Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/312/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304125652 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1304125652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Y.. T. B. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom Z., L. č. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Norbertom Kučerom, bytom Žilina, Veľká Okružná č. 39, proti žalovaným: I. N.. G. T. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom X., P. č. XX, II. O. T. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom X., P. č. XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Patassy, s.r.o., Bratislava, Trenčianska č. 47, IČO: 36 806 412, za ktorú koná JUDr. Lehel Patassy, III. Y. J. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom X., Q. č. XX, IV. P. O. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom V., U. č. XX, o určenie, že právny úkon nenadobudol právoplatnosť, a iné, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15. marca 2017, č.k. 16 C 248/2004-438, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15. marca 2017, č.k. 16 C 248/2004-438, - vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ; - vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaným v I., II. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobcovi; žalovaným v III., IV. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobcovi. II. Žalovaným v I., II. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobcovi. III. Žalovaným v III., IV. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 15.3.2017, č.k. 16 C 248/2004-438, postupom podľa ustanovenia § 145 ods. l C.s.p. I. zastavil konanie o určenie, že kúpna zmluva uzavretá dňa 18.12.2002, ktorou nebohý G. B., zomrel dňa X.X.XXXX, odpredal svoj byt č. X v bytovom dome na P. ul. č. XX v X., na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných v I., II. rade, nenadobudla účinnosť; že byt č. X v bytovom dome č. XX na P. ul. v X. patrí do dedičstva po nebohom G. B.; vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Predmetom konania zostal potom nárok žalobcu na určenie, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 18.12.2002 medzi nebohým G. B., zomrel dňa X.X.XXXX, ako predávajúcim, a žalovanými v I., II. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres X. III, Obec X. - m.č. B. T. katastrálne územie B. T. ako parcela č. XXXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, č. XXXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, bytový dom č. s. XXX na parcele č. XXXXX, zapísaný ako bytový dom na adrese na P. XX, a to všetko v podiele XXXX/XXXXX; byt č. 5, na 1. poschodí P. XX, X., na základe ktorej vklad bol povolený v prospech nadobúdateľov pod č. V-XXXX/XX dňa 17.3.2003, je neplatná. Súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ C.s.p. Žalobca dôvodil, že bol vlastným bratom G. B., a teda by bol účastníkom dedičského konania po ňom, pokiaľ by tento nebol uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej neplatnosti sa domáha. Mal za to, že nebohý G. B. v čase podpisu zmluvy nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania. Naliehavosť právneho záujmu spočíva predovšetkým v tom, že prispel a v podstate zaplatil nebohému G. B. kúpnu cenu za sporný byt v čase, keď tento nadobúdal do vlastníctva. S bratom v kontakte bol a dohodli sa, že pre prípad, že brat bude byt predávať, prizve ho k tomuto úkonu. O úmrtí svojho brata a o tom, že mal podpísať kúpnu zmluvu v decembri 2002, sa dozvedel až v roku 2003, na kare, keď mu o tom hovorili netere (žalované v III., IV. rade); byt bol predaný za 1.700.000,-- Sk a že predbežne nebola celá kúpna cena vyplatená. Nie je mu zrejmé, kde zostali peniaze za kúpu tohto bytu, pretože žalovaná v III. rade sa k tomu bližšie nevyjadrovala. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez jeho určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez jeho určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým. Procesná povinnosť preukázania naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v čase rozhodovania súdu zaťažuje žalobcu. Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí jednak poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami sporu a k potrebe súdneho určenia, či tu právo je alebo nie je, a jednak osvedčiť, že podaná žaloba je vhodným nástrojom pre vyriešenie sporu. V predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žalobný petit, v znení ako bol naformulovaný žalobcom, nie je spôsobilý privodiť žalobcovi želaný stav a to, aby v dedičskom konaní po svojom bratovi nadobudol nehnuteľnosti, ktoré poručiteľ za svojho života previedol na žalovaných v I., II. rade. Označená kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 18.12.2002 medzi G. B. (zomrel dňa X.X.XXXX) ako predávajúcim a žalovanými v I., II. rade ako kupujúcimi. Určovacie žaloby majú preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Existencia/ neexistencia práva sa určuje vždy vo vzťahu k prítomnosti, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku. Zásadnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti, určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná existenciou aktuálneho stavu neistoty medzi stranami sporu, existenciou ohrozenia práva, ktorú nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom, existenciou potreby odstránenia neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho záujmu. Žalobca bol v spore zastúpený zástupcom z radov advokátov, a to tiež v roku 2008, kedy zobral žalobu späť práve v časti, ktorá mu bola spôsobilá odstrániť stav právnej neistoty (že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom G. B.). Iba tento petit alebo petit, že sporná nehnuteľnosť patrila ku dňu smrti poručiteľovi, G. B., by bol spôsobilý tento stav odstrániť. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. a úspešnosťou žalovaných v I. až IV. rade. 2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že podal deklaratórnu žalobu, aby bolo určené, že napadnutá zmluva je absolútne neplatná a na takej má naliehavý právny záujem. Nebohému poskytol peniaze na zakúpenie bytu, bol zbavený dedičského práva v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20). Nemá vedomosť o tom, ako bolo naložené s kúpnou cenou, pretože predávajúci nebol spôsobilý schovávať väčšiu sumu peňazí, kúpna cena je v hrubom nepomere voči cene porovnateľných nehnuteľností, predávajúci v čase podpísania zmluvy nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania, o čom svedčí aj znalecký posudok. Absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže mať nijaké právne následky a nemôže požívať ochranu právnej istoty. Súd nesprávne vyhodnotil dôkazy. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, alternatívne rozsudok v uvedenom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Žalovaní v I., II. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Všetky relevantné skutočnosti uviedli vo svojich vyjadreniach, súd vo veci vykonal riadne a dostatočné dokazovanie, dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. 4. Ďalšie vyjadrenia predložené neboli. 5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.; zákon č. 160/2015 Z.z.), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok; O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. decembra 2019; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolaním napadnutom (vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol) odvolací súd potvrdil a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné (§ 387 ods. 3 C.s.p.). 6. Ako uvádzal súd prvej inštancie žalobca so súhlasom súdu menil žalobu viackrát. Poslednou zmenou žaloby sa žalobca domáhal určenia, že 1. kúpna zmluva uzavretá dňa 18.12.2002, ktorou nebohý G. B., zomrel dňa X.X.XXXX, odpredal svoj byt č. X v bytovom dome na P. ul. č. XX v X., na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných v I. a II. rade, je absolútne neplatná; 2. že kúpna zmluva uzavretá dňa 18.12.2002, ktorou nebohý G. B., zomrel dňa X.X.XXXX, odpredal svoj byt č. X v bytovom dome na P. ul. č. XX v X., na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných v I. a II. rade, nenadobudla účinnosť; 3. že byt č. X v bytovom dome č. XX na P. ul. č. XX v X. patrí do dedičstva po nebohom G. B.. 6.1. Podaním zo dňa 15.5.2008 (č.l. 104 a nasl. spisu) žalobca zobral žalobu späť v rozsahu vymedzenom v bode 6. tohto rozsudku pod č. 2., 3., bez akéhokoľvek uvedenia konkrétnych dôvodov a navrhol konanie zastaviť. Dôvodil len, že od podania pôvodného žalobného návrhu nadobudol poznatky o okolnostiach uzatvárania napadnutej kúpnej zmluvy. 6.2. Rovnakým podaním upravil petit žalobného návrhu (pod č. l. v bode 6. tohto rozsudku) tak, že sa domáha určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 18.12.2002 medzi nebohým G. B., zomrel dňa X.X.XXXX, ako predávajúcim a žalovanými v I. a II. rade ako kupujúcimi, ktorou nebohý G. B. odpredal nehnuteľnosť - pozemky KN parcela č. XXXXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, KN parcela č. XXXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, bytový dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXXX, vedený ako bytový dom na adrese X., P. XX, všetko v podiele XXXX/XXXXX, byt č. X v bytovom dome č. XX na P. ul. v X., všetko vedené v LV č. XXXX, pre katastrálne územie B. T., Obec X. - mestská časť B. T., okres X. III, ktorej vklad bol povolený pod č. V-XXXX/XX dňa 17.3.2003, je neplatná. 6.2.1. Vo vzťahu k takto upravenému petitu v nadväznosti na rozsah a dôvody späťvzatia žaloby (predovšetkým k určeniu, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi) žalobca ani len neuviedol, nieto preukázal, aký má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, ako sa zmení jeho právne postavenie, čo sa dosiahne v prípade, ak bude žalobe vyhovené. 6.3. Súd prvej inštancie potom vecne a právne správne rozhodol, keď žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V procesnom postupe súdu prvej inštancie neboli zistené žiadne vady, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 8. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 9. Vo výroku o trovách konania, majúci charakter súvisiaceho výroku (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.), sa ale súd prvej inštancie dopustil procesného pochybenia, keď rozhodoval o náhrade trov konania a tiež neurčil rozsah, v akom sa žalobca vo vzťahu ku každému žalovanému podieľa na trovách konania. Je notorietou, že konanie o trovách konania podľa Civilného sporového poriadku má dve štádiá; v prvom štádiu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania a v druhom štádiu, po právoplatnom skončení konania vo veci samej súd rozhoduje o jeho výške (§ 255 ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Toto pochybenie napravil odvolací súd a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (v zastavujúcej časti, keď žalovaní nezavinili zastavenie konania, tiež v zamietajúcej časti) zmenil (§ 388 C.s.p.) a žalovaným v I., II. rade (manželom, nerozlučným spoločníkom) priznáva nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobcovi; žalovaným v III., IV. rade (ktorí majú postavenie samostatných spoločníkov) priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 % (§ 255 ods. l, § 256 ods. l, § 262 ods. C.s.p.). 10. Aj v odvolacom konaní úspešným žalovaným v I., II. spoločne a nerozdielne priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %; žalovaným v III., IV. rade vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). O výške všetkých trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V Bratislave dňa 18. decembra 2019