Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/317/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201726 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1219201726.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Brtislava, dieťa rodičov: matka - H. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX L., zastúpená Advokátskou kanceláriou JANČO A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36367524, a otec - K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX L., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.04.2019, č.k. 59P/13/2019-6, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 05.04.2019, č.k. 59P/13/2019-6, neodkladným opatrením oprávnil otca stýkať sa s maloletým K. D., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň kalendárneho roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý utorok od 16.00 hod. do stredy do 18.00 hod., za miesto prevzatia a odovzdania maloletého určil miesto bydliska matky. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške XXX eur mesačne k rukám matky počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, považujúc návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia za čiastočne dôvodný. Vychádzal z obsahu návrhu matky a doposiaľ vykonaného dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 59P/85/2018 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému na čas po rozvode, v ktorom posudzuje na návrh otca aj možnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Poukázal na zisťovaný názor maloletého súdom dňa 23.01.2019. Za osvedčené mal, že rodičia maloletého sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a matka, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého sa odsťahovala ku svojej matke. Uviedol, že rodičia dostatočne nekomunikujú a na starostlivosti o maloletého sa dohodnúť nevedia. Návrh matky o ponechaní maloletého v jej osobnej starostlivosti zamietol dôvodiac, že maloletý sa v starostlivosti matky fakticky nachádza, preto dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by potvrdzovalo existujúci stav nie je daný. Zdôraznil, že matka neosvedčila žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplávalo akékoľvek ohrozenie maloletého vrátane ohrozenia jeho priaznivého vývoja alebo, že by otec konal v rozpore so záujmom maloletého, alebo mal v úmysle bez dohody, prípadne súdneho rozhodnutia maloletého matke odobrať a rozhodovať o jeho záležitostiach bez nej. Poukazujúc na § 366 CMP, jeho charakter a účel, určil výživné v nevyhnutnej miere na uspokojenie základných životných potrieb maloletého. Styk otca s maloletým upravil s poukazom na súčasný stav vyplývajúci z doposiaľ vykonaného dokazovania, ktorý vyhodnotil za nežiaduci, poukazujúc na neschopnosť rodičov primerane komunikovať a dodržiavať vzájomné ústne dohody o styku otca s maloletým. Styk otca s maloletým vymedzil v rozsahu spôsobilom zachovať právo otca na pravidelné stretávanie sa s maloletým s poukazom na potrebu zachovania ich pravidelného kontaktu a citového vzťahu. Uviedol, že styk otca s maloletým upravil v širšom ako navrhovanom rozsahu, majúc za to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vo veci rozvodu manželstva jasne vyplýva, že otec má s maloletým pekný vzťah, ktorý je potrebné do budúcna viac podporovať. Zdôraznil, že v súčasnej dobe neexistuje žiaden relevantný dôvod na to, aby styk otca s maloletým nemohol dočasne prebiehať aj počas pracovného týždňa s prespatím, keďže otec má vytvorené všetky vhodné podmienky. Vyjadrenia matky, že maloletý po pobyte v domácnosti otca javí známky úzkosti, vyhodnotil v kontexte doposiaľ vykonaného dokazovania skôr ako účelové. Apeloval na rodičov, aby sa snažili o upokojenie celej situácie, najmä zlepšením vzájomnej komunikácie a to i za prípadnej odbornej pomoci. Vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1, § 326 ods.1, § 329 ods.1, § 331 ods.1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), § 2 ods.1, § 366, § 367 ods.1, § 38 ods1,2, zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), čl. 3, čl.12 Dohovoru o právach dieťaťa, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a v zmysle jej návrhu upraviť na čas do rozvodu manželstva výkon rodičovských práv a povinností k maloletému. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietala priznanie predbežnej vykonateľnosti uznesenia v zmysle § 367 CSP jeho vyhotovením, nesplnenie zákonnej lehoty 7 dní na rozhodnutie, tiež arbitrárnosť, svojvoľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázala na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým umožnil otcovi intenzívnejší styk s maloletým, než žiadala v návrhu. Žiadala, aby odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal aj z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II vo veci rozvodu rodičov maloletého pod sp. zn. 59P/85/2018, ktorý obsahuje všetky listinné dokumenty, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní, ako je správa detskej klinickej psychologičky PhDr. F. G., zo dňa 01.03.2019, lekárskej správy všeobecnej lekárky maloletého MUDr. K. E., zo dňa 29.05.2018 a 24.03.2019, úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zo dňa 06.06.2018. Mala za to, že je neprípustné, aby sa súd prvej inštancie v žiadnej časti napadnutého uznesenia nevysporiadal so závermi, ktoré konštatovali v spomínaných listinách a počas súdnych pojednávaní odborníci schopní posúdiť pomery v rodine a tiež psychický stav maloletého. Uviedla, že v zmysle výrokovej časti napadnutého uznesenia je povinná odovzdať v príslušné dni maloletého do starostlivosti otca o 16:00 hod., pričom počas konania opakovane uviedla, že pracuje do 17:00 hod.. Vysvetlila, že v súčasnosti po dohode so zamestnávateľom využíva obednú prestávku v čase o 12:00 hod. na vybratie maloletého z materskej školy kvôli jeho imunologickým problémom a jeho odovzdanie do starostlivosti starej matky a následne ide späť do práce. Uviedla, že od počiatku konania o rozvod deklarovala, že maloletý má svojho otca rád a ona nemá záujem brániť mu v styku s ním. Rešpektovala však, že maloletý nechce u otca prespávať, čo mu spôsobuje stres. Uviedla, že počas konania prišla s niekoľkými návrhmi na uzatvorenie dohody o styku otca s maloletým, absolvovala dňa 22.02.2019 stretnutie u člena súdnych oddelení v agende P súdu prvej inštancie, pána Mgr. J. F., otec však podľa nej nedostatočne spolupracoval a nereflektoval ani na písomný návrh pána Mgr. F., ktorý mu bol s jej súhlasom predložený na konci stretnutia. Mala za to, že súd prvej inštancie sa s priebehom tohto stretnutia bližšie neoboznámil a uspokojil sa so strohou konštatáciou, že k uzatvoreniu dohody o styku otca s maloletým medzi rodičmi neprišlo. Poukázala na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04.04.2019 č.k. 59P/85/2018-182, ktorým ustanovil do konania znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. Nesúhlasila s určenou výškou výživného a poukázala na výšku priemerných nákladov na potreby maloletého, ktoré neboli počas konania spochybnené ani otcom maloletého. V zmysle toho sa javí ako nespravodlivé, aby vyživovacia povinnosť matky voči maloletému bola minimálne do času rozvodu a úpravy práv a povinností na čas po rozvode niekoľko násobne vyššia, ako vyživovacia povinnosť otca. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Uviedol, že až nariadeným neodkladným opatrením má zabezpečený pravidelný kontakt s maloletým, na základe čoho sú konečne obaja šťastní. Uviedol, že sa nebude osobitne vyjadrovať ku klamstvám matky uvedeným v jej odvolaní. Zdôraznil, že maloletému sa vždy venoval a aj venuje a vie sa oň riadne postarať. 5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal v záujme maloletého rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je. 7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Účel inštitútu neodkladného opatrenia už vo svojom rozhodnutí vysvetlil súd prvej inštancie, s výkladom ktorého sa stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie aj s jeho aplikáciou v danom prejednávanom prípade. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( § 325 ods.1 CSP). Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. 10. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené a po oboznámení sa so spisovým materiálom, vrátane podrobného oboznámenia sa so spisom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 59P/85/2018, vrátane záverov znaleckého dokazovania ( znalecký posudok vyhotovený znalcom Mgr. H. L. zo dňa 04.09.2019 ), sa zhodol so súdom prvej inštancie na spôsobe aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia na daný prejednávaný prípad a to v otázke zamietnutia návrhu matky na dočasné zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, v otázke určenia výživného na maloletého neodkladným opatrením a tiež aj o potrebe a určenom rozsahu styku otca s maloletým. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dôvody pre aplikáciu § 325 ods. 1 CSP v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zistené neboli a ani matkou v jej návrhu dostatočne osvedčené. Odvolací súd udáva, že pokiaľ sa matka svojim návrhom domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, správne súd prvej inštancie vyhodnocoval, u ktorého z rodičov sa maloleté dieťa fakticky nachádza a či v dôsledku konfliktu rodičov hrozí maloletému akékoľvek ohrozenie, vyžadujúce si bez vykonania dokazovania potvrdenie existujúceho stavu. Pokiaľ matka namieta nesplnenie lehoty na vydanie rozhodnutia v súlade s § 367 ods.2 CMP, tu odvolací súd udáva, že súd pri rozhodovaní nepostupoval podľa § 367 CMP, keďže nešlo o návrh na okamžité odovzdanie maloletého do starostlivosti toho koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Súdu prvej inštancie je v danom prípade však potrebné vytknúť nesprávne deklarovanú vykonateľnosť uznesenia, ktoré je v danom prípade vykonateľné dňom doručenia podľa § 332 ods.1 CSP a nie podľa osobitných ustanovení CMP, konkrétne § 367 ods.3 CMP. Pokiaľ ide o rozsah styku otca s maloletým, správne súd prvej inštancie okrem návrhu matky vychádzal aj zo skutočností zistených z doposiaľ vykonaného dokazovania, tieto pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení správne vyhodnotil a správne určil rozsah styku otca s maloletým, a tiež určenie miesta odovzdávania a preberania maloletého. Napokon záujem maloletého na rozsahu aktuálne upraveného jeho styku s otcom, vyplýva aj so záverov znaleckého skúmania. Pokiaľ matka namieta určený čas odovzdávania maloletého z dôvodu svojho pracovného času, tu odvolací súd uvádza, že ide o dočasné riešenie zabezpečenia styku otca s maloletým a rodičia sa môžu aj nad rámec neodkladného opatrenia dohodnúť na preberaní maloletého otcom v určené dni utorok a piatok z predškolského zariadenia, čo im vo svojich záveroch odporúča aj súdny znalec. 11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi matky odvolací súd zdôrazňuje, že formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady a skutkový stav vyplývajúci z návrhu matky a obsahu spisu, správne súd prvej inštancie určil na maloletého výšku výživného v nevyhnutnej miere. Odvolací súd s matkou súhlasí, že určené výživné v nevyhnutnej miere nezohľadňuje celkové náklady na potreby maloletého, avšak to nie je ani jeho účelom. Pokiaľ si otec primeraným spôsobom neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému, neparticipuje na jeho potrebách v dostatočnej miere finančne, vecnými plneniami, či úhradami za predškolské zariadenie alebo lekársku starostlivosť, odvolací súd udáva, že okolnosti určenia výživného na maloletého podľa § 62 Zákona o rodine sú predmetom dokazovania vo veci samej a presahujú účel a rámec § 366 CMP. 12. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval v zmysle zásad charakterizujúcich inštitút neodkladného opatrenia, pričom s jeho názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa stotožnil aj odvolací súd, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Touto cestou apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli najmä záujem maloletého, nevystavovali ho konfliktu lojality a k výchove a starostlivosti o maloletého pristupovali zodpovedne. To, ako svoje rodičovské kompetencie budú rodičia aj reálne vykonávať, vrátane adekvátneho plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému zo strany, vyhodnotí súd prvej inštancie v prebiehajúcom konaní vo veci samej, v ktorom s konečnou platnosťou rozhodne už v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, na základe vykonania náležitého dokazovania a riadne zisteného skutočného stavu. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).