Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/33/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311206903 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1311206903.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Žižkova ul. č. 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený: GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, IČO: 35 893 893, proti žalovanej: G. D., U.. XX. XX. XXXX, R. O. Z.. Č.. XXXX/XX, R., zastúpená advokátom: JUDr. Milan Cíbik, Tomášiková 4, Bratislava, o zaplatenie istiny 28. 375, 85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. októbra 2018, č. k. 14C/128/2011 - 427, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 28. 375, 85 eur spolu s 14, 25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 28. 375, 85 eur od 30. 11. 2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 544 ods. 1, 2, § 546, § 548 ods. 1, § 550 Občianskeho zákonníka a vecne tým, žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázala, že ručiteľskú listinu nepodpísala, nakoľko mal vykonaným dokazovaním preukázané, že vyhlásenie ručiteľa (žalovanej) na ručiteľskej listine Č.. Z. zo dňa 14. 01. 2008 bolo písomné, v ktorom ručiteľ prehlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník W. D. s tým, že vyhlásenie ručiteľa ako fyzickej osoby bolo ďalej jasné, zrozumiteľné, obsahovalo esenciálne náležitosti právne relevantného vyhlásenia, a to záväzok ručiteľa, ktorý prebral ručenie za dlžníka W. D., ak nesplní záväzok zaplatiť veriteľovi pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o spotrebnom úvere Č.. Z., uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 14. 01. 2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru na financovanie predmetu C. I. V., H. C.. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z článku I. bodu 5 ručiteľskej listiny, v ktorom ručiteľ písomne prehlásil, že sa podrobne zoznámil so znením zmluvy a Všeobecnými zmluvnými podmienkami ČSOB Leasing, a.s., ručenie sa vzťahovalo na všetky záväzky dlžníka zo zmluvy, keď ručením bol zabezpečený hlavný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 14. 01. 2008, ktorý v čase uzavretia ručiteľského záväzku existoval. Poukázal na skutočnosť, že ručenie predstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorého významom je posilnenie reálnej vymožiteľnosti pohľadávky, ak dlžník voči nemu nesplní svoj záväzok, určenie dlžníka a identifikácia zabezpečovaného záväzku bolo aj čo do obsahu a rozsahu zaručeného dlhu s tým, že vyhlásenie ručiteľa považoval za platný právny úkon, nakoľko bol urobený v písomnej forme podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré tvrdila, že ručiteľskú listinu nevidela, nebola s ňou oboznámená pred podaním žaloby, žiadnu zmluvu s ČSOB Leasing, a.s., Bratislava neuzatvorila a nemala vedomosť o záväzku voči žalobcovi, keď v konaní sporovala tú skutočnosť, že listinu označenú ako ručiteľská listina zo dňa 14. 01. 2008 nikdy nepodpísala, avšak zo znaleckého posudku č. 17/2014 vypracovaného súdnym znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo A.. L. L.O. mal preukázané, že analýzou a mikroskopickým skúmaním sporného podpisu neboli zistené znaky technického sfalšovania podpisu, čo znamená, že sporný podpis je originál, podpis nebol vyhotovený, resp. na písomnosť prenesený technickými prostriedkami. Poukázal na skutočnosť, že v okolí podpisu sa nevyskytli ani znaky charakteristické pre obkreslenie podpisu podľa predlohy, t. j. stopy po predtlačených, obkreslených ťahoch, resp. pri mechanickom odstraňovaní napr. gumovaní s tým, že pri skúmaní sporného podpisu a porovnávacích podpisov bola použitá kombinácia metód skúmania podpisov analytická, porovnávacia a v rámci nich čiastočne aj grafometrická. Uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva, že porovnaním sporného podpisu vyhotoveného k priezvisku a menu G. D. s porovnávacími podpismi (písmom) G. D. boli v rovinách skúmania identifikačné hodnotné zhodné a podobné znaky, ktoré umožnili stanovenie jednoznačného záveru skúmania, pričom zo záveru znaleckého posudku mal preukázané, že podpis nachádzajúci sa na ručiteľskej listine Č.. Z. zo dňa 14. 01. 2008 pri predtlačenom mene G. D., meno osoby, oprávnenej podpísať ručiteľskú listinu, je teda pravým podpisom žalovanej G. D.. Uviedol, že aj zo znaleckého posudku č. 14/2016 vypracovaného Mgr. Pavlom Masarykom, PhD., znalcom z odboru kriminalistika, grafická diagnostika mal preukázané, že podpis nachádzajúci sa na Ručiteľskej listine Č.. Z. zo dňa 14. 01. 2008 pri predtlačenom mene G. D., bol vyhotovený písacím prostriedkom s guľôčkovým hrotom s náplňou pasty modrej farby, nejedná sa o naskenovaný a následne vytlačený podpis, o prenesený ani vnesený podpis, napr. formou scanu, je teda ručne napísaným originálom. K námietkam žalovanej ohľadne tretej strany ručiteľskej listiny, ktorá obsahovala sporný podpis ručiteľa z toho dôvodu, že listina je trikrát zviazaná rozdielnymi zošívacími klincami, z toho dva klince boli odstránené, poloha dierok nekorešpondovala, listina obsahuje komentár uviedol, že ich považoval za nedôvodné, nakoľko v konaní žalovaná nepreukázala, že by uzatvorila so žalobcom inú listinu okrem predmetnej ručiteľskej listiny, pričom je nesporné, že na tretej strane predmetnej ručiteľskej listiny bolo uvedené meno osoby, oprávnenej podpísať ručiteľskú listinu s pretlačeným menom G. D.Á., ktorá vlastnoručne podpísala ručiteľskú listinu s tým, že pokiaľ ručiteľská listina obsahovala komentáre alebo farebne zvýraznené texty, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na platnosť ručiteľskej listiny. Uviedol, že nevykonal na návrh žalovanej výsluch E. W. D. ako dlžníka, keďže na platnosť dohody o ručení sa nevyžaduje súhlas dlžníka, vznik ručenia nemá vplyv na jeho právne postavenie vo vzťahu k veriteľovi, ako aj s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný W. D. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/9/2012 zo dňa 30. 04. 2013 uznaný v bode 4/ skutku za vinného z trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorý si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil na cudzom majetku väčšiu škodu, za čo bol odsúdený na úhrnný, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne, pričom dlžnú sumu doposiaľ žalobcovi neuhradil. Uviedol, že subsidiárna povaha ručenia sa prejavuje v tom, že povinnosť ručiteľa splniť nastupuje až potom, čo bol dlžník veriteľom márne vyzvaný k plneniu s tým, že mal v prejednávanej veci preukázané, že dlžník nezaplatil dohodnuté mesačné splátky úveru riadne a včas, do omeškania sa dostal so splátkou splatnou 17. 03. 2008, 17. 04. 2008, 17. 05. 2008, 17. 06. 2008, 17. 07. 2008, a preto veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 29. 07. 2008 a vyzval dlžníka na úhradu zostatku spotrebného úveru, odovzdanie predmetu financovania a na základe finančného vyúčtovania zmluvy zo dňa 04. 11. 2008 žiadal dlžníka o zaplatenie celkového nedoplatku 28. 375, 85 eur v termíne do 29. 11. 2008, nakoľko však dlžník pohľadávku veriteľovi nezaplatil, ručiteľovi vznikla povinnosť splniť dlh veriteľovi, keďže ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval, pričom ručiteľ si svoju povinnosť voči veriteľovi doposiaľ nesplnil, z dôvodu ktorého žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28. 375, 85 eur. Priznanie úroku z omeškania k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že do omeškania so zaplatením peňažného dlhu sa dostala od dňa nasledujúceho, kedy uplynula žalobcom určená lehota na zaplatenie pohľadávky v zmysle finančného vyúčtovania od 30. 11. 2008, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 14, 25 % ročne z dlžnej sumy 28. 375, 85 eur od 30. 11. 2008 až do zaplatenia. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne plným úspechom žalobcu v konaní, ktorému preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), ako i z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietla, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami vyplývajúcimi zo znaleckého posudku č. 14/2016 zo dňa 21. 11. 2016 vypracovaného Mgr. Pavlom Masarykom, PhD., znalcom z odboru kriminalistika, grafická diagnostika, z ktorého vyplýva, že tretia strana ručiteľskej listiny Č.. Z. zo dňa 14. 01. 2008 (na ktorej sa nachádza podpis žalovanej - bez akejkoľvek nadväznosti na text, resp. špecifikácie listiny, ktorá je podpisovaná) bola súčasťou inej listiny a zároveň, že vysokou mierou pravdepodobnosti ručiteľská listina, na ktorú sa odvoláva žalobca nie je finálnou verziou listiny z dôvodu, že obsahuje komentár k obsahu listiny na druhej strane a farebne zvýraznené texty na prvej a druhej strane, okraje zarovnania textu sú asymetrické, umožňujúce vkladať komentáre, na listine nie je podpis veriteľa, je trikrát zviazaná rozdielnymi zošívacími klincami, z toho dva klince boli odstránené, poloha ich dierok nekorešponduje, nekorešponduje ani poloha dier po kancelárskej dierovačke s tým, že znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že je možné z (s, 7. pád., pozn. odvolacieho súdu) vysokou mierou pravdepodobnosti konštatovať, že sa jedná o výmenu celej tretej strany, t. j. strany, ktorá obsahuje sporný podpis. Poukázala na skutočnosť, že od začiatku uvádzala, že nemá a nemala žiadnu vedomosť o ručiteľskej listine Č.. Z. nachádzajúcej sa na strane 18, 19 a 20 súdneho spisu vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 14C/128/2011 a nikdy nebola oboznámená s obsahom tejto listiny a rovnako nemala vedomosť o existencii Zmluvy o spotrebnom úvere č. Z. a ani o predmete financovania tejto zmluvy s tým, že predmetným znaleckým posudkom bolo preukázané jej tvrdenie, že ručiteľskú listinu č. Z. zo dňa 14. 01. 2008 nikdy nepodpisovala a nikdy s ňou nebola pred týmto konaním oboznámená, a preto práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Poukázala na skutočnosť, že na tieto okolnosti od začiatku súdneho konania, tak písomne ako aj ústne na pojednávaniach upozorňovala s tým, že okrem záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku je zrejmé, že na ručiteľskej listine sa nachádza jej podpis na samostatnej strane bez akejkoľvek nadväznosti na text, resp. špecifikácie listiny, ktorá je podpisovaná, pričom z tejto strany nie je zrejmé čo má byť predmetom tejto listiny, a na mieste, kde malo byť uvedené meno a podpis osoby oprávnenej podpísať ručiteľskú listinu za ČSOB Leasing, a.s., je toto miesto prázdne, bez podpisu, pričom naopak Zmluva o spotrebnom úvere ako aj Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sú za žalobcu podpísané. Uviedla, že pochybnosti o hodnovernosti tejto listiny umocňuje aj iná forma ručiteľskej listiny Č.. Z., ktorá je odlišná napr. od Zmluvy o spotrebnom úvere Č.. Z., resp. Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 08/90128/ ZPVP, a to iným štýlom formátovania okrajov ako aj iným štýlom číslovania strán s tým, že svedok, ktorého v konaní navrhovala vypočuť - veriteľa W. D. zo Zmluvy o spotrebnom úvere Č.. Z. zo dňa 14. 01. 2008, aby sa vyjadril k predmetnej ručiteľskej listine a možnosti ako sa mohol dostal (zrejme dostať, pozn. dovolacieho súdu) jej podpis na 3 stranu tejto údajnej ručiteľskej listiny, bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/9/2012 zo dňa 30. 04. 2013 uznaný v bode 4/ skutku vinným z trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, kde si mal prisvojil žalobcovu vec, ktorá bola predmetom financovania z tejto zmluvy a zároveň aj žalobca bol v tomto trestnom konaní odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych, z dôvodu ktorého mohla byť obeťou podvodu a práve tento svedok mohol tieto skutočnosti ozrejmiť a preukázať, že žiadnu zmluvu neuzavrela a ani nemala vedomosť o záväzku voči W. D., avšak súd prvej inštancie bez relevantného dôvodu tento návrh na vykonanie dokazovania odmietol. 3. Žalobca, ktorého právnemu zástupcovi bolo odvolanie žalovanej doručené dňa 21. 03. 2019 na vyjadrenie, sa k nemu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. augusta 2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.), pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.). 8. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a priznal nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania voči žalovanej v celom rozsahu. 10. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovanej, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 11. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe žalobcu domáhajúceho pôvodne voči veriteľovi W. D. zaplatenia istiny 28. 375, 85 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že s ním ako dlžníkom uzavrel dňa 14. 01. 2008 Zmluvu o spotrebnom úvere č. Z., na základe ktorej poskytol dlžníkovi účelový spotrebný úver vo výške 22. 771, 03 eur na financovanie predmetu leasingu, vozidla C. I. V., H.: XJXGRXXKXXCXXXXXX, keď v ten istý deň (14. 01. 2008) uzavrel so žalovanou (pôvodne označená v žalobe ako žalovaná 2/) Ručiteľskú listinu č. Z., ktorou prevzala ako ručiteľ ručenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, vyplývajúcu z predmetnej úverovej zmluvy, pričom ani dlžník a ani ručiteľ žalovanú pohľadávku žalobcovi neuhradil. 12. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že súd prvej inštancie postupoval v konaní absolútne správne, keď z dôvodu námietky žalovanej tvrdiacej v priebehu konania, že nikdy Ručiteľskú listinu nepodpísala, nikdy nebola v peňažnom ústave žalobcu a o záväzku dlžníka, pôvodne žalovaného 1/ vedomosť nemala, ustanovil súdneho znalca z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo, a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 17/2014, vypracovaného súdnou znalkyňou RNDr. Katarínou Klepáčovou, z ktorých vyplýva, že podpis žalovanej na Ručiteľskej listine č. Z. zo dňa 14. 01. 2008 je jej pravým podpisom, nakoľko je nutné zdôrazniť, že odbor písmoznalectvo sa zaoberá identifikáciou písma, písomností a podpisu z pohľadu autorstva, teda súdnoznaleckého a kriminalistického prístupu, výsledkom ktorého je vypracovaný písmoznalecký posudok, ktorý uvádza výrok o tom, či daná listina alebo podpis na nej je alebo nie je pravý. 13. K tvrdeniu žalovanej v podanom odvolaní, že zo znaleckého posudku vypracovaného Mgr. Pavlom Masarykom, PhD., znalcom z odboru Kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika jednoznačne vyplýva, že tretia strana ručiteľskej listiny Č.. Z. zo dňa 14. 01. 2008 (na ktorej sa nachádza podpis žalovanej - bez akejkoľvek nadväznosti na text, resp. špecifikácie listiny, ktorá je podpisovaná) bola súčasťou inej listiny a zároveň, že vysokou mierou pravdepodobnosti ručiteľská listina, na ktorú sa odvoláva žalobca nie je finálnou verziou listiny z dôvodu, že obsahuje komentár k obsahu listiny na druhej strane a farebne zvýraznené texty na prvej a druhej strane, okraje zarovnania textu sú asymetrické, umožňujúce vkladať komentáre, na listine nie je podpis veriteľa, je trikrát zviazaná rozdielnymi zošívacími klincami odvolací súd uvádza, že právne podstatnou skutočnosťou tohto sporu bolo, či podpis na Ručiteľskej listine je alebo nie je žalovanej, pričom znalec, ktorý sa zaoberá skúmaním listín, dokladov, cenín, platidiel a pod., t. j. znalec z odvetvia grafická diagnostika sa k tejto otázke vyjadriť nemôže, pričom zo znaleckého posudku Mgr. Pavla Masaryka, PhD. ani nevyplýva, že daná Ručiteľská listina bola falšovaná, a ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, žalovanou vytýkané nedostatky nemajú žiadny právny vplyv na jej platnosť. 14. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že žalovaná v podanom odvolaní uplatnila aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), avšak k tomuto odvolaciemu dôvodu nič bližšie neuviedla, preto sa nimi nebolo možné v odvolacom konaní zaoberať, keďže ak strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho, aby ho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vady, skutočnosti), v ktorých má naplnenie odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne uplatnený odvolací dôvod neprihliada a v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva. Navyše, v posudzovanej veci súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu riadne zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodnil, odvolací súd preto existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. a rovnako ani odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. nezistil. 15. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, a nakoľko žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, keď iba zopakovala svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku a ako vecne správny ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).