať vzťah s maloletou dcérou. Maloletá je hravá, komunikatívna a spoločenská, otca pozná a je na neho zvyknutá. Otec poukázal v návrhu na to, že v mesiaci marec 2019 matka umožnila otcovi styk s dcérou len 3x, pričom všetky návštevy boli v rozsahu len 1 hodiny. Vzhľadom na vek maloletej je nevyhnutné okamžite upraviť čo najintenzívnejšie styk otca s maloletou. Maloletá je v predškolskom veku a nie je nevyhnutné, aby sa aj naďalej realizoval styk len za podmienok určených matkou a za jej prítomnosti. Otec návrh podal aj z dôvodu, že matka mu oznámila, že sa v dohľadnej dobe s maloletou odsťahuje do Prešova, t.j. cca 400 km vzdialené miesto od terajšieho bydliska. Uvedené otcovi len oznámila a nemala ani len náznak potreby sa s otcom na tomto dohodnúť. Medzi rodičmi neprišlo k rodičovskej dohode ohľadom presťahovania sa maloletej do tak vzdialeného mesta. Podľa otca by mu bolo úplne znemožnené, aby sa s maloletou mohol stretávať v takom rozsahu a v takej intenzite, aby mohol byť vzťah medzi nimi zachovaný a utužovaný. Otec by sa maloletej s určitosťou odcudzil a maloletá by tak bola ukrátená na svojich právach a vzťahu k otcovi. Otec preto navrhoval, aby bolo matke zabránené, aby takto odrhla dieťa od otca a presťahovala sa s maloletou mimo okres, v ktorom aktuálne býva. Otec je aj toho názoru, že nie je ani v záujme maloletej meniť predškolské zariadenie, navyše keď sa bude pripravovať na nástup do 1.ročníka ZŠ. 3. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje v odôvodnení, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/98/2015-548 zo dňa 13.4.2017 v spojení so zmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/35/2018- 704 zo dňa 23.10.2018 súd zvýšil výživné na maloletú I. a styk otca s maloletou I. ponechal neupravený. Na Okresnom súde Bratislava II momentálne prebieha pod sp. zn. 28P/52/2019 konanie vo veci samej, o zmenu úpravy výkonu rodičovských a práv a povinností k maloletej I., ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené. 4. Súd prvej inštancie po zvážení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery. Svoje rozhodnutie oprel o zistenie, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nezabezpečujú spoločne starostlivosť o dieťa, neuzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletou, styk otca s maloletou je problematický a podmieňovaný zo strany matky. Vzhľadom na uvedené bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné určiť presný režim stretávania sa otca s maloletou. Poukázal na to, že je predovšetkým v záujme maloletej, aby bol styk s otcom dočasne upravený, prebiehal v pravidelných intervaloch a maloletá tak úplne nestratila citové väzby na svojho otca. Maloletá má právo na kontakt s rodičom, rovnako, ako má právo rodič v tomto prípade otec na kontakt s dieťaťom. Styk s maloletou sa síce realizuje, nie je to však podľa názoru súdu prvej inštancie v dostatočnom rozsahu, navyše je realizácia styku výlučne v rukách matky a otec je vo výrazne znevýhodnenom postavení, v ktorom je odkázaný na matku a jej vôľu. V časti zákazu zmeny obvyklého pobytu súd prvej inštancie dospel k názoru, že aj v tejto časti existuje potreba bezodkladnej úpravy, ktorá vyplýva z preukázaného svojvoľného rozhodovania matky v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to zmeny obvyklého pobytu dieťaťa z Bratislavy do Prešova, ktorú hodlá matka uskutočniť v dohľadnej dobe. Súd prvej inštancie zdôraznil, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine) a rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, prípadne, ak bol jeden z rodičov pozbavený rodičovských práv a povinností, alebo mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený, alebo pozastavený (§ 28 ods. 3, § 38 Zákona o rodine). Zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča ostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. O bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ktorými je potrebné rozumieť záležitosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, sú oprávnení rozhodovať obaja rodičia samostatne. Na druhej strane podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Podstatnou vecou je potrebné rozumieť nielen to, čo objektívne v právnom živote dieťaťa sa javí podstatné (napríklad zastúpenie), ale aj to, čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje len demonštratívny výpočet podstatných záležitostí maloletého dieťaťa, preto súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ako uvedenú v citovanom zákonnom ustanovení. Pre posúdenie, či ide o vec bežnú alebo podstatnú, týkajúcu sa maloletého dieťaťa, je potrebné vyhodnotiť, či nezhoda rodičov v konkrétnej veci môže alebo nemôže zásadným spôsobom ohroziť skutočný záujem maloletého dieťaťa. súd prvej inštancie konštatoval, že zmena bydliska dieťaťa a jeho presťahovanie z Bratislavy do Prešova vzdialeného cca 400 km od súčasného bydliska dieťaťa, kde má dieťa vybudované všetky podstatné väzby, je zjavne potrebné posudzovať, ako podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, o ktorej majú rozhodnúť obaja rodičia a v prípade, ak k ich dohode nedôjde, môže ktorýkoľvek z rodičov navrhnúť, aby rozhodol. Ďalej považoval súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že zmena bydliska si v tomto prípade vyžaduje i zmenu predškolského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje a nepochybne i zmenu mimoškolských aktivít a zároveň zásadným spôsobom vplýva i na styk maloletej s otcom. Je preto potrebné podľa súdu prvej inštancie zistiť, či takáto zmena pomerov je v záujme maloletého dieťaťa a či je, alebo nie je dôvodom pre zmenu osobnej starostlivosti o maloletú, prípadne či vyžaduje zmenu rozhodnutia o úprave styku. Svojvoľným presťahovaním maloletej na základe jednostranného rozhodnutia matky by mohlo dôjsť k ohrozeniu záujmov maloletej, ktorý záujem nie je možné stotožňovať s individuálnymi predstavami rodičov o realizácii výkonu svojich rodičovských práv vo vzťahu k maloletému dieťaťu. 5. Proti uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), a podľa ust. § 62 ods. 1 CMP (súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci), V odvolaní uviedla, že predmetné rozhodnutie považuje za nesprávne, arbitrárne, nereflektujúce na aktuálnu rodinnú situáciu a jeho odôvodnenie za nedostatočné. Poukazuje na to, že otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenie neodôvodnil žiadnymi listinnými dôkazmi, z ktorých by jednoznačne vyplývalo, že by mal byť záujem maloletej ohrozený v dôsledku jej konania. Otec súdu predložil výlučne jednu e-mailovú komunikáciu medzi rodičmi zo dňa 6.3.2019, z ktorej navyše vôbec nevyplýva, že by matka otcovi v styku s maloletou bránila. Z uvedenej komunikácie podľa matky vyplýva výlučne tá skutočnosť, že otec mal riadne dohodnutý styk s maloletou, avšak tento zrušil a následne dochádzalo medzi rodičmi k ďalšej komunikácii ohľadne termínov styku otca s maloletou. Matka poukazuje aj na to, že súdu dňa 23.4.2019 doručila písomné vyjadrenie k návrhom otca, nielen k návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ale aj k jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Napriek tomu, že súd prvej inštancie disponoval jej podaním 2 mesiace pred nariadením neodkladného opatrenia, v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie sa jej vyjadrenie vôbec nespomína a súd jej stanovisko vôbec nevzal do úvahy. Matka poukázala i na to, že boli na konajúcom súde zapojení do pilotného projektu COCHEM, absolvovali informatívny výsluch, na ktorom sa s otcom dohodli na pravidlách stretávania sa otca s maloletou, ktoré bolo nevyhnutné následne pred ÚPSV a R Bratislava meniť, z dôvodu negatívnych prejavov maloletej. Pre matku je preto nepochopiteľný postup súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie odôvodňuje výlučne návrhom samotného otca neprihliadajúc nielen na jej vyjadrenie zo dňa 17.04.2019, ale ani na obsah poručenského spisu sp. zn. 59P/98/2015, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/35/2018-704 zo dňa 23.10.2018 a ignoruje postup súdu prvej inštancie v pilotnom projekte COCHEM. Matka ďalej uvádza, že vo svojom vyjadrení súdu podrobným spôsobom vysvetlila rodinnú situáciu a predovšetkým tú skutočnosť, že otec o maloletú takmer dva roky neprejavoval žiaden záujem a predtým maloletú navštevoval minimálne a súdom určený styk (vždy iba za prítomnosti matky) nedodržiaval, na základe vlastného rozhodnutia nevykonával svoje rodičovské práva a povinnosti, čím sám spôsobil stav, keď maloletá otca vôbec do novembra 2018 nepoznala a nemala, a ani nemá k nemu vybudovaný žiaden vzťah. Matka poukazuje na to, že k vyjadreniu predložila rozsiahlu komunikáciu medzi ňou a otcom, ktorá jednoznačne preukazuje to, že matka otcovi vychádzala v ústrety, keď prejavil záujem o stretnutie sa s maloletou, vždy našla spôsob, ako si dohodnúť termín stretnutí, na ktoré však otec opakovane nechodil, pričom niekedy to oznámil tesne pred dohodnutým časom stretnutia, niekedy ani neoznámil, že nepríde. Z rozpisu dohodnutých termínov stretnutí, ktoré matka predložila k vyjadreniu vyplýva, že otec zrušil viac ako polovicu dohodnutých termínov stretnutí. Matka poukazuje aj na to, že z predloženej komunikácie medzi rodičmi taktiež vyplýva, že matka otca niekoľkokrát vyzývala k tomu, aby si on určil termíny, ktoré jemu vyhovujú a ktoré aj dodrží, otec však naopak žiadal matku o určenie termínov stretnutí. Podľa matky otec svojim návrhom nijakým spôsobom neosvedčil nielen odôvodnenosť bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ale ani zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou I. rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.: 11CoP/35/2018-704 zo dňa 23.10.2018. Matka ďalej v odvolaní poukazuje a opisuje realizáciu styku otca s maloletou a problémy pri odovzdávaní maloletej otcovi. Poukázala na stretnutie rodičov u pani M. - psychológa ÚPSV a R dňa 11.6.2019, počas ktorého aj samotný otec priznal, že rozsah stretávania dohodnutý na informatívnom výsluchu dňa 25.4.2019 nefunguje, je kontraproduktívny a maloletú zaťažuje. Matka poukazuje na to, že na uvedenom stretnutí sa s otcom dohodli na tom, že sa bude stretávať s maloletou jedenkrát týždenne v rozsahu 3-4 hodiny. Taktiež si pred ÚPSV a R Bratislava dohodli prázdninový režim. Matka otcovi dňa 17.6.2019 zaslala e-mail, ktorým otcovi zhrnula závery stretnutia u pani M. (ÚPSV a R Bratislava) a uvedený e-mail na vedomie zaslala aj súdu prvej inštancie - pánovi G. (koordinátorovi pre COCHEM). Otec nijako nereagoval na e-mail zo dňa 17.6.2019 a styk s maloletou v mesiaci jún 2019 realizoval v súlade so závermi sedenia u psychológa. Matka uvádza, že uvedený rozsah styku otca s maloletou celkovú situáciu značne upokojil, maloletá prestala mať stres zo stretnutí s otcom, bola ochotná stráviť v prítomnosti otca (za jej alebo manželovej prítomnosti) takto dohodnutý čas a zvykla si na tú skutočnosť, že ju príde navštíviť otec (volá ho A.) a vždy jej donesie darček. Matka ďalej v odvolaní uvádza, že rozhodnutie o presťahovaní sa urobili už dávno pred tým, ako sa začal otec o maloletú zaujímať, v období keď otehotnela (január 2018). Vo februári 2018 požiadali spoločnosť Cassovia Realitas Prešov s.r.o. o sprostredkovanie kúpy/výstavby rodinného domu v meste Prešov. Jej manžel je pracovne aktívny v meste Prešov, a má tam orientovanú značnú časť svojich obchodných aktivít, preto žili striedavo v Bratislave aj Prešove. Ďalším dôvodom je, že na východe majú zázemie a rodinu, na ktorú sa mohli obrátiť pred aj po narodení syna, na rozdiel od Bratislavy. Od 13.3.2019 je celá rodina prihlásená k prechodnému pobytu v meste Prešov. O presťahovaní sa bol otec informovaný a túto skutočnosť v tom čase nijako nenamietal. Matka tvrdí, že otec aktuálne iba bezohľadne presadzuje svoje rodičovské práva, bez ohľadu na práva a právom chránené záujmy maloletej, ako aj práva a potreby jej rodiny. V situácii, keď otec 5 rokov nevykonával (dobrovoľne) svoje práva a povinností k maloletej, nezaujímal sa o ňu a nestaral sa o ňu, zastáva matka názor, že aktuálne zasahovanie otca do rodinného života ich rodiny nie je z jeho strany prejavom lásky k maloletej, a je rozporné s dobrými mravmi. Od novembra 2018 po tom, čo otec začal v minimálnej miere navštevovať maloletú v ich domácnosti, sa s otcom rozprávali o tom, ako by mohli prebiehať jeho návštevy maloletej (v prípade jeho pretrvávajúceho záujmu) po ich definitívnom presťahovaní sa do Prešova. Otec ani pri týchto rozhovoroch nijako nevyjadroval nesúhlasné stanovisko. Otcovi bolo navrhnuté, že by sa mohli s maloletou stretávať jedenkrát v mesiaci aj v sobotu aj v nedeľu, pričom v jednom mesiaci by pricestoval on do Prešova a druhý mesiac by zabezpečila prítomnosť maloletej matka v okolí mesta Trnava na vlastné náklady. Otec požadoval úhradu polovice nákladov na jeho cestovanie do Prešova, čo bola matka ochotná akceptovať. Matka je presvedčená o tom, že v rámci vzniknutej situácie spolu s manželom urobila maximum pre to, aby sa mohol stať otec súčasťou života maloletej. Matka je toho názoru, že nakoľko otec počas uplynulých rokov napriek tomu, že žil v Trnave a pracoval v Bratislave, nikdy o maloletú nejavil záujem a nenavštevoval ju, nemôže aktuálne tvrdiť, že ich definitívnym presťahovaním sa do mesta Prešov dôjde k prerušeniu kontaktov medzi otcom a maloletou, resp. k vzájomnému odcudzeniu otca a maloletej, keďže medzi otcom a maloletou aktuálne, resp. ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani ku dňu vydaniu napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, žiaden vzťah ani citové väzby vytvorené nie sú a to z dôvodov na strane samotného otca. Matka v odvolaní ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nereflektuje na rodinnú situáciu, keď jej prikazuje povinnosť zdržať sa premiestnenia, resp. zmeny obvyklého pobytu maloletej Emy do inej obce ako Bratislava, keď v čase podania návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia mala maloletá evidovaný prechodný pobyt v meste Prešov, kde sa aj väčšinu času už spolu s matkou a ostatnou rodinou aj fyzicky zdržiavala. Maloletá sa už dlhodobo v obci Prešov nachádza a matka je presvedčená o tom, že obvyklý pobyt maloletej je v meste Prešov už minimálne niekoľko mesiacov predtým, než otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, navyše s jeho vedomím. Matka poukazuje i na to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie jej bolo doručené až po tom, čo sa definitívne spolu s manželom a ďalším maloletým synom opustili mesto Bratislavu tým, že dňa 8.7.2019 odovzdali prenajímateľom byt, ktorý dovtedy počas pobytu v Bratislave užívali a aktuálne (po doručení napadnutého rozhodnutia) už nemajú v Bratislave zabezpečené žiadne bývanie, a preto matka nie je ani schopná zabezpečiť splnenie povinnosti uloženej súdom prvej inštancie, keďže nemá kde v Bratislave bývať. Matka upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, že otec sa netají tým, že v zásade nemá problém s presťahovaním maloletej do mesta Prešov, avšak presťahovanie podmieňuje tým, že si najskôr musí s maloletou vytvoriť vzťah. Uvedený postoj otec uviedol aj do zápisnice na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.7.2019. Berúc do úvahy správanie otca počas uplynulých 5-ich rokov, kedy si mohol vytvárať vzťah s maloletou a z neznámych dôvodov tak nerobil ani v situácii, keď mal prostredníctvom súdnych rozhodnutí po dobu niekoľkých rokov (od roku 2015) zabezpečenú konkrétnu úpravu styku s maloletou, aktuálny návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ako aj na nariadenie neodkladného opatrenia matka považuje za účelový a za zjavné zneužitie práva, ktoré by podľa jej názoru nemalo požívať právnu ochranu v súlade s článkom 5 CSP. K výroku III. napadnutého rozhodnutia, ktorým bola matke uložená povinnosť zdržať sa vykonania administratívnej zmeny trvalého pobytu maloletej do právoplatného skončenia konania vo veci samej, matka uvádza, že maloletá má evidovaný trvalý pobyt v meste Nová Baňa a pre účely samotného konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností túto skutočnosť nemožno považovať za právne relevantnú. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť ( § 388 Civilného sporového poriadku). 7. Podľa § 65 zák .č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 8. Podľa § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 9. Podľa § 67 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 10. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu návrhu a listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu o návrhu na neodkladné opatrenie sp.zn. 28P/53/2019, ako aj s obsahom spisu vo veci samej sp.zn. 28P/52/2019 vedenom na Okresnom súde Bratislava II dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že je dôvodné nariadiť neodkladným opatrením úpravu styku otca s maloletou, matke uložiť povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletej do inej obce, ako Bratislava a povinnosť zdržať sa vykonania administratívnej zmeny trvalého pobytu maloletej. Matka v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie hoci disponoval jej vyjadrením aj k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, týmto jej vyjadrením sa vôbec pri rozhodnutí nezaoberal. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu vo veci samej sp.zn. 28P/52/2019 musí konštatovať, že je nepochybné, že matka dňa 23.04.2019 podala vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že týmto podaním matky sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení síce prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku, ale k nariadeniu neodkladného opatrenia musia byť tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. musia sa javiť aspoň pravdepodobnými. Zákon neukladá ani povinnosť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručovať návrh ostatným stranám na vyjadrenie, avšak v prípade ak súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takýmto vyjadrením disponuje, je potrebné pri rozhodovaní brať do úvahy aj tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení a s týmito sa vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Vo svetle vyjadrenia matky k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má odvolací súd za to, že nemohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že je nevyhnutné nariadiť úpravu styku otca s maloletou urýchlene neodkladným opatrením. Zo zisteného stavu opísaného v návrhu otca a uvedeného vo vyjadrení matky, ako aj z obsahu spisového materiálu, je zrejmé, že matka nebráni otcovi sa s maloletou stretávať, matka s otcom komunikujú ohľadom termínov stretnutí otca s maloletou a stretnutia otca s maloletou sa aj realizujú. Z komunikácie predloženej matkou vyplýva, že matka otcovi poskytuje termíny stretnutí s maloletou pravidelne, prispôsobuje týmto stretnutiam svoj čas. Taktiež nie je bez významu, že otec sa s maloletou dlhšou dobu nestretával a to z vlastného rozhodnutia, maloletá nemá k nemu vybudovaný hlboký citový vzťah, a preto je potrebné nadviazanie vzťahu postupne, rešpektujúc aj názor maloletej. Z obsahu spisu vyplynulo aj, že pri stretnutí dňa 25.04.2019 v rámci projektu COHEM si rodičia dohodli režim stretávania, ako určil súd prvej inštancie týmto neodkladným opatrením, avšak už v čase rozhodnutia bolo súdu prvej inštancie známe, že sa tento režim neosvedčil, matka avizovala problémy u maloletej s takouto frekvenciou stretávaní, na čo upozornila dňa 11.06.2019 na stretnutí u psychologičky ÚPSV a R p. JV.. Na uvedenom stretnutí sa rodičia dohodli, že sa bude otec stretávať s maloletou jeden krát týždenne. Súd prvej inštancie však pri rozhodnutí nebral na tieto skutočnosti ohľad, respektíve sa s nimi ani nezaoberal, čo viedlo napokon k nesprávnemu rozhodnutiu. V čase nariadenia neodkladného opatrenia neboli dané dôvody na rýchlu dočasnú úpravu styku otca s maloletou, keď bolo zrejmé, že matka otcovi v styku nebráni, s otcom sa snaží v pravidelných intervaloch nájsť termíny, kedy sa otec má možnosť s maloletou stretnúť a stretnutia otca s maloletou sa aj realizovali, či realizujú. Ďalšou dôležitou skutočnosťou, pre ktorú nariadené neodkladné opatrenie nie je dôvodné je, že na pojednávaní vo veci samej dňa 26.09.2019 sa rodičia dohodli, že do začiatku februára 2020 sa budú realizovať stretnutia otca s maloletou v dňoch 12.-13.10, 14.-15.12, 27.-28.12, 11.-12.01.2020 v Novej Bani, 26.-27.10, 30.11-01.12, 25.-29.01.2020 v Prešove a 09.-10.11, 8.-9.02.2020 v Trnave a to v čase od 9.00 hod do 15.30 hod. Odvolací súd je toho názoru, že je takáto dohoda vzhľadom na doposiaľ zistený stav veci rozumná a rešpektuje postupné budovanie si vzťahu maloletej k jej otcovi. 12. Čo sa týka výrokov o povinnosti matky zdržať sa premiestnenia maloletej tým, že zmení jej bydlisko (reálny obvyklý pobyt) do inej obce, ako Bratislava a povinnosti zdržať sa vykonania administratívnej zmeny trvalého pobytu maloletej do právoplatného skončenia konania vo veci samej tieto sú nedôvodné. Matka už v čase vydania uznesenia bola s maloletou presťahovaná do Prešova, čo bolo zrejmé z jej vyjadrenia. Matka informovala otca o týchto skutočnostiach ešte v priebehu roku 2018. Sám otec uvádza, že v podstate nemá výhrady voči tomu, aby maloletá bývala v Prešove, ale až vtedy keď bude mať s ňou vybudovaný vzťah a má za to, že vzdialenosť z Prešova do Trnavy mu znemožní budovať si vzťah s maloletou. Odvolací súd je názoru, že daná vzdialenosť nie je prekážkou nadväzovania vzťahu otca s maloletou, je možné aj pri takto vzdialených bydliskách maloletej a otca nastaviť pravidelné stretávanie, ktoré umožní otcovi a maloletej postupne si na seba zvyknúť a budovať citové väzby. Ďalej je zrejmé aj, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, maloletá mala zapísaný trvalý pobyt v Novej Bani. Už len z tohto dôvodu je uložená povinnosť zdržať sa administratívnej zmeny trvalého pobytu maloletej neopodstatnená. Odvolací súd nevidí žiaden dôvod k tomu, aby sa neodkladným opatrením ukladala matke takáto povinnosť, keď trvalý pobyt nie je ani totožný s reálnym pobytom maloletej a zápis trvalého pobytu maloletej nemá žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň k problematike presťahovania sa matky s rodinou do Prešova, uvádza, že nevidí dôvod, prečo by tak nemohlo byť učinené. Dôvody uvádzané otcom, že vzdialenosť medzi jeho bydliskom v Trnave a bydliskom v Prešove mu obmedzí možnosť nadviazať vzťah s maloletou neobstojí, ako je už uvedené vyššie. Odvolací súd jednak poukazuje na to, že matkou navrhnutý spôsob stretávania sa je možný a je v rozsahu, ktorý zabezpečí otcovi vybudovať si s maloletou vzťah a postupom času, tak bude možné realizovať styk napríklad každý druhý víkend aj s prespaním u otca. Navyše otec aj matka pochádzajú z Novej Bani, kde má otec rodičov a matka navrhovala aj možné stretávanie sa otca s maloletou v tejto obci. Je potrebné v danej veci brať do úvahy najmä záujem maloletej, ktorá od narodenia je v osobnej starostlivosti matky a za svojho otca považuje partnera matky. Navyše v situácii, keď otcovi maloletej nebolo bránené sa s maloletou stretávať a išlo o jeho rozhodnutie maloletú po dobu vyše dvoch rokov nenavštevovať. 13. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že je v prvom rade v záujme maloletej, aby sa rodičia na styku otca s maloletou dohodli, navyše za situácie, keď matka otcovi nebráni v styku. Bolo správnym krokom, že si na pojednávaní dňa 26.09.2019 dohodli úpravu, ktorá rešpektuje skutočnosť, že maloletá sa s rodinou zdržuje v Prešove. Zo samotnej tejto dohody vyplýva, že stretávanie sa otca s maloletou je možné, aj v prípade, že maloletá má pobyt v mieste vzdialenejšom od miesta pobytu otca. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).