Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313204596 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1313204596.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, zastúpená Okresnou prokuratúrou Bratislava III, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovaným: 1./ Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, š.p. v likvidácii, Žilina, Orolská 3, IČO: 00 015 474, zastúpeným BARRISTER LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Zámocké schody 2/A, IČO : 46 225 234, 2./ Factor Asset Management Group, a.s., Bratislava, Čelakovského 2, IČO: 35 851 996, zastúpený JUDr. Peter Kubík, advokát s.r.o., Bratislava, Staré Grunty 162, IČO : 47 233 931 o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu verejnou dražbou, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 7C/41/2013-222 zo dňa 17.septembra 2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok II., III.) zmeňuje tak, že žalovaný 1./,2./ nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobca nemá voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalovaný 1./ má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. III. Žalovaný 2./ má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami čl. IV ods. 1, 2 zákona č. 17/1993 Z.z., ustanoveniami § 15c ods. 2 písm. c) , odsek ods. 6, § 15d ods. 1 písm. b), e) ods. 3 zákona o štátnom podniku, čl. V Prílohy zákona štátnom podniku, ustanoveniami § 47b ods. 1, § 47c ods. 6 zákona č. 92/1991 Zb., ustanoveniami § 1, § 2 ods. 1,2, § 3, 4 ods. 1 písm. j) vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. , keď s odkazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Co/144/2016 - 185 zo dňa 28.02.2018, ust. čl. IV zákona č. 17/1993 Z.z. a ust. § 137 písm. d) C.s.p. mal súd za to, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia , že prevod majetku štátu pozemku parc. č. XXXX/XX, v čase konania dražby zapísaný na LV č. XXXX, v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXXX, o výmere X.XXX P., zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie H., mestská časť H., okres W. G., verejnou dražbou zo dňa 17. 12. 2012 udelením príklepu na vydražiteľa spoločnosť Factor Asset Management Group, a.s., je neplatný je podaná aktívne vecne legitimovaným subjektom v zákonnej lehote. Posúdením prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za to, že zákon o štátnom podniku zakotvuje v ust. § 15c ods. 2 písm. c) v spojení s § 15d ods. 1 všeobecné pravidlo a povinnosť likvidátora speňažiť majetok podniku v súlade s plánom likvidácie schváleným zakladateľom na verejnej dražbe, pričom totožná povinnosť likvidátora je premietnutá aj v ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. a ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. Možné výnimky z tejto povinnosti likvidátora sú zakotvené v ust. § 15d ods. 1 písm. a) až f) zákona o štátnom podniku a v ust. § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a 4 vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. Pri speňažovaní majetku vychádza likvidátor z plánu likvidácie, ktorý s poukazom na ust. § 15c ods. 2 písm. c) a § 15c ods. 6 zákona o štátnom podniku, je po jeho zaslaní zakladateľovi, ministerstvu a iným subjektom, schvaľovaný zakladateľom. Zakladateľ aj ministerstvo sú teda s plánom likvidácie oboznámení a zakladateľovi zákon priznáva oprávnenie tento plán likvidácie schváliť alebo neschváliť. Z uvedeného je zrejmé, že tak zakladateľ ako aj ministerstvo boli s plánom likvidácie žalovaného 1./ oboznámení. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 1./ a žalovaného 2./, že ust. § 15d ods. 1 písm. e) zákona o štátnom podniku, podľa ktorého majetok podniku speňaží likvidátor predajom vecí na verejnej dražbe s výnimkou bezodplatného prevodu vecí na zakladateľa, štátnu rozpočtovú organizáciu alebo štátnu príspevkovú organizáciu podľa osobitného predpisu, neznamená zákaz predávať majetok na dražbe, naopak opakovane uvádza ako zákonnú povinnosť likvidátora predávať majetok na dražbe, pričom výnimka uvedená v písm. e) možnosť predaja dotknutého pozemku formou dražby nevylučuje, ale konštatuje, že bezodplatný prevod sa realizuje mimo verejnú dražbu. Keďže likvidátor nemal v zmysle vyššie citovaných ustanovení povinnosť nakladať s majetkom inak, než predajom na verejnej dražbe a nemal ani povinnosť namiesto predaja na dražbe upustiť od splnenia jeho zákonnej povinnosti speňažovať na dražbe a namiesto previesť bezodplatne pozemok na inú organizáciu a žiadať o schválenie iného spôsobu prevodu majetku, keďže dražba dotknutého pozemku bola úspešná, žalovaný 1 neporušil žiadnu svoju zákonnú ani inú povinnosť, keď žiadnym na to oprávneným orgánom (zakladateľ, ministerstvo) nebolo rozhodnuté (i) o bezodplatnom prevode dotknutého pozemku na BARMO ani (ii) o výnimke zo zákonnej povinnosti likvidátora speňažiť majetok likvidovaného podniku na dražbe. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj pripustil, ako žalobca tvrdí, že žalovaný 1./ mal povinnosť bezodplatne previesť majetok na agentúru BARMO, agentúra BARMO samotná nijak nepreukázala súčasne s prejavením záujmu o nadobudnutie dotknutého pozemku, ponúknutého žalovaným 1 na predaj podľa ust. § 15d ods. 1 písm. b) zákona o štátnom, a to ani v liste zo dňa 06.08.2009 ani zo dňa 27.09.2012, splnenie podmienok na bezodplatný prevod vecí, t.j. skutočnosť, že dotknutý pozemok bude slúžiť na nepodnikateľský účel ako jednu z podmienok bezodplatného prevodu podľa ust. § 4 vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. Žalovaný 1./ v liste zo dňa 22.10.2012 adresovanom agentúre BARMO uviedol, že vo veci odpredaja dotknutého pozemku vykonáva všetky potrebné úkony smerujúce k realizácii prevodu vlastníckeho práva k dotknutému pozemku a že predbežná cena je stanovená na základe znaleckého posudku vo výške 245.000,- €. Na uvedené skutočnosti agentúra BARMO nijak nereagovala, následne likvidátor žalovaného 1./ vyhlásil dražbu, kde ani po jej zverejnení v 1. či 2. kole agentúra BARMO záujem neprejavila a nepožiadala o výnimku z ust. vyhlášky č. XXX/ XXXX Z.z. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.). 1.2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď úspešnými v konaní boli žalovaní. Žalovaným 1 a 2 súd priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu, o výške náhrady ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. II a III). 2. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom II., III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok v týchto napadnutých častiach zmenil tak, že žalovaným trovy konania nepriznáva, keď mal zato, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vychádzal pri určený nároku na náhradu trov konania z ustanovení § 251, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p., keď priznal nárok na náhradu trov konania stranám úspešným v konaní, t. j. žalovaným 1./, 2./. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie však opomenul ustanovenie § 261 C.s.p., ktoré upravuje, že povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi. Prokurátor má v rámci sporového konania špecifické postavenie vyplývajúce zo základných zásad úloh prokuratúry, ktoré spočívajú v ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu (čl. 149 Ústavy SR). V rámci sporových konaní, v ktorých je prokurátor oprávnený podať žalobu alebo vstúpiť do už začatého konania prichádza samozrejme k vzniku výdavkov. Na prokurátora sa však bez obmedzenia vzťahuje záujmový princíp (ustanovenie § 252 C.s.p.) a žiadna zo strán nie je povinná platiť výdavky, ktoré mu v konaní vznikli a rovnako prokurátor nie je povinný platiť trovy konania, ktoré vznikli protistrane. Z povahy veci teda vyplýva, že v prípade prokurátora neprichádzajú do úvahy odôvodnené a účelne vynaložené výdavky spojené so zastupovaním protistrany advokátom alebo iným zástupcom. Pokiaľ ide o zodpovednosť za procesný úspech alebo za zavinenie podľa ustanovení § 255 a § 256 C.s.p., nemožno prokurátorovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. Toto pravidlo platí bezvýnimočne a vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktorým by mohol potenciálny nárok na náhradu trov konania, vrátane trov dokazovania vzniknúť. Predmetná právna úprava bola obsiahnutá aj v Občianskom súdnom poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v ustanovení § 146 ods. 1 písm. d) avšak v odlišnom znení, že ,,žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh prokurátora". 3. Žalovaný 1./ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Žalovaný 2./ žiadal rozsudok v napadnutých častiach potvrdiť. Poukázal nato, že výrokmi II., III. súd neuložil povinnosť náhrady trov prokurátorovi, ale žalobcovi, ktorým je Slovenská republika, ktorá je subjektom rôznym od prokurátora, resp. prokuratúry. V danom konaní prokurátor, resp. prokuratúra nebol účastníkom konania, ale procesným zástupcom účastníka konania - Slovenskej republiky. V tomto smere poukázal aj na bod 16. odôvodnenia uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Co/144/2016 - 185 zo dňa 28.02.2018, v ktorom Krajský súd vysvetlil, že v danom prípade ide o spor, v ktorom „ prokurátor vystupuje ako zástupca štátu“ a o typ konania v ktorom „prokurátor podáva žaloby v mene štátu“. Slovenská republika nie je v zmysle ustanovenia § 261 C.s.p. a ani v zmysle iného ustanovenia C.s.p. vyňatá z povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výrok II., III.) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. , keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vec nesprávne právne posúdil. 7. Podľa § 93 ods. 1 C.s.p. prokurátor môže podať žalobu, ak a) ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia; b) ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu alebo c) to ustanovuje osobitný predpis. 8. Podľa § 261 ods. 1 C.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi. 9. Ustanovenie § 93 C.sp. upravuje formou taxatívneho výpočtu konania, v ktorých môže prokurátor podať žalobu a konania, do ktorých môže vstúpiť. Pôsobnosť prokurátora v civilnom procese je vykonávaná aj oprávneniami generálneho prokurátora na podanie opravného prostriedku a stanoviska podľa osobitných predpisov. Pri niektorých žalobách prokurátora vystupuje prokurátor ako zástupca štátu a pri niektorých podáva žaloby v mene prokuratúry. 10. Ako už konštatoval odvolací súd v vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 9 Co 144/2016-185 zo dňa 28.2.2018, v prejednávanej veci ide o prípad keď v mene štátu podal prokurátor žalobu podľa čl. IV zákona č. 17/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. 11. Odvolací súd zástava jednoznačný názor, že ak sú podané žaloby podľa § 93 C.s.p. ktoré ustanovenie, rieši postavanie prokurátora v rámci civilného sporového konania je potrebné pri týchto konaniach bez ohľadu nato, či prokurátor podal žalobu vo svojom mene alebo v mene štátu pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie § 261 C.s.p. Žaloby podľa čl. IV zák. č. 17/1993 Z.z. sú osobitnými prokurátorskými žalobami, ktoré sledujú zrušenie nezákonného prevodu alebo prechodu vlastníctva a sú podávané v zmysle §93 ods. 1 písm. c) C.s.p. a ak právne predpisy hovoria o prokurátorovi v civilnom sporovom konaní, má sa jednoznačne na mysli prokurátor vykonávajúci pôsobnosť prokuratúry. Tieto žaloby v mene štátu nemôže podať žiadny iný štátny orgán len prokuratúra a preto by bolo v rozpore čl. 3 C.s.p. vykladať citované ustanovenie § 261 ods. 1 C.s.p. tak, že povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi len v konaniach v ktorých podal žalobu vo svojom mene. 11.1. Vzhľadom na uvedené neobstojí obrana žalovaného 2./, že danom konaní prokurátor, resp. prokuratúra nebol stranou sporu, ale procesným zástupcom strany sporu - Slovenskej republiky. Odvolací súd má zato, že v danom prípade prokurátor nebol len procesným zástupcom strany sporu, ale mal s poukazom na ustanovenie § 93 C.s.p. osobitné postavenie a na základe osobitného predpisu čl. IV zák. č. 17/1993 Z.z. bol len on splnomocnený na podanie žaloby v mene štátu a išlo o výkon verejnoprávnej prokurátorskej činnosti. 12. Z vyššie uvedených dôvodov, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vec nesprávne právne posúdil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok II., III.), týkajúcich sa nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania zmenil tak, že žalovaný 1./,2./ nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania . Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobcovi aj vzhľadom na jeho postavenie v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobca nemá voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).