Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/191/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202864 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1219202864.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: S.. V. N., J.. XX.XX.XXXX, G. W. XXX/X, G. - H., Č. V., zastúpený advokátkou JUDr. Ivanou Halahijovou, so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, proti odporcovi: F.. Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. X/B, G., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. júna 2019 č.k. 9C 35/2019-38 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia odporcovi povinnosti nenakladať (darovať, previesť, scudziť, zaťažiť) s nehnuteľnosťou - bytom č. XX, nachádzajúcim sa na X. poschodí polyfunkčného objektu Y. XX, XX, XX, XX, vchod Y. XX, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 841/100000, zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. V., a podielu pozemkov evidovaných v katastrálnej mape ako pozemky registra "C", parc. č. XXXXX/X o výmere 364 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, s parc. č. XXXXX/X o výmere 359 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, s parc. č. XXXXX/X, o výmere 357 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a s parc. č. XXXXX/X, o výmere 1354 m2, druh pozemku zastavaná plocha o veľkosti 841/100000 zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. V.. 2. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 06.04.2016 uzatvoril ako darca s p. N. N. ako obdarovanou, darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť bližšie špecifikovaná v bode 1 tohto odôvodnenia. Menovaná sa však k nemu ako darcovi a k členom jeho rodiny správa v rozpore s dobrými mravmi, preto ju požiadal o vrátenie daru. K vráteniu predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľovi ako darcovi však nedošlo, preto sa obrátil na súd so žalobou o určenie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti. Následne, po podaní žaloby na súd, zistil, že zo strany obdarovanej došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy a vlastníkom sporného bytu sa stal odporca. Na LV č. XXXX je zapísaná plomba, podľa informácie navrhovateľa sa jedná o záznam výmazu záložného práva v prospech peňažného ústavu Slovenská sporiteľňa, preto podľa neho existuje dôvodná obava, že predmetná nehnuteľnosť bude opätovne prevedená a nebude sa mať ako domôcť svojho vlastníckeho práva, resp. bude nútený podať žalobu voči ďalšiemu subjektu. S ohľadom na uvedené mal za to, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, preto je podľa neho daná potreba neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP. 3. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 324 CSP, § 325 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1, 2 CSP a § 331 ods. 1 CSP, majúc za to, že neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré je možné nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, teda keď ide o taký stav vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý bezpodmienečne vyžaduje naliehavú, nevyhnutnú a rýchlu súdnu ochranu. S ohľadom na uvedené považoval za potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Konštatoval, že navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí v návrhu preukázať, že je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, že navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov/obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti (alebo zákazu) možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 a nasl. CSP. 4. Poukázal na to, že navrhovateľ je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zákona aj konštantnej judikatúry súdov povinný jednoznačne a hodnoverne osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, keď právne posúdil, že v danom prípade toto splnené nebolo. Vyjadril názor, že argument navrhovateľa o existencií súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k predmetu darovacej zmluvy za účasti obdarovanej p. N. ako žalovanej je pre rozhodovanie súdu o (ne)nariadení neodkladného opatrenia voči odporcovi (ktorý nie je účastníkom spomínaného súdneho konania) úplne irelevantný a nijakým spôsobom neosvedčuje existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania o nariadenie neodkladného opatrenia. 5. Podľa súdu prvej inštancie navrhovateľ nijakým spôsobom neodsvedčil, že odporca reálne robí akýkoľvek úkon smerujúci k prevodu vlastníctva alebo zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti. Mal za to, že len abstraktná, čiže pravdepodobná možnosť ohrozenia práv účastníka na nariadenie neodkladného opatrenia nestačí. S poukazom na argument navrhovateľa spočívajúci v zapísaní plomby na liste vlastníctva č. XXXX, ktorú navrhovateľ považuje za dôvodnú obavu, že dôjde k opätovnému prevodu nehnuteľnosti, konštatoval, že v zmysle ďalej v návrhu opísaných skutočností aj samotný navrhovateľ uvádza, že sa jedná o konanie o zázname práva k predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne o záznam výmazu záložného práva v prospech peňažného ústavu. Vyhodnotil, že táto skutočnosť nijakým spôsobom nesvedčí o tom, že by týmto evidenčným úkonom okresného úradu bol osvedčený úmysel či motivácia odporcu akýmkoľvek spôsobom disponovať s nehnuteľnosťou, nakoľko uvedené vyplýva aj zo samotného znenia zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorý v ust. § 5 ods. 2 uvádza, že "záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam." 6. Záverom súd prvej inštancie dodal, že pri nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP, ktorým sa strane ukladá, aby nenakladala s nehnuteľnosťou, dochádza k zásahu do základných práv povinnej osoby, najmä do základného (ústavou) garantovaného práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy SR a základného práva na ochranu majetku, preto akýkoľvek zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a zároveň v súlade s princípom proporcionality. 7. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že absentujú zákonné podmienky na nariadenie navrhovateľom navrhovaného neodkladného opatrenia. 8. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 od. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešnému odporcovi však žiadne trovy nevznikli, preto mu súd prvej inštancie nárok na ich náhradu proti navrhovateľovi nepriznal (§ 262 ods. 2 CSP). 9. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne riadne a včas odvolanie navrhovateľ a žiadal ho zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedol, že ním obdarovaná N. N. sa k nemu ako darcovi a k jeho rodine správa spôsobom v rozpore s dobrými mravmi, preto ju požiadal o vrátenie daru, keď následne prebehli medzi právnymi zástupcami oboch strán viaceré bezúspešné rokovania. Po podaní žaloby na súd zistil, že obdarovaná previedla vlastnícke právo k darovaným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou na odporcu. Vyjadril presvedčenie o dôvodnosti obavy z toho, že predmetné nehnuteľnosti budú ďalej prevádzané, čo by mu prakticky znemožnilo účinne uplatňovať svoje práva prostredníctvom súdneho konania vzhľadom na meniacu sa pasívnu legitimáciu. Vzhľadom na uvedené označil za potrebné zastabilizovať právne vzťahy skôr, než bude v katastri nehnuteľností vyznačená plomba o vkladovom konaní. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala v pomere medzi stranami sporu, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, resp. že by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma sa zväčšovala. Jeho základným atribútom (pre daný typ neodkladného opatrenia navrhovaného do skončenia konania vo veci samej) je dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu a obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo žalobcu na riadny výkon exekúcie očakávaného súdneho rozhodnutia ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby zmarenia exekúcie. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. 19. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže dočasne obmedziť aj vlastnícke právo, avšak len za predpokladu naplnenia vyššie uvedených zákonných podmienok pre jeho nariadenie. 20. V danej veci odvolací súd v zhode s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že navrhovateľ dôkazné bremeno o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia neuniesol. Odvolací súd vyhodnotil všetky jeho skutkové i právne argumenty týkajúce sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany hmotnoprávneho nároku tvoriaceho predmet iného meritórneho konania v danej veci o nariadenie neodkladného opatrenia proti inému subjektu za nedôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v podrobnostiach na toto odôvodnenie poukazuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP), nakoľko právne posúdil, že odporca nemá žiaden vzťah k meritórnemu konaniu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia sa podľa navrhovateľa viažucemu. Neosvedčil tak existenciu žiadneho hmotnoprávneho nároku vo vzťahu k odporcovi, ktorého ochrany by sa mohol navrhovaným neodkladným opatrením domáhať. Je preto potrebné uzavrieť, že označený odporca nie je nositeľom pasívnej legitimácie v konaní o merite veci a z uvedeného dôvodu ani nositeľom pasívnej legitimácie v konaní o navrhovanom neodkladnom opatrení. Pokiaľ ide o potrebu okamžitej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné konštatovať, že neodkladné opatrenie je výnimočný inštitút civilného sporového konania, ktorý je namieste použiť vtedy, ak sa niečo aktuálne deje a vyžaduje sa preto okamžitý zásah súdu. V tomto smere navrhovateľ argumentoval existenciou plomby na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX, pričom súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že uvedená plomba nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam a má len evidenčnú funkciu. Konkrétne konanie odporcu majúce za cieľ s nehnuteľnosťou nakladať navrhovateľ neosvedčil (napr. formou inzercie a pod.). 21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadene neodkladného opatrenia ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP), avšak v odvolacom konaní úspešnému odporcovi tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).