Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/32/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313010312 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1313010312.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného R. S., stíhaného pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/16/2013, zo dňa 19.03.2018, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 25. apríla 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. S., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/16/2013 zo dňa 19.03.2018 bol obžalovaný R. S. uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe, že: - R. S. naviedol R. H., aby dňa 23.03.2006 v F., na M. ul. č. XX, v predajni spoločnosti NAY Elektrodom, uzatvoril so spoločnosťou Home Credit Slovakia a. s. úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol úver na zakúpenie pračky zn. Elektrolux EKK 5008 TE 1065 v hodnote 30.670,- Sk (v prepočte 1.018,06 €), pri podpise predmetnej zmluvy v hotovosti uhradil akontáciu vo výške 12.268,- Sk (v prepočte 407,22 €), ktorú mu poskytol R. S. a zaviazal sa uhradiť poskytnutý úver v 48-mich mesačných splátkach po 642,- Sk (v prepočte 21,31 €), v ktorej na pokyn R. S. uviedol nepravdivé údaje o zamestnávateľovi a výške príjmu, pričom ako zamestnávateľa uviedol spoločnosť H. s.r.o., so sídlom J., Q. ul. č. XX, s výškou mesačného príjmu 26.000,- Sk (v prepočte 863,04 €), pričom u daného zamestnávateľa nikdy nepracoval a uhradil tri splátky v celkovej výške 1.926,- Sk (v prepočte 63,93 €), čím svojim konaním spôsobili poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom T., M. č. XXXX/XXX, škodu v celkovej výške 564,96 €. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Po oznámení (doručení) rozsudku podal obžalovaný v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku proti rozsudku odvolanie, ktoré bolo následne písomne odôvodnené obhajcom, a to tak, že prvostupňovému súdu vyčíta, že obžalovaného uznal vinným napriek tomu, že v spise nie je dôkaz o jeho vine, od samého začiatku skutok popieral, súc presvedčený o svojej nevine. Je pravdou, že spoluobžalovaný H.a v konaní proti nemu bránil tak, že obžalovaný ho na skutok naviedol a že mu v ňom aktívne pomáhal a toto tvrdila v konaní aj jeho manželka X. H., na čom zo strachu H. zotrval aj v tomto konaní, kde vypovedal ako svedok. Obaja tvrdili, že o týchto, nimi tvrdených skutočnostiach má vedomosť aj svedkyňa X. Y. a môže obsah ich výpovedí potvrdiť. Táto svedkyňa však ich verziu nepotvrdila a ich tvrdenia označila za klamstvo. Teda, jediný nezainteresovaný svedok vyvrátil účelové tvrdenia spoluobžalovaného H. a jeho na veci zainteresovanej manželky. Ostatné dôkazy, a to výpovede svedkýň F., F., a svedka Q. sa netýkajú prejednávanej veci, takže majú nulovú hodnotu. Konštrukcie súdu o tom, že o vine obžalovaného svedčia aj výsluchy týchto osôb sú úplne nepochopiteľné, lebo títo nevypovedali ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, takže obžalovaný ani nerieši, že nehovorili pravdu. Vzhľadom na dôkaznú situáciu mal súd obžalovaného v plnom rozsahu oslobodiť, tento je nevinný, v konaní jeho vina nebola preukázaná, cíti sa veľmi morálne aj finančne postihnutý neuveriteľne zdĺhavým konaním, ktoré trvalo 12 rokov, z toho súd vo veci konal 5 rokov a obžalovaného dôvera v systém je nulová. Záverom navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 písm. c/, e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 20.03.2019. Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava údajov, uvedených v písomnom odvolaní s tým, že prvostupňový súd urobil výrok o vine bez akýchkoľvek dôkazov, pričom mu bol uložený trest prísnejší, než v pôvodne vydanom trestnom rozkaze. Prokurátor uviedol, že prvostupňový rozsudok považuje za správny a zákonný, na ktorom základe navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí nevyjadril, toto bolo zrealizované v jeho neprítomnosti na základe jeho žiadosti. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku a keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo nezistil. Zo spisového materiálu, z odôvodnenia sťažnosti a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného proti výroku o vine i treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že podané odvolanie je nedôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností. I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a obhajcovi bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku, pričom spolu s prokurátorom, obhajcom, poškodeným a svedkami boli aj riadne predvolaní, resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania, ktoré bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a dostatočne určitým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a rovnako aj v otázke trestu. Odvolací súd v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu musí konštatovať, že vykonaným dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu, uvedeného v napadnutom rozsudku (prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona), keďže obžalovaný v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku úmyselným konaním (formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený), sa dopustil vyššie popísaného konania a odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne zistené skutkové a z nich odvodené právne závery prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva, pričom odvolací súd zdôrazňuje a dopĺňa ich nasledovnými skutočnosťami. Krajský súd uvádza, že obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný svedeckými výpoveďami R. H. a X. H., ktorí súhlasne popísali spôsob počínania obžalovaného R. S. v danej veci s tým, že ani odvolací súd nezistil žiadny logický a relevantný dôvod, pre ktorý by menovaní svedkovia mali obžalovaného krivo obviňovať a vypovedať nepravdu v jeho neprospech, pričom v kontexte ich vyjadrení sa potom ako nelogická a nevierohodná javí práve výpoveď ďalšej svedkyne - X. Y., ktorej obsah pôsobí ako výraz snahy zbaviť sa podozrenia z akejkoľvek aktivity v predmetnej veci. Súčasne sa nemožno stotožniť s obhajobnou námietkou o nulitnej hodnote svedeckých výpovedí K. F. a N. F., keďže na jednej strane je síce pravdou, že sa vyjadrovali k iným skutkom obžalovaného, ktoré však svojim charakterom zodpovedajú predmetnej trestnej veci - v prípade K. F. išlo o jej nahovorenie zo strany obžalovaného J. S., aby podpísala úverovú zmluvu na zakúpenie tovaru, ktorý však prevzal on sám a I. F. za to od neho obdržala čiastku 500,- Sk a pokiaľ sa týka N. F., táto na popud J. S. podpísala v ČSOB banke úverovú zmluvu na čiastku 100.000,- Sk, z ktorej sumy jej obžalovaný ponechal sumu 20.000,- Sk a sám si zobral obnos 80.000,- Sk, pričom aj táto svedkyňa (L. F.) uviedla, že s obžalovaným sa spoznala prostredníctvom X. Y. tak, ako to malo byť aj v prípade H., čo takisto poukazuje na vierohodnosť výpovedí R. H. a X. H. a naopak, spochybňuje tvrdenia svedkyne Emílie Malej a obranu obžalovaného J. Ferenciho. Odvolacie námietky obžalovaného boli na základe vyššie uvedených skutočností odvolacím súdom vyhodnotené za nedôvodné. II. K výroku o treste. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Trestného zákona). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 1 rok až 5 rokov, t. j. v danom prípade ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona), pričom účastník je podľa § 21 ods. 2 Trestného zákona trestne zodpovedný rovnako, ako samotný páchateľ, pričom prvostupňový súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov s tým, že správne postupoval súd pri konštatácii absencie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona (na obžalovaného sa hľadí, ako by nebol súdne trestaný), k čomu odvolací súd dodáva, že nemožno opomenúť ani dĺžku samotného trestného konania - obžaloba bola za skutok z roku 2006 podaná na súd 27.05.2013 a k vyhláseniu prvostupňového rozsudku došlo dňa 19.03.2018. Odvolací súd uvádza, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov zodpovedá závažnosti spáchaného skutku, osobe obžalovaného, ako i všetkým vyššie uvedeným okolnostiam, teda prvostupňovým súdom uložený trest je v súlade so zákonom, je vecne správny a zodpovedá účelu trestu, je primeraný a spravodlivý a odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k nutnosti jeho zmeny. Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a zamietol ho. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.