Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/909/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311209351 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1311209351.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing a. s. so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35704 713, proti žalovanej: Ľ. O., A.. Š., U.. XX.XX.XXXX, Ď. X, R., zastúpená: Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o. so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949 o neúčinnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 7C/107/2011- 341 zo dňa 23. júna 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách konaniach rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 7C/107/2011 - 341 zo dňa 23. júna 2014 určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi Y. Š., F. R. C.O. L. XX, U.. XX.XX.XXXX, A.. Č.. XXXXXX/XXXX, štátny občan Slovenskej republiky a C. Š.A., A.. L., F. R. C. L. XX, U., XX.XX.XXXX, A.. Č.. XXXXXX/XXXX, štátny občan Slovenskej republiky ako darcami a žalovanou ako obdarovanou, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre okres Zlaté Moravce, obed C. L., k. ú. C. L. ako - pozemok, parcela č. „C“ s parc. č. XXXX/X o výmere 1307 m2, druh pozemku orná pôda, - pozemok, parcela č. „C“ s parc. č. XXXX/XX o výmere 125 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - rozostavaná stavba bez súp. čísla vybudovaná na pozemku - parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, všetky v podiele 1/1, na základe ktorej bol v prospech žalovanej povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím Správy katastra Zlaté Moravce pod č. V 375/2011, je voči žalobcovi právne neúčinná. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 8 199,93 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 8 100,43 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Návrhom doručeným okresnému súdu dňa 25.07.2011 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Darovacia zmluva medzi Y. Š., R.: C. L. XX, U.. XX.XX.XXXX, ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Zlaté Moravce pod sp. zn. V375/2011, o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vydaného Správou katastra Zlaté Moravce pre okres Zlaté Moravce, obec C. L., katastrálne územie Jedľové Kostoľany - pozemok pare. č. XXXX/X o výmere 1307 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok pare. č. XXXX/X o výmere 125 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, rozostavaná stavba bez súp. čísla vybudovaná na pozemku - pare. č. XXXX/XX, je voči žalobcovi právne neúčinná. 3. Žalobca ako poskytovateľ leasingu uzatvoril dňa 07.05.2007 s obchodnou spoločnosťou KRNO s.r.o., so sídlom 951 96 Jedľové Kostoľany č. 553, IČO: 36 723 771 ako príjemcom leasingu, s leasingovú zmluvu č. LZF/07/70118, v ktorej sa podľa ustanovenia bodu 12.1. Všeobecných leasingových podmienok VB LEASING SK, spol. s r.o., (ďalej len „VLP“), zmluvné strany dohodli, že právny vzťah založený touto leasingovou zmluvou sa bude spravovať príslušnými ustanoveniami slovenského práva, predovšetkým Obchodného zákonníka. Príjemca leasingu sa zaviazal uhrádzať riadne a včas jednotlivé leasingové splátky, ako aj plniť ďalšie svoje záväzky vyplývajúce alebo vzniknuté z leasingovej zmluvy a jej príloh, vrátane záväzkov žalobcu vyčíslených po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy. 4. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy č. LZF/07/70118 bola dňa 07.05.2007 vystavená zmenka, ktorou sa príjemca leasingu ako vystaviteľ a Y. Š., R. C. L. XX, U.. XX.XX.XXXX ako avalista zaviazali uhradiť dňa 03.07.2009 zmenkovú pohľadávku v sume 24.865,13 €. Zmenkový nárok žalobcu nebol uspokojený, a preto podal žalobca dňa 06.07.2009 na Okresnom súde Nitra žalobu o vydanie zmenkového platobného rozkazu ohľadom zmenky znejúcej na zmenkovú sumu 24.865,13 € a ohľadom príslušenstva takejto zmenky. Dňa 30.09.2009 bol Okresným súdom Nitra vydaný v konaní vedenom pod č.k. 29Zm/38/2009 Zmenkový platobný rozkaz, ktorým bol Y. Š. spolu s ďalšími dvoma zmenkovými dlžníkmi zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 24.865,13 € spolu so 6 %-ným ročným úrokom od 04.07.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 82,88 € a ako náhradu trov konania sumu 1.491,50 €. Zmenkový platobný rozkaz sa voči Y.. Š. stal právoplatným a vykonateľným dňa 19.11.2009. Žalobca ako poskytovateľ leasingu uzavrel dňa 03.04.2007 s príjemcom leasingu leasingovú zmluvu č. LZF/07/70117, v ktorej sa, ako to vyplýva z ustanovenia bodu 12.1. VLP, zmluvné strany dohodli, že právny vzťah založený touto leasingovou zmluvou sa bude spravovať príslušnými ustanoveniami slovenského práva, predovšetkým Obchodného zákonníka. Príjemca leasingu sa zaviazal uhrádzať riadne a včas jednotlivé leasingové splátky, ako aj plniť ďalšie svoje záväzky vyplývajúce alebo vzniknuté z leasingovej zmluvy a jej príloh, a to vrátane záväzkov žalobcu vyčíslených po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy č. LZF/07/70117 bola dňa 03.04.2007 vystavená zmenka, ktorou sa príjemca leasingu ako vystaviteľ a Y. Š., ako avalista zaviazali uhradiť dňa 30.08.2010 zmenkovú pohľadávku v sume 28.343,35 €. Zmenkový nárok žalobcu nebol uspokojený, a preto podal žalobca dňa 29.09.2010 na Okresnom súde Nitra žalobu o vydanie zmenkového platobného rozkazu ohľadom zmenky znejúcej na zmenkovú sumu 28.343,35 € a ohľadom príslušenstva takejto zmenky. Dňa 17.12.2010 bol Okresným súdom Nitra vydaný v konaní vedenom pod č. k. 29Zm/88/2010 zmenkový platobný rozkaz, ktorým bol Y. Š. spolu s ďalšími dvoma zmenkovými dlžníkmi zaviazaný uhradiť žalobcovi zmenkovú sumu 28.343,35 € spolu so 6 %-ným ročným úrokom od 31.08.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 94,48 € a ako náhradu trov konania sumu 1.706,- €. Zmenkový platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 19.01.2011. Ohľadom nárokov žalobcu voči Y.. Š. vyplývajúcich z vyššie uvedených právoplatných súdnych rozhodnutí sú na exekútorskom úrade JUDr. Denisy Mihálovej Regináčovej, Košice, vedené voči Y.. Š. exekučné konania pod sp. zn. EX-38/2011 a EX-15/2011 a exekútorka nevymohla žiadne peňažné prostriedky na uspokojenie nárokov žalobcu. 5. Z listu vlastníctva č. XXX, vydaného Správou katastra Zlaté Moravce pre okres Zlaté Moravce, obec Jedľové Kostoľany, katastrálne územie Jedľové Kostoľany vyplýva, že Y. Š., R. C. L. XX, U.. XX.XX.XXXX ako darca uzatvoril so žalovanou ako obdarovanou Darovaciu zmluvu, na základe ktorej bol Správou katastra Zlaté Moravce povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej k nasledujúcim nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vydaného Správou katastra Zlaté Moravce pre okres Zlaté Moravce, obec Jedľové Kostoľany, katastrálne územie Jedľové Kostoľany: pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 1307 m2, druh pozemku: orná pôda; pozemok pare. č. XXXX/X o výmere 125 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; rozostavaná stavba bez súpisného čísla vybudovaná na pozemku - parcela č. XXXX/XX. 6. Žalobca tvrdil, že na základe Darovacej zmluvy uzavretej medzi Y. Š.Ú., ako darcom a žalovanou ako obdarovanou sa zmenšil majetok Y. Š., ako dlžníka žalobcu v takom rozsahu, že došlo k úmyselnému ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči Š., čím boli naplnené zákonom stanovené predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu žalobcom. Preto iba na základe takéhoto rozhodnutia súdu bude žalobcovi umožnené domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči Y. Š.D. z toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka žalobcu a tým je preukázaný aj naliehavý právny záujem na vydaní rozhodnutia o určení právnej neúčinnosti právneho úkonu. 7. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou KRNO s.r.o., IČO: 36 723 771, leasingové zmluvy, a to leasingovú zmluvu č. LZF/07/70117 zo dňa 03.04.2007 a leasingovú zmluvu č. LZF/07/70118 zo dňa 07.05.2007, predmetom ktorých bol finančný leasing nákladných motorových vozidiel, pričom na zabezpečenie záväzkov z finančného leasingu príjemca leasingu vystaviteľ a Y. E. (bývalý spoločník a konateľ spoločnosti KRNO s.r.o., IČO: 36 723 771) ako avalista (ručiteľ zmenky) vystavil zmenku zo dňa 03.04.2007 znejúcu na sumu 28.343,35 € a zmenku zo dňa 07.05.2007 znejúcu na sumu 24.865,13 €. Z dôvodu neuhradenia zmenkových pohľadávok vystaviteľom zmeniek, resp. ručiteľom týchto zmeniek sa žalobca na Okresnom súde Nitra domáhal vydania zmenkových platobných rozkazov ohľadom zmeniek znejúcich na sumu 28.343,35 € a sumu 24.865,13 €, pričom Okresný súd Nitra vydal v konaní vedenom pod č.k. 29Zm/3 8/2009 Zmenkový platobný rozkaz, ktorým bol Y. Š. spolu s ďalšími dvoma zmenkovými dlžníkmi zaviazaný uhradiť žalobcovi zmenkovú sumu 24.865,13 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Predmetný zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2008. Zároveň Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod č.k. 29Zm/88/2010 vydal Zmenkový platobný rozkaz, ktorým bol Y. Š. spolu s ďalšími dvoma zmenkovými dlžníkmi zaviazaný uhradiť žalobcovi zmenkovú sumu 28.343,35 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Predmetný zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.01.2011. Zmenkové pohľadávky žalobcu neboli doteraz v exekučnom konaní uspokojené. 8. Okresný súd zistil, že došlo k úmyselnému ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu (veriteľa), nakoľko z Dohody o urovnaní zo dňa 30.07.2008 ako aj výsluchu účastníkov a svedkov je nepochybné, že došlo k pôžičke medzi dlžníkom Y. Š., U.. XX.XX.XXXX a veriteľom (žalovanou) Ľ. O., U.. XX.XX.XXXX, ktorá poskytla dlžníkovi sumu 3.200.000,- Sk (106.220,54 €) za účelom nakúpenia stavebných strojov, pričom dlžník sa zaviazal pôžičku veriteľovi vrátiť najneskôr do 30.06.2008 a za účelom krytia pôžičky sa zmluvné strany dohodli zabezpečiť záväzok dlžníka nehnuteľnosťami v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníka a jeho manželky, a to formou darovania prostredníctvom uzavretej darovacej zmluvy. Na základe darovacej zmluvy, ktorú uzavreli darcovia Y. Š. K. C. Š., A.. L., ako bývalí manželia so žalovanou (veriteľom) Ľ. O., ktorou došlo k prevodu nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na obdarovanú (veriteľa) Ľ. O., a ktorá sa dňom 18.04.2011 povolením vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia Správy katastra Zlaté Moravce č. vkladu V 375/11 stala výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Jedľové Kostoľany, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, ktoré boli pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve darcov - manželov Y. Š.D. K. C. Š., A.. L., mal súd jednoznačne preukázané, že na základe tohto odporovateľného právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka Y. Š., čím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu uplatňovanej na základe exekučných titulov - zmenkových platobných rozkazov. 9. Podstatnou skutočnosťou podľa okresného súdu bolo, že žalovaná je v blízkom pomere k dlžníkovi Y. Š., je jeho sestrou, pričom vzhľadom na blízky príbuzenský pomer musela vedieť, že brat ako podnikateľ môže mať podlžnosti, pričom mohla vynaložiť náležitú starostlivosť na zistenie majetkových pomerov (záväzkov) Y. Š. už z toho dôvodu, že poskytla súrodencovi peňažné prostriedky v sume 3.200.000,- Sk (106.220,54 €) na základe Dohody o urovnaní zo dňa 30.07.2008. Navrhovateľ si teda správne uplatnil žalobou právo odporovať právnemu úkonu (t.j. domáhať sa neúčinnosti darovacej zmluvy na základe, ktorej došlo k ukráteniu veriteľa - žalobcu) voči žalovanej ako osobe, ktorej boli známe okolnosti odôvodňujúce túto odporovateľnosť (§ 42b ods. 2 O.z.). Žalovaná ako osoba blízka (§ 116 O.z.) sa o úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa - t. j. žalobcu, ktorý podal odporovaciu žalobu mohla ubrániť len ak by preukázala, že úmysel dlžníka Y. Š., U.. XX.XX.XXXX ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. S poukazom na ust. § 42a ods. 2 O.z. jej eventuálna úspešná obrana by však spočívala nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale taktiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť k poznaniu tohto úmyslu dlžníka a išlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledku poznala (t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Zákon od dlžníka blízkej osoby požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu aby neurobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na škodu práv veriteľov dlžníka, v prípade že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla. Súd mal z výsledkov dokazovania preukázané, že žalovaná nevyvinula náležitú (dôkladnú) starostlivosť s poukazom na zhora uvedené skutočnosti, a preto súd vzhľadom na uvedené návrhu ako dôvodnému vyhovel. 10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.l Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobcovi ako úspešnej strane priznal právo na náhradu trov konania, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná, za zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 € podľa položky 1, písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31.12.2011 a z priznaných trov právneho zastúpenia v celkovej výške 8 100,43 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z.), za jednotlivé úkony právnej služby spolu v sume 8 100,43 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa tarifnú odmenu za úkony právnej služby, a to účasť na pojednávaní zo dňa 18.02.2013, zo dňa 19.06.2013, zo dňa 06.11.2013, zo dňa 12.05.2014 len vo výške 1 sadzby tarifnej odmeny podľa cit. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., nakoľko predmetné pojednávania boli odročené bez prejednania veci samej. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa tarifnú odmenu za úkon právnej služby, a to účasť na pojednávaní zo dňa 23.06.2014 len vo výške 1/4 podľa § 13a ods. 4, veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., nakoľko na predmetnom pojednávaní došlo iba k vyhláseniu rozsudku. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj DPH vo výške 20 %, nakoľko mal preukázané z doloženej kópie Osvedčenia o registrácii DPH zo dňa 30.12.2010, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH. 11. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne. V odvolaní žalovaná namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej namietala, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 205 ods. 2 písmeno a), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná namietala, že okresný súd nesprávne právne posúdil danú vec a odôvodnenie rozhodnutia je nesprávne, arbitrárne a bez akejkoľvek opory v príslušných ustanoveniach. Žalovanej tiež ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písmeno f) OSP. Poukázala na čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR, na § 1, 3 a 6 OSP v spojení s § 157 ods. 2 OSP. Okresný súd neposkytol odpovede na základné námietky žalovanej a jej argumentáciu a odôvodnenie rozhodnutia neposkytuje odpovede na to, akým spôsobom sa s nimi súd vysporiadal. Žalovaná svoje námietky prezentovala viackrát počas súdneho konania a preukazovala nimi nedôvodnosť nároku žalobcu. V odvolaní poukázala na ustanovenie § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je žalobca povinný preukázať existenciu vymáhanej pohľadávky, ukrátenie uspokojenia žalobcu ako veriteľa odporovateľným právnym úkonom a úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu. Žalovaná počas súdneho konania viackrát namietala, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi neexistuje z dôvodu, že právny úkon, na základe ktorého mala údajne vymáhateľná pohľadávka vzniknúť, teda prevzatie zmenkovo-ručiteľského záväzku dlžníkom vo vzťahu k spoločnosti KRNO s. r. o. ako vystaviteľa zmenky je absolútne neplatný právny úkon. Poukázala na nález Ústavného súdu SR IÚS/26/2010, podľa ktorého právny úkon - dohoda o pristúpení k záväzku spoločnosti s ručením obmedzeným zo strany jej spoločníka ako fyzickej osoby je cez prizmu dobrých mravov absolútne neplatný, nakoľko spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela dohodol s veriteľom pristúpiť k záväzku spoločnosti, hoci ako spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu, čiže jeho ručenie je zákonom limitované, a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM. V danom prípade počas súdneho konania bolo výsluchom manželky dlžníka pani Š. preukázané, že manželka nedala súhlas s prevzatím zmenkového ručenia zo strany dlžníka ako jej manžela. Preto vymáhateľná pohľadávka žalobcu, ktorá mala vzniknúť na základe zmenkovo-ručiteľského záväzku dlžníkom, neexistuje, nakoľko prevzatie ručiteľského záväzku je absolútne neplatný právny úkon. Tiež zmenkové platobné rozkazy vydané Okresným súdom Nitra, ktoré priznali žalobcovi zmenkovú pohľadávku voči dlžníkovi, nepredstavujú pre súd prekážku právoplatnej rozhodnutej veci tak, ako uvádzal žalobca, nakoľko predmet konaní, ako aj ich účastníci, sú rozdielne. Aj napriek skutočnosti, že ohľadne existencie vymáhateľnej pohľadávky boli vedené viaceré pojednávania a predložené početné vyjadrenia, súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s posúdením neexistencie vymáhateľnej pohľadávky, hoci predstavuje pre rozhodnutie vo veci samej podstatnú okolnosť. 12. Ďalej žalovaná namietala, že nedošlo k ukráteniu údajne vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a ani nemohlo dôjsť, pretože pre kvalifikované odporovanie právneho úkonu musí podľa ustálenej judikatúry súdov dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka a tretia osoba, v tomto prípade žalovaná, musí týmto úkonom získať, resp. nadobudnúť majetkový prospech. K zmenšeniu majetku dlžníka nemohlo dôjsť, nakoľko zo strany žalovanej bola dlžníkovi dňa 18.02.2008 poskytnutá pôžička vo výške 3 200 000 Sk, čo bolo v konaní preukázané výsluchom žalovanej, jej manžela a výsluchom dlžníka a ďalšími listinnými dôkazmi. Nakoľko dlžník pôžičku nevrátil riadne a včas, bola medzi dlžníkom a žalovanou uzavretá dohoda o urovnaní zo dňa 30.07.2008, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že za účelom vysporiadania pohľadávky z pôžičky a úrokov daruje dlžník žalovanej nehnuteľnosť na základe darovacej zmluvy, preto nedošlo k zmenšeniu majetku na strane dlžníka a k nadobudnutiu majetkového prospechu na strane žalovanej, nakoľko prostredníctvom darovacej zmluvy dlžník iba vracal pôžičku, ktorá mu bola zo strany žalovanej poskytnutá v roku 2008. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/2662/99 odporovateľným úkonom nie je v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu jeho iného dlhu než u veriteľa, ktorý podal odvolaciu žalobu. Dlh dlžníka voči žalovanej z pôžičky vznikol v roku 2008 a vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi mala vzniknúť až v roku 2009 a 2010, a teda dlžník v súlade s darovacou zmluvou iba vracal svoj skôr splatný dlh. Preto nebola splnená ani ďalšia podmienka odporovateľnosti právneho úkonu, a to zmenšenie majetku dlžníka a ukrátenie uspokojenia žalovanej údajne vymáhateľnej pohľadávky. Okresný súd preto neodôvodnil právne posúdenie otázky, akým spôsobom malo dôjsť údajne vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pokiaľ dlžník darovacou zmluvou vracal žalovanej svoj skôr splatný dlh, pričom darovacia zmluva predstavuje ekvivalentný právny úkon. Súd v odôvodnení iba tvrdil, že darovacou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čím došlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, a to bez akéhokoľvek ďalšieho vyjadrenia. 13. V odvolaní žalovaná namietala, že žalobca nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. V súvislosti s neexistenciou úmyslu dlžníka súd neuviedol v odôvodnení, na základe akých skutočností a dôkazov ustálil, že na strane dlžníka bol v čase uzavretia darovacej zmluvy daný úmysel ukrátiť žalobcu. Žalovaná tvrdila, že dlžník nemal a ani nemohol mať v čase uzavretia darovacej zmluvy úmysel ukrátiť veriteľa, nakoľko v danej dobe nemal vedomosť o tom, že by voči jeho osobe bolo vedené akékoľvek súdne konanie. Skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie, sama o sebe ešte nedokazuje úmysle dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť žalobcu ako veriteľa, keď existencia vymáhateľnej pohľadávky je otázkou vecnou aktívnej legitimácie. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v prípade odporovateľnosti právneho úkonu na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu, teda žalovanej, musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že žalovaná o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedela alebo musela vedieť. Podľa žalovanej je podstatné, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom podobne ako dobrá viera, teda samé o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu, jeho vnútorné závery prejavujú navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o nich odvodiť. Žalovaná poukázala na to, že zmenkové platové rozkazy, ktorými bol žalobcovi na súde priznaný nárok zo zmeniek voči dlžníkovi, nebolo dlžníkovi nikdy doručené do jeho rúk a právoplatnými sa stali len na základe použitia fikcie doručenia. Súd bez dostatočného odôvodnenia ustálil, že mal za preukázané, že došlo k úmyselnému ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Odvolateľka v podanom odvolaní uviedla, že okresný súd nedostatočne posúdil otázku vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany žalovanej, ale iba uviedol, že žalovaná je v blízkom pomere k dlžníkovi, je jeho sestrou, pričom vzhľadom na blízky príbuzenský pomer musela vedieť, že brat ako podnikateľ môže mať podlžnosti. Namietala, že súd neprihliadal na skutočnosť, že v čase darovacej zmluvy už dlžník nevykonával podnikateľskú činnosť a zmenkové platobné rozkazy neboli dlžníkovi fakticky doručené, a preto nemal vedomosť o údajne vymáhateľnej pohľadávke. Nakoľko nebol daný úmysel ukrátiť veriteľa na strane dlžníka, nebola ani žalovaná spôsobilá takýto neexistujúci úmysel, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Súd neprihliadol ani na obsah darovacej zmluvy, ktorá sa týkala prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a žalovaná preukázala, že vynaložila vzhľadom na obsah právneho úkonu náležitú starostlivosť, nakoľko zisťovala v katastri nehnuteľností zaťaženie nehnuteľností uvedených v darovacej zmluve právami tretích osôb, resp. či ohľadom predmetných nehnuteľností nie sú vedené súdne alebo iné konania, ktoré by boli na príslušnom liste vlastníctva vyznačené. Preto žalovaná tvrdila, že vynaložila dostatočnú náležitú starostlivosť potrebnú pre zistenie, či dlžník nemá nejakých veriteľov, a teda, či by uzavretím darovacej zmluvy nedošlo k ukráteniu veriteľa dlžníka. Okrem toho viac úkonov na zistenie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa s ohľadom na možnosti, ktoré žalovaná mala, ani nebolo možné vykonať. Záverom žalovaná tvrdila, že odôvodnenie rozsudku nie je spôsobilé doložiť správnosť rozhodnutia a nezabezpečuje ani možnosť zrealizovať kontrolu správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia. Okresný súd tak svojím postupom zasiahol do práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Okrem uvedeného žalovaná namietala, že okresný súd závažne pochybil pri rozhodovaní o náhrade trov konania, nakoľko žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8 100, 43 eur podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/204 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a nesprávne vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1 tejto vyhlášky, nakoľko predmetom súdneho konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu, a teda hodnotu sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo/9/2009, podľa ktorého v preskúmavanej veci podal navrhovateľ návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Hodnotu predmetu navrhovateľom požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch. Návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránke právneho úkonu, v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti. Podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá a ani nemôže priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch. Súd bol preto povinný postupovať pri určovaní výšky náhrady trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písmeno a) vyhlášky, a pretože nesprávne postupoval, žalobcovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v neprimerane vysokej výške odporujúcej všeobecne záväzným právnym predpisom. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla rozhodnutie okresného súdu zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 14. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.12.2014, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože okresný súd úplne a správne zistil skutkový stav veci, dôkladne vykonal a vyhodnotil všetky dôkazy potrebné na spravodlivé rozhodnutie, správne právne vec posúdil a na základe toho dospel k správnemu rozhodnutiu. V danej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady pre úspešné odporovanie právneho úkonu. V podanom vyjadrení žalobca v súvislosti s namietanou neexistenciou vymáhateľnej pohľadávky uviedol, že existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi bola preukázaná právoplatným súdnym rozhodnutím, a to zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 30.09.2009 a 17.12.2010. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že právoplatne súdom potvrdený záväzok dlžníka voči žalobcovi neexistuje, pretože vyplýva z absolútne neplatného právneho úkonu a svoj právny záver opiera o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS/26/2010, ktorý podľa žalobcu nie je preto pre tento súd záväzný, nakoľko sa netýka tých istých účastníkov a ani skutkový základ nie je totožný. Takýto právny záver žalovanej, ktorý vyplýva z jej odvolania, je vytrhnutý z kontextu celého uznesenia Ústavného súdu SR. Podľa názoru žalobcu súd je povinný podľa § 159 ods. 2 OSP vychádzať z právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré preukazujú vymáhateľnú pohľadávku žalobcu (zmenkové platobné rozkazy). Podľa názoru žalobcu podstata, ktorá vyplýva z predloženého názoru je, že pri napadnutí právneho úkonu relevantnou neplatnosťou je súd povinný vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, a teda má dôkladne posúdiť, akým právnym režimom sa napadnutý úkon riadi. V danom prípade ani pán Š., ani jeho manželka doposiaľ zmenkovo-ručiteľský záväzok pána Š. voči žalobcovi nespochybnili, a teda, pokiaľ k zriadeniu zmenkového ručenia by bol potrebný súhlas manžela a ten súhlas by nebol daný, išlo by iba o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý bez iniciatívy dotknutej osoby nečiní právny úkon neplatným. Poukázal na skutočnosť, že k uzatvoreniu dohody o urovnaní došlo dňa 30.07.2008 a k uzatvoreniu darovacej zmluvy až dňa 30.03.2011, hoci už ku dňu 30.06.2008 bola údajná pôžička poskytnutá zo strany žalovanej a jej manžela pánovi Š. splatná. S prihliadnutím na to je možné predpokladať, že dohoda o urovnaní bola účelovou zmluvou, ktorá mala kryť úmysel pána Š.D. ukrátiť, resp. poškodiť žalobcu, keďže v čase darovania nehnuteľnosti už pán Š. preukázateľne vedel o svojom dlhu voči žalobcovi. 15. V súvislosti s odvolacou námietkou, že nedošlo k ukráteniu údajne vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a k tvrdeniu žalovanej o neexistencii úmyslu dlžníka, žalobca uviedol, že k ukráteniu vymáhateľnej a právoplatne súdom priznanej pohľadávky žalobcu jednoznačne došlo z dôvodu, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nielenže pohľadávka žalobcu voči pánovi Š. existovala, o čom pán Š.D. preukázateľne vedel, ale už bola aj súdom právoplatne priznaná. Darovaním nehnuteľnosti sa majetok pán Š. znížil na nulovú, resp. na nepatrnú hodnotu, keďže bolo preukázané oznámením súdnej exekútorky o stave súdnej exekúcie, ktoré je založené v súdnom spise, že iným majetkom pán Š. nedisponuje, z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť. Okrem toho tvrdenie žalovanej, že darovaním si dlžník plnil svoju povinnosť vrátiť pôžičku, nie je vo vzťahu k úmyslu pána Š. ukrátiť žalobcu významné, v tej súvislosti poukázal na príslušnú judikatúru, podľa ktorej aj v prípade, že dlžník plní ukrátením zmluvy s treťou osobou svoj morálny alebo právny záväzok, môže uzavretím zmluvy sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Zdôraznil, že ak ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, alebo o právny úkon urobený dlžníkom v prospech osoby jemu blízkej, nemusí žalujúci veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému musí byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, keď zákon v tomto prípade predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa vedel, okrem prípadu, že žalovaný preukáže, že v čase právneho úkonu dlžníka úmysle ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/653/2006 a sp. zn. 21Cdo/1912/2000. 16. K námietke žalovanej o vynaložení náležitej starostlivosti z jej strany žalobca uviedol, že vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolností prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť a aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov poznala, teda, aby sa o tomto úmysle dozvedela. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch dlžníkom alebo úkonov, ktoré dlžník urobil v jej prospech týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu získala od dlžníka. Tvrdenia žalovanej, že za tým účelom lustrovala verejne prístupný kataster nehnuteľností, informovala sa u dlžníka, či nemá žiadne dlhy a telefonicky zisťovala na súde, či nie sú vedené súdne konania, nie sú dostatočné na unesenie dôkazného bremena. Aby sporová strana uniesla dôkazné bremeno, nestačí len niečo tvrdiť, ale je potrebné to aj preukázať, čo sa doposiaľ nestalo. Nepredložené tvrdenia žalovanej sú na úspešnú obranu podľa názoru žalobcu s odkazom na príslušnú judikatúru nedostatočné. Okrem toho právne kvalifikovanou lustráciou súdnych sporov mohla žalovaná zistiť, že žalobca viedol s dlžníkom súdne spory o zaplatenie zmenkových pohľadávok. Žalovaná tak nepreukázala, že vykonala náležitú starostlivosť v tomto smere a podľa názoru žalobcu ju ani nevykonala, pretože ak by ju vykonala, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa by bola poznala. V súvislosti s námietkou žalovanej ohľadne náhrady trov konania žalobca tvrdil, že hodnota veci je oceniteľná peniazmi (vysporiadanie pôžičky vo výške 3 200 000 Sk), a preto je v danom prípade potrebné aplikovať § 10 ods. 2 vyhlášky, a nie § 11 ods. 1 písmeno a) vyhlášky tak, ako namietala žalovaná. Z uvedených dôvodov navrhol žalobca rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, pri preskúmaní veci bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to sdôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 18. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok. 19. Podľa § 470 ods. 1, 2, C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 20. V danom prípade odvolacie konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený ku dňu 30.6.2016. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bol odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Rovnakým spôsobom upravuje rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu aj Civilný sporový poriadok v § 379 písm. a) a § 380 ods. 1. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná a preto na základe jej odvolania a dôvodov, ako bolo uvedené vyššie, skúmal odvolací súd správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 21. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. s dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; odvolateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 22. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej, smerujúce proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 23. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o neúčinnosti darovacej zmluvy potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. 24. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vec posúdil správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., teraz 220 C.s.p. V ňom dal súd prvej inštancie jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo návrhu žalobcu vyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. 25. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 25. septembra 2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14. septembra 2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 17. júna 2009, sp. zn. 5MCdo/8/2008]. 26. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 27. V prejednávanej veci je predmetom sporu odporovateľnosť právneho úkonu, neúčinnosť darovacej zmluvy. 28. Podľa § 42a ods .l Občiasnkeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 29. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známi, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§116all7) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 30. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 31. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 32. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní rozsudku na základe podaného odvolania žalovanej dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ ide o námietky žalovanej o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a nepreskúmateľnosti, s prihliadnutím na už uvedené vyššie, tieto námietky nie sú opodstatnené. Nemožno sa stotožniť s tvrdením odvolateľky, že okresný súd neposkytol odpovede na základné námietky žalovanej a jej argumentáciu a odôvodnenie rozhodnutia neposkytuje odpovede na to, akým spôsobom sa s nimi súd vysporiadal. Je nepochybné, že v danej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady pre úspešné odporovanie právneho úkonu. V súvislosti s namietanou žalovanej, že vymáhateľná pohľadávka neexistovala, treba uviesť, že existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi bola preukázaná právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorým je zmenkový platobný rozkaz zo dňa 30.09.2009 a rovnako zo dňa 17.12.2010 a súd bol povinný z týchto právoplatných súdnych rozhodnutí vychádzať. Odvolací súd nezistil dôvod pre iné posúdenie ako to, z ktorého vychádzal aj okresný súd, že uvedené právoplatné súdne rozhodnutia, ( zmenkový platobný rozkaz zo dňa 30.09.2009 a rovnako zo dňa 17.12.2010 ) preukazujú vymáhateľnú pohľadávku žalobcu. Významná bola skutočnosť, na ktorú poukázal aj žalobca, že v danom prípade ani pán Š., ani jeho manželka doposiaľ zmenkovo-ručiteľský záväzok pána Š. voči žalobcovi nespochybnili, a teda, pokiaľ k zriadeniu zmenkového ručenia by bol potrebný súhlas manžela a ten súhlas by nebol daný, išlo by iba o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý bez iniciatívy dotknutej osoby nečiní právny úkon neplatným. K ukráteniu vymáhateľnej a právoplatne súdom priznanej pohľadávky žalobcu došlo, lebo v čase uzatvorenia darovacej zmluvy pohľadávka žalobcu voči pánovi Š. existovala a pán Š. mal o tom vedomosť a už bola aj súdom právoplatne priznaná. Darovaním nehnuteľnosti sa majetok pán Š. znížil na minimálnu hodnotu, keď aj exekútor zistil, že iný majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu pán Š. nemal. 33. K námietke žalovanej o vynaložení náležitej starostlivosti z jej strany, v súvislosti s tým, či o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa vedela a v súvislosti s povinnosťou preukázať, že v čase právneho úkonu dlžníka úmysel ukrátiť veriteľa, aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, nepostačuje jej tvrdenie, že za tým účelom lustrovala verejne prístupný kataster nehnuteľností, informovala sa u dlžníka, či nemá žiadne dlhy a telefonicky zisťovala na súde, či nie sú vedené súdne konania, pretože svoje tvrdenia žalovaná nepreukázala, pretože keby tomu tak bolo, bola by zistila, že žalobca mal s dlžníkom spor o zaplatenie pohľadávok, ktoré boli následne priznané zmenkovými platobnými rozkazmi, tak ako je vyššie uvedené. 34. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie a rozsudok vo výroku, ktorým súd vyhovel žalobe podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 35. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Vo všeobecnosti, v konaní, kde strany sporu majú postavenie žalobca a žalovaný, je pre posúdenie práva na náhradu trov konania rozhodujúci úspech vo veci. 36. V danej veci je nepochybné, že úspech vo veci mal žalobca a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá úspech nemala. Okresný súd právne vec posúdil ohľadne trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného v čase jeho rozhodovania. Povinnosťou okresného súdu bolo aj výrok o trovách konania odôvodniť, tak aby bol preskúmateľný a aby z neho bolo zrejmé, z akej sumy pri vyčíslení trov konania vychádzal, s následným právnym posúdením a odôvodnením priznanej sumy vo výroku rozhodnutia. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom. O odňatie možnosti konať pred súdom ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 37. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súdny poplatok bol vyčíslený a priznaný ako trovy konania zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 99,50 € podľa položky 1, písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31.12.2011. Podľa uvedeného ustanovenia ide o súdny poplatok - ak predmet konania nemožno vyčísliť peniazmi a z priznaných trov právneho zastúpenia v celkovej výške 8 100,43 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z.), za jednotlivé úkony právnej služby, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky podľa tarifnej hodnoty, ktorou je výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Súdny poplatok tak okresný súd vyčíslil podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak predmet konania nemožno vyčísliť peniazmi a trovy právneho zastúpenia vyčíslil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, podľa tarifnej hodnoty, ktorou je výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. 38. Z dôvodu nepreskúmateľnosti výroku rozsudku o trovách konania, odvolací súd výrok rozsudku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie znovu rozhodnúť o náhrade trov konania v naznačenom smere a riadiť sa pritom príslušnými právnymi predpismi o rozhodovaní o trovách konania v sporovom konaní s tým, že záver súdu je potrebné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 C.s.p. tak, aby bol preskúmateľný v odvolacom konaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C.s.p. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).